Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/90/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Kaňu a prísediacich RNDr. Alžbety Szabóovej a Márie Svrčekovej v trestnej veci obžalovaného E. N. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné na hlavnom pojednávaní v Komárne 26. októbra 2012, takto

rozhodol:

Obžalovaný :

E. N. I. narodený XX. I.a XXXX v I. E., trvalé bydlisko W. číslo domu XXX, okres Q., toho času v Ústave na výkon väzby Nitra od 28. januára 2011

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 27. januára 2011 v čase medzi 9.30 hod. až do 10.30 hod. v N. na Z. ulici v spálni bytu poškodenej číslo XX, ktorý sa nachádza vo vchode číslo X obytného domu, násilím donútil k súloži svoju bývalú družku S. X., narodenú X. W. XXXX, a to tým spôsobom, že ju hodil na posteľ, nasilu jej stiahol nohavice, kuchynským nožom jej rozrezal body a nohavičky a napriek tomu, že sa poškodená slovne i fyzicky bránila tak, že sa ho snažila od seba odsotiť, kopala nohami, ktorými sa pokúšala odtlačiť obžalovaného, tento si kľakol na jej nohy a chytil jej obe ruky, ktoré jej potom uvoľnil a vsunul svoje prsty do jej vagíny a keď sa ho poškodená znovu snažila od seba odsotiť, udrel ju päsťou do čeľuste, oboma rukami ju vyfackal, chytil ju za krk a stískal jej hrdlo, potom ju priľahol svojím telom, roztiahol jej nohy a začal ju oblizovať na jej genitáliách. Keď sa po čase poškodenej podarilo ho od seba odtlačiť, na chvíľu upustil od svojho konania, začal ju prosiť, aby znovu obnovili svoj skorší vzťah druha a družky a keď sa na krátky čas vzdialil od poškodenej, táto to využila na to, aby sa obliekla. Po chvíli sa však obžalovaný vrátil, znovu sa začal k nej správať agresívne, opäť ju sotil na posteľ, znovu jej vyzliekol nohavice, nohavičky i ponožky a hoci sa poškodená snažila brániť sa, nemala na to už dosť síl a obžalovaný na nej napokon vykonal súlož, pričom poškodená pri tomto útoku utrpela zranenia, a to opuch v oblasti sánky vpravo, krvné podliatiny po hmatoch na vnútorných stranách oboch stehien a škrabance na zadnej časti tela,

t e d a

násilím donútil ženu k súloži a spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe - bývalej družke,

č í m s p á c h a l

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 5 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. g/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deviatich) rokov a 8 (ôsmych) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na podklade obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne podanej na tunajší súd 15. júla 2011 pod č. -44, na obvineného E. N. pre skutok uvedený v obžalobe právne posúdený ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. vykonal súd po predbežnom prejednaní obžaloby 11. augusta 2011 hlavné pojednávanie v dňoch 30. septembra 2011, 24. novembra 2011, 12. januára 2012, 1. marca 2012, 12. apríla 2012, 28. júna 2012, 16. augusta 2012, 27. septembra 2012, 25. a 26. októbra 2012.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného E. N., svedkyne (a súčasne poškodenej) S. X., svedkov G. H., S. X., E. X., E. Z., F. B., F. K., K. W., Z. M., W.. J. G., W.. R. M., W.. R. B., znalcov W.. Y. N. (psychiatrička) a B.. L. W. (psychológ), postupom podľa bol prečítaný znalecký posudok KEÚ v Bratislave z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických expertíz odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy (č.l. 126 až 130) a podľa boli čítané listinné dôkazy - zápisnica o trestnom oznámení (č.l. 2 až 15), lekárske správy (č.l. 161 až 164, 166, 168), zápisnice o vydaní a vrátení vecí (č.l. 172, 173), správa psychologičky B.. S. W. (č.l. 175), zápisnica o ohliadke miesta činu (č.l. 188 až 192) a fotodokumentácia (č.l. 193 až 195 a 197), správy Obvodného úradu Galanta, Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, ÚPSVR Galanta, ÚVV Nitra, Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta (č.l. 200 až 204), výsledky lustrácií v evidenciách Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č.l. 238), Zboru väzenskej a justičnej stráže (č.l. 242), Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a odpis registra trestov (z 26. septembra 2012), hodnotenie Ústavu na výkon väzby Nitra (zo 4. septembra 2012) a spis Okresného súdu Humenné vedený pod sp. zn. .

Obžalovaný E. N. na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní (ktoré výpovede č.l. 54 až 61 boli čítané podľa ) spáchanie žalovaného skutku poprel. Uviedol, že poškodenú neznásilnil, v inkriminovaný deň (podľa jeho prvej výpovede) s poškodenou nemal pohlavný styk. V inkriminovaný deň prišiel do bytu poškodenej po vzájomnej telefonickej dohode s tým, že sa obaja chceli porozprávať. Keď prišiel k nej rozprávali sa v kuchyni o ich vzťahu, k ničomu to neviedlo, tak priznáva, že hodil šálku s čajom o stenu, v dôsledku čoho sa rozbila. Poškodená chcela ísť k lekárovi a ako sa prezliekala v spálni tak zrazu odpadla a možno si trochu udrela hlavu o komodu, ktorá bola za jej chrbtom. Preto ju chytil za členok, zdvihol jej nohy na posteľ a potom ju celú zdvihol na posteľ, potom ju vzal k lekárovi. Modriny, ktoré u nej boli zistené na vnútorných stranách stehien, si vysvetľuje tak, že poškodená má veľmi jemnú pokožku, stačí len mierne potlačiť a už sa jej urobí modrina, preto je možné, že keď ju dvíhal, tak ju mohol silnejšie stlačiť a možno vtedy sa vytvorili modriny. O žiadnom roztrhanom prádle nič nevie. Na otázku vyšetrovateľky či trvá na vyjadrení, že s poškodenou v daný deň nemal pohlavný styk, po upozornení, že jeho vzorka DNA bude znalecky porovnávaná s DNA nájdenou na zaistených veciach (plachta, spodná bielizeň) vrátane výteru pošvy poškodenej uviedol, že mali spolu pohlavný styk, no dobrovoľný z oboch strán, pričom žiadne násilie voči nej nepoužil a k ničomu ju nenútil. Na vysvetlenie zmeny výpovede v tejto otázke uviedol, že ak sa pôvodne vyjadril, že nemali pohlavný styk, tak to bolo

preto, že ju chcel chrániť. Na otázku v čom ju chcel chrániť uviedol, že si myslí, že S. jednala prchko a že si to rozmyslí a sama sa prizná, že čo tvrdí nie je pravda. Na hlavnom pojednávaní túto zmenu výpovede vysvetlil tak, že keď čítal uznesenie o vznesení obvinenia, nemohol veriť z čoho je obvinený. Nebolo to tým, že by chcel popierať ich predchádzajúci intímny vzťah. Možno to bolo z úcty a lásky k nej, lebo nikdy v minulosti o ich intímnom vzťahu nehovoril. Zrazu bol ochotný hovoriť o intímnom vzťahu preto, že vyšetrovateľka mu začala hovoriť, či si uvedomuje, že má právo sa chrániť, že to je vážna vec. K priebehu samotnej súlože uviedol, že išlo o súlož dobrovoľnú aj zo strany poškodenej, ktorá pritom bola dokonca iniciatívna. Po súloži sa poškodená išla osprchovať a až následne sa začali rozprávať v kuchyni. V rámci rozhovoru prebehla hádka ohľadne peňazí, pri ktorej hodilo hrnček o zem alebo o stenu. Následne poškodená odpadla. Keď pomaly padala, tak ju chytil za boky, následne ležala na zemi. Pri páde nevidel, že by sa o niečo udrela, napríklad o nábytok. Keď ležala chytil ju za členky, kúsok ju potiaľ po zemi, podložil pod ňu ruku, a takto ju dvihol na posteľ. Chytil jej len zápästie a členky vtedy keď ju dvíhal na posteľ, za stehná ju nechytil. K modrinám na stehnách poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená už predtým mala x-krát modriny na stehnách, mala to niekedy od kozmetického stola, niekedy od depilácie, vo väčšine prípadov neznášala pančuchy cez zimné obdobie a tak sa vyškriabala, že mala vždy modriny. O tomto vedel aj jej syn, jej mama, aj v minulosti si pamätá, že syn sa jej pýtal „mama, prečo máš toľko modrín na stehnách?“ Toto sa jej syn pýtal aj v nedeľu predtým, než ho zatvorili. K udalostiam predchádzajúcim inkriminovanému dňu uviedol, že s poškodenou sa rozišli 14. novembra 2010 z iniciatívy poškodenej. Ako dôvod rozchodu mu poškodená uviedla, to, že nechodili na kávu. Zo spoločne zdieľaného bytu sa reálne odsťahoval 3. januára 2011. Aj po rozchode sa s poškodenou stretávali niekedy dvakrát, niekedy trikrát do týždňa a niekedy aj každý deň. Telefonovali si denne. Vzťah s rodičmi poškodenej mal dobrý. Priznal, že raz G. H., ktorému robil trénera, oslovili v súvislosti s tým, aby sa išiel pozrieť do kozmetického salónu poškodenej z dôvodu sa stalo viackrát, že mu poškodená zavolala, že za chvíľu bude doma, ale domov neprišla, prišla až ráno, preto G. poprosil, aby sa tam išiel pozrieť do salónu, aby si overil, či sa tam poškodená nachádza. Inak poprel, že by poškodenú bez jej vedomia sledoval. Taktiež poprel, že by sa kedykoľvek stali prípady, že by z kozmetického salónu poškodenej vyhadzoval zákazníkov alebo rozbíjal veci. Na otázku smerujúcu k vysvetleniu rozporu, či sa poškodená pri páde udrela o komodu (ako uviedol v prípravnom konaní) alebo spadla na zem bez takéhoto úderu (podľa vyjadrenia na hlavnom pojednávaní) vysvetliť nevedel.

