Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/279/2010

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch v právnej veci navrhovateľa: I. B. A. AGRO s.r.o., Vinohrady 17, Nové Zámky, IČO: 34 138 803, právne zastúpený: JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, AK Bratislava, Mestská 2/A, proti odporcom: v 1. rade: N.. T. H., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Z., A. XXXX/XX, v 2. rade: Y. I., nar. X.X.XXXX, bytom B. Z., S. H. P. XXXX/XX, v 3. rade: N.. T. H. mladší, nar. XX.X.XXXX, bytom B. Z., L. Z. XXXXX/XX, všetci odporcovia právne zastúpení: JUDr. Jela Mikušková, advokátka, AK Bratislava, Račianska 66, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1. rade titulom náhrady trov konania k rukám právnej zástupkyne odporcu v 1. rade 234,57 eur, do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade titulom náhrady trov konania k rukám právnej zástupkyne odporcu v 2. rade 264,45 eur, do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 3. rade titulom náhrady trov konania k rukám právnej zástupkyne odporcu v 3. rade 518,42 eur, do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1. rade sankčný nárok vo výške 100,- eur, do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade sankčný nárok vo výške 100,- eur, do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 3. rade sankčný nárok vo výške 100,- eur, do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

Súd právnej zástupkyni odporcov v 1. až v 3. rade n e p r i z n á v a sankčný nárok podľa ) .

Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 917,73 eur cestou Daňového úradu Nitra, Damborského 5.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia voči odporcovi v 1. rade 1.843,23 eur s príslušenstvom, voči odporcovi v 2. rade 2.643,69 eur s príslušenstvom a voči odporcovi v 3. rade 10.967,37 eur s príslušenstvom. V priebehu konania navrhovateľ svoj návrh vzal späť sčasti tak, že voči odporcovi v 1. rade sa domáhal zaplatenia 1.843,- eur s príslušenstvom, voči odporcovi v 2. rade sa domáhal zaplatenia 2.643,- eur s príslušenstvom a napokon voči odporcovi v 3. rade sa domáhal zaplatenia sumy 10.966,- eur s príslušenstvom.

Podaním zo dňa 2.10.2012 navrhovateľ vzal svoj návrh späť celkom a žiadal konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu.

Podľa ( ďalej " " ) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V danom prípade súd konanie zastavil podľa , pretože navrhovateľ vzal svoj návrh späť celkom pred začatím pojednávania vo veci samej a preto aj prípadný nesúhlas odporcov v 1. až v 3. rade so späťvzatím návrhu by bol právne bezvýznamný.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky.

Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2, veta prvá). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania, a pod. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá (to znamená, že nevzal späť návrh v dôsledku správania odporcu), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.

Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca - žalovaný (§ 146 ods. 2 veta druhá). Tak je to napr. vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.

Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky, platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení od 1.6.2010 ( ďalej aj " vyhlášky" ) základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa § 13 ods.3 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky upravuje výpočet odmeny advokáta pri zastupovaní viacerých účastníkov, ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky zase výpočet odmeny pri spojení viacerých vecí do jedného konania. V právnej úprave absentuje vzájomný vzťah medzi § 13 ods. 2 a § 13 ods. 3 vyhlášky, t. j. výpočet odmeny advokáta pri zastupovaní viacerých osôb so samostatnými nárokmi. V zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Pojmovými znakmi tohto ustanovenia sú: a) spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, b) zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny o 50 %.

