Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-5-2023.pdf
PDF · 111.62 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., občan SR, právne zast.: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M. – advokátska kancelária , s. r. o., IČO 51 816 865, so sídlom G. Czuczora 4, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XXX, XXX XX G. F., občan SR, o zaplatenie sumy 14.000,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 14.000,-- Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.000,-- Eur od 12. 05. 2023 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II/ Vo zvyšnej časti úroku z omeškania sa žaloba z a m i e t a .
III/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 26. 01. 2023 žalobu, ktorou sa domáhala, by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 14.000,-- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že na žiadosť žalovaného si vzala pôžičku na kúpu nového auta. Urobila tak pod nátlakom vyhrážok žalovaného, pokiaľ by to neurobila, tak ju vyhodí z bytu aj s maloletou dcérou, byt bol písaný na žalovaného. Žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu na kúpu motorového vozidla a žalobkyňa z pôžičky uhradila kúpnu cenu. Žalobkyňa však poskytla financie v domnení, že sa auto zapíše na jej meno, žalovaný však auto prihlásil na svoje meno. Žalobkyňa má zato, že ju žalovaný oklamal a bez právneho dôvodu sa na jej úkor obohatil.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 27. 04. 2023 tak, že žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný vo včas podanom odpore nesúhlasil s podanou žalobou. Potvrdil, že mal záujem kúpiť si motorové vozidlo, avšak na základe dohody a dobrovoľného rozhodnutia si žalobkyňa vzala pôžičku a z tejto uhradila na motorové vozidlo čiastku 14.000,-- Eur. On v hotovosti vyplatil 500,-- Eur a auto evidoval na svoje meno. V ten istý deň, ako bolo zakúpené motorové vozidlo, vyplatil žalobkyni na ruku sumu 6.000,-- Eur, žiaľ bez dokladu. Neskôr však vo vzájomnom spolužití došlo k nezhodám, ktoré vyústili k tomu, že žalovaný opustil spoločnú domácnosť. V období od januára do marca 2023 zaslal žalobkyni z kamarátovho účtu 3x po 400,-- Eur, t. j. 1.200,-- Eur. Žalobkyňa ho však začala kriminalizovať rôznymi podaniami na políciu, z obavy pred konaním žalobkyne motorové vozidlo prepísal na svoju mamu, ktorá mu požičala finančnú hotovosť 6.800,-- Eur, ktorú žalobkyni pri osobnom stretnutí vyplatil na ruku. O tom však nemá taktiež žiadne potvrdenie. Z tohto dôvodu necíti, že by mal voči žalobkyni akékoľvek podlžnosti.
3. Žalobkyňa v písomnej replike poprela tvrdenia žalovaného. Poprela, že by sa dohodli na tom, že si ona zoberie pôžičku, zotrvala na tom, že si pôžičku vzala výslovne pod nátlakom žalovaného. Rovnako poprela, že by jej žalovaný vyplatil v hotovosti 6.000,-- Eur, poukázala na to, že on nikdy žiadne peniaze nemal, počas doby spolužitia žili skromne z platu žalobkyne. Je pravdou, že jej na účet prišla 3x suma 400,-- Eur od osoby menom H. E., avšak nemá vedomosť o tom, že by sa jednalo o úhradu od žalovaného. Rovnako nie je pravdou, že by jej žalovaný vyplatil čiastku 6.800,-- Eur v hotovosti. Poukázala na to, že túto vec prešetrovala aj polícia, kde žalovaný tvrdil, že mu matka požičala 8.000,-- Eur, ktoré jej následne mal v byte vložiť do kuchynskej linky v obálke a v odpore tvrdí, že jej pri osobnom stretnutí mal dať na ruku čiastku 6.800,-- Eur. Uvedené rozpory sú dôkazom toho, že žalovaný klame. V písomnej duplike žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov, listinnými dokladmi a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci.
5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že počas spolužitia so žalovaným ju tento roky trýznil, bil a k pôžičke ju dotlačil, nakoľko on sám nemal žiadne finančné prostriedky. Napokon sa dohodli tak, že si žalobkyňa zoberie pôžičku a auto sa bude písať na ňu a žalovaný bude pôžičku splácať. Žalovaný si nemohol sám vziať pôžičku, bol nezamestnaný, robil načierno, rovnako jeho sestra bola nezamestnaná a rodičia boli na dôchodku. Takto sa nakoniec dohodli, pretože žalobkyňa mala auto, ale žalovaný potreboval pre seba auto, mohli by ho však používať obaja. Ako by sa naložilo s autom, keď sa pôžička dospláca, o tom sa nerozprávali. Žalovaný zabezpečil pána I., ktorý sprostredkoval úver, šli do banky, kde si ona založila nový účet a podpísala pôžičku na 14.000,-- Eur, peniaze jej nasledujúci deň prišli na účet. Dňa 23. 12. jej žalovaný ukázal doklady, zmluvy o budúcej zmluve, ktorá však znela na jeho meno. Keď sa ho na to pýtala, hovoril, aby sa nestarala, že sa to dodatočne upraví a požiadal ju, aby previedla peniaze. Ona to odmietla, na čo sa nahneval a začal ju škrtiť, priniesol notebook a musela mu sprístupniť svoj účet. Žalovaný zadal prevod peňazí a odišiel. Žalobkyňa šla do nočnej služby a žalovaný jej do práce prišiel ukázať auto. Nasledujúci deň na Vianoce 24. 12. sa vrátila domov, bola nahnevaná, šli k jej rodičom, aj oni boli prekvapení, že žalovaný má auto, keďže vedeli, že si nemohol brať pôžičku. Následne šla žalobkyňa do práce a žalovaný šiel prepísať auto, pričom ho prepísal na svoje meno. Keď sa ho na to pýtala, žalovaný sa nahneval a dal jej facku. Začiatkom januára jej prišli splátky po 400,-- Eur od pána H. a žalobkyňa bola v domnení, že sú to splátky za auto, a že teda žalovaný to bude takto splácať, avšak nemala vedomosť o tom, kto je pán H. a tieto peniaze má stále na účte. V tom čase sa však vzťah so žalovaným značne zhoršil a 15. 01. žalovaný odišiel z bytu. Naďalej však mal kľúče od bytu, byt bol písaný na neho a začal si odnášať veci z bytu. Keď ho žiadala, aby jej vrátil peniaze, vysmial sa jej do očí, že jej nič nevráti, preto podala trestné oznámenie. Žalobkyňa poprela, že by jej žalovaný dával akúkoľvek sumu na zaplatenie auta, či už sumu 6.000,-- Eur alebo 8.000,-- Eur. Pravdou je, že ešte pred tým ako sa dohadovali o pôžičke, jej žalovaný prisľúbil, že má k dispozícii 3.000,-- Eur, a že tieto vloží na jej účet a z tých peňazí sa bude splácať pôžička.
6. Žalovaný uviedol, že on žalobkyni k narodeninám kúpil auto z vlastných finančných prostriedkov. Keď sa jeho auto pokazilo, žiadal žalobkyňu, aby mu to auto dala, pretože sa naň neustále sťažovala, že je pre ňu veľké, a že si ona môže kúpiť nové auto a ponúkol jej 6.000,-- Eur, ktoré mal vtedy k dispozícii v hotovosti. Žalobkyňa však s tým nesúhlasila, preto si zisťoval možnosti a našiel auto, ktoré mu vyhotovovalo za sumu 14.500,-- Eur. Pýtal sa aj svojich rodičov, či by mu v tom nevedeli pomôcť, avšak oni toľko peňazí nemali a ako dôchodcovia si úver nemohli zobrať. V tom čase mal ušetrené 6.000,-- Eur, keď vyrábal nejaké drevené veci z domu ich predajom, prípadne pomáhal popri práci, nejaké peniaze mu sporila aj matka. Oslovil žalobkyňu, aby si zobrala úver na 14.000,-- Eur, pretože chcel ponechať tých 6.000,-- Eur ako zábezpeku do rodinného rozpočtu, aby mali nejaké peniaze. Pokiaľ by si vzali nižší úver a peniaze by dal na auto, nemali by doma žiadne peniaze. S úverom im pomohol pán I., ktorý žalobkyni všetko vysvetľoval, je pravdou, že nemala k tomu pozitívny postoj, bola nespokojná, že ona musí niečo urobiť, keď napokon on potrebuje auto. Dohodli sa, že tú pôžičku si zoberie žalobkyňa a žalovaný ju bude splácať po 400,-- Eur, s tým, že auto bude písané na neho, nikdy sa nedohadovali, že by auto malo byť písané na žalobkyňu. Nevie, prečo by inak mal to auto splácať. Spolu s pánom I. šli do banky, kde sa všetko podpísalo, úver bol schválený a on šiel do autobazáru, kde bola spísaná dohoda o budúcej zmluve. Predajca mu dal doklady na prihlásenie auta a ešte v ten deň sa na ňom zakladali tabuľky, aby mohol jazdiť a predajca mu následne povedal, že mu peniaze prišli na účet. To znamená, že nemohol on vykonávať príkaz na úhradu z účtu žalobkyne, nemal k nemu žiaden prístup. Potom zviezol
starú matku aj dcéru žalobkyne do práce pozrieť žalobkyňu, ale ona to auto nechcela ani len vidieť. V januári šiel pomáhať bývalému kolegovi E. H. a dohodli sa, že za tú pomoc on po 400,-- Eur bude posielať peniaze priamo na účet žalobkyne, žalovaný uviedol, že on sám nemal žiaden účet, mal k tomu negatívny postoj. Medzi ním a žalobkyňou však dochádzalo k neustálym hádkam, preto 15. 01. odišiel bývať k svojej sestre a do bytu chodil, len ak bolo treba niečo zaplatiť. Žalobkyňa však na neho volala políciu, podala na neho trestné oznámenie za napadnutie, za čo dostal pokutu, ktorú aj zaplatil, hoci to neurobil, avšak podávala na neho ďalšie trestné oznámenia, udanie na Inšpektorát práce na jeho strýka, u ktorého predtým robil. Rozhodol sa to s ňou ukončiť. Rodičia mu poskytli pôžičku 8.000,-- Eur v marci, vedel, že už 1.200,-- Eur žalobkyni uhradil, tak jej nechal v byte v kuchynskej linke, kde zvykli mávať peniaze, čiastku 6.800,-- Eur. Žalovaný ďalej dodal, že ešte medzi sviatkami dal k jej rukám v hotovosti spomínaných 6.000,-- Eur, ktoré mal usporené, pričom to považuje za splátku pôžičky. uviedol, že jej ich odovzdal doma, aby mala peniaze, a na čo ich použije, to už bolo na nej. Zároveň ale mienil dosplácať celú pôžičku 14.000,-- Eur. Žalovaný bližšie uviedol, že čiastku 4.000,-- Eur mal u seba a čiastku 2.000,-- Eur mal uloženú u rodičov a medzi sviatkami si ich od rodičov vzal a dal žalobkyni celých 6.000,-- Eur, nech si s nimi robí, čo chce. Čo sa týka financovania spoločnej domácnosti, on keď mal viac peňazí, tak dával žalobkyni peniaze, inak boli dohodnutí tak, že žalobkyňa platila nájom a on všetko ostatné. Čo sa týka pôžičky 8.000,-- Eur od matky, táto mu ponúkla tieto peniaze, ale s podmienkou, že sa auto prepíše na ňu a toho času tieto peniaze matke spláca. Pokiaľ pred políciou vypovedal, že žalobkyni dával čiastku 8.000,-- Eur, keďže trestné oznámenie bolo zamietnuté a potom žalobkyňa podala žalobu, v podanom odpore to len bližšie vysvetlil. Túto čiastku dával žalobkyni v marci 2022 a je pravdou, že pred políciou uvádzal v januári, hoci si presne už nepamätá, kedy to bