Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-83-2012.pdf
PDF · 122.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/83/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti odporcovi: D. L., nar. XX.XX.XXXX, F.. R. XXX XX E. R. XXX, štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 2.777,98 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu spolu vo výške 1.681,68 eur, spolu s úrokom vo výške 11,80 % ročne z istiny 256,87 eur za čas od 22.12.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.272,08 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a titulom náhrady trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa HMG & PARTNERS, s.r.o., vedený vo VÚB, a.s., číslo účtu: 1921800656/0200, VS: 1287310, spolu sumu 94,87 eur, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 59,90 eur, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 18.6.2012, sa navrhovateľ (vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke ako právny nástupca pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653
- titulom súdu predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010) domáha zaviazania odporcu povinnosťou zaplatenia istiny spolu vo výške 2.777,98 eur (pozostávajúcu z dlžnej sumy istiny 1.318,55 eur, riadnych úrokov vyčíslených k 21.12.2010 ako dňu postúpenia pohľadávky vo výške 430,19 eur a úrokov z omeškania vyčíslených k uvedenému dňu vo výške 1.029,24 eur), spolu s riadnym úrokom vo výške 11,80 % ročne z dlžnej sumy istiny 1.318,55 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania v zákonom ustanovenej výške 9 % ročne zo sumy istiny 1.318,55 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, ako pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0312341365, uzavretej dňa 08.10.2004, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 3.319,39 eur (100.000,- Sk), pri úrokovej sadzbe 11,80 % ročne. Odporca ako dlžník svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy neplnil a poskytnutý úver do dňa dohodnutej konečnej splatnosti 10.8.2010 nesplatil. Ani po postúpení pohľadávky na navrhovateľa nebola na úhradu záväzku odporcu poukázaná žiadna platba. Navrhovateľ sa preto pri vyčíslení pohľadávky vo svojom návrhu pridržiava jej vyčíslenia pôvodným veriteľom pri postúpení pohľadávky.
Na výzvu súdu navrhovateľ podaním zo dňa 14.8.2012 dodatočne špecifikoval jednotlivé čiastkového uplatnené nároky, vyčíslené v návrhu spolu sumou 2.777,98 eur s príslušenstvom, nasledovne:
- suma istiny 1.318,55 eur je súčtom súm 256,87 eur (dlžná istina úveru bez úrokov a poplatkov), 932,89 eur (vyčíslených riadnych úrokov v dohodnutej sadzbe 11,80 % ročne - za obdobie od začiatku úverového vzťahu od októbra 2004 do konečnej splatnosti úveru 20.6.2008) a 128,79 eur (poplatkov za vedenie účtu resp. správu úveru za obdobie od októbra 2004 do 20.6.2008 spolu vo výške 82,32 eur a poplatkov za zaslanie troch upomienok, spolu vo výške 46,48 eur);
- suma riadnych úrokov vo výške 12,85 % ročne (s odkazom na ust. čl. 4 bod 2 zmluvy o úvere, oprávňujúce banku jednostranne meniť výšku úrokovej sadzby dojednanú v základných podmienkach zmluvy), vyčíslených od 21.6.2008 ako dňa po konečnej splatnosti úveru do 21.12.2010 ako dňu postúpenia pohľadávky - vo výške 430,19 eur;
- suma úrokov z omeškania, vyčíslených ku dňu postúpenia pohľadávky 21.12.2010 vo výške 1.029,24 eur, počnúc omeškaním odporcu so zaplatením prvej dohodnutej splátky úveru (95,60 eur), splatnej 21.11.2004, v percentuálnej výške úroku z omeškania oznámenej odporcovi zverejnením na webovej stránke banky a v jej obchodných priestoroch - ktorého výška od začiatku úverového vzťahu do 14.01.2009 bola 26,40 % ročne a od 15.01.2009 8 % ročne.
V prílohe cit. vyjadrenia navrhovateľ súdu predložil tiež výpisy z úverového účtu odporcu vedeného predchodcom navrhovateľa za obdobie od 08.10.2004 do 21.12.2010, spolu s kópiou časti Sadzobníka poplatkov predchodcu navrhovateľa (vo vzťahu k čiastkovému nároku na zaplatenie dlžných poplatkov).