Ad a) Aplikácia § 13 ods. 2 vyhlášky prichádza do úvahy vtedy, ak advokát v jednom konaní zastupuje viac ako jedného účastníka. Nezáleží, či má účastník procesné postavenie žalobcu (navrhovateľa) alebo žalovaného (odporcu). Ak na strane navrhovateľa alebo odporcu vystupuje viac osôb, dochádza k vzniku spoločenstva účastníkov (subjektívnej kumulácii), ktoré môže byť samostatné alebo nerozlučné. Vyhláška pri výpočte odmeny advokáta výslovne nerozlišuje medzi samostatným a nerozlučným spoločenstvom účastníkov. Pri úvahách o tom, na ktoré spoločenstvo účastníkov sa vyhlášky vzťahuje, si možno pomôcť podstatou každého spoločenstva. Pri samostatnom spoločenstve ( ) sú spoločníci oprávnení alebo zaviazaní na tom istom alebo aspoň podobnom skutkovom základe, avšak v konaní nejde o ich spoločné právo alebo povinnosť. Ich vzájomná samostatnosť sa prejavuje v tom, že každý z nich môže uplatniť voči odporcovi námietky, ktoré uzná za vhodné, a procesné úkony jedného nie sú na prospech ani na ujmu ostatným. Tak isto sa rozhodnutie súdu týka každého osobitne a môže vyznieť voči každému inak. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj pre ostatných spoločníkov (, prvá veta ). Iba na niektoré úkony, ktoré sú taxatívne vypočítané v , druhá veta , sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov. Vzhľadom na povahu práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa rozhoduje o nich v jednom výroku, ktorý vyznieva voči všetkým nerozlučným spoločníkom rovnako (priaznivo alebo nepriaznivo). Hmotnoprávny nárok teda neumožňuje, aby bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi. Z hľadiska účinkov úkonu urobeného aj len jedným zo spoločníkov a z hľadiska nemožnosti rozhodnutia o nároku samostatne voči každému spoločníkovi možno usudzovať, že v nerozlučnom spoločenstve, aj keď advokát robí určitý úkon v mene viacerých spoločníkov, mal by sa považovať stále len za jeden úkon a nie za spoločný úkon. O spoločných úkonoch preto možno hovoriť zrejme len v spojení so samostatným spoločenstvom účastníkov. Na podporu vysloveného názoru možno argumentovať aj výrokom o náhrade trov konania. Pri samostatnom spoločenstve súd rozhodne o náhrade trov konania u každého spoločníka samostatne, v nerozlučnom spoločenstve však vždy len v jednom výroku pre všetkých nerozlučných spoločníkov spoločne.

Ad b) Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanovuje ako násobok počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, a základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorá sa stanoví z tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva (§ 9 ods. 1 vyhlášky). Výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny na jeden úkon právnej služby je ďalej upravený v § 10 a § 11 vyhlášky. Takto vypočítaná tarifná odmena by sa podľa § 13 ods. 2 vyhlášky mala pri spoločných úkonoch vykonaných v mene viacerých účastníkov, zastúpených jedným advokátom, znížiť o 20 %.

Ďalšie zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny je upravené v § 13 ods. 3 vyhlášky, ktoré sa vzťahuje na prípad spojenia viacerých vecí do jedného konania. Podľa citovaného ustanovenia sa pri spojení dvoch alebo viacerých vecí zvyšuje základná sadzba tarifnej odmeny určenej z hodnoty veci s najvyššou hodnotou o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by patrila advokátovi v ostatných spojených veciach. Najväčšie problémy sa vyskytujú pri výpočte odmeny advokáta v prípade, ak k spojeniu vecí dôjde len z dôvodu, že skutkovo spolu súvisia. V takom prípade totiž zákonite vzniká na strane navrhovateľa alebo odporcu samostatné spoločenstvo účastníkov, a teda predmetom konania je niekoľko, hoci spolu skutkovo súvisiacich, ale samostatných nárokov jednotlivých spoločníkov. Výpočet odmeny advokáta pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb upravuje § 13 ods. 2 vyhlášky. Výpočet odmeny advokáta pri spojení dvoch alebo viacerých vecí zase upravuje § 13 ods. 3 vyhlášky. Vzhľadom na to, že vyhláška neurčuje, podľa ktorého ustanovenia sa má postupovať v prípade spojenia viacerých vecí a súčasného zastupovania viacerých osôb, natíska sa na daný prípad najprv použitie § 13 ods. 3 vyhlášky, na základe ktorého sa zníži advokátovi odmena za ostatné spojené veci o jednu tretinu

a následne ešte aj použije aj § 13 ods. 2 vyhlášky, ktorým už jedenkrát znížená odmena sa zníži opäť ešte o 50%. Je zrejmé, že zákonodarca takýto cieľ nemohol sledovať. Uvedenú interpretáciu citovaných ustanovení preto súd nepovažuje za správnu. Naopak, súd zastáva názor, že na výpočet odmeny advokáta, ktorý zastupuje viacerých účastníkov a viacero vecí, ktoré spolu skutkovo súvisia, možno aplikovať len § 13 ods. 2 vyhlášky, upravujúce odmenu advokáta pri zastupovaní viacerých osôb, t. j. nemožno prihliadať súčasne aj na § 13 ods. 3 vyhlášky ( porovnaj aj FICOVÁ, S. - PAVELKOVÁ, B: K výpočtu odmeny advokáta pri subjektívnej a objektívnej kumulácii. Justičná revue 57, 2005, č. 3, s. 348 - 353 ).

