Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-191-2010.pdf
PDF · 94.29 KB
No categories available
14C/191/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľov: X. C. Č., H.. XX.XX.XXXX, X. G. Č., H.. XX.XX.XXXX, X. C. E. XX, C., obaja zastúpení spoločnosťou Studio Legale, s.r.o., Červeňova 20, Bratislava, proti odporcovi: X. T. E.H., H.. XX.XX.XXXX, C. A. E. XX, C., zastúpenému spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s .r.o., so sídlom Turčianska 16, Bratislava, 2. B. E., C. A. E. XX, C., X. A. E., C. A. E. XX, C., zastúpenému spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s .r.o., so sídlom Turčianska 16, Bratislava, o bezdôvodné obohatenie, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRII SLIVKA & LEČKOVÁ, s .r.o., so sídlom Turčianska 16, Bratislava náhradu trov konania vo výške 6.241,30.-eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.10.2010 sa navrhovatelia pôvodne domáhali proti odporcovi v 1. rade vydania bezdôvodného obohatenia v sume 80.000 eur titulom uzatvorenia neplatnej kúpnej zmluvy.
Návrh odôvodnili tým, že dňa 16.10.2009 uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti s odporcom, na základe ktorej sa mali stať bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to rodinný dom so súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere XXX Z. B. S.. Č.. XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere XX Z., T. N. E.. Ú. S. C. na F. Č.. XXX s tým, že odporca v 1. rade bol výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Navrhovatelia pred podpisom kúpnej zmluvy zaplatili odporcovi v 1. rade kúpnu cenu vo výške 80.000 €. V rámci kúpnej zmluvy bola uzavretá aj dohoda o zániku vecného bremena, zriadeného na nehnuteľnosti v prospech odporcu v 2. rade a odporkyne v 3. rade.
Zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti a dohoda o zániku vecného bremena zo dňa 16.10.2009 bola podaná do katastra nehnuteľností pod č. N.-XXXXX/XXXX, avšak kataster nehnuteľností katastrálne konanie prerušil, nakoľko v zmluve bola nesprávna uvedená kúpna cena v číselnom označení 140.000 Sk pričom slovným vyjadrením bola označená 80.000 €. Rozhodnutie o prerušení vkladového konania bolo doručené odporcovi v 1. rade dňa 7.12.2009 a oprávnenému z vecného bremena - odporcovi v 2. rade až dňa 16.6.2010. Odporcovia v 1. a 2. rade na výzvu notára A.. Q. N., ktorý osvedčoval podpis odporcov nereagovali. Správa katastra z dôvodu neodstránenia nedostatkov v zmluve katastrálne konanie zastavila. Vydania sumy 80.000 € sa navrhovatelia domáhali s poukazom
na neplatnosť právneho úkonu, a to predmetnej kúpnej zmluvy s následkom vydania bezdôvodného obohatenia.
Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na to ,že zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 16.10.2009 je neplatná, išlo o simulovaný právny úkon, kde navyše kúpna cena za prevod vlastníctva nehnuteľnosti nebola nikdy odporcovi v 1. rade vyplatená. Zároveň bol odporca v 1. rade uvedený do omylu. Ďalej odporca v 1. rade poukázal aj na uzatvorenú zmluvu o pôžičke medzi navrhovateľmi a odporcami v 2. a 3. rade, keď uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy neboli odporca v 2. a odporkyňa v 3. rade manželmi.
Súd vo veci dňa 7.2.2012 pripustil, aby na strane odporcu v 1. rade vstúpili do konania odporca v 2. a 3. rade, uznesenie 14C/191/2010-66 nadobudlo právoplatnosť spolu s uznesením Krajského súdu Bratislava XCo/XXX/XXXX-XX dňa 18.7.2012.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to najmä s zmluvou o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 16.10.2009, rozhodnutím správy katastra č. V-XXXXX/XX T. M. X.X.XXXX, rozhodnutím správy katastra č. N.- XXXXX/XX zo dňa 27.11.2009, výzvou zo dňa 3.3.2010, výpisom z LV č. 390, zmluvou o pôžičke zo dňa 16.10.2009, výpoveďami svedkov : A.. Q. N., Z. E., F. E., M. C. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 16.10.2009 uzatvoril odporca v 1. rade ako predávajúci a navrhovatelia ako kupujúci kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, a to rodinný dom so súp. Č.. XXXX, na S.. Č.. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere XXX Z. B. S.. Č.. XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere XX Z.. N. E.. Ú. S. C. T. na F. Č.. XXX.