Odporca po tom, ako mu súd doručil (formou tzv. náhradného doručenia, za podmienok ust. § 47 ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov - „OSP“) návrh navrhovateľa spolu s prílohami (vrátane cit. doplňujúceho vyjadrenia zo dňa 14.8.2012 s prílohami) a výzvou súdu na písomné vyjadrenie, vrátane procesných poučení v zmysle ust. §§ 114 a nasl., § 120 OSP a následne i predvolanie na pojednávanie, sa k návrhu navrhovateľa v súdom určenej lehote ani dodatočne písomne vecne nevyjadril a nedostavil sa na pojednávanie ani v jednom zo súdom určených termínov, ani na pojednávanie vo veci samej dňa 26.10.2012, svoju neúčasť na pojednávaní (takisto ako ani navrhovateľ, ktorý termín ďalšieho pojednávania vzal na vedomie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, prítomného na predchádzajúcom pojednávaní dňa 17.8.2012) neospravedlnil, ani nepožiadal o jeho odročenie z prípadného dôležitého dôvodu - preto súd na pojednávaní vec prejednal i v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov, za splnenia procesných podmienok podľa ust. § 101 ods.1,2 OSP, vychádzajúc z obsahu spisu, najmä listinných dôkazov predložených v priebehu konania navrhovateľom, majúc tak v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci za preukázaný skutkový stav veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP) tak, ako ho opísal vo svojich tvrdeniach navrhovateľ v odôvodnení cit. návrhu na začatie konania v spojení s citovaným doplňujúcim vyjadrením, na základe ktorého súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery:
Existenciu právneho vzťahu účastníkov z titulu zmluvy o splátkovom úvere č. 0312341365 zo dňa 08.10.2004 podľa ust. §§ 497 a nasledujúcich súvisiacich ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“) a ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, vrátane preukázania postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010, tiež rozsah vzájomných plnení účastníkov (právneho predchodcu navrhovateľa a odporcu) z tohto právneho vzťahu, navrhovateľ preukázal predložením vyššie vymenovaných listinných dôkazov. Ako už je uvedené, odporca v priebehu konania procesne nečinný, proti uplatnenému nároku navrhovateľa čo do jeho základu ani výšky vecne nenamietal, nepredložil ani neoznačil, ani súd sám nezistil žiadny dôkaz spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť správnosť evidencie navrhovateľa o základe a výške jeho nároku voči odporcovi na vrátenie finančných prostriedkov, poskytnutých odporcovi formou spotrebiteľského úveru v zmysle citovanej právnej úpravy za podmienok dohodnutých v zmluve.
Vo vzťahu k predmetu návrhu navrhovateľa v tejto veci súd konštatuje, že právny predchodca navrhovateľa v dôsledku riadneho neplnenia dohodnutých splátok úveru odporcom v lehotách ich splatnosti v zmysle ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorá právna úprava sa vzhľadom na osoby účastníkov takisto vzťahuje na posudzovaný právny vzťah, bol oprávnený požadovať od dlžníka predčasné splatenie (spotrebiteľského) úveru v plnej výške dlžnej sumy, v celkovej sume dlžnej istiny, vrátane dohodnutého úroku, vyčísleného ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a následne podľa stavu ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa. Povinnosť vrátenia poskytnutého úveru dlžníkom v celej dlžnej sume istiny úveru v dôsledku predčasnej splatnosti úveru za v zmluve dohodnutých podmienok, spolu s dohodnutým úrokom z úveru, je podstatnou časťou obsahu záväzku dlžníka v zmluve o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského. Pretože odporca túto svoju povinnosť ako dlžník riadne a včas v celom rozsahu nesplnil (v konaní nebol preukázaný opak), navrhovateľ ako veriteľ sa voči nemu domáha vymoženia tejto povinnosti formou navrhovaného rozhodnutia súdu dôvodne.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu veci preto návrhu navrhovateľa proti odporcovi v časti uplatneného nároku o zaplatenie zostávajúcej dlžnej istiny úveru spolu vyčísleným riadnym dohodnutým úrokom z úveru a ďalším príslušenstvom ako v podstatnej časti dôvodnému vyhovel, nasledovne:
a) vo vzťahu k sume istiny 1.318,55 eur:
Dlžná suma istiny úveru (tzn. zostávajúcej, nesplatenej časti poskytnutej istiny úverových prostriedkov) podľa dodatočnej špecifikácie navrhovateľa a predloženého výpisu z úverového účtu predstavuje sumu 256,87 eur a v celom rozsahu dôvodný a preukázaný je i nárok na zaplatenie ďalšej sumy 932,89 eur, predstavujúcej vyčíslené riadne úroky v zmluve dohodnutej sadzbe 11,80 % ročne za obdobie od októbra 2004 do 20.6.2008.