Súdu je známe uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.9.2012, ktoré sa zaoberalo odmenou pri zastupovaní dvoch účastníkov pri nerozlučnom spoločenstve. Najvyšší súd SR zaujal sčasti totožný a sčasti odlišný názor, ako je uvedené vyššie. Vyslovil totiž, že v súvislosti s právnym zastúpením viacerých účastníkov tým istým advokátom je charakter procesného spoločenstva účastníkov právne irelevantný, pretože trovy svojho zastupovania si platí každý účastník sám a to bez ohľadu na povahu procesného spoločenstva, v ktorom vystupuje. Za tejto situácie je teda bez ohľadu na povahu procesného spoločenstva potrebné priznať im náhradu trov konania a to znížené u každého z nich o príslušnú percentuálnu sadzbu, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Pri rešpektovaní uvedených úvah a ich záverov súd konštatuje, že odporcovia v 1. až v 3. rade majú v konaní samostatné procesné spoločenstvo, pretože navrhovateľ si voči každému z nich uplatnil samostatný nárok, ktorý mohol byť teoreticky uplatnený voči každému z nich v samostatnom konaní. Zároveň súd poukazuje aj na charakter samostatného spoločenstva aj z dôvodov uvedených v predchádzajúcej časti odôvodnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § l46 ods. 2, veta prvá . Navrhovateľ po začatí konania vzal svoj návrh späť celkom bez uvedenia dôvodu, čím podľa súdu zavinil zastavenie konania. Neprichádza do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa , veta druhá , pretože nebolo preukázané správanie sa odporcov v 1. až v 3. rade, pre ktoré by sa z procesného hľadiska stal návrh navrhovateľa po jeho podaní bezdôvodný. Naopak, odporcovia v 1. až v 3. rade v priebehu celého konania s návrhom nesúhlasili a na tomto postoji zotrvali až do späťvzatia návrhu navrhovateľom. Trovy konania odporcov v 1. až v 3. rade, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, tak boli určené nasledovne.

Odporcovi v 1.rade vrámci trov právneho zastúpenia bola priznaná odmena za 2 celé úkony právnej služby: príprava a prevzatie veci dňa 31.1.2011, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 4.2.2011 a za 2 štvrtinové úkony: účasť na pojednávaniach dňa 12.10.2011 a 2.10.2012, ktoré pojednávania boli hneď odročené (§ 14 ods. 5, písm. b) vyhlášky). Hodnota l celého úkonu právnej služby predstavuje 81,33 eur podľa § 10 ods. l vyhlášky. V konaní odporcovia v 1. až v 3. rade boli právne zastúpení tou istou advokátkou, ktorá pri ich právnom zastupovaní vykonávala spoločné úkony základná sadzba tarifnej odmeny sa u odporcu v 1. rade znížila o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhlášky a teda hodnota 1 celého úkonu právnej služby činí 40,66 eur a hodnota l štvrtinového úkonu právnej služby predstavuje 10,16 eur. Odmena u odporcu v 1. rade tak bola určená sumou 101,64 eur (40,66 x 2 + 10,16 x 2) a po navýšení podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o 20% DPH celková odmena predstavuje 121,96 eur.

