Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-45-2011.pdf
PDF · 99.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/45/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci maloletej W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov matky Ing. J. W., nar.XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice a otca Ing. Q. W., nar.XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zastúpeného JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou, Štefánikova 8, Michalovce, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
rozhodol:
I.Maloletá W. W., nar.12.8.2007 sa z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa striedavo, v dvojtýždňových intervaloch.
Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ako prvá v zmysle tohto rozsudku a to v období od nedele prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Rodičia si budú odovzdávať maloleté dieťa zakaždým v nedeľu v párnych týždňoch v čase o 18.00 hod. Otec je povinný maloletú v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska matky a matka je povinná maloletú v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska otca.
- 2 -
Každý z rodičov bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča a súčasne ju riadne pripraviť.
II. . Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej W. sumou 100,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc 11.10.2011.
Dlžné výživné za obdobie od 11.10.2011 do 26.10.2012 spolu v sume 370,-Eur je otec povinný uhradiť matke maloletej do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Počas striedavej starostlivosti sa styk maloletej s rodičom, u ktorého nebude maloletá, bude realizovať na základe dohody rodičov a vôle maloletej.
IV. Navrhovateľ a odporkyňa s ú p o v i n n í nahradiť Slovenskej republike trovy štátu, a to každý vo výške 236,56,-Eur, na účet Okresného súdu Košice - okolie, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania je úprava práv a povinností rodičov k maloletej W. W., nar. 12.8.2007 na čas do rozvodu účastníkov konania.
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.10.2011 domáhala, aby súd upravil rodičovské práva rodičov maloletej W., nakoľko navrhovateľka od 3.7.2011 nežije s otcom maloletej Sofie v spoločnej domácnosti, navrhla, aby súd maloletú zveril do jej starostlivosti, zo strany otca určil výživné vo výške 300,-Eur a súčasne upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý utorok, štvrtok a každý druhý víkend v mesiaci.
- 3 -
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, navrhol, aby súd zveril maloletú do striedavej starostlivosti oboch rodičov s odôvodnením, že aj doposiaľ sa o maloletú stará tri dni v týždni, má osobnostné predpoklady na výchovu maloletej a má k nej vytvorený veľmi dobrý vzťah.
Kolízny opatrovník navrhol, nakoľko sa účastníci na zverení maloletej do výchovy nevedia dohodnúť, aby súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru pedopsychológie so zameraním sa na to, ktorý z rodičov má vytvorené vhodnejšie podmienky na výchovu maloletej, resp. či znalec odporúča formu striedavej starostlivosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým dokazovaním znalca z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí, ako aj s ďalším obsahom spisového materiálu a zistil tento stav:
Účastníci konania sú manželmi od roku 2002. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa W., nar.XX.X.XXXX. Účastníci konania spolu nežijú od 3.7.2011. Na tunajšom súde sa vedie konanie o rozvod manželstva účastníkov konania a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej W. na čas po rozvode, po číslom konania 13P/46/2011, ktoré nie je doposiaľ skončené.
Matka maloletej W. H.. J. W. je žije spoločne s maloletou W. v rodinnom dome, ktorý vlastní matka navrhovateľky. V rodinnom dome žije aj matka navrhovateľky, ako aj priateľ navrhovateľky. Matka maloletej W. je zamestnaná ako hydrometeorologička v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Košiciach.
Navrhovateľka, matka maloletej uviedla, že návrh na úpravu práv a povinností k maloletej W. podala z toho dôvodu, že sa s odporcom nevedela dohodnúť na realizácii styku s maloletou. Uviedla, že od doby, odkedy odišiel manžel zo spoločnej domácnosti, jej prispieva na výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne, od júna 2012 sumou 26,-Eur mesačne, pričom do júna 2012 poberala aj rodinné prídavky na maloletú, od júna 2012 si nárok na prídavky na maloletú uplatnil otec maloletej, navrhovateľke ostal daňový bonus na dieťa vo výške 20,-Eur. Matka pracuje ako hydrologička, jej príjem z práce je okolo 540,- až 550,-Eur mesačne, iný príjem nemá. So svojou matkou, u ktorej býva, nevedie spoločnú domácnosť, platby za bývanie si delia. Hlavné výdaje, ktoré má navrhovateľka, sú výdaje na domácnosť
- energie, kábel, internet v sume 150,-Eur mesačne, hypotéka 100,-Eur mesačne, cestovné do práce 68,-Eur mesačne, mobil 16,-Eur mesačne, poistky 44,-Eur mesačne, ošatenie, strava, domácnosť 250,- Eur mesačne.
Navrhovateľka s návrhom otca na nariadenie striedavej starostlivosti u maloletej nesúhlasila, s odôvodnením, že otec maloletej nie je schopný sa samostatne o dieťa postarať, pomáhajú mu v tom jeho rodičia, s ktorými toho času býva, maloletá sa od odporcu, vracia k matke negatívne naladená,
trucuje, nie je otcom vedená k samostatnosti, u otca nemá samostatnú izbu, neváži si veci, ktoré má, pretože u otca má dostatok všetkého, oblečenie do škôlky má dvojmo, veci, ktoré maloletej otec kúpil, má striktne oddelené.
- 4 -
Otec maloletej W., H.. Q. W. žije v rodinnom dome svojich rodičov. Pracuje ako analytik v spoločnosti Elcom, s.r.o. Prešov, jeho priemerný mesačný príjem je okolo 1.000,-Eur.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so zverením maloletej do starostlivosti navrhovateľky, nakoľko má za to, že je rovnocenným rodičom, má s dcérou výborný vzťah, vie sa o ňu postarať, pretože sa o ňu vedel postarať aj doposiaľ, od doby, odkedy nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, berie si maloletú k sebe pravidelne, má pre ňu zabezpečené bývanie u svojich rodičov. Trvá na tom, aby súd zveril maloletú do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Odporca okrem príjmu zo zamestnania iný príjem nemá, aj keď je spoločníkom a konateľom spoločnosti F. S+S, s.r.o. S.. Jeho základné mesačné výdaje sú: výživné do júna 2012 v sume 100,-Eur mesačne, od júna 2012 26,-Eur mesačne, hypotéka 100,-Eur, na bývanie a stravu rodičom 250,-Eur, cestovné do práce 100,-Eur, poistky a sporenie 70,-Eur, internet 15,-Eur, kurz angličtiny 64,-Eur. Od mája založil maloletej stavebné sporenie vo výške 94,-Eur mesačne, platí maloletej tanečnú vo výške 10,-Eur a klavír vo výške 10,-Eur mesačne.
Maloletá W. W., nar.XX.X.XXXX navštevuje Materskú školu v S., kde má výdaje 7,-Eur mesačne školné, 22,-Eur mesačne strava, anglický jazyk vo výške 13,-eur mesačne. Maloletá je zdravá, absolvuje pravidelné kontrolné vyšetrenia u kožného lekára a ortopéda.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, §25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa,
- 5 -
najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Nakoľko sa účastníci konania nevedeli dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností k maloletej Sofii, v konaní bol vypracovaný znalecký posudok č.6/2012 PhDr. I. D., znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí, zo dňa 16.4.2012, zameraný na otázky súvisiace so zverením maloletého dieťaťa niektorému z rodičov do výchovy.