Svedkyňa S. X. (poškodená) na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní vo svojej podstate zhodne uviedla, že v novembri 2010 sa rozhodla, že po pätnástich rokoch ukončí vzťah s obžalovaným, ktorý to neprijal a od tej doby začali problémy, začal ju pozorovať, chodieval za ňou do roboty, zvykával jej hostí vyhadzovať z roboty a vynucoval si od nej dlhé rozhovory, ktoré ju psychicky vyčerpávali. Viackrát jej zavolal, ona ho zavolala naspäť, lebo ak to neurobila, tak prišiel za ňou do roboty a robil tam cirkus. Vypisoval listy na rozlúčku, vyhrážal sa, že narazí do stromu, že si ublíži, aby mu zapálili sviečku na jeho pamäť, a to zvykával robiť aj pred ich dcérou. Citovo ju vydieral. Požiadal ich dcéru, aby sa pozrela do jej telefónu od koho tam má sms - správy, aké čísla tam mám, a nejakým spôsobom sa dostal aj ku kalendáru čo má v robote. Chcela vyžiadať pomoc od jej rodičov, ale sa vyhrážal, že ak povie niečom mame alebo bratovi, tak ich dá zastreliť a ju hodí do kanála. Sledoval ju, pričom požiadal aj G. H., aby ju sledoval a podávala mu informácie. Aj po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti v januári 2011, i keď si dala vymeniť zámok, vypýtal si a zobral od ich dcéry kľúč od bytu, kam aj chodil. Deň pre žalovaným skutkom jej volal domov a zahral divadlo ako je mu zle, ľahol si u nich v obývačke a v noci zmizol, ona mu viackrát volala, že čo je s ním, lebo sa bála, či sa mu niečo stalo. Ráno zavolal a povedal, aby išla domov sa porozprávať, že ona ho nemôže posudzovať. Mala ísť na infúzie, ale on povedal, že ho to nezaujíma, že má prísť domov. Išla domov, kde za ňou prišiel a znova začal s tým, že si to má premyslieť, že po 15 rokoch ho chce vyhodiť na ulicu, začal trieskať a povedal jej, aby si išla ľahnúť do postele, že sa spolu vyspia. V byte na stole boli šálky a poháre, on kopol do stola, začal tlieskať a rozbila sa aj mikrovlnná rúra, pričom neskôr musela dať vymaľovať celú kuchyňu. Zobral porcelánovú dózu, v ktorej sa nachádzalo kilo soli a túto hodil o mikrovlnnú rúru. Potom povedal, aby si ľahla na posteľ, ťahal ju do izby, a pretože to odmietla, hodil ju na posteľ a začal z nej ťahať šaty. Mala na sebe oblečené farebné ponožky, elastické rifle, nohavičky a body. Nohavice spolu s ponožkami vedel naraz stiahnuť. Bránila sa ako vedela, ale bol silnejší. Skúšala ho kopať, odsotiť rukou. Chcel z nej stiahnuť aj nohavičky aj body, ale nešlo mu to, boli z elastického materiálu, vtedy sa postavil, vyšiel do kuchyne po nôž, vrátil sa a odrezal to z nej. Keď takto odišiel zo spálne nemohla odísť z bytu, nakoľko spálňa je posledná miestnosť v byte a kuchynská linka, kde sa nachádzal nôž, je len na tri kroky od spálne. Povedala mu v tej chvíli, že nechce sa s ním vyspať, ale on povedal, že po pätnástich rokoch má na to právo. Keď z nej dal dole šaty nožom, ľahol

si na ňu, chytil jej nohy a ruky a začal sa jej prstami a potom aj ústami dotýkať na genitáliách. Potom ho skúsila odkopnúť, vtedy už bol taký nahnevaný, že ju udrel päsťou do pravej strany sánky, potom ju začal škrtiť. Potom sa trošku ukľudnil, vyšiel do kuchyne, ona sa obliekla a vyšla za ním do kuchyne a tam sa rozprávali, pričom znovu začal hovoriť o tom, že, nemôžu takto ukončiť 15 rokov vzťahu. Potom ju sotil do izby na posteľ, strhol z nej nohavice a znásilnil ju. Roztiahol jej silou nohy, kľakol si medzi jej stehná, chytil jej ruky, a vsunul svoj penis do jej pošvy. Vtedy už sa nebránila, lebo sa bála o svoj život, a bol tak na nej, že ani rukou sa nedokázala brániť. Trvalo to približne 5 minút. Potom z nej zliezol, postavil sa a začal sa rozprávať, aj ju chytil za ruky a vravel, že začnú všetko odznova. Potom odpadla. Prebrala sa na to, že leží na posteli, a on silou mocou jej chcel dať napiť vody, ale nevedela piť, lebo ležala, pamätá si, že keď spadla udrela si hlavu zozadu o radiátor, počula úder. Potom jej bolo veľmi zle, točila sa jej hlava, bolo jej na zvracanie, osprchovala sa a išli k obvodnej lekárke. Bolela ju hlava z toho pádu. Obvodnej lekárke nepovedala čo sa stalo, nakoľko obžalovaný bol v ambulancii. Dvere z ambulancie boli otvorené a on bol vonku v čakárni a mohol by všetko počuť ale lekárka si všimla, že mala monokel na pravej sánke a poslala ju na chirurgiu, odkiaľ ju poslali do Komárna na oddelenie prvej pomoci s tým, že má možno otras mozgu. Po prvej pomoci ju poslali na neurologické oddelenie, a potom na lôžkové oddelenie chirurgie, kde ju hospitalizovali a odtiaľ ho potom sestričky poslali preč o siedmej hodine. Ako prvej povedala, že bola znásilnená jednej sestričke na chirurgickom oddelení, ktorá zavolala lekára (W.. W.), ktorý povedal, že nahlásia prípad polícii. Okrem opuchu na tvári a udretej hlavy mala na vnútorných stranách stehien stopy po prstoch a zadok mala poškrabaný. Psychicky túto udalosť prežívala najhoršie ako sa len dá. Asi psychické problémy boli najhoršie, bola kvôli tomu vypísaná dva mesiace, nemala odvahu chodiť medzi ľudí na ulicu, aj doteraz chodí k psychológovi aj spolu s deťmi. Poprela, že by mala také zdravotné problémy, ktoré by sa prejavovali tým, že už pri nepatrnom dotyku by sa jej vytvárali modriny, na stehnách modriny nemávala.

Svedok G. H. vypovedal, že obžalovaného pozná ako svojho trénera cyklobalu. Obžalovaný ho raz poprosil, aby išiel k salónu S., aby sa pozrel, či sa tam nenachádza nejaký muž, lebo si myslel, že S. je s niekým. I keď takúto požiadavku nepovažoval za bežnú, vyhovel jej. Išiel k salónu, pričom pred salónom stálo vozidlo, v salóne sa svietilo, nevidel kto svieti a poslal svojmu trénerovi sms-ku, že tam stojí šalanské vozidlo. Spravil to, lebo medzi nimi bol dobrý vzťah.