Odporcovi v 2.rade vrámci trov právneho zastúpenia bola priznaná odmena za 2 celé úkony právnej služby: príprava a prevzatie veci dňa 31.1.2011, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 4.2.2011 a za 2 štvrtinové úkony: účasť na pojednávaniach dňa 12.10.2011 a 2.10.2012, ktoré pojednávania boli hneď odročené (§ 14 ods. 5, písm. b) vyhlášky). Hodnota l celého úkonu právnej služby predstavuje 101,25 eur podľa § 10 ods. l vyhlášky. V konaní odporcovia v 1. až v 3. rade boli právne zastúpení tou istou advokátkou, ktorá pri ich právnom zastupovaní vykonávala spoločné úkony základná sadzba tarifnej odmeny sa u odporcu v 2. rade znížila o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhlášky a teda hodnota 1 celého úkonu právnej služby činí 50,62 eur a hodnota l štvrtinového úkonu právnej služby predstavuje 12,65 eur. Odmena u odporcu v 2. rade tak bola určená sumou 126,54 eur (5062 x 2 + 12,65 x 2) a po navýšení podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o 20% DPH celková odmena predstavuje 151,84 eur.

Odporcovi v 3.rade vrámci trov právneho zastúpenia bola priznaná odmena za 2 celé úkony právnej služby: príprava a prevzatie veci dňa 31.1.2011, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 4.2.2011 a za 2 štvrtinové úkony: účasť na pojednávaniach dňa 12.10.2011 a 2.10.2012, ktoré pojednávania boli hneď odročené (§ 14 ods. 5, písm. b) vyhlášky). Hodnota l celého úkonu právnej služby predstavuje 270,54 eur podľa § 10 ods. l vyhlášky. V konaní odporcovia v 1. až v 3. rade boli právne zastúpení tou istou advokátkou, ktorá pri ich právnom zastupovaní vykonávala spoločné úkony základná sadzba tarifnej odmeny sa u odporcu v 3. rade znížila o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhlášky a teda hodnota 1 celého úkonu právnej služby činí 135,27 eur a hodnota l štvrtinového úkonu právnej služby predstavuje 33,82 eur. Odmena u odporcu v 3. rade tak bola určená sumou 338,18 eur (135,27 x 2 + 33,82 x 2) a po navýšení podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o 20% DPH celková odmena predstavuje 405,81 eur.

Súčasťou trov právneho zastúpenia je aj režijný paušál, náhrada cestovného a náhrada za stratu času za čas strávený cestou na pojednávania dňa 12.10.2011 a 2.10.2012 na trase Bratislava - Nové Zámky a späť. Režijný paušál bol určený vo výške 29,86 eur (3 x 7,41 eur + 1 x 7,66 eur). Podľa § l7 ods. l citovanej vyhlášky bola určená náhrada za stratu času vo výške 74,10 eur za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 12.10.2011 na trase Nové Zámky - Bratislava a späť (za 6 polhodín po 12,35 eur) a na pojednávanie dňa 2.10.2012 vo výške 76,26 eur (za 6 polhodín po 12,71 eur) . Napokon podľa § l5 písm. a) k § l6 ods. 4 vyhlášky bola vyčíslená náhrada za cestovné na trase Bratislava - Nové Zámky a späť (v dňoch 12.10.2012 a 2.10.2012). Právny zástupca odporcov v 1. až v 3. rade cestoval v dňoch 12.10.2011 a 2.10.2012 motorovým vozidlom K., ktorého priemerná spotreba je 4,4 l nafty na 100 km, čo bolo zistené z veľkého technického preukazu. Základná náhrada za deň 12.10.2011 a za deň 2.10.2012 podľa o cestovných náhradách /ďalej len citovaného zákona/, tvorí suma 37,33 eur (0,183 eur krát 204 km). Cestná vzdialenosť medzi mestami Bratislava a Nové Zámky je 102 km. Za deň 12.10.2011 náhrada za spotrebované pohonné hmoty podľa citovaného zákona tvorí suma 13,46 eur (4,4 l/100 km krát 204 km x 1,499 eur/l). Za deň 2.10.2012 náhrada za spotrebované pohonné hmoty podľa citovaného zákona tvorí suma 13,19 eur (4,4 l/100 km krát 204 km x 1,470 eur/l). Súčet režijného paušálu 29,86 eur, náhrady za stratu času 74,10 eur a 76,26 eur a náhrady cestovného 37,33 eur x 2, 13,46 eur a 13,19 eur tvorí výsledných 281,53 eur, ktoré však bolo potrebné navýšiť o 20% DPH podľa vyhlášky na 337, eur. Súd má zato, že sumu 337, eur, ako súčet režijného paušálu, náhrady za stratu času a náhrady cestovného vrámci trov právneho zastúpenia nie je možné pripočítať k trovám právneho zastúpenia každému z odporcov v 1. až v 3. rade, ale je potrebné uvedenú sumu medzi každého z nich pomerne rozdeliť po 112,61 eur (337,84 eur / 3). K režijnému paušálu pri zastupovaní viacerých osôb sa poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.8.2010, ktorým bolo vyslovené, že pri spoločných úkonoch sa náhrada režijného paušálu nenásobí počtom klientov a ani neznižuje o 20%, resp. od 1.6.2010 o 50%. K náhrade za stratu času a k náhrade cestovného je súd toho názoru, že by nebolo účelné priznať ich v plnej výške každému z odporcov v 1. až v 3. rade, pretože ich právna zástupkyňa cestovala na pojednávania určené na deň 12.10.2011 a 2.10.2012 len jedenkrát a preto je nelogické a pre súd nemysliteľné, aby boli uvedené náhrady priznané v trojnásobnej výške podľa počtu zastupovaných osôb, teda odporcov v 1. až v 3. rade. Na základe týchto úvah boli odporcovi v 1. rade vyčíslené trovy právneho zastúpenia vo výške 234,57 eur (121,96 eur odmena + 112,61 eur pomerná časť režijného paušálu, náhrady za stratu času a náhrady cestovného), odporcovi v 2. rade boli vyčíslené trovy právneho zastúpenia sumou 264,45 eur (151,84 eur odmena + 112,61 eur pomerná časť režijného paušálu, náhrady za stratu času a náhrady cestovného). Napokon, odporcovi v 3. rade boli určené trovy právneho zastúpenia sumou 518,42 eur (405,81 odmena + 112,61 eur pomerná časť režijného paušálu, náhrady za stratu času a náhrady cestovného).