Podľa čl. 2 bod 1 zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti účastníci si dohodli kúpnu cenu vo výške 140.000.-Sk (slovom osemdesiattisíc eur) a podľa bodu 2 tohto článku kúpna cena bola vyplatená pred podpisom zmluvy, čo predávajúci (odporca v 1. rade) potvrdil svojím podpisom.
Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu vydala dňa 27.11.2009 rozhodnutie č. N.-XXXXX/ XXXX, ktorým návrh na vklad k predmetnej nehnuteľnosti prerušila z dôvodu odstránenia nedostatkov t.j. zosúladenia číselného a slovného vyjadrenia kúpnej ceny a rozhodnutím zo dňa 9.9.2010 predmetný návrh na vklad zastavila, z dôvodu, že neboli odstránené nedostatky v kúpnej zmluve spočívajúce v označení kúpnej ceny.
Dňa 16.10.2009 navrhovatelia ako veritelia a odporcovia v 2. a 3. rade uzatvorili zmluvu o pôžičke peňazí, pričom podľa článku 1 bod 1 sa dohodli na požičaní sumy vo výške 140.000 Sk, ktoré boli v zmluve vypísané slovom ako suma 80.000 € a uvedenú sumu sa zaviazali odporcovia v 2. a 3. rade vrátiť navrhovateľom do 23.11.2009.
Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že dňa 23.09.2009 boli navrhovatelia a odporca v 1. rade u notára A..Q. N. a malo dôjsť k podpísaniu kúpnej zmluvy, avšak odporca v 1. rade nemal u seba potrebné doklady, ale finančnú čiastku navrhovateľovi v 1. rade odovzdal a táto bola zabezpečená zmenkami. K podpisu zmluvy došlo až 16.10.2009, kedy odporca v 1. rade podpisom potvrdil prevzatie finančnej hotovosti. Zmenky boli pravdepodobne skartované.
Navrhovateľ v 1. rade súdu uviedol, že sumu 80.000 € odovzdával odporcovi v 1. rade priamo do rúk u notára s tým, že si tieto finančné prostriedky zapožičal od M. C.., ktorý bol tiež prítomný pri odovzdávaní finančnej čiastky.
Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že u notára bola tiež, ale priamo pri odovzdávaní finančnej čiastky 80.000.-eur prítomná nebola.
Svedok M. C., priateľ navrhovateľa v 1. rade súdu uviedol, že v roku 2009 ho oslovil navrhovateľ v 1. rade s tým, že má možnosť kúpiť nehnuteľnosť - rodinný dom a potreboval zapožičať hotovosť. K zapožičaniu sumy 86.000.-eur došlo u notára A.. Q. N., kde bolo spísané aj uznanie dlhu.
Svedok A.. Q. N., notár súdu uviedol, že účastníci konania sa dostavili na jeho úrad dva krát v roku 2009. Prvýkrát malo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy dňa 23.09.2009, ale došlo k nejakej nezrovnalosti a k realizácii nedošlo. V tento deň ale podpisoval zmluvu o pôžičke navrhovateľ v 1. rade s M. C. na sumu asi 80.000.-eur, má o tom záznam, lebo robil k tomu aj exekučný titul. Dňa 16.10.2009 boli overované podpisy na zmluve o prevode nehnuteľnosti, zmluva nebola spisovaná u notára. Svedok odporcovi v 1. rade pomáhal vypisovať zmenku, finančnú hotovosť na stole videl, ale nevidel, že by táto bola odovzdávaná v kancelárii notára.
Svedok Z. E. uviedol, že je kamarát účastníkov konania a odporca v 1. rade ho požiadal o pôžičku, lebo chce predávať dom aj s pozemkom. Povedal mu, že má k domu užívacie právo, už si nespomínal, či dom mal byť na dcéru alebo syna. Oznámil mu, že peniaze nemá a zavolal navrhovateľovi v 1. rade, ktorý sa s odporcom v 2. rade stretol, pôvodne to malo byť 100.000.-eur a nakoniec sa dohodli na poskytnutí 80.000.-eur. Má vedomosť, že táto suma bola odporcovi v 2. rade poskytnutá. Odovzdávanie hotovosti nevidela.
Odporca v 2. rade uviedol, že je otcom odporcu v 1. rade, v tom čase potreboval finančnú hotovosť kvôli obchodným aktivitám a tieto mu navrhol požičať navrhovateľ v 1. rade. Požiadal teda bývalú manželku a syna, aby mu ručili. Súdu potvrdil, že finančnú hotovosť 80.000.-eur od navrhovateľa v 1. rade prevzal. O tom, že by odporca v 1. rade chcel nehnuteľnosť predať nevedel.
