Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-21-2011.pdf
PDF · 76.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-22C/21/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou, JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobkyne V. O., F.. D., D.. XX.X.XXXX, N. C. XX, XXX XX G., proti žalovanému O. O., D.. XX.X.XXXX, N. M. XXX, XXX XX W. u matky L. O. v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 16.2.2011 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť platiť jej manželské výživné vo výške 200 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že manžel jej neprispieva na domácnosť, nestaral sa z čoho má ona žiť. Ona poberá len invalidný dôchodok v sume 123 eur mesačne, čo jej nepostačuje na živobytie. Odporca pracuje v zahraničí.
Žalovaný sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním zo dňa 16.8.2012 uviedol, že má pozastavenú živnosť a že je práceneschopný, o čom pripojil potvrdenie od lekára.
Súd konal v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalovaného, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne doručené dňa 28.9.2012 a ktorý svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil a vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a pripojeným spisovým materiálom 20C/35/2010 rozhodol po zistení tohto skutkového stavu veci.
Zo sobášneho listu založeného v spis. mat. 20C/35/2010 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bola uzatvorené X.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Košice IV. vo zväzku X ročník XXXX na strane XXX pod por. č. XX.
Z pripojeného spisového materiálu 20C/35/2010 zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom 20C35/2010 -94 dňa 26.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.12.2011.
Z manželstva pochádza mal. D., ktorá na čas po rozvode bola zverená do výchovy a starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne k rukám matky.
Predmetom vedeného konania je určenie manželského výživného za obdobie od 16.2.2011 do 10.12.2011.
Podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len ZoR) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak povinný sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 77 ods. 1 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania v čase podania návrhu boli manželia, a s prihliadnutím na rozvod manželstva, medzi nimi trvala vyživovacia povinnosť do 10.12.2011.
Žalobkyňa v konaní mala preukázať svoje odôvodnené potreby, svoje majetkové pomery a životnú úroveň. Rovnako mala preukázať schopnosti a možnosti žalovaného platiť požadované výživné, preukázať životnú úroveň žalovaného, zdokladovať jeho zárobok alebo aspoň označiť zamestnávateľa, preukázať jeho majetok tak, aby súd v konaní mohol jednoznačne posúdiť jej odôvodnené potreby, ako aj finančné a majetkové schopnosti a možnosti žalovaného. Žalobkyňa tieto zákonné predpoklady pre určenie výživného nijako nepreukázala.
Podľa ustanovenia § 71 Zákona o rodine, požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich manželského zväzku. Aktívna legitimácia jedného z manželov na podanie žaloby o určenie manželského výživného vzniká v prípade, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Žalobkyňa v konaní nijako neoznačila a nešpecifikovala aká je jej životná úroveň a v čom je iná alebo nižšia ako u žalovaného.
Z vyjadrenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 18.10.2011 súd zistil, že žalobkyňa bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.1.2006 do 1.2.2011, kedy bola na vlastnú žiadosť vyradená.
Z vyjadrenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 24.10.2011 súd zistil, že žalobkyňa poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke od 1.2.2011 do 31.8.2011 vo výške 133,18 eur a od 1.9.2011 do 31.12.2011 83,18 eur a od 1.1.2012 vo výške 78,77 eur.
Súd dotazom na Sociálnu poisťovňu pob. Košice zistil, že žalovanému od 8.11.2010 do 6.11.2011 boli vyplácané nemocenské dávky za prvé tri dni vo výške 5,2595 eur a od štvrtého dňa do 6.11.2011 v sume 11,5709 eur. Od 6.11.2011 mu skončila podporná doba a dočasná práceneschopnosť od 6.11.2011 do 31.1.2012 už vyplácaná nebola.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne je zrejmé, že žalobkyni je vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 127,20 eur od 1.1.2012.
V súlade s cit. zák. ustanoveniami a vyššie uvedenými skutočnosťami žalobkyňa v konaní nepreukázala dôvodnosť určenia manželského výživného, keďže súd postavenie žalobkyne a žalovaného posúdil ako rovnaké a rovnaká je aj ich životná úroveň, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže žalovaný mal v konaní úspech, ale žiadne preukázateľné trovy mu nevznikli súd vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Keďže žalobkyňa bola od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e) zák. č. 71/1992 Zb. ale súd jej návrh zamietol, podľa výsledku konania nevznikla povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.