Podaním zo dňa 2.10.2012 právna zástupkyňa odporcov v 1. až v 3. rade okrem náhrady trov konania požiadala, aby jej, ako aj odporcom v 1. až v 3. rade boli priznané "sankčné trovy", v zmysle ustanovenia .

Uvedená žiadosť zjavne súvisela s tým, že na pojednávanie určené na deň 2.10.2012 sa dostavili odporcovia v 1. až v 3. rade, ako aj ich právna zástupkyňa, nedostavili sa však navrhovateľ cestou svojho konateľa a rovnako sa nedostavil ani právny zástupca navrhovateľa.

Podľa , účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo, odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa , ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Podľa , ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Podľa , ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur.

Podľa , účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

Podľa veta druhá , právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana.

Podľa , právo podľa odsekov 1 a nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania.

Podľa , právo podľa odsekov 1 a zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo pojednávanie konať.

Podľa , o práve podľa odsekov 1 a rozhodne súd bez zbytočného odkladu na návrh. Toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na priznanie právnou zástupkyňou odporcov v 1. až v 3. rade "sankčných trov" v prospech odporcov v 1., v 2. a v 3. rade je dôvodný a zároveň v prípade ich právnej zástupkyne podľa nie je dôvodný. Ustanovenie až 4 k až 6 bolo zavedené do nášho právneho poriadku za účelom zamedziť odročovanie pojednávaní z dôvodu rôznych obštrukcií účastníkov a to väčšinou v deň určeného termínu pojednávania, prípadne krátko predtým. Trovy konania sú vymedzené v , hoci nemožno konštatovať, že ide o výpočet taxatívny. Každopádne v ňom však nie sú uvedené náhrady podľa . Súd je toho názoru, že náhrady podľa nemajú charakter trov konania, ale charakter sankčného nároku (viď. Števček/Ficová a kolektív, , Komentár - I. diel, 2. vydanie, nakladateľstvo C.H.BECK 2012, strany 526 až 528). Dôležité je ďalej to, že aktívne legitimovaným subjektom na priznanie sankčného nároku je účastník a nie jeho právny zástupca. Ak teda právna zástupkyňa odporcov v 1. až v 3. rade požadovala sankčný nárok, hoci ho nesprávne oznámila ako sankčné trovy, súd jej žiadosti vyhovieť nemohol a sankčný nárok jej nepriznal pre nedostatok aktívnej legitimácie. Iná situácia je v prípade odporcov v 1. až v 3. rade. Tí sa pojednávania dňa 2.10.2012 zúčastnili spolu so svojou právnou zástupkyňou, navrhovateľ prostredníctvom svojho konateľa, ako aj právny zástupca navrhovateľa na uvedenom pojednávaní prítomní neboli, hoci doručenie predvolania mali riadne vykázané dňa 21.5.2012 (navrhovateľ) a 17.5.2012 (právny zástupca navrhovateľa), čo je zrejmé z pripojených doručeniek. Účastníci ako aj ich právni zástupcovia boli vyzvaní na vstup do pojednávacej miestnosti dňa 2.10.2012 o 8:30 hod.. K tomu momentu zákonnému sudcovi nebolo známe, prečo sa navrhovateľ a jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili. Následne na tom istom pojednávaní o 8:32 hod. bolo zákonnému sudcovi predložené elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 2.10.2012 obsahujúce späťvzatie návrhu navrhovateľom