Odporkyňa v 3. rade súdu uviedla, že je matkou odporcu v v 1. rade a s odporcom v 2. rade je už 10 rokov rozvedená. Odporca v 2. rade ju požiadal, aby mu išla ručiť pri pôžičke. Keďže syn je vlastníkom nehnuteľnosti, mal ručiť aj on. Navrhovateľa v 1. rade nikdy nevidela a nikdy nebol na obhliadke rodinného domu. Papiere, ktoré jej predložili podpísala, ale ich nečítala. Na otázku, či videla odovzdávať nejakú hotovosť, uviedla, že nevidel, že by niekto nejaké peniaze niekomu dával.
Svedkyňa F. E., K. odporcu v 1. rade súdu uviedla, že v septembri 2009 jej do práce volal odporca v 2. rade - otec a uviedol, že chce založiť rodinný dom, Chcel, aby mu ručil odporca v 1. rade a potrebovali aj jej podpis, lebo v tom dome bývala aj ona. V kancelárii u notára bola spolu s bratom, otcom, notárom a navrhovateľom v 1. rade. Notár predložil bratovi zmluvu, brat si ju prečítal s tým, že v zmluve bolo, že má ručiť za pôžičku pravdepodobne 60.000.-eur alebo 66.000.-eur. Brat zmluvu podpísal. U notára zostal otec, navrhovateľ v 1. rade a ju zobral brat do práce. Pri odovzdávaní peňazí nebola. K notárovi išla za účelom ručenia a nie predaja nehnuteľnosti, lebo v rodinnom dome bývajú skoro 3 rodiny. Keby brat veľký dvojpodlažný dom predával, určite by to nebolo za takú cenu. K rodinnému domu patrí priľahlý pozemok, ktorého vlastníčkou je ona.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Na základe vyššie uvedených skutočností s prihliadnutím na uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť.
Medzi navrhovateľmi a odporcom v 1. rade nebolo sporné, že dňa 16.10.2009 bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti s odporcom s odporcom v 1. rade, na základe ktorej sa mali stať bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to rodinný dom so K.. Č.. XXXX, na S.. Č.. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere XXX Z. B. S.. Č.. XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere XX Z., T. N. E.. Ú. S. C. na F. Č.. XXX a výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti bol odporca v 1. rade. Taktiež v konaní nebolo sporné, že táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže nebola určitá, k čomu dospeli aj účastníci konania.
Sporná zostala otázka, či z takto neurčitého právneho úkonu došlo k plneniu t.j. k vyplateniu kúpnej ceny, kým a v akom rozsahu.
Spolu s kúpnou zmluvou súd posudzoval aj platnosť zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená taktiež dňa 16.10.2009 u notára A.. Q. N.. Z obsahu oboch listín mal súd preukázané, že spolu súvisia, keďže zmluvou o prevode vlastníctva navrhovatelia mali dňa 16.10.2009 vôľu nadobudnúť do vlastníctva nehnuteľnosť : rodinný dom s.č. XXXX na S.. Č.. XXXX B. S. na S.. Č.. XXXX X. N. XXX Z. B. S.. Č.. X. X. N. XXmX N. E..V.. S. C. T. K. E. pre D.. Z. C. na F. Č.. XXX.
Z výsluchu svedkov súd zistil, že navrhovateľ si zapožičal dňa 23.09.2009 od svedka M. C. sumu86.000.- eur a že odporca v 1. rade kúpnu cenu vo výške 80.000.-eur dňa 23.09.2009 od navrhovateľa v 1. rade u notára skutočne neprevzal, ako aj, že takúto sumu odporca v 1. rade neprevzal od navrhovateľa v 1. rade ani dňa 16.10.2009. V tomto smere navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že túto finančnú čiastku skutočne odporca v 1. rade po podpise zmluvy prevzal.
Naopak, podľa zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi navrhovateľmi a odporcami v 2. a 3. rade vyplynulo, že navrhovateľ zapožičal sumu 80.000.-eur odporcovi v 2. rade, ktorý prijatie sumy 67.000.-eur a 12.000.-eur aj pred súdom potvrdil.
