Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-58-2012.pdf
PDF · 127.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/58/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35925922, so sídlom v Bratislave, Mliekarenská č. 10, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., IČO: 36857033, so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, v mene ktorého koná JUDr. Peter Kováč, advokát, proti odporkyni F. T., T.. T., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W.B.Y., N. Č.. XXX/XX, v skutočnosti bytom v W.B.Y., N. Č.. XXX/ X, o zaplatenie 707,41 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 43,78 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 19,60 € od 18.03.2008 do zaplatenia, zo sumy 22,19 € od 16.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 1,99 € od 12.07.2008 do zaplatenia s tým, že na zaplatenie prisúdenej sumy s príslušenstvom p o v o ľ u j e súd odporkyni splátky v sume 10,- € mesačne splatné vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 08.06.2012 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 29.05.2012, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 707,41 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 22,19 € od 16.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 344,40 € od 17.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 319,23 € od 17.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 1,99 € od 12.07.2008 do zaplatenia, zo sumy 19,60 € od 18.03.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania ako neuhradených telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty. V návrhu uviedol, že dňa 04.12.2007 uzavrela odporkyňa so spoločnosťou C. B., B..T..Y.., (M. C. Č. B. Y. V. C. Y. B. B..T..Y..), J.: XXXXXXXX, B. B. M. A., Z. Č.. X, zmluvu o pripojení č. 10019832, na základe ktorej sa táto spoločnosť zaviazala poskytovať služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu a odporkyňa sa zaviazala platiť odplatu za dohodnuté služby. Odporkyňa neuhradila faktúru č. 1000448324 splatnú dňa 15.04.2008 na sumu 22,19 €, faktúru č. 1000773485 splatnú dňa 11.07.2008 na sumu 1,99 € a faktúru č. 1000370123 splatnú dňa 17.03.2008 na sumu 19,60 €, čím porušila dohodnuté podmienky a vznikla jej povinnosť uhradiť sumu 344,40 € vyúčtovanú faktúrou č. 5100263693 splatnou dňa 16.06.2008 a sumu 319,23 € vyúčtovanú faktúrou č. 5100263699 splatnou dňa 16.06.2008. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.11.2011 uzavretej medzi ním ako postupníkom a spoločnosťou C. B., B..T..Y.., ako postupcom sa stal nadobúdateľom pohľadávky voči odporcovi vrátane príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou, ktorá ku dňu postúpenia predstavuje sumu 707,41 € s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Postúpenie pohľadávky oznámil odporkyni listom zo dňa 06.12.2011, v ktorom vyčíslil svoju pohľadávku a vyzval odporkyňu na jej zaplatenie, pričom odporkyňa na výzvu nereagovala a dlh nezaplatila.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľa súhlasila (č.l. 42 spisu); v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že z dôvodu zlého zdravotného stavu má problém nájsť si zamestnanie, je evidovaná na úrade práce a poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 181,- €, má výdavky v sume 32,- € mesačne na nájom, v sume 30,- € mesačne na plyn a v sume 15,- € mesačne na lieky; výšku svojich záväzkov uznáva a svoj dlh si chce splatiť, žiada preto o vytvorenie splátkového kalendára v sume 15,- € mesačne.
Navrhovateľ sa pojednávania nariadeného na deň 29.10.2012 nezúčastnil, hoci naň bol predvolaný riadne a včas (č.l. 43 spisu), svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 25.10.2012 (č.l. 48 spisu), ktorým súčasne nepožiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v jeho neprítomnosti, keď v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Vzhľadom na vyjadrenie odporkyne navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom na základe uznania nároku, pričom nesúhlasil s umožnením odporkyni splácať dlh v splátkach.
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:
Z výpovede odporkyne ako účastníka konania (č.l. 49-50 spisu) súd zistil, že s návrhom súhlasí. Je pravda, že spornú zmluvu o pripojení zo dňa 04.12.2007 v znení dodatku k nej s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrela. Využívala komunikačné služby právneho predchodcu navrhovateľa na súkromné účely, za tieto služby jej chodili domov faktúry. Spočiatku faktúry platila, potom zostala bez zamestnania, tak nemala z čoho platiť. Potom si dohodla splátkový kalendár a dlžnú sumu splácala po 5,- € mesačne, naposledy zaplatila dňa 18.07.2011. Pri uzavretí zmluvy dostala aj mobilný telefón zn. B. Z.. V prípade, že súd návrhu vyhovie, žiada o povolenie splácania prisúdenej sumy v splátkach po 10,- € mesačne nakoľko je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, má príjem len v podobe dávky v hmotnej núdzi v sume 119,- € mesačne, okrem toho je v súčasnosti práceneschopná, bude dostávať nemocenské v sume 34,50 € mesačne, okrem tohto iný príjem nemá. Z výdavkov platí 32,- € mesačne nájom, 10,- € mesačne na káblovú TV, 30,- € mesačne na plyn, splácam dlh súdnemu exekútorovi po 10,- € mesačne ešte z kupónovej privatizácie, výdavky má aj na lieky, ktoré dlhodobo užíva na vysoký krvný tlak a cukrovku. Nehnuteľnosti ani cenné hnuteľné veci nevlastní. Deti nemá žiadne, žije s priateľom, ktorý je tiež nezamestnaný. Pokiaľ vo svojom vyjadrení uviedla, že poberám dávky v hmotnej núdzi v sume 181,- €, tieto sa znížili o 60,- €, lebo prišla o aktivačný príspevok z dôvodu práceneschopnosti, pokiaľ vo vyjadrení uviedla, že výšku svojich záväzkov uznáva, chcela tým povedať, že uznáva uplatnenú sumu a že skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania sú pravdivé.
Zo zmluvy o pripojení zo dňa 04.12.2007 v znení dodatku k nej zo dňa 04.12.2007 (č.l. 5-6 spisu, ďalej len „zmluva o pripojení“), súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa C. Y. B. B..T..Y.. poskytol odporkyni tzv. SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa do jeho siete a používanie elektronických komunikačných služieb v dohodnutom užívateľskom programe „Pre mňa 70“ vo vzťahu k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX; zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú; odporkyňa sa zaviazala využívať služby v dohodnutom programe po dobu 24 mesiacov s tým, že každý druhý mesačný poplatok bude účtovaný v sume 1,- Sk s DPH; odporkyňa sa v zmluve o pripojení zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu na výzvu navrhovateľa „ak poruší niektorú z povinností podľa dodatku k zmluve o pripojení“ (bez bližšej špecifikácie) v sume 9.615,97 Sk (319,19 €); zmluvu o pripojení uzavrela odporkyňa ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.
Faktúrami - č. 1000448324 na sumu 22,19 € (668,50 Sk) splatnou dňa 15.04.2008 (č.l. 7 spisu), č. 1000773485 na sumu 1,99 € (60,- Sk) splatnou dňa 11.07.2008 (č.l. 8 spisu) a č. 1000370123 na sumu 36,85 € (1.110,- Sk) splatnou dňa 17.03.2008 (č.l. 9 spisu); súčasne faktúrami č. 5100263699 na sumu 319,23 € (9.617,- Sk) splatnou dňa 16.06.2008 (č.l. 10 spisu) a č. 5100263963 na sumu 344,40
€ (10.375,50 Sk) splatnou dňa 16.06.2008 (č.l. 11 spisu) vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporkyni poskytnuté služby a zmluvné pokuty spolu v sume 724,66 €; z tejto sumy navrhovateľ v prejednávanej veci uplatnil sumu 707,41 €; z faktúr vyplýva, že zmluvná pokuta v sume 319,23 € bola vyúčtovaná za údajné porušenie zmluvy o pripojení k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX a zmluvná pokuta v sume 344,40 € bola vyúčtovaná za údajné porušenie zmluvy o pripojení k telefónnemu číslu 0948472130.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1623 zo dňa 28.11.2011 (č.l. 24-26 spisu) v spojení s prílohou k nej (č.l. 27-28 spisu) súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa C. B., B..T..Y.., postúpil svoju pohľadávku voči odporkyni s príslušenstvom, ktorá je predmetom konania, na navrhovateľa.
Z oznámenia zo dňa 06.12.2011 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa C. B., B..T..Y.., oznámil odporkyni, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1623 zo dňa 28.11.2011 postúpil svoju pohľadávku voči nej v sume 707,41 € na navrhovateľa.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.).
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z. (prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2009), ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa doterajších predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2008), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa je len čiastočne dôvodný.
Súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval odporkyni elektronické komunikačné služby. Uzavretie zmluvy o pripojení a využívanie poskytnutých služieb nebolo medzi účastníkmi konania ani sporné (§ 120 ods. 3 O.s.p.). S
účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (zákon č. 351/2011 Z. z.), táto zmena však nemala dopad na prejednávanú vec, pretože k využívaniu služieb právneho predchodcu navrhovateľa odporkyňou došlo v celom rozsahu len za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 610/2003 Z. z.). Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou založený zmluvou o pripojení posúdil súd ako občianskoprávny vzťah, aplikáciu Obchodného zákonníka účastníci konania nedojednali a odporkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Cenu poskytnutých služieb uplatnil navrhovateľ spolu v sume 43,78 €, ktoré odporkyňa riadne a včas neuhradila, pričom ani táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Súd mal preukázané, že pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa voči odporkyni s príslušenstvom bola zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1623 zo dňa 28.11.2011 postúpená na navrhovateľa (§ 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 43,78 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporkyňa je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil súd navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy zo sumy 19,60 € od 18.03.2008 do zaplatenia, zo sumy 22,19 € od 16.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 1,99 € od 12.07.2008 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd z diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, ktorá k dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr predstavovala 4,25 % (4,25 % x 2 = 8,50 %). Úroky z omeškania prisúdil súd navrhovateľovi vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, pretože týmto dňom sa odporkyňa dostala do omeškania s platením, iný čas plnenia záväzkov nebol medzi účastníkmi konania dohodnutý. K omeškaniu odporkyne s plnením peňažného dlhu došlo do 31.12.2008, preto bolo na výšku úrokov z omeškania dôvodné aplikovať predpisy účinné do tohto dátumu.
V prevyšujúcej časti uplatnených zmluvných pokút spolu v sume 663,63 € (344,40 € a 319,23 €) spolu s uplatneným príslušenstvom z nich súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu uplatnenú v sume 344,40 €, jej dojednanie s odporkyňou navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal a to ani na základe výzvy (č.l. 38 spisu); z predloženého listinného dôkazu - faktúry č. 5100263963 vyplýva, že táto zmluvná pokuta bola vyúčtovaná za údajné porušenie zmluvy o pripojení k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX, ktorá však nebola predmetom konania a táto zmluva o pripojení nebola súdu predložená (predmetom konania bola zmluva o pripojení vo vzťahu k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX). Z tohto dôvodu bolo potrebné návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietnuť. Pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednali právnym predchodca navrhovateľa a odporkyňa v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu v sume 319,19 € (9.615,97 Sk). Z dokazovania vyplýva, že odporkyňa neuhradila cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.
Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom
tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako právny nástupca dodávateľa nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve o pripojení v znení dodatku k nej predstavuje výška mesačného poplatku za zvolený účastnícky program 1,91 € (57,60 Sk). Pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované poskytovanie služieb povinnosť odporkyne zaplatiť za tieto služby najmenej sumu 45,84 € (24 x 1,91 €). Zmluvná pokuta bola pritom dojednaná v sume 319,19 € (9.615,97 Sk), čo predstavuje takmer 700 % z hodnoty služieb zvoleného účastníckeho programu; pokiaľ ide o hodnotu zabezpečovanej povinnosti, zmluvná pokuta v sume 319,19 € zabezpečovala zaplatenie dojednaného mesačného poplatku v sume 1,91 € (teda viac ako 167-násobok jeho hodnoty). Takáto výška zmluvnej pokuty predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
Z hľadiska určitosti dojednania zmluvnej pokuty je potrebné uviesť, že pokiaľ sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 319,19 € spolu s príslušenstvom v tejto časti nebol návrh dôvodný aj z ďalšieho dôvodu.
Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odôvodnil jej dojednaním v čl. II bod 2.3 dodatku k zmluve o pripojení, podľa ktorého ak odporkyňa „poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 9.615,97 Sk“. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. M Obdo 4/2003 zo dňa 19.11.2003, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/182/2001 zo dňa 25.06.2002, rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo/794/2002 zo dňa 27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute v tejto chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu spôsob dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti v dodatku k zmluve o pripojení bez jej bližšej špecifikácie nie je dostatočne určitý. Z tohto dôvodu považuje súd túto dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne neplatnú a preto návrh v tejto časti zamietol aj z tohto dôvodu. Keďže nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľovi vôbec nevznikol, nemohla sa odporkyňa dostať ani do omeškania s jeho plnením.
Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol.
V prejednávanej veci odporkyňa počas konania súhlasila s návrhom navrhovateľa, uznala nárok navrhovateľa uplatnený návrhom (č.l. 42 spisu, č.l. 50 spisu), navrhovateľ navrhol o návrhu rozhodnúť rozsudkom na základe uznania (č.l. 48 spisu). Pre tento postup však podľa názoru súdu neboli splnené podmienky, pretože v prejednávanej veci ide o spor, ktorý účastníci konania nemôžu skončiť súdnym zmierom (§ 153a ods. 3 O.s.p.), pretože uzavretý zmier by bol podľa názoru súdu v rozpore s právnymi predpismi (§ 99 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľ sa podľa názoru súdu voči odporkyni domáhal plnenia, ktoré je čiastočne v rozpore s právnymi predpismi, najmä § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
O povolení splátok prisúdenej sumy s príslušenstvom odporkyni rozhodol súd podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odporkyňa je nezamestnaná, má zdravotné problémy, nemá vyživovacie povinnosti, jej príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi v súčasnosti v sume 119,- € mesačne, iný príjem nemá, má výdavky na nájom v sume 32,- € mesačne, v sume 10,- € mesačne na káblovú televíziu, v sume 30,- € mesačne na plyn, v sume 10,- € mesačne na splátky dlhu, v sume 15,- € mesačne na lieky, nehnuteľnosti ani cenné hnuteľné veci nevlastní. Povolenie splátok v sume 10,- € mesačne nezasiahne podľa názoru súdu neprimerane ani do majetkových pomerov navrhovateľa.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na rozhodnutie súdu bola vo veci pomerne úspešnejšia odporkyňa (navrhovateľ bol úspešný len čo do sumy 43,78 € s príslušenstvom, čo do sumy 663,63 € s príslušenstvom bola zamietnutím návrhu úspešná odporkyňa), ktorej vzniklo voči navrhovateľovi právo na náhradu pomernej časti trov konania. Keďže však odporkyňa žiadne trovy konania nežiadala nahradiť (č.l. 50 spisu), súd jej náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.
Vyhlásený rozsudok bol v prejednávanej veci písomne vyhotovený v predĺženej lehote podľa § 158 ods. 4 O.s.p. (č.l. 51 spisu).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).