bez uvedenia dôvodu. V tej chvíli nebolo možné konanie zastaviť podľa , pretože elektronické podanie navrhovateľa bolo potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní podľa , kvôli čomu súd pojednávanie odročil na neurčito. K doplneniu elektronického podania navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu, obsahujúceho späťvzatie návrhu napokon aj došlo písomným podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 3.10.2012. Je pravdou, že pri ustanovení a sa predpokladá žiadosť účastníka o odročenie pojednávania. V danom prípade elektronické podanie právneho zástupcu navrhovateľa žiadosť o odročenie výslovne neobsahovalo. Súd má však zato, že vzhľadom na formu uvedeného podania navrhovateľ musel reálne predpokladať, že pojednávanie dňa 2.10.2012 bude nutné odročiť za účelom doplnenia uvedeného elektronického podania s poukazom na ustanovenie , čím možno konštatovať, že označené elektronické podanie v sebe nepriamo obsahovalo aj žiadosť o odročenie pojednávania. Celej situácii sa dalo predísť, keby riadne a včas bola právna zástupkyňa odporcov informovaná ešte pred dňom 2.10.2012, že vo veci bude späťvzatie návrhu a že nie je nevyhnutná jej osobná účasť, ako aj účasť ňou zastupovaných odporcov v 1. až v 3. rade na pojednávaní dňa 2.10.2012. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti časový úsek ohraničený dátumom, kedy navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi bolo doručené predvolanie, teda ešte v mesiaci máj 2012 a určeným termínom pojednávania dňa 2.10.2012. Navrhovateľ mal dostatok časového priestoru na to, aby protistranu, teda odporcov v 1. až v 3. rade a ich právnu zástupkyňu riadne a včas informoval o späťvzatí návrhu tak, aby nevznikali ďalšie zbytočné trovy konania a zároveň, aby sa predišlo aplikácii . Navrhovateľ však takýmto spôsobom nepostupoval, nastala teda situácia uvedená v , keď každý z odporcov v 1. až v 3. rade bol prítomní na pojednávaní dňa 2.10.2012 spolu so svojou právnou zástupkyňou, pojednávanie bolo odročené z dôvodu elektronického podania navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu zo dňa 2.10.2012, ktoré bolo doručené podateľni tunajšiemu súdu dňa 2.10.2012 o 8:24 hod. a obsahujúce späťvzatie návrhu a na základe vyššie uvedených úvah aj nepriamu žiadosť o odročenie pojednávania, čím teda navrhovateľ zavinil odročenie pojednávania. Zároveň navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca nepostupovali podľa k a odporcovia v 1. až v 3. rade si svoj sankčný nárok uplatnili vrámci 15 dňovej lehoty plynúcej od 2.10.2012, čiže vrámci lehoty podľa . V danom prípade, ako je konštatované vyššie, odporcovia v 1. až v 3. rade majú v konaní postavenie samostatného spoločenstva a aj preto, ako aj pri splnení predpokladov uvedených v až 4 bol každému z odporcov v 1. až v 3. rade priznaný sankčný nárok voči navrhovateľovi po 100,- eur podľa .

Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 927,- eur. K zastaveniu konania došlo pred začatím pojednávania vo veci samej a preto súd navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 917,73 eur (zaplatený súdny poplatok krátený o 1%, najmenej 6,63 eur), podľa ,, zákona číslo v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.