Úmysel zapožičať si sumu 80.000.-eur zo strany odporcu v 2. rade pre iné účely (podnikateľské aktivity) vyplýva aj z obsahu zmluvy o pôžičke, podľa ktorej pôžička bola zabezpečená prevodom nehnuteľnosti spätne, ak bude dlh splatený. Uvedenú skutočnosť preukázali súdu i odporcovia v 1. až 3. rade ako aj svedkyňa (F. E.) Odporcovia v 1. a 3. rade podpisovali zmluvy za účelom poskytnutia finančnej hotovosti v sume 80.000.-eur odporcovi v 2. rade pre podnikateľské aktivity a z tohto dôvodu boli na notárskom úrade podpisovať právne úkony ako ručitelia. Navrhovatelia opak tvrdení odporcov inak nevyvrátili. Výpoveď svedka Z. E. v tomto smere súd považuje za nedostatočnú, nepreukazujúcu skutočnú vôľu odporcu v 2. rade nehnuteľnosť predávať. Pre takýto záver svedčí aj skutočnosť, že navrhovatelia si neboli vôbec nehnuteľnosť prehliadnuť pred kúpou a aj keď vedeli, resp. mali vedieť z listu vlastníctva a kúpnej zmluvy, že vlastníkom nehnuteľnosti je výlučne odporca v 1. rade, pristúpili k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke s odporcami v 2. a 3. rade, ktorí uzatvorili zábezpeku zmluvou o prevode nehnuteľnosti neplatne ako nevlastníci nehnuteľnosti.
V oboch zmluvách jednak absentuje dohodnutá určitá (myslená a reálna) výška sumy, ako aj vôľa účastníkov konania realizovať úmysel t.j. navrhovatelia nepožadovali vrátiť zapožičanú finančnú hotovosť od odporcov v 2. a 3. rade, ale mali záujem len o prevod nehnuteľnosti a následne o vydanie neoprávneného majetkového prospechu od odporcu v 1. rade.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že oba právne úkony sú absolútne neplatné. Z neplatných právnych úkonov sú navrhovatelia oprávnení domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. V konaní ale súdu nepreukázali, že odporcovi v 1. rade fyzicky sumu
80.000.-eur odovzdali a samotná domnienka, že za týmto účelom sa vystavovala zmenka, že finančná hotovosť bola položená na stole nepostačuje, aby navrhovatelia preukázali, že k bezdôvodnému obohateniu aj došlo.
Keďže navyše v konaní pred súdom odporca v 2. rade priznal, že sumu 80.000.-eur od navrhovateľov prevzal, súd skúmal, či k bezdôvodnému obohateniu došlo u odporcu v 2. rade. Súdu boli však uvádzané rozporné tvrdenia, ktoré založili pochybnosť v akej výške navrhovatelia poskytli odporcovi v 2. rade pôžičku a kde došlo k odovzdaniu finančnej hotovosti. Odporca v 2. rade najskôr tvrdil, že pôžičku prevzal v sume 80.000.-eur, neskôr súdu uviedol, že od navrhovateľa v 1. rade prevzal sumu 67.000.-eur u notára a osobitne na stretnutí na ulici sumu 12.000.-eur. K tejto skutočnosti sa navrhovatelia nevyjadrili a i keď rozšírili návrh na zaviazanie vrátenia sumy 80.000.-eur od odporcov v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne, napokon v konaní žiadali vrátiť túto sumu len od odporcu v 1. rade, keď navrhovateľ na pojednávaní dňa 26.10.2012 súdu uviedol, že sumu 80.000.-eur odovzdal odporcovi v 1. rade.
. V danej veci súd ešte poznamenáva, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvádzanou účastníkmi konania, avšak nesmie prekročiť rámec podaného návrhu, ak to nevyplýva zo zákona.
Ďalšie dokazovanie účastníci konania nevnavrhovali a pred súdom uvádzané skutočnosti nerozporovali.
Súd preto postupoval v intenciách ust. § 153 O.s.p. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným odporcom v 1. a 3. rade priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 6.241,30.-eur vyčíslených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nasledovne : 8 úkonov ( prevzatie a príprava, písomné podanie zo dňa 11.01.2011, 02.09.2011 a 01.03.2012) po á 585,89.-eur , 1 úkon po 146,47.-eur (pojednávanie dňa 10.06.2011 - ?), 1 úkon po 292,95.-eur (pojednávanie dňa 26.10.2012 - 50%) v sume 5.126,54.-eur , k tomu 8x režijný paušál po 7,41.-eur a 2x režijný paušál po 7,63.-eur spolu 74,54.-eur+ 20% DPH v sume 1040,22.-eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.