V časti čiastkového nároku na zaplatenie dlžnej sumy poplatkov spolu vo výške 128,79 eur súd akceptoval návrh ako dôvodný v časti nároku na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu resp. správu úveru od októbra 2004 do 20.6.2008, ako nevyhnutných výdavkov spojených so zmluvným plnením poskytovaným peňažným ústavom, spolu vo výške 82,32 eur. Naopak, ako nepreukázaný a v celom rozsahu nedôvodný posúdil tento čiastkový nárok v jeho zostávajúcej časti (poplatkov za zaslanie troch upomienok, spolu vo výške 46,48 eur, podľa predloženého Sadzobníka poplatkov predchodcu navrhovateľa) - jednak takéto „plnenie“ (zaslanie troch upomienok odporcovi predchodcom navrhovateľa) navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal (§ 120 opds.1 OSP), bez ohľadu na to však so zreteľom na postavenie odporcu ako spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom resp. jeho predchodcom, takto predchodcom navrhovateľa stanovená výška poplatku bez eventuálneho súvisiaceho zmluvného dojednania v rámci sankcií pri porušení zmluvného záväzku zjavne nezodpovedá ani požiadavke na prípadnú náhradu poštovných poplatkov. Navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie takto určených poplatkov, so zreteľom na všetky zistené okolnosti veci, pokiaľ i vychádza z cit. sadzobníka poplatkov jeho predchodcu ako súčasti zmluvy uzavretej so spotrebiteľom, súd hodnotí ako výkon práva odporujúci dobrým mravom v zmysle ust. § 3 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“), nepožívajúci preto právnu ochranu.
Súdom priznaná suma z tejto časti návrhu navrhovateľa tak predstavuje spolu 1.272,08 eur (256,87 eur + 932,89 eur + 82,32 eur) a v zostávajúcej časti tohto čiastkového nároku návrh navrhovateľa (tzn. v časti nároku o zaplatenie poplatkov za upomienky spolu vo výške 46,48 eur) ako nedôvodný zamietol.
b) vo vzťahu k sume vyčíslených riadnych úrokov 430,19 eur:
Navrhovateľ, ako je uvedené, túto sumu príslušenstva úveru vyčíslil ako úrok vo výške 12,85 % ročne od 21.6.2008 do 21.12.2010, v zmysle čl. 4 bod 2 zmluvy o úvere. Súd akceptujúc na jednej strane uplatnenú zmluvnú úrokovú sadzbu, na druhej strane vychádzal pri vyčíslení riadneho úroku z úveru za dané obdobie z navrhovateľom v jeho návrhu uvedenej dlžnej sumy istiny úveru ku dňu jeho dohodnutej splatnosti (256,87 eur), iba z ktorej možno riadny úrok z úveru (na rozdiel od úroku z omeškania) za nasledujúce obdobie (až do dňa postúpenia pohľadávky) vypočítať. Úroku 12,85 % ročne z dlžnej sumy istiny úveru 256,87 eur za čas od 21.6.2008 do 21.12.2010 zodpovedá suma 82,52 eur - na ktorej zaplatenie navrhovateľovi súd zaviazal odporcu a v zostávajúcej časti tohto čiastkového nároku návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
c) vo vzťahu k sume vyčíslených úrokov z omeškania 1.029,24 eur:
Okrem nároku na zaplatenie istiny a zmluvného úroku z úveru navrhovateľ uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania so splnením peňažného záväzku odporcu, za podmienok ust. § 369 ods.1 Obch. zákonníka v znení účinnom do 14.01.2009, vo výške 26,40 % ročne a od 15.01.2009 vo výške 8 % ročne - bez ďalšej konkrétnej špecifikácie výpočtu konečnej uplatnenej sumy - súd preto pri posúdení výšky tohto čiastkového nároku vychádzal z vyčíslení uvedených predchodcom navrhovateľa priebežne v predloženom výpise z úverového účtu odporcu.