Svedkovia S. X. (matka poškodenej), E. X. (brat poškodenej) a F. K. (syn poškodenej) k žalovanému skutku vypovedali na základe toho, čo im o ňom uviedla poškodená.

Svedkyňa S. X. uviedla, že vedela, že vzťah medzi jej dcérou a obžalovaným pred inkriminovaným dňom bol napätý, že obžalovaný ju obťažuje dlhými rozhovormi, vyvádzal v kozmetickom salóne, tieto rozhovory sa snažila aj prerušiť telefonátmi svojej dcére. O danom skutku sa dozvedela od dcéry telefonicky v ten deň vo večerných hodinách, povedala jej „predstav si, že E. ma znásilnil, zbil ma, udrel po čeľusti a po uchu a nožom mi rozrezal šaty.“ Po tom, čo jej dcéra volala, asi o 19,30 hod. k nim prišiel E. so slovami „Mama hneváš sa?“, pričom mu však nepovedala, že už vie o tom čo sa stalo. On vtedy začal gestikulovať a nahlas opakoval „veď ona sa vylieči, nikto ho nemôže súdiť a všetko začnú odznova.“ Večer so synom F. K. navštívili poškodenú (boli tam asi od 22.00 do 1.00 hod.), pričom na dcére videla zranenia aj to, že je v zlom psychickom stave. Poškodená zvažovala či podá trestné oznámenia a súhlasila, keď ju presvedčili, že je to nevyhnutné. Pri osobnom stretnutí jej dcéra o priebehu skutku uviedla, že ju brutálne E. znásilnil na dvakrát, udrel ju aj po čeľusti aj po uchu, s nožom jej rozrezal body aj nohavičky, nevie ako sa dostali na posteľ, keď sa to stalo prvýkrát on nebol schopný vykonať súlož, len ruku vopchal do jej vagíny, keď sa to skončilo, on vybehol do kuchyne, verila tomu, že je už koniec, ale vtom sa vrátil a bolo vidno, že je schopný vykonať súlož, a nakoľko mal tvár zdeformovanú z hnevu od agresie, ona sa bála o život.

Svedok E. X. sa o znásilnení sestry dozvedel z telefonátu od svojej matky. Táto mu povedala, že poškodená jej uviedla, že spadla a udrela si hlavu a že sú u lekára v N.. Taktiež že následne jej znovu volala a oznámila matke čo sa stalo, a preto to nepovedala už pri prvom telefonáte, nakoľko obžalovaný bol blízko. Keď išli za sestrou do nemocnice, táto im porozprávala čo sa stalo, že obžalovaný na nej spáchal sexuálne násilie, obžalovaný ju zobral na byt, aby sa porozprávali, potom začal byť agresívny, udrel ju, potom nožom rozrezal na nej bielizeň a znásilnil ju. Hodil ju na posteľ, ona už bola dosť unavená,

roztiahol jej nohy a proti jej vôli vložil svoj pohlavný úd do jej vagíny. Videl na nej aj zranenia, modriny na vnútornej strane stehien a mala opuchnutú tvár, už si nie je celkom istý, ale mala modriny aj na ruke. V ďalšom potvrdil zhoršenie vzťahu medzi poškodenou a obžalovaným v poslednom období asi dva, tri mesiace pred znásilnením, pričom sa to začalo žiarlivostnými scénami. Niekoľkokrát mu volala dcéra obžalovaného, že má prísť, lebo obžalovaný vyčíňa. Prišiel dvakrát na takéto zavolanie, obžalovaný bol opitý, vykrikoval, rozbíjal zariadenie, všetko sa to odohralo v prítomnosti dcéry obžalovaného a jeho matky. To vyčíňanie sa odohralo v kozmetickom salóne. V jednom prípade ho aj musel chytiť, lebo chcel napadnúť jeho sestru. Sestra mu aj zvykla hovoriť o problémoch s obžalovaným, napr. hovorila, že keď prišiel z roboty domov, bol agresívny k nej a jej dcére a nerozumeli prečo je to tak. Nevedel sa zmieriť s rozchodom, preto začal byť agresívny, viackrát to povedal, hovoril o tom jemu aj matke, taktiež sestru dával sledovať. Stretli sa s obžalovaným aj v ten deň, keď sa vrátil z nemocnice. Obžalovaný sa u nich zastavil a povedal, že všetko je v poriadku, že od budúceho týždňa začínajú znova žiť spolu. Nereagovali na to, lebo sestra povedala, že v nemocnici sa jej vyhrážal, že keď to niekomu povie, tak nechá zastreliť jeho aj mamu. K predchádzajúcemu agresívnemu správaniu obžalovaného si spomenul na prípad, keď bral sestru k lekárovi do I. E. a obžalovaný prišiel za nimi a dosť hrubo ho odohnal. Sestra sa bála obžalovaného kvôli jeho vyhrážkam, lebo vo viacerých prípadoch jej povedal, že ju vykostí alebo, že skončí v kanáli, v jednom prípade to aj jemu povedal. Vie o tom, že obžalovaný o sledovanie poškodenej požiadal G. H., pričom aj jeho požiadal, aby ju sledoval a oznámil mu, keď si sestra zoberie jeho auto.

Svedok F. K. vypovedal, že o inkriminovanom čine sa dozvedel telefonicky od jeho babky a mamy, ktorá mu do telefónu povedala, že obžalovaný poškodenú zbil a znásilnil. Až z odstupom dvoch týždňov mu mama o tejto udalosti uviedla, že vtedy prišiel obžalovaný domov, hádali sa, rozbíjal veci, boli obliate steny, čo aj on videl. Povedala, že jej dal facku, hodil ju na posteľ, začal ju oblizovať. Povedala, že sa nevedela ubrániť, lebo je žena a ťažko sa ubráni proti mužovi, tiež povedala, že jej rozrezal nohavičky a že mala aj odtlačky na stehnách, čo aj videl na vnútorných stranách stehien. Potom súložili, čo ona nechcela. Tomu čo sa stalo nechcel veriť, šokovalo ho to, nakoľko ho bral viac ako vlastného otca. To, čo mu matka povedala považoval za vierohodné, lebo takto zbitú a zúfalú ju ešte nevidel, bola na dne. Ohľadne poznatkov o sklonoch k agresivite obžalovaného z predchádzajúceho obdobia uviedol, že obžalovaný takéto sklony mal vtedy keď sa hádali. Pamätá si na Vianoce 2010, keď chcel obžalovaný vyhodiť z okna vianočný stromček. Jeho sestra mu dva, tri - krát telefonicky hovorila o tom, že, jeho matka a obžalovaný sa hádajú. Konkrétne nehovorila kvôli čomu. Ohľadne financií a nejasností o zárobkovej činnosti obžalovaného sa vyjadril aj o tom, že tento si od neho požičal 1 500 eur, ktoré mu nevrátil. O tom kde pracuje mu obžalovaný povedal, že v I. E., že opravuje kávovary, taktiež, že niečo opravuje v X. O.. Taktiež im hovoril, že má firemné auto, Felíciu, pričom vtedy keď ho zatvorili bol v autopožičovni, z ktorej mal mať toto auto a tam sa dozvedel, že to auto nie je požičané, pričom mu povedali, že to obžalovaný prenajímal sám, taktiež mu povedali, že im obžalovaný uviedol, že pracuje niekde v Rakúsku.

Svedkyňa E. Z. (priateľka poškodenej) sa o znásilnení poškodenej dozvedela priamo od nej. Najskôr jej to povedala niekoľkými slovami do telefónu a neskôr keď ju bola v nemocnici navštíviť s jej matkou, vtedy jej povedala, že ju obžalovaný znásilnil, správal sa k nej násilne, pričom podrobne o tom nerozprávala. Videla zeleno - žlto - fialové fľaky na stehnách oboch jej nôh po ich vnútornej strane. Vedela o finančných problémoch, ktoré obaja mali, ako aj o problémoch, ktoré boli v kozmetickom salóne. Vie o tom, že „E. tam mal tie výbuchy zlosti“. Priamo prítomná nebola ale vie o takýchto troch až piatich prípadoch od osôb, ktoré takto boli v salóne u S..

Svedkyňa F. B. (ktorá bývala v byte nad kozmetikou poškodenej) vypovedala, že viackrát počula krik, hádky medzi obžalovaným a poškodenou v kozmetickom salóne poškodenej, bolo jej zrejmé, že to bolo o ich vzťahu, nepočula, že by niekedy došlo v salóne k poškodzovaniu zariadenia, napríklad nejaký buchot. Obžalovaného viackrát videla prichádzať do kozmetického salónu. Z okna videla, že odchádzajú zákazníčky zo salónu, dávala to do súvislosti s krikom obžalovaného, pretože tento krik bezprostredne predchádzal ich odchodu. Pokiaľ ide o niektoré rozpory oproti výpovedi z prípravného konania, napr. ohľadne frekvencie navštevovania kozmetického salónu obžalovaným tieto pripisuje času, ktorý od udalosti uplynul, v čase keď vypovedala v prípravnom konaní si na udalosti pamätala lepšie.

Svedkyňa K. W. (susedka S. X., ktorá bývala v byte pod jej bytom), v deň inkriminovaného skutku okolo 8.00 hod. počula z bytu nad nimi, kde bývala poškodená a obžalovaný, krik obžalovaného, buchot, resp. rinčanie črepín, teda, že sa niečo rozbilo. Potom zostalo ticho a viac už nepočula, až večer sa dopočula, že obžalovaného zobrali policajti a že mal svoju družku znásilniť. V období od roku 2007 do októbra 2010 nepočula žiadne hádky, resp. krik z horného bytu. Až od októbra 2010 viackrát počula hádky a krik z bytu nad nimi, ktoré sa diali v októbri tak raz za dva týždne, v novembri a v decembri to bolo častejšie, asi raz za týždeň. Vždy pri nich počula len obžalovaného, poškodenú nikdy nepočula. Niekedy sa zobudila aj na krik obžalovaného. Nevie o tom, že by sa poškodená vzdialila z domácnosti tak, že by nechala dieťa osamote, resp. že by opustila spoločnú domácnosť na viacej dní. Ak počula obžalovaného vykrikovať v noci, bolo to v čase asi od 22.00 do 1.00 hod.

Svedkyňa Z. M. (priateľka poškodenej) sa k inkriminovanému skutku vedela vyjadriť podľa toho, čo jej o ňom povedala poškodená. Spomínala jej niečo o tom, že sa jej obžalovaný nožom vyhrážal, že jej tým nožom rozrezal šaty, potom ju znásilnil, ona sa nevedela brániť, lebo bola veľmi zoslabnutá a vyčerpaná a po celej tej udalosti omdlela a udrela si hlavu. On sa zľakol, vzal ju k lekárovi a všade po vyšetreniach chodil s ňou, takže sa žiadnemu lekárovi neodvážila povedať, čo sa naozaj stalo. Až keď odišiel z nemocnice preč, až potom nejako cez svojich rodičov privolali políciu. Ďalej sa vyjadrovala len k predchádzajúcemu vzťahu poškodenej a obžalovaného. Obžalovaného vo vzťahu vnímala ako direktívneho, poškodenú psychicky deptal, neustále ju obťažoval, prenasledoval a kontroloval čo robí, kde je, telefonoval, písal sms - správy, keď ju nevedel nájsť, behal po známych a zisťoval kde je. Takto raz prišiel aj k nej do záložne, kde pracovala, kde jej urobil výstup, vykrikoval, vypytoval sa kde je poškodená a neveril, že nevie, kde sa nachádza, správal sa šialene, išiel z neho strach. Obdobné jeho správanie k poškodenej vedela opísať z toho, čo je hovorila poškodená.

Svedok W.. J. G. (gynekológ, vyhotovoval lekársku správu z č.l. 162) bol vypočutý na návrh obhajoby. K lekárskej správe ohľadne poškodenej datovanej dňom 28. januára 2011 uviedol, že v ten deň bol v gynekologickej ambulancii a v tento deň prišla poškodená do gynekologickej ambulancie v sprievode s vyšetrovateľkou. Podľa jeho vedomostí bola deň pred tým poškodená hospitalizovaná na chirurgickom oddelení. V daný deň prišla vyšetrovateľka s poškodenou a požiadala ho o vykonanie gynekologického vyšetrenia poškodenej z dôvodu podozrenia, že táto bola znásilnená. Následne vykonal riadne gynekologické vyšetrenie. Na základe neho potom odpovedal na otázku uvedenú v lekárskej správe, a síce že nebolo zistené poranenie v oblasti pohlavných orgánov pacientky. O samotnom akte znásilnenia, resp. o spôsobe akým k nemu došlo s poškodenou nekomunikoval s tým, že na spôsob znásilnenia sa v takýchto prípadov nezvykne pýtať. Na základe žiadosti vyšetrovateľky vykonal odber steru z pošvy, ktorý bol vyšetrovateľke odovzdaný. Vyjadril sa, že z lekárskeho hľadiska znásilnenie na ženskom pohlavnom orgáne viditeľné stopy v zmysle poranení môže zanechať ale nemusí, čo závisí od okolností prípadu. Či dôjde k zraneniu alebo nie závisí najmä od veľkosti intenzity útoku s tým, že čím je väčšia intenzita útoku a súčasne aj intenzita obrany tým je väčšia pravdepodobnosť vzniku poranenia, čo je ale len hypotetický záver.

Svedkyňa W.. R. M. (psychiatrička, vyhotovovala lekársku správu z č.l. 168) vypočutá na návrh obhajoby, k lekárskej správe datovanej 24. februárom 2011 ohľadne poškodenej S. X., po nahliadnutí do správy, vedela len skonštatovať jej obsah s tým, že skutočnosti v nej uvedené určite zodpovedajú tomu č zistila, avšak nič bližšie si nepamätá. Na otázky uviedla, že pri psychiatrickom vyšetrení je taký úzus, že pacient je vyzvaný k tomu, aby spontánne opísal svoje problémy a až následne sú mu kladené otázky. Poškodenú naposledy videla možno pred pol rokom až rokom. Prvé stretnutie s ňou bolo toho 24. februára 2011. Už nevie presne uviesť, či došlo aj k ďalšiemu stretnutiu s pacientkou, ale má pocit, že ešte k jednému stretnutiu došlo. V danom prípade nebola diagnostikovaná depresia u poškodenej, i keď boli poškodenej predpísané aj antidepresíva. Tieto sa používajú aj za účelom uvoľnenia úzkosti. Dĺžka liečenia závisí od okolností konkrétneho prípadu, je individuálna. Predpoklad navštevovania psychiatra v danom prípade bol asi pol roka. K ďalším hypotetickým otázkam obhajoby sa nevedela vyjadriť.

Svedkyňa W.. R. B. (všeobecná lekárka pre dospelých, vyhotovovala lekársku správu z č.l. 166) bola vypočutá na návrh obhajoby k lekárskej správe datovanej 31. januárom 2011. K tejto sa vyjadrila po nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie tak, že poškodená s problémami krčnej chrbtice a so závratmi

bola u nej aj v minulosti viackrát v roku 2009. Bola aj hospitalizovaná, konkrétne 30. decembra 2008 na neurologickom oddelení v súvislosti so závratmi, ktoré sú v príčinnej súvislosti s problémami krčnej chrbtice. Poškodená k nej chodievala niekedy sama, niekedy v sprievode obžalovaného. Keď došla v sprievode obžalovaného, išlo o viaceré prípady, pamätá si, že minimálne raz bol prítomný obžalovaný aj v ambulancii. Pacientka bola u nej naposledy 27. januára 2011 v sprievode obžalovaného, či bol dnu v ambulancii aj obžalovaný už nevie uviesť, pokiaľ ide o v správe zistené zranenie, ak si dobre pamätá, tak poškodená uvádzala, že tento úraz si spôsobila doma. Nepamätá si, že by poškodená hovorila niečo v tom zmysle, že tieto zranenia jej boli spôsobené inou osobou, ak by to uviedla, bolo by to v správe. Opuch v oblasti sánky mohol byť spôsobený aj úderom, aj pádom na nejaký tupý predmet. V januári 2011 podľa záznamu v zdravotnej dokumentácii ju poškodená navštívila 12. januára 2011 s problémami bolesti hrdla.

Znalkyňa W.. Y. N. (psychiatrička) na hlavnom pojednávaní predniesla znalecký psychiatrický posudok (vypracovaný 29. júna 2011) ohľadne poškodenej v súlade s jeho písomným vyhotovením z č.l. 149 až 158, v ktorého záveroch konštatuje, že poškodená utrpela ujmu na duševnom zdraví vo významnej miere ako dôsledok správania sa obžalovaného E. N.. Skutok znásilnenia je jednou zo zložiek komplexu spúšťacieho mechanizmu, ktorý viedol k vzniku psychickej poruchy a jej trvaniu i v súčasnosti, ktorá poškodenú i v súčasnosti obmedzuje v obvyklom spôsobe života. Aktuálne nie je možné stanoviť či zanechá trvalé následky na zdraví poškodenej. Liečba duševnej poruchy, ktorou vo významnej miere trpí i v dôsledku konania obžalovaného prebieha i v čase vypracovania znaleckého posudku len inou formou, v inej podobe ako v období od 27. januára do 13. apríla 2011, pričom čas ukončenia liečby v danom čase nebolo možné určiť. Na hlavnom pojednávaní na otázky uviedla, že pri vyšetrení poškodenej išlo o komplexné posúdenie s tým, že znásilnenie v tomto kontexte predstavuje len jednu čiastku. Pokiaľ uviedla, že ide o utrpenie ujmy vo významnej miere, tento záver je daný aj genetickými danosťami, resp. osobnostnou intelektovou kapacitou poškodenej. Na vznik tejto duševnej choroby pristúpenie do vzťahu iného partnera nemá žiadny vplyv, ale má to vplyv na správanie zainteresovanej osoby v zmysle zmeny v jej správaní, ale to nie je prejav ochorenia. Prípadné zatajovanie takéhoto vzťahu nemôže viesť k duševnej chorobe.

Znalec B.. L. W. (psychológ) sa na hlavnom pojednávaní pridržal záverov uvedených v písomne vyhotovenom znaleckom posudku vo vzťahu k obžalovanému. Z nich vyplýva, že intelektová úroveň obžalovaného je v pásme priemeru. Jeho myslenie je menej pružné, zabiehavé, s tendenciou k ulpievaniu a k rozvláčnosti. Intelektová úroveň v plnom rozsahu postačuje na chápanie zmyslu trestného konania aj jeho dôsledkov. Úroveň poznávacích procesov umožňuje vypovedanie o udalostiach, ktoré zažil v súlade s realitou, ak to však sám chce. Vo vzťahu k obvineniu je zrejmé, že bude voliť stratégiu obrany v zmysle negovania skutočností, ktoré sú mu kladené za vinu prípadne v zmysle racionalizácie, t. j. svojrázneho zdôvodňovania a vysvetľovania skutku vo svoj prospech, resp. s premietaním vlastného problematického správania na poškodenú. Jeho osobnosť je abnormne štruktúrovaná, s dominanciou narcistických a hystriónskych rysov. Charakteristická je labilita emotivity, egocentrickosť (zameranosť na vlastnú osobu), seba ľúbosť, excentričnosť (výstrednosť), exaltovanosť (vzrušenosť, nadšenosť), demonštratívnosť a teatrálnosť. V rámci sebauplatnenia a dosiahnutia uznania sa objavuje aj nebrzdené, nekompromisné správanie sprevádzané intenzívnymi emóciami a v prípade frustrácie jeho agresívnymi prejavmi. Prejavuje sa ako nezodpovedný a ľahkovážny, s tendenciou bagatelizovať až negovať situácie, ktoré sú preňho nepríjemné. Je schopný navonok adaptívneho správania, na svoje okolie vie pozitívne zapôsobiť. Je heterosexuálne orientovaný. Jeho správanie v partnerských vzťahoch je problematické, nekvalitné, neraz s konfliktovým priebehom. Nátlakovitosť a vynucovanie si sexuálnej povoľnosti z jeho strany nemožno vylúčiť. Pokiaľ skutočne došlo z jeho strany k obťažovaniu poškodenej formou jej kontrolovania a obmedzovania aj napriek faktu, že poškodená mu dala najavo, že s ním nechce pokračovať v partnerskom vzťahu, môže ísť z psychologického hľadiska o tzv. stalking, pre ktorý je charakteristické úmyselné, nežiaduce vyhľadávanie spoločnosti osoby, s ktorou bol v partnerskom vzťahu, formou sledovania, telefonovania či písania sms - správ, čím narušuje jej súkromie a napokon aj jej osobnú slobodu. Samoľúbosť a hystriónske rysy obžalovaného sú späté aj s ťažkým znášaním odmietnutia. Jeho osobnostné charakteristiky teda nevylučujú spáchanie skutku, z ktorého je obvinený. Motiváciu jeho konania v súvislosti so skutkom, z ktorého je obvinený, hodnotí za predpokladu, že sa vyšetrovaním dokáže, že skutok skutočne spáchal. Sexuálne násilie voči poškodenej z jeho strany takto mohlo byť súčasťou agresívnej reakcie na frustráciu, ktorú pri svojej samoľúbosti prežíval. Vzhľadom na jeho osobnostné charakteristiky ako aj vzhľadom na dominujúce obranné mechanizmy jeho osobnosti v

prípade dokázania viny z psychologického hľadiska prichádzajú do úvahy najmä nápravno - výchovné opatrenia v kompetencii justície v spojitosti s psychoterapeutickým vedením nie len jeho ale aj jeho bývalej partnerky (táto časť je zabezpečená - partnerka navštevuje psychiatra aj psychológa). V prípade obžalovaného sa javí z psychologického hľadiska užitočným vyriecť zákaz priblíženia a kontaktov s poškodenou. Osobnostné charakteristiky vrátane osobitostí jeho interpersonálneho správania sa formovali vplyvom vyrastania v konfliktovej, disharmonickej rodine a vplyvom vrodených dispozícií. Motivácia jeho konania, ktoré v obvinení figuruje ako znásilnenie (ak sa preukáže), priamo súvisí s jeho opísanými osobnostnými charakteristikami a s faktom neakceptovania rozhodnutia poškodenej ich vzťah ukončiť a nestýkať sa v roli partnerov. Sexuálne násilie voči poškodenej zo strany obžalovaného takto mohlo byť súčasťou agresívnej reakcie na frustráciu.

Na hlavnom pojednávaní na otázky (obhajkyne a obžalovaného) uviedol, že agresivita nepatrí medzi dominujúce zložky osobnosti obžalovaného. Agresívne správanie sa u neho prejavuje najmä v zmysle reakcie na frustráciu. Znamená to, že pravdepodobnosť jeho agresívneho správania je zvýšená ak nie uspokojená niektorá jeho potreba, túžba. Za pravdepodobný dôvod žiarlivosti obžalovaného zdôraznil aj skutočnosť, že poškodená si otvorila kozmetiku s tým, že určitým spôsobom sa chcela osamostatniť, byť zárobkovo činná. Zotrval na závere, že osobnostné charakteristiky obžalovaného nevylučujú prejavy ani verbálnej ani fyzickej agresie najmä keď sa ocitne v konfliktnej situácii alebo frustrácii. Čo sa týka možnosti násilného prekonania nesúhlasu poškodenej s pohlavným stykom s ním, do úvahy prichádza z psychologického hľadiska táto možnosť, pričom treba povedať, že sexuálne násilie voči bývalej partnerke mohlo byť motivované jednak faktom uspokojenia vlastnej sexuálnej potreby, ako aj preukázaním svojej nadriadenosti voči nej, pričom nemožno vylúčiť ani možnosť poníženia poškodenej takýmto spôsobom. Konfliktové strety, ktoré boli najmä verbálneho charakteru sa mohli stupňovať a v dôsledku tejto gradácie napätia, ktoré obžalovaný prežíval nemožno vylúčiť ani prejavy priamej fyzickej agresie, a to ani napriek tomu, že nie sú známe situácie, v ktorých by sa správal v minulosti agresívne. Samotný vzťah s poškodenou, resp. samotná poškodená nemohla ovplyvniť vývoj osobnostných rysov obžalovaného, nakoľko tento vývoj je ukončený okolo 20 roku života. Správanie poškodenej voči obžalovanému však mohlo mať vplyv na jeho prejavy, najmä voči nej.

Zo znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy (č.l. 126 až 130) skúmaním porovnávaných materiálov odobratých od obžalovaného a poškodenej (bukálne výtery) a zaistených biologických stôp a predmetov (výter z pošvy poškodenej, jej spodná bielizeň - 1 ks červené body, 3 ks nohavičiek, z toho jedny rozrezané, 1 ks posteľná plachta), pomocou analýzy DNA bola zistená v pošvovom výtere poškodenej sperma stotožnená s porovnávacou vzorkou od obžalovaného. Prítomnosť spermy obžalovaného bola takto preukázaná aj na dámskych nohavičkách ružovej a bielej farby, na bielizni - dámske body a dámske nohavičky bledofialovej farby sperma nebola zistená. Na posteľnej plachte bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi a ľudskej spermy s tým, že pôvodcami týchto biologických stôp sú najmenej dve osoby, z ktorých aspoň jedna je mužského pohlavia - tieto biologické stopy sú zhodné s porovnávacou vzorkou odobratou od obžalovaného.

Z listinných dôkazov vyplýva, že poškodená podala na obžalovaného trestné oznámenie 28. januára 2011 o 1.30 hod., pričom zápisnica bola spísaná vo Všeobecnej Nemocnici v Komárne, v ktorom opísala relevantné udalosti nasvedčujúce spáchaniu zločinu znásilnenia obžalovaným voči nej v podstate zhodne s jej ďalšími výpoveďami z prípravného konania a hlavného pojednávania.

Z lekárskej správy vypracovanej 27. januára 2011 chirurgom nemocnice v Komárne W.. Y. W., vyplýva, že poškodená udala, že, bola znásilnená „manželom“. Nie sú známky vonkajšieho násilia, poškodená dodatočne ukázala stehná, kde zpredu z vnútornej strany stehien hlavne vľavo sú krvné podliatiny po hmatoch, škrabance na ľavom zadku, zranenia mohli byť spôsobené tak, ako to uvádza poškodená, pričom zranenia vyžadujú jednorazové vyšetrenie, nevyžadujú práceneschopnosť, ako následok je možná psychická trauma, pričom ide o ľahký úraz.

Z gynekologických lekárskych správ z 27. a 28. januára 2011 (W.. J. G.) vyplýva, že poškodená uviedla, že bola znásilnená, nebolo zistené poranenie v oblasti ženských pohlavných orgánov, bol vykonaný odber z pošvy, ktorý bol odovzdaný vyšetrovateľke.

Z lekárskej správy týkajúcej sa poškodenej ohľadne jej zdravotné stavu pred a po inkriminovanom skutku vyplýva, že pre skutkom poškodená mala zdravotné problémy prejavujúce sa závratmi, hučaním v ušiach, bolesťami hlavy a krčnej chrbtice (správa z 23. januára 2011 W.. N. Q.) a od 24. januára 2011 denne u nej bol začatá liečba pre psychickú vyčerpanosť, podráždenosť pre problémy v partnerskom vzťahu, terapia bola prerušená 27. januára 2011, kedy poškodená bol odoslaná na chirurgické vyšetrenie po napadnutí inou osobou z dôvodu závratov a bolestí hlavy, nauzey - po páde a udretí hlavy a opuchu v oblasti sánky vpravo (správa MUDr. R. B. z 31. januára 2011).

V psychiatrickej správe MUDr. R. M. z 24. februára 2011 je u poškodenej konštatovaná posttraumatická stresová porucha a úzkostno fobický syndróm.

Z psychologickej správy B.. S. W. zo 14. marca 2011 vyplýva, že poškodená navštívila psychologičku 14. februára 2011 z dôvodu pretrvávajúcich problémov psychosomatického charakteru, ktoré „evidentne súviseli s traumou zo znásilnenia a s otrasom mozgu (pac. bola 3 mesiace PN)“, pričom poškodenej bola poskytnutá krízová intervencia a bola odoslaná k psychiatrovi.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva, že ohliadka bola vykonaná vyšetrovateľkou a kriminalistickým technikom 28. januára 2011 od 4.35 do 5.35 hod. za prítomnosti poškodenej a tlmočníčky v byte, kde sa mal stať inkriminovaný čin a z ktorej bola vyhotovená fotodokumentácia. V kuchyni bytu v odpadkovom koši boli nájdené črepiny zelenej farby, mikrovlná rúra bola prasknutá, stena nad chladničkou a vedľa obývačky bola postriekaná, nachádzali sa tam tmavé škvrny. V odpadkovom koši boli ružové nohavičky a červené body a rozrezané nohavičky bielej farby s fialovým lemom, ktoré poškodená vybrala a ďalej vybrala zo špinavej bielizne plachtu oranžovej farby. V spálni na manželskej posteli na pravej posteli bola natiahnutá oranžová plachta, na ľavej posteli nebola žiadna plachta. Vyššie uvedené nohavičky a plachta vybraná zo špinavej bielizne boli zaistené ako vecné stopy.

Zo zápisníc o vydaní a vrátení vecí vyplýva, že poškodená 28. januára 2011 o 5.35 hod. vydala na účely trestného konania 1 ks froté plachty oranžovej farby, 3 ks nohavičiek ružovej, bielej farby a bielej farby s fialovým lemom (rozrezané) a 1 ks červené body (rozrezané), ktoré jej neskôr boli vrátené.

Z listinných dôkazov týkajúcich sa osobných pomerov obžalovaného vyplýva, že v rámci pôsobnosti Obvodných úradov Komárno a Galanta nebol priestupkovo postihnutý, zo Správy príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne vyplýva, že nebol ani nie je vedený ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, v evidencii uchádzačov o zamestnanie v zmysle správy príslušného úradu práce bol naposledy vedený 23. novembra 1995, nebolo zistené, že by v minulosti bol psychiatricky liečený.

Z hodnotenia správania obžalovaného na výkon väzby Nitra počas jeho väzby vyplýva, že k 11. septembru 2012 nebolo jeho správanie a vystupovanie vždy na požadovanej úrovni, nedodržiaval príslušné ustanovenia zákona o výkone väzby a Ústavný poriadok, počas väzby bol jedenkrát disciplinárne potrestaný pokarhaním (poškodil ústavné knihy), pracovne zaradený nebol.

Z evidencie ministerstva spravodlivosti a odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát odsúdený za trestný čin. Jeho prvé odsúdenie (z roku 2006) je takej povahy, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Pokiaľ ide o druhé odsúdenie - zo spisu Okresného súdu Humenné vedeného pod sp. zn. vyplýva, že počas prebiehajúceho konania bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné z 2. novembra 2010, sp. zn. , právoplatným 23. mája 2011, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. pre skutok (resp. čiastkové útoky), ktorého sa dopustil v období od marca do septembra 2008, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov s určením skúšobnej doby 40 (štyridsať) mesiacov, peňažný trest vo výmere 700 eur s určením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 7 (siedmych) mesiacov, pričom mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu.

Z takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k otázke viny súd po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal, tento skutok spáchal obžalovaný a tento skutok je zločinom znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 5 Tr. zák., nakoľko obžalovaný násilím donútil ženu k súloži a spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe, ktorou je jeho bývalá družka.

Nakoľko inkriminovaný čin sa mal stať v byte poškodenej, kde boli prítomní výlučne obžalovaný a poškodená, ktorá skutočnosť nebola sporná, dokazovanie bolo zamerané (pri absencii akýchkoľvek iných svedkov okrem poškodenej, ktorý by boli prítomní pri samotnom čine) na hodnovernosť, a teda aj pravdivosť výpovede poškodenej.

Obžalovaného primárne usvedčuje z uvedeného zločinu svedecká výpoveď poškodenej, ktorá v trestnom oznámení podanom bezprostredne po skutku a následne vo svojich svedeckých výpovediach v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní opakovane podrobne a presvedčivo opísala priebeh samotnej inkriminovanej udalosti z 27. januára 2011, okolnosti jej predchádzajúce, ako aj tie, ktoré nasledovali po čine až do podania trestného oznámenia. V jej výpovediach neboli také rozpory, ktoré by spochybňovali hodnovernosť jej tvrdení a pokiaľ jej výpovede z prípravného konania boli na hlavnom pojednávaní čítané postupom podľa tak len z dôvodu, že s ohľadom na rozsiahlosť výpovedí neuvádzala všetky pôvodne uvádzané podrobnosti. Jej výpoveď aj na hlavnom pojednávaní v rozhodných skutočnostiach bola však nerozporná a presvedčivá.

Vo vzťahu k hodnovernosti výpovede poškodenej je potrebné poukázať aj na svedecké výpovede svedkov S. X., E. X., F. K., E. Z. a Z. M. súc si vedomý, že ide o výpovede tzv. svedkov z počutia (ohľadne inkriminovaného činu vypovedali len to, čo sa o ňom dozvedeli od poškodenej), ako aj toho, že ide príbuzných (matka, brat, syn) a inak blízkych osôb (priateľky) poškodenej. Tieto osoby však vypovedali v rôznej miere všeobecnosti (resp. konkrétnosti) to, čo im o ňom povedala poškodená spôsobom nerozporným s tvrdeniami poškodenej, pričom je prirodzené, že o znásilnení sa poškodená zmieňovala práve a len svojim najbližším a aj to nie v úplných podrobnostiach vzhľadom na povahu prejednávaného skutku.

Výpovedi poškodenej zodpovedajú aj skutočnosti zistené pri ohliadke miesta činu. V byte poškodenej bola nájdená bielizeň, ktorú mala v čase činu na sebe, resp. ktorú si podľa jej výpovede prezliekla v čase keď obžalovaný dočasne upustil od svojho násilného konania v jeho prvej fáze, a taktiež posteľná plachta, na ktorej malo dôjsť k útoku. V kontexte s výsledkami kriminalistickej expertízy treba poukázať na to, že spermie obžalovaného boli zistené práve na tých častiach bielizne (nohavičkách), ktoré mala mať poškodená na sebe v druhej fáze útoku, kedy malo dôjsť samotnému pohlavnému styku dokončenému ejakuláciou obžalovaného. Na mieste boli nájdené aj tzv. body, ktoré mal rozrezať nožom, a to v takto poškodenom stave.

Z tohto hľadiska súd za významné považoval dôkazy objektívneho charakteru, ktorým boli pri ohliadke miesta činu zaistené vecné stopy a na nich sa nachádzajúce biologické stopy. Kriminalistickou expertízou bolo preukázané, že práve na tej časti bielizne (nohavičky), ktorú mala poškodená na sebe v časti násilného útoky zo strany obžalovaného, keď došlo k ejakulácii, boli zistené spermie obžalovaného (stotožnené analýzou DNA).

Uvedenými dôkazmi považoval súd obhajobu obžalovaného za vyvrátenú, tejto neuveril, zohľadňujúc pritom aj rozpory a nelogickosti v jeho vlastných výpovediach.

Obžalovaný spáchanie trestného činu znásilnenia od začiatku trestného stíhania popieral s tvrdením, že výpoveď poškodenej je nepravdivá. Motív tohto jej konania (vo svojej podstate krivého obvinenia) obžalovaný nevedel vysvetliť, pričom nevyplynul ani z iných zistených skutočností. V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že viackrát po rozchode chcel s poškodenou rozoberať ich vzťah a „možno už toho mala dosť“, resp. z jeho vyjadrení počas konania možno nepriamo vyvodzovať, že týmto motívom mohla

byť skutočnosť, že poškodená si už počas ich vzťahu našla iného partnera a jej nepravdivé obvinenie mohol byť spôsob, ako sa vymaniť zo vzťahu s obžalovaným.

Z obhajobných tvrdení obžalovaného súd poukazuje na jeho prvotnú výpoveď ako obvineného, keď po tom, čo mu bolo oznámené obvinenie (teda vedel z akého skutku je obvinený) poprel, že by v daný deň medzi ním a poškodenou vôbec došlo k pohlavnému styku, pričom v tejto otázke svoju výpoveď zmenil - keď zrazu priznal, že k nemu došlo (zdôrazňujúc, že k dobrovoľnému z oboch strán), avšak až ako reakciu na upozornenie vyšetrovateľky, že výter z pošvy poškodenej (a zaistená bielizeň) budú podrobené kriminalistickej expertíze, teda po uvedomení si reálnej možnosti, že takýmto spôsobom bude skutočnosť, že došlo k pohlavnému styku medzi ním a poškodenou preukázaná. Jeho zdôvodnenie pôvodného nepravdivé zapretia pohlavného styku súd vyhodnotil ako rozporné aj nelogické, keď pri prvotnej výpovedi ho vysvetlil tak, že tým chcel chrániť poškodenú, pričom na otázku pred čím uviedol, že preto, že si myslel, že poškodená zmení svoju výpoveď. Oproti tomu na hlavnom pojednávaní už účel ochrany poškodenej vysvetlil v podstate tým, že o intímnom živote s ňou nechcel hovoriť pred inými (bolo to niečo tabu). V kontexte vedomia obžalovaného o tom, že v tom čase ho poškodená (podľa neho) krivo obviňuje zo znásilnenia, takéto vysvetlenie nie je ani logické (prečo chrániť poškodenú, o ktorej vie, že ho krivo obviňuje zo závažného trestného činu), pričom nie je ani zrejmé v čom mal vlastne poškodenú reálne chrániť. Skutočnosť, že medzi nimi došlo k pohlavnému styku napokon znalecky - metódou analýzy DNA - bola aj preukázaná.

K samotným zraneniam a zaisteným vecným dôkazom z hľadiska možností poškodenej tieto dôkazy umelo vytvoriť a naaranžovať za účelom nepravdivého navodenia dôkaznej situácie tak, aby dôkazy zapadali do je prípadne vymyslenej verzie skutku znásilnenia je potrebné primárne uviesť, že podľa zhodných výpovedí obžalovaného a poškodenej, byt po súloži opúšťali spoločne a boli spolu až do hospitalizácie poškodenej na chirurgickom oddelení, a teda nebol časový priestor na to, aby tieto veci do koša dala sama poškodená alebo iná osoba minimálne v čase od ich spoločného opustenia bytu do ohliadky miesta činu. Taktiež pokiaľ ide o zistené zranenia na tele poškodenej (modriny na stehnách, škrabance na zadku), tieto by si musela poškodená spôsobiť sama alebo by museli vzniknúť iným spôsobom. Tvrdenie obžalovaného o nadmerne ľahko sa vytvárajúcich modrinách na tele poškodenej nebolo potvrdené žiadnym dôkazom (lekárskymi správami ani svedeckými výpoveďami), dokonca ani výpoveďami tých svedkov, ktorí podľa obžalovaného o tejto skutočnosti mali vedieť (jej matka, syn).

Treba poznamenať, že takéto vymyslenie si celého útoku zo strany poškodenej by vyžadovalo pomerne vysoké, a až zbytočné a rizikové nároky na jeho plánovitosť. Nie je celkom zrejmé prečo by si samotný priebeh skutku poškodená vymyslela tak zbytočne komplikovaným spôsobom - dvojfázovitosť útoku zo strany obžalovaného (keď najskôr upustil od násilného konania, potom opätovne zaútočil), roztrhanie niektorých častí bielizne, hodenie vybraných nohavičiek do odpadkového koša, navyše diverzifikovane - niektoré zo stopami spermií obžalovaného, iné bez takýchto stôp, vytvorenie si zranení na stehnách, na zadku. Pri takejto pomerne sofistikovanej plánovitosti nie je celkom pochopiteľné prečo by poškodená, ak si útok vymyslela, opomenula spôsobiť si aspoň nepatrné zranenie aj na pohlavných orgánoch, aby tak zvýšila hodnovernosť svojho nepravdivého obvinenia a ak by realizovala takto vopred pripravený plán, prečo by neoznámila znásilnenie hneď prvej lekárke, u ktorej bola (W.. B.), riskujúc tak nehodnovernosť svojej výpovede. Takémuto jej konania, resp. predispozícii naň, napokon v ničom nenasvedčujú ani závery o jej nepriaznivom psychickom stave po spáchaní žalovaného činu, konštatované v psychiatrickom znaleckom posudku a lekárskej správe psychiatričky W.. M. a psychologičky B.. S. W.. Ak by vymyslenie si znásilnenia časovo mala nastať až neskôr, napr. na lôžkovom chirurgickom oddelení, vniká zasa otázka z akého dôvodu by boli v odpadkovom koši rozrezané, resp. roztrhané body a nohavičky (boli nájdené až pri ohliadke, pričom dovtedy v byte poškodená nebola). Tvrdenia obžalovaného boli vyvrátené napokon aj v iných čiastkových otázkach, ako je popieranie kontrolovania a prenasledovania poškodenej - G. H., ktorý nebol žiadny kamarátom poškodenej, naopak bol loajálny obžalovanému, čo potvrdzuje už to, že jeho neštandardnej žiadosti ísť skontrolovať poškodenú do kozmetického salónu vyhovej, nepotvrdil tvrdenie obžalovaného, že do salónu mal ísť preto, aby zistil, či tam poškodená je, ale uviedol, že podľa požiadavky obžalovaného mal zistiť, či tam nie je s iným mužom, pre čo aj posielal obžalovanému sms - správu o evidenčnom čísle vozidla stojaceho pred salónom. Taktiež tvrdenia o jeho agresívnom správaní sa v salóne, ktoré

obžalovaný popieral (jeho krik a tzv. vyčínanie v salóne) potvrdili aj iní svedkovia (priamo E. X., nepriamo F. B.).

Vo výpovediach obžalovaného boli aj viaceré vnútorné rozpory - napr. keď s ohľadom na zmenu postoja v otázke či došlo k súloži zmenil obžalovaný aj svoju pôvodnú výpoveď o tom ako došlo k samotnému stretnutiu a čo sa udialo v predmetné ráno v byte poškodenej aj v niektorých detailoch - pôvodne uvádzal, že keď prišiel na byt poškodená ho privítala v teplákoch, neskôr už uvádzal, že bola vo vani a dokonca ho žiadal o pomoc pri vystúpení z vane, lebo mala problém s chrbticou, tak je išiel pomôcť, „dali si pusu a išli sa milovať“. Nakoľko k ukončeniu partnerského vzťahu medzi menovanými malo dôjsť dva mesiace pred skutkom a to z iniciatívy poškodenej, ktoré vyústilo do opustenia spoločnej domácnosti obžalovaného (pri okrem poškodenej aj ďalšími svedkami preukázanom obťažovaní poškodenej obžalovaným (vyhľadávaním, sledovaním, návštevami kozmetického salónu spojenými s agresívnym správaní obžalovaného, vynucovaním si rozhovorov o ich vzťahu a pod.), nehovoriac už o podozrení obžalovaného, že už v čase ich vzájomného spolužitia mala poškodená iného partnera, takéto iniciatíva poškodenej k súloži s obžalovaným taktiež nevyznieva logicky.

Taktiež pokiaľ ide lekárskymi správami zistené zranenia na tele poškodenej - krvné podliatiny na vnútornej strane stehien po hmatoch, škrabance na ľavom zadku, opuchu v oblasti sánky vpravo - tieto všetky nezodpovedajú obhajobným tvrdeniam obžalovaného o tom, akým spôsobom mal manipulovať s poškodenou po tom, čo v byte tzv. odpadla. V prípravnom konaní uviedol, že „pri páde si možno udrela hlavu o komodu“ (č.l. 58), na hlavnom pojednávaní (č.l. 324) už uvádzal, že poškodená odpadla „keď k nemu prišla asi na 40 cm a keď pomaly padala, tak ju chytil za boky, následne ležala na zemi, pri páde nevidel, že by sa o niečo udrela, o nábytok určite nie“. Pri tom ako ju mal dávať na posteľ ju chytil len za zápästie a členky, pričom na priamu otázku vylúčil, že by ju chytil za stehná. Jeho vysvetlenie ako mohli vzniknúť zranenia poškodenej na jej vnútorných stranách stehien o tom, že poškodenej sa zvykli tvoriť modriny neprimerane ľahko, už pri jemnom dotyku s pokožkou sa nepreukázali - poškodená poprela, že by mala takýto zdravotným problém a žiadny zo svedkov o takomto jej probléme nevedel, resp. nevídal na nej modriny (hoci podľa vyjadrení obžalovaného - č.l. 325, o nich mali vedieť jej mama, a syn F. K., ktorý sa mal poškodenej na množstvo modrín na stehnách dokonca výslovne pýtať v nedeľu predtým, než obžalovaného „zatvorili“).

Pokiaľ poškodená neoznámila násilie zo strany obžalovaného hneď prvému lekárovi, ktorého navštívila (W.. B.), resp. na oddelení prvej pomoci a neurologickom oddelení toto zdôvodnila strachom z obžalovaného, a jeho stálou prítomnosťou. Jej váhanie o tom, či vôbec oznámiť trestný čin korešponduje s výpoveďami jej matky a syna, z ktorých vyplýva, že ešte v čase keď ju navštívili vo večerných hodinách toho dňa poškodená váhala v otázke, či má trestný čin vôbec oznámiť, k čomu pristúpila aj na ich naliehanie. Ak z lekárskej gynekologickej správy svedka W.. J. G. vyplýva, že na poškodenej nezistil žiadne poranenie v oblasti jej pohlavných orgánov, k tejto otázke súd poukazuje, na vyjadrenia sa svedka - gynekológa o tom, že znásilnenie môže avšak nevyhnutne nemusí zanechať viditeľné stopy v zmysle poranení na ženských pohlavných orgánoch, pričom to závisí od okolností prípadu, najmä. intenzity útoku aj intenzity obrany. To, že poškodená sa nebránila výrazne intenzívne sama vysvetlila, jednak strachom z obžalovaného (spôsobeného je agresívnym správaním a skoršími vyhrážkami) ako aj vlastnou fyzickou zoslabnutosťou. Treba avšak poznamenať, že nižšia intenzita obrany proti násilnému vynúteniu si pohlavného styku sama osebe neznamená dobrovoľnosť a súhlas s ním.

Pokiaľ ide o ďalších v konaní vypočutých svedkov, títo sa k samotnému skutku nevedeli vyjadriť. Avšak ich výpoveďami bola vyvrátená pravdivosť tvrdení obžalovaného, najmä pokiaľ ide o nátlakové, obťažujúce správania sa obžalovaného k poškodenej v období po rozchode menovaných a žalovaných skutkov). M. G. H. potvrdil, že obžalovaný ho požiadal, aby sa išiel pozrieť do kozmetického salóna poškodenej, aby zistil, či tam nie je s iným mužom. Svedkyňa F. B. zase potvrdila časté návštevy obžalovaného a jeho hlučné správanie v kozmetickom salóne (ktoré obžalovaný popieral).

Znaleckým psychologickým posudkom zase boli zistené osobné vlastnosti obžalovaného, ktoré mu dávajú predispozíciu správať sa pri frustrácii a záťažových situáciách, ktorými v danom období bol

rozchod iniciovaný poškodenou, k agresívnemu správaniu k nej, vyjadrujúc sa aj logickým spôsobom k možnej motivácii násilného konania obžalovaného voči poškodenej.

Z takto vykonaného dokazovania spravujúc sa vyššie uvedenými úvahami mal súd preukázané, že vina obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku bola preukázaná. Hodnovernosť hlavného usvedčujúceho dôkazu, ktorým je výpoveď poškodenej potvdzujú aj ďalšie dôkazy tak objektívneho charakteru - vecné dôkazy a biologické stopy, výsledky kriminalistickej expertízy, ako aj výpovede ďalších (nepriamych) svedkov, vypovedajúcich k skutku tzv. z počutia, resp. k vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou podľa ich vedomostí a vnímania. Uvedené dôkazy vytvárajú do seba zapadajúcu reťaz, pričom ak niektoré čiastkové otázky pripúšťajú rôznu interpretáciu, nevytvárajú pochybnosti v podstatných otázkach týkajúcich sa základných znakov trestného činu znásilnenia. Pokiaľ súd postupom podľa odmietol návrh obžalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov F. O., I. X. a R. H., tak z dôvodu, že títo svedkovia, ani podľa vyjadrenia obžalovaného nemohli objasniť žiadne nové už inými dôkazmi preukázané okolnosti skutku z 27. januára 2011. Mali sa vyjadrovať len k predchádzajúcemu vzťahu obžalovaného a poškodenej, resp. k povahovým vlastnostiam obžalovaného, pričom dokazovanie v uvedenom smere považoval súd za nadbytočné a pre objasnenie žalovaného skutku irelevantné. V tomto smere súd len poukazuje, že obhajobou poukazované pochybnosti o osobnostných vlastnostiach poškodenej, ako je finančná situácia v domácnosti, časté opúšťanie spoločnej domácnosti poškodenou, nájdenie si iného partnera, neboli preukázané. Rovnako skutočnosť, že poškodená sa pravidelne dostavovala na hlavné pojednávania nemôže nijako nesvedčí o jej nehodnovernosti (v zmysle, že nie je prirodzené, aby obeť znásilnenia chodila na súdne pojednávania, ako na to poukazovala obhajoba), nakoľko ide o jej právo ako poškodenej vyplývajúce jej z .

Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby za spáchaný zločin podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., ktorou je 7 (sedem) až 15 (pätnásť) rokov odňatia slobody. Vzhľadom na vyššie citované odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Humenné za prečin podvodu, nakoľko tohto sa dopustil pred spáchaným súdeného zločinu, nebolo mu možné pričítať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., pričom súd u neho nezistil ani inú poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. Naopak zistil u neho jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. g/ Tr. zák., nakoľko spáchal čin v byte iného (poškodenej), v dôsledku čoho súd obligatórne upravil vyššie uvedenú trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu, čomu zodpovedá dolná hranica trestnej sadzby 9 (deväť) rokov a 8 (mesiacov). Súd nezistiac žiadne mimoriadne okolnosti pre zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenie trestnej sadzby podľa § 39 Tr. zák., tak obžalovanému uložil (obligatórne nepodmienečný) trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, majúc za to, že takto uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák. zohľadňujúc tak závažnosť spáchaného zločinu, okolnosti prípadu aj osobné pomery páchateľa, ako aj ochranný, resocializačný a preventívny účel trestu. Nakoľko obžalovaný v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody, pre výkon trestu ho súd zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na tunajšom súde, pričom o odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.