V záveroch posudku znalkyňa konštatuje, že maloletá W. má pozitívny vzťah k obom rodičom, ani jedného nevylučuje zo svojej blízkosti a je na obidvoch citovo naviazaná. V čase znaleckého dokazovania znalkyňa konštatuje intenzívnejšiu citovú väzbu maloletej na otca, ku ktorému má bližší emotívny vzťah. Znalkyňa odporúča pre optimálny psychický vývin a smerovanie do budúcnosti u maloletej formu striedavej starostlivosti oboch rodičov. Obaja rodičia majú k maloletej pozitívny vzťah, chcú sa podieľať na jej výchove. Znalkyňa nezistila ani u jedného rodiča klasifikované kontraindikácie. Obaja rodičia bývajú v Kysaku, dieťa dôverne pozná prostredie u otca, kam chodieva a kde sa cíti rovnako dobre, ako u matky. Ani jeden z rodičov nezanedbáva starostlivosť o maloletú, ani jeden z rodičov dieťa netýra ani psychicky, ani fyzicky. Pre pozitívny vývin a zdravie maloletej je podľa znalkyne forma striedavej starostlivosti tou najvhodnejšou.
Nakoľko navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne nesúhlasila so závermi znaleckého dokazovania a navrhla vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, bola na pojednávaní vypočutá znalkyňa PhDr. I. Capová k skutočnostiam, ktoré namietala navrhovateľka vo svojom vyjadrení. G. zotrvala na záveroch, ktoré podala v písomnom znaleckom posudku zo dňa 16.4.2012, pričom k výhradám, odprezentovaných navrhovateľkou uviedla, že čo sa týka odbornosti vypracovaného znaleckého posudku, nemá vedomosti, o tom, žeby pri jeho vypracovaní postupovala neodborne, metódy, ktoré použila, považuje za správne a použiteľné, s poukazom na vek maloletej W.. Postup pri vypracovaní posudku si zvolila taký, aký pre daný prípad považovala za najvhodnejší, pričom konštatovala záver, že maloletá má k obom rodičom vytvorený pozitívny citový vzťah. Nepovažovala za vhodné a nutné zvoliť postup zásahu resp. interakcie rodičov do výpovede maloletej, nakoľko u maloletej nespozorovala pri vyšetrení žiadne obavy, resp. strach, ktorý by tento postup odôvodňoval. Otázky kladené maloletej 19P/45/2011
- 6 -
v žiadnom prípade nepovažuje za tendenčne ladené alebo sugestívne. Posudok vypracovala nestranne, bez zvýhodňovania niektorého z rodičov, s ohľadom na psychiku maloletého dieťaťa, na jeho potreby a vzťahy k obom rodičom. Podľa znalkyne vyjadrenia matky, že znalecký posudok je tendenčne zameraný proti nej, neodborný a nerešpektujúci materstvo navrhovateľky znalkyňa hodnotí ako subjektívny pocit navrhovateľky. Znalkyňa hodnotí osobnosti oboch rodičov povahovo za rozdielne, matka je autokratická osobnosť, nevie až tak dobre prejaviť svoje emócie, je voči dieťaťu prísnejšia vo výchove, otec hyperprotektívna osobnosť, beneloventnejší vo výchove. Skutočnosť odlišností pováh oboch rodičov a tým tzv. dvojkoľajnosť vo výchove maloletej znalkyňa považuje za prirodzený jav, ktorý by nemal byť dôvodom nenariadenia striedavej starostlivosti. Výhradu matky, že otcovi pri výchove maloletej pomáhajú jeho rodičia, znalkyňa hodnotí ako pozitívum, a to na strane oboch rodičov.
Pri rozhodnutí o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súd vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého dokazovania, v zmysle ktorého je táto forma starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa a predstavuje najvhodnejšiu úpravu pomerov. Závery znalkyne
považuje súd za objektívne a vierohodné a preto návrh matky na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol.
Pre nariadenie striedavej starostlivosti boli podľa názoru súd splnené zákonom stanovené podmienky, keďže obaja z rodičov majú záujem o výchovu maloletej a sú schopní sa o maloleté dieťa postarať. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že u oboch rodičov sú splnené materiálne podmienky, vhodné pre vývoj maloletého dieťaťa a podľa názoru súdu táto úprava rešpektuje aj právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Tvrdenie navrhovateľky, že dôvodom na nenariadenie striedavej starostlivosti je skutočnosť, že otec nie schopný sa sám o dieťa postarať, považuje súd za nedostatočný dôvod, čím sa stotožňuje s názorom znalkyne, že ak otcovi pri výchove pomáhajú aj jeho rodičia, je to v prospech maloletej, nakoľko maloletá aj toho času trávi s otcom pomernú časť týždňa, bola u otca počas letných prázdnin na dobu jedného mesiaca súvisle, pozná prostredie rodinného domu otca a starých rodičov z otcovej strany a má k nim pozitívny vzťah a navyše matke pri výchove maloletej taktiež pomáha jej matka, ku ktorej má maloletá tiež vytvorený pozitívny vzťah.
Súd týmto zároveň účastníkom konania pripomína, že úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu by nemala byť zaťažená osobnými spormi účastníkov konania a tieto majú ustúpiť do úzadia, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v nekonfliktnom prostredí, predovšetkým pre jeho zdravý telesný a duševný vývoj. Zároveň súd pripomína aj povinnosti rodičov, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa spočíva v každodennej starostlivosti o dieťa, v trávení spoločného času s dieťaťom, v starostlivosti o domácnosť a v neposlednom rade v zabezpečovaní všetkých potrieb do domácnosti dieťaťa. V opačnom prípade pri nezvládnutí tejto roviny pomernej zodpovednosti oboch rodičov pri výchove dieťaťa, bude to signálom pre následné prehodnotenie striedavej starostlivosti a nariadenie zmeny vo výchove maloletého dieťaťa.
Je povinnosťou oboch rodičov pri výchove maloletého dieťaťa vzájomne spolupracovať a zohľadňovať prospech dieťaťa. 19P/45/2011
- 7 -
Pri stanovení intervalu dvoch týždňoch striedavej starostlivosti súd vychádzal z odporúčania znalkyne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov súd vychádzal predovšetkým z ich priemerných mesačných príjmov. Pri určení výšky výživného zo strany otca súd nezohľadnil u otca výdavky, ktoré mesačne vynakladá na splácanie poistiek a na sporenie, nakoľko
tieto výdavky nemajú charakter výdavkov, ktoré je nevyhnutné u otca vynaložiť ako sú výdavky na jeho bývanie, stravu, nevyhnutné osobné potreby, dopravu do zamestnania a pod. Preto na dorovnanie životnej úrovne maloletého dieťaťa, v čase, ak bude v osobnej starostlivosti matky, ako aj s ohľadom na dvojtýždňovú starostlivosť otca o maloletú v priebehu mesiaca súd určil bežné výživné pre otca vo výške 100,-Eur. Túto sumu považuje súd za dostačujúcu, aby takto prispieval matke maloletej na výživu maloletej a primeranú jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, ako aj odôvodneným potrebám maloletej.
Vzhľadom na dlh vo výživnom, za obdobie od 11.10.2011 do dnešného dňa, s poukazom to, že otec výživné v sume 100,-Eur platil do mesiaca jún 2012, vzniklo dlžné výživné pre otca za obdobie od júna 2012 do dnešného dňa v sume 74,-Eur mesačne, t.j. spolu v sume 370,-Eur, ktoré súd zaviazal zaplatiť odporcu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti II. tohto rozsudku.
- 8 -
Súd poukazuje na to, že výška výživného sa odvodzuje aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby maloletého dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj a rozvoj dieťaťa.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 O.s.p. a štátu priznal právo na náhradu trov, ktoré platil za vykonané znalecké dokazovanie - znalecký posudok PhDr. D. a vzhľadom na charakter sporu ich náhradu rozdelil na polovicu obom účastníkom konania a zaviazal ich zaplatenie takým spôsobom, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Jedná sa o trovy štátu vo výške 473,12,-Eur.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O. s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V Košiciach, 26.10.2012