Súd najskôr vo vzťahu k tomuto čiastkovému predmetu uplatneného nároku navrhovateľa opäť zdôrazňuje, že v danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy v zmysle právnej úpravy účinnej i v čase uzavretia posudzovanej úverovej zmluvy, v ust. § 23a ods.1,2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a §§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“), podľa cit. ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. tzv. typovej zmluvy, pri ktorej uzatváraní s predchodcom navrhovateľa bol odporca jednoznačne v postavení spotrebiteľa. V čase uzavretia zmluvy, pripravenej predchodcom navrhovateľa (vrátane všeobecných úverových podmienok či už zmienených sadzobníkov poplatkov ako súčasti zmluvy), ktorej obsah odporca nemal možnosť reálne ovplyvniť, nejestvovala z hľadiska už v tom čase zákonodarcom zreteľne sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. právnej úpravy žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie právnej úpravy Obchodného zákonníka na omeškanie so splácaním úveru.
K možnej argumentácii navrhovateľa - vychádzajúc z obsahu jeho návrhu na začatie konania v tejto veci - o tom, že i právny vzťah účastníkov založený takto uzavretou úverovou zmluvou, podliehajúcou všeobecnej právnej úprave úverovej zmluvy v ust. §§ 497 a nasl. Obch. zák., je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ust. § 261 ods.3 písm. d) Obch. zák. súd dodáva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v cit. zák. č. 258/2001 Z.z. (nadväzujúcou na úpravu v ust. § 23a ods.1,2 zák. č. 634/1992 Zb.) a podľa názoru súdu sa preto na právne vzťahy z nej vznikajúce ust. § 261 ods.3 písm. d) Obch. zák. nevzťahuje. Pri zachovaní možnosti voľby takejto právnej úpravy účastníkmi zmluvy podľa ust. § 262 Obch. zák., takéto dojednanie by v tomto prípade nepochybne znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa (vyšší úrok z omeškania podľa právnej úpravy v Obch. zák. namiesto podstatne nižšieho podľa právnej úpravy v Obč. zák.) a naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa. Takýto výkon práva navrhovateľom, obzvlášť v právnom vzťahu podľa zák. č. 258/2001 Z.z. (a zák. č. 634/1992 Zb.) medzi veriteľom a spotrebiteľom - dojednania zmluvných sankcií vo forme úroku z omeškania podľa právnej úpravy Obch. zák. - súd rovnako posúdil i ako odporujúci dobrým mravom v zmysle ust. § 3 ods.1 Obč. zák. (event. obdobne zásadám poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Obch. zák. - ak by mal byť právny vzťah účastníkov v zmysle predloženej zmluvy posudzovaný so zreteľom na všeobecnú úpravu úverovej zmluvy v ust. §§ 497 a nasl. Obch. zák. podľa ustanovení Obchodného zákonníka, čo však, ako je ďalej uvedené, neznamená stratu charakteru spornej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, ani stratu práv ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy; k čomu súd dáva do pozornosti právny názor odvolacieho Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 13Cob/381/2008 v inej obdobnej právnej veci, rozhodovanej Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 10Cb/10/2008) a nepožívajúci preto v tejto časti uplatneného nároku právnu ochranu, ktorej sa navrhovateľ v tejto veci domáha na súde.
Novelizácia Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 Z.z., s účinnosťou od 01.01.2008 v ustanoveniach §§ 52 a nasl. Obč. zák. upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, osobitne ust. § 52 ods.1 novo definujúceho spotrebiteľské zmluvy neznamená, že až do 31.12.2007 účastníci zmlúv o spotrebiteľských úveroch - spotrebitelia nepožívali v plnom rozsahu ochranu spotrebiteľa v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ takýmto účastníkom - napriek splneniu všetkých pojmových charakteristík osoby spotrebiteľa na strane jedného z účastníkov sporného právneho vzťahu a charakteristík tohto právneho vzťahu ako spotrebiteľskej zmluvy i v zmysle ust. § 52 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.2007 - neposkytoval právnu ochranu (na základe doslovného znenia, nie však účelu prijatej právnej úpravy) v tom čase výslovne Občiansky zákonník, v rovnakom rozsahu im však takúto ochranu už v čase uzavretia spornej zmluvy všeobecne zaručovala citovaná právna úprava v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa o typových zmluvách (§ 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia spornej zmluvy), s primeranou aplikáciou ustanovení §§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Prostredníctvom cit. právnej úpravy už pred 01.01.2008 (a to najskôr prostredníctvom zmienenej právnej úpravy tzv. typových zmlúv v ust. § 23a cit. zák. č. 634/1992 v znení účinnom do 24.11.2004, definujúcej neprimerané podmienky v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľom) Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd obdobne ďalej na podporu svojich záverov primerane odkazuje na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 vo veci sp. zn. 6Co/95/2010.
Z uvedených dôvodov preto súd zaviazal odporcu, ktorý nepochybne už v priebehu zmluvného vzťahu s predchodcom navrhovateľa bol a i naďalej je v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi i v období za čas odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a následne i po postúpení peňažnej pohľadávky pôvodným veriteľom na navrhovateľa, tiež povinnosťou zaplatenia úroku z omeškania, nie však v navrhovanej výške v zmysle právnej úpravy v § 369 ods.1 Obch. zák. účinnej v čase uzavretia zmluvy a obchodných podmienok predchodcu navrhovateľa, v sadzbe 26,40 % ročne, ale len vo výške zodpovedajúcej úroku z omeškania podľa právnej úpravy v ust. § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 (v spojení s prechodným ust. § 10a cit. nar. vl.), tzn. vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a vo zvyšku, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal vyššieho úroku z omeškania, súd jeho návrh i v tejto časti ako nedôvodný preto zamietol.
Podľa predloženého výpisu z úverového účtu predchodca navrhovateľa úroky z omeškania ku dňu 31.12.2008 vyčíslil sumou 10.394,80 Sk (345,04 eur) - ako úroky z omeškania v navrhovateľom uvedenej úrokovej sadzbe 26,40 % ročne. Súdu uznanému úroku z omeškania v spotrebiteľskom vzťahu, určenému podľa vyššie citovaných predpisov občianskeho práva v závislosti od základnej úrokovej sadzby NBS k prvému dňu omeškania odporcu so splácaním peňažného záväzku (21.11.2004) zodpovedá úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, ktorej úrokovej sadzbe tak zodpovedá úrok z omeškania vyčíslený k 31.12.2008 v sume 117,63 eur.
Ku dňu 15.01.2009 odporca navrhovateľovi (jeho predchodcovi) dlhoval celkom peňažnú sumu 1.354,60 eur (ako súčtu súdom týmto rozsudkom uznaných pohľadávok na zaplatenie dlžnej istiny úveru s vyčísleným riadnym úrokom a poplatkami za vedenie účtu a správu úveru), z ktorej dlžnej sumy peňažného záväzku odporcu vyčíslený úrok z omeškania v navrhovateľom uplatnenej výške 8 % ročne (v tejto časti uplatneného nároku bol súd viazaný návrhom navrhovateľa, za podmienok ust. § 153 ods.2 OSP) za čas od 15.01.2009 do 21.12.2010 predstavuje sumu 209,45 eur.
Celkom tak suma súdom priznaného vyčísleného úroku z omeškania za čas od októbra 2004 do 21.12.2010 predstavuje 327,08 eur, na ktorej zaplatenie súd zaviazal odporcu a v zostávajúcej časti tohto čiastkového nároku (o zaplatenie sumy 1.029,24 eur) návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
d) vo vzťahu k nároku na zaplatenie riadneho úroku vo výške 11,80 % ročne zo sumy 1.318,55 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.318,55 eur od 22.12.2010 do zaplatenia:
V nadväznosti a s odkazom na predchádzajúcu časť tohto odôvodnenia, konštatujúc dôvodnosť právneho základu nároku na zaplatenie zmluvného úroku z úveru súd odporcu zaviazal povinnosťou zaplatenie zmluvného úroku z úveru v dohodnutej výške 11,80 % ročne - avšak len z dlžnej sumy istiny úveru (256,87 eur), tzn. zo sumy tých finančných prostriedkov, ktoré predchodca navrhovateľa vo forme úveru odporcovi skutočne poskytol a na ktorých vrátenie má nárok vrátane dohodnutého úroku a to až do času ich úplného vrátenia. V zostávajúcej časti, pokiaľ navrhovateľ zmluvný úrok uplatnil nielen z úveru, ale i z ďalších čiastkových peňažných záväzkov, tvoriacich jeho príslušenstvo (vo forme vyčísleného riadneho úroku za predchádzajúce obdobie a tiež poplatkov), súd jeho návrh i v tejto časti tohto čiastkového nároku ako nedôvodný zamietol.
Nakoniec súd, rozhodujúc o čiastkovom nároku navrhovateľa o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.318,55 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v tejto časti, pokiaľ ide o uplatnenú výšku úroku z omeškania, uznal návrh navrhovateľa ako v celom rozsahu opodstatnený, v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 cit. nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. Zaviazal však odporcu povinnosťou zaplatenia úroku z omeškania len zo súdom týmto rozsudkom priznanej dlžnej sumy peňažného záväzku odporcu, z ktorej navrhovateľ v tejto časti nárok uplatnil (pričom štruktúrou čiastkových peňažných záväzkov, z ktorých navrhovateľ žiada úrok z omeškania - v časti a/ vymenovaných čiastkových nárokov - je súd opäť návrhom navrhovateľa viazaný), tzn. zo sumy 1.272,08 eur a v zostávajúcej časti (pokiaľ navrhovateľ žiadal úrok z omeškania v súdom uznanej výške ale z vyššej peňažnej sumy 1.318,55 eur) i tohto čiastkového nároku súd preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
Súdom navrhovateľovi priznaná výška istiny peňažného plnenia 1.681,68 eur tak predstavuje súčet priznaných čiastkových vyčíslených nárokov pod písm. a/, b/ a c/ tohto odôvodnenia (1.272,08 eur + 82,52 eur + 327,08 eur) a ďalej priznané príslušenstvo - vo forme riadneho úroku z úveru a úroku z omeškania z dlžnej sumy peňažného záväzku - v zmysle odôvodnenia k čiastkovým nárokom pod písm. d/ tohto odôvodnenia, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Pretože navrhovateľ i odporca mali vzhľadom na výrok tohto rozsudku vo veci samej v konaní len čiastočný úspech, súd o náhrade trov konania účastníkov (z ktorých takýto nárok v konaní postupom podľa ust. §§ 151 ods.1 a nasl. OSP uplatnil len navrhovateľ) rozhodol na základe zásady úspešnosti účastníkov občianskeho sporového konania, za podmienok podľa ust. § 142 ods.2 OSP, posudzujúc mieru úspešnosti oboch strán v konaní.
Porovnaním hodnoty predmetu sporu - výšky navrhovateľom v jeho návrhu uplatnenej istiny (spolu 2.777,98 eur) a sumy istiny, na ktorej zaplatenie na základe tohto návrhu navrhovateľa súd zaviazal odporcu (spolu 1.681,68 eur), predstavuje časť, v ktorej súd návrhu navrhovateľa vyhovel, 60,50 % pôvodnej hodnoty predmetu sporu, naopak zamietnutá časť návrhu navrhovateľa zostávajúcich 39,50 % (v ktorej časti teda uspel odporca). Rozdiel takéhoto percentuálneho vyjadrenia rozhodnutia súdu o návrhu navrhovateľa vo veci samej (tzn. 60,50 % v prospech navrhovateľa a 39,50 % v prospech odporcu) je 21 % - ako miera úspešnosti navrhovateľa ako úspešnejšieho účastníka v konaní.
Navrhovateľ, ktorý bol v konaní právne zastúpený (spoločnosťou s ručením obmedzeným, poskytujúcou právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov), v priebehu konania navrhol a postupom podľa ust. § 151 ods.1 OSP vyčíslil (v návrhu na začatie konania) svoj nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia spolu za 2 úkony právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ písomné podanie vo veci - návrh na začatie konania) - s odmenou 2x á 111,21 eur za jeden úkon právnej služby a s paušálnou náhradou režijných výdavkov 2x á 7,63 eur, spolu vrátane 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH) 285,22 eur, s pripočítaním rovnako uplatneného nároku na náhradu trov vzniknutých zaplatením súdneho poplatku z návrhu vo výške 166,50 eur celkom takto uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu trov konania 451,72 eur.
Súd posúdením takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že tento zodpovedá ust. § 10 ods.1 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. § 18 ods.3 a § 22 ods.1,2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sadzbách vyčíslených právnym zástupcom navrhovateľa, vrátane DPH (ktorej je podľa predloženého osvedčenia o registrácii právny zástupca navrhovateľa platiteľom).
Súd ďalej poznamenáva, že i keď právny zástupca navrhovateľa okrem vymenovaných úkonov právnej služby v jeho návrhu na začatie konania predložil súdu v priebehu konania cit. vyjadrenie zo dňa 14.8.2012, vychádzajúc z právnej úpravy v ust. §§ 137 a nasledujúcich OSP o trovách konania v spojení s cit. právnou úpravou o poskytovaní odplatných právnych služieb v zákone o advokácii a cit. vyhl. č. 655/2004 Z.z., posúdiac daný úkon právnej služby hoci pre navrhovateľa účelný z hľadiska predmetu prejednávanej veci, súčasne však nehospodárne vykonaný - až na základe procesnej výzvy súdu po tom, ako zistil, že navrhovateľ vo svojom písomnom návrhu na začatie konania a jeho prílohách dostatočne nešpecifikoval a neodôvodnil všetky čiastkové uplatnené nároky, tak ako to predpokladá procesná úprava v ust. § 42 ods.3 a § 79 ods.1 OSP a zásada hospodárnosti konania - ktorý úkon právnej služby preto súd z hľadiska jeho predmetu a účelu v konaní posúdil ako jeden úkon právnej služby (návrh na začatie konania), za ktorý navrhovateľovi prislúcha len jedna odmena a paušálna náhrada výdavkov. Hoci sa poverený zástupca právneho zástupcu navrhovateľa preukázane zúčastnil pojednávania súdu v termíne dňa 17.8.2012 (ktoré bolo odročené na ďalší termín bez prejednania veci samej po tom, ako navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil súdu cit. doplňujúce podanie zo dňa 14.8.2012 až dňa 16.8.2012, s následnou potrebou jeho doručenia odporcovi), na ktorom vyhlásením do zápisnice z pojednávania vzal na vedomie ďalší termín pojednávania dňa 26.10.2012, na toto sa však bez ospravedlnenia nedostavil. Na pojednávaní za podmienok § 101 ods.1,2 OSP súd tak vec prejednal i v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov a vo veci samej rozhodol týmto rozsudkom, vyhláseným na pojednávaní, v ktorom prípade preto nebol dôvod na procesný postup súdu voči právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa ust. § 151 ods.4 OSP a pretože navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu ani dodatočne sám v lehote podľa § 151 ods.1 OSP svoj pôvodne uplatnený nárok na náhradu trov z titulu právneho zastúpenia nerozšíril o trovy spojené s účasťou právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17.8.2012, so zreteľom na ust. § 151 ods.2 OSP mu ich náhradu v tejto časti, hoci preukázane poskytnutých právnych služieb, keďže ide o trovy právneho zastúpenia, nemožno priznať.
Spolu takto súdom priznaná suma čiastočnej náhrady trov konania navrhovateľa ako úspešnejšieho účastníka v konaní, na ktorých zaplatenie podľa cit. ust. § 142 ods.2 OSP zaviazal v konaní neúspešnejšieho odporcu, predstavuje sumu 94,87 eur, pozostávajúcu z čiastočnej náhrady (v rozsahu 21 %) trov vzniknutých navrhovateľovi zaplatením súdneho poplatku z návrhu, tzn. 34,97 eur (21 % zo sumy 166,50 eur) a z čiastočnej náhrady trov z titulu trov právneho zastúpenia vrátane DPH, tzn. 59,90 eur (21 % zo sumy 285,22 eur). Navrhovateľ, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy náhrady trov konania, vrátane osobitne vyčíslených trov právneho zastúpenia (§ 151 ods.8 OSP), je v zmysle ust. § 149 ods.1 OSP účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho
písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu
v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).