Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoKR-17-2012.pdf
PDF · 78.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoKR/17/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: B.. M. U., správca úpadcu I. D., s.r.o., M. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, so sídlom kancelárie správcu Štefánikova 26, 040 01 Košice, právne zastúpený JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom Štefánikova 26, Košice, proti žalovanému: K X reality s.r.o., Z. 7, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30.3.2012, č.k. 9Cbi/5/2008-215 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú uzavrel úpadca so žalovaným dňa 31.10.2007 je voči veriteľom v konkurze vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 9K/9/2008 na majetok úpadcu I. D., s.r.o. so sídlom M. XX, C., IČO: XX XXX XXX neúčinná. Žalovaný je povinný poskytnúť do všeobecnej podstaty sumu vo výške 46.374,77 eur, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa návrhom domáhal vyslovenia neúčinnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú uzavrel úpadca so žalovaným dňa 31.10.2007, je voči veriteľom v konkurze vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 9K/9/2008 na majetok úpadcu I. D., s.r.o., M. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, ako aj uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu I. D., s.r.o., M. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX sumu 61.833,02 eur. Žalobca zároveň požadoval náhradu trov konania.
Žalovaný sa podaním doručeným zo dňa 19.10.2009 vyjadril k podanému návrhu a uviedol, že dňa 21.5.2007 bola Zmluva o pôžičke medzi veriteľom K X reality s.r.o. C. a dlžníkom I. D., s.r.o., M. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, kde predmetom tejto zmluvy bola pôžička vo výške 15.000.000,- Sk, pričom túto sumu veriteľ dlžníkovi aj odovzdal, o čom svedčia aj účtovné doklady zo dňa 21.05.2007. V predmetnej zmluve bol dohodnutý termín vrátenia pôžičky do dňa 07.11.2007 s tým, že zároveň bolo dohodnuté, že v prípade nevrátenia pôžičky do dňa 20.10.2007 uzavrú zmluvné strany záložnú zmluvu, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti zapísané na LV XXXXX na Katastrálnom úrade v C., Správe katastra C., katastrálne územie B. mesto, obec C. - B., okres C. IV, a to budova, súp. č. XXXX, nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X a pozemok, par. č. 3661/3, výmera 677 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria. Nakoľko zo strany dlžníka nedošlo k uspokojeniu veriteľa v stanovenej lehote, došlo dňa 31.10.2007 k uzavretiu Záložnej zmluvy medzi týmito zmluvnými stranami ohľadom citovaných nehnuteľností.
Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že konateľ úpadcu je, resp. v čase vyhlásenia konkurzu na úpadcu bol v zmysle ustanovení ZKR spriaznenou osobou žalovaného.
Súd mal preukázané, že úpadca zabezpečil svoj záväzok vo výške 15 miliónov Sk, teda vo výške 497.908,78 eur, ktorý mal voči žalovanému, zriadením záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV XXXXX . na Katastrálnom úrade v C., Správe katastra C., katastrálne územie B. mesto, obec C. - B., okres C. IV, a to budova, súp. č. XXXX, nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X a pozemok, par. č. XXXX/X, výmera 677 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, a to v období kratšom ako tri roky pred vyhlásením konkurzu (pri spriaznenej osobe). Uvedený úkon - Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, je úkonom, ktorý bol urobený na zabezpečenie záväzku úpadcu, ktorý vznikol skôr (Zmluva o pôžičke zo dňa 21. 5. 2007), čiže sa v zmysle ustanovení ZKR považuje za zvýhodňujúci právny úkon. Ďalej to, že sa v danom prípade jedná o zvýhodňujúci právny úkon dokazuje aj skutočnosť, že na základe tohto právneho úkonu (Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 31.10.2007) došlo k výkonu záložného práva viažuceho sa na vyššie špecifikované nehnuteľnosti, a to pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom prevodom vlastníckeho práva na záložného veriteľa (žalovaného), teda spôsobom, ktorý je Občianskym zákonníkom sankcionovaný absolútnou neplatnosťou.
Nakoľko sa jedná o právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby, nie je potrebné preukazovať existenciu úpadku dlžníka (úpadcu) v čase jeho uzavretia, nakoľko ZKR pre daný prípad stanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku jeho existencie. Žalovaný navyše žiadnym spôsobom absenciu úpadku svojho dlžníka (úpadcu) v čase uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 31.10.2007 počas dokazovania nepreukázal.
Na základe uvedených skutočností, zhodnotení predložených dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu bol oprávnený domáhať sa vyslovenia neúčinnosti vyššie uvádzaného právneho úkonu, pričom má súd za to, že na vyslovenie neúčinnosti vo vzťahu k veriteľom úpadcu sú splnené všetky zákonom požadované skutočnosti. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Nakoľko súd vyslovil neúčinnosť Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú uzavrel úpadca so žalovaným dňa 31.10.2007 voči veriteľom úpadcu, je žalovaný v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení povinný poskytnúť do podstaty úpadcu peňažnú náhradu za vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, ktorej sa neúčinný právny úkon týkal.
Súd vyslovil, že neúčinným je právny úkon týkajúci sa založenia nehnuteľností zapísaných na LV XXXXX na Katastrálnom úrade v C., Správe katastra C., katastrálne územie B. mesto, obec C. - B., okres C. IV, a to budova, súp. č. XXXX, nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X a pozemok, par. č. XXXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, ktoré ale v čase rozhodovania súdu už nie sú vo vlastníctve žalovaného (do jeho vlastníctva boli prevedené z majetku úpadcu), preto je žalovaný povinný poskytnúť do dotknutej podstaty úpadcu peňažnú náhradu za tieto veci. Žalobca požadoval výšku peňažnej náhrady za dané nehnuteľnosti v sume 61.833,02 eur a pri určení výšky peňažnej náhrady vychádzal zo skutočnosti, že za danú sumu by vedel predať uvedené nehnuteľnosti na dražbe pri speňažovaní podstaty úpadcu za účelom uspokojovania pohľadávok veriteľov úpadcu. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do podstaty úpadcu sumu vo výške 46.374,77 eur ako peňažnú náhradu a pri svojom rozhodovaní vychádzal z vývoja cien nehnuteľností na trhu v čase rozhodovania a ich aktuálnej hodnoty, preto žalobcom požadovanú sumu znížil o 25%.
Nakoľko podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, preto súd o trovách konania rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.
Odvolanie odôvodnil tým, že pri poskytovaní pôžičky úpadcovi dňa 21.5.2007 nevedel o tom, že úpadca je v úpadku, nakoľko predmetné finančné prostriedky mal tento podľa vyjadrenia Stanislava C. použiť na zaplatenie odplaty za prevod obchodných podielov úpadcu z predchádzajúceho vlastníka na neho a takisto na nákup tlačiarenskej techniky a iného zariadenia za účelom lepšieho realizovania predmetu činnosti úpadcu. Keď spomínal pán C. bližšie nešpecifikované problémy, tak tieto sa mali podľa jeho vyjadrení týkať činnosti úpadcu za éry predchádzajúceho vlastníka. Vzhľadom na tieto uvádzané skutočnosti uvádza, že v čase poskytovania pôžičky nevedel, nemohol vedieť o úpadku úpadcu a takisto bol presvedčený, že v tom čase, keď mu poskytol pôžičku a bola uzatvorená záložná zmluva v úpadku nebol. Táto skutočnosť by sa podľa názoru žalovaného dala preukázať z jeho strany iba v prípade, že by mal k dispozícií účtovné doklady úpadcu. Takisto opätovne uvádza, že už pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a teda poskytnutí finančných prostriedkov sa žalovaný s p. C. ako zástupcom úpadcu dohodli za účasti jeho právneho zástupcu na ďalšom postupe v prípade nevrátenia pôžičky a spomínaného uzatvorenia Záložnej zmluvy. Žalovaný už vtedy požadoval uzatvorenie Záložnej zmluvy, ale nakoniec ustúpil argumentom p. C. a jeho právneho zástupcu a súhlasil s tým, že Záložná zmluva bude uzavretá až v prípade nevrátenia pôžičky do 20.10.2007.
Súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že skutočnosť, že sa jedná o zvýhodňujúci právny úkon dokazuje aj to, že na základe tohto právneho úkonu došlo k výkonu záložného práva, a to pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom prevodom vlastníckeho práva na záložného veriteľa (žalovaného), teda spôsobom, ktorý je Občianskym zákonníkom sankcionovaný absolútnou neplatnosťou.
Žalovaný poukazuje na nesprávnosť pri tomto tvrdení, nakoľko k výkonu záložného práva došlo kúpnou zmluvou, na základe ktorej sa stal vlastníkom žalovaný až dňa 10.12.2007 a pohľadávka žalovaného voči úpadcovi bola splatná 7.11.2007. Preto sa domnieva, že na vyslovenie neúčinnosti vo vzťahu k veriteľom úpadcu nie sú splnené všetky zákonom požadované skutočnosti.
Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do podstaty úpadcu sumu vo výške 46.374,77 eur ako peňažnú náhradu a uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z vývoja cien nehnuteľnosti na trhu v čase rozhodovania a ich aktuálnej hodnoty, preto žalobcom požadovanú sumu vo výške 61.833,02 eur znížil o 25%. Avšak ani v odôvodnení tohto rozsudku neuviedol na základe čoho dospel k tomu, že žalobca mohol speňažiť predmetnú nehnuteľnosť za presne takúto sumu a preto žalovanému nie je jasné, na základe ktorých konkrétnych skutočností má zaplatiť peňažnú náhradu vo výške aká je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na základe uvedených dôvodov žalovaný žiada, aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné ako oneskorené podané odmietnuť.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odvolaním napadnutý rozsudok bol na adresu žalovanej obchodnej spoločnosti doručovaný súdom dňa 15.6.2012, pričom pokus o doručenie zásielky nebol úspešný. Opakované doručenie dňa 18.6.2012 bolo znovu neúspešné, pričom zásielka bola uložená dňa 18.6.2012. Adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote a táto sa vrátila súdu 3.7.2012.
Podľa § 45 ods. 1, 2 O.s.p., súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti"). Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
Podľa § 48 ods. 2 O.s.p., ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Zásielka sa súdu vrátila dňa 3.7.2012 a preto sa v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p. považuje za doručenú 6.7.2012.
O možnosti podať odvolanie boli účastníci v rozsudku riadne poučení. Lehota pre podanie odvolania začala plynúť 7.7.2012 a končila 23.7.2012.
Žalovaný podal odvolanie do podateľne dňa 27.7.2012, teda po uplynutí lehoty pre podanie odvolania. To, že si konateľ žalovanej obchodnej spoločnosti prevzal zásielku dňa 13.7.2012, nemá žiadny vplyv na beh lehoty pre podanie odvolania.
Pretože žalovaný podal odvolanie proti rozsudku oneskorene, odvolací súd odvolanie žalovaného podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. ako oneskorene podané odmietol.
Náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd vzhľadom na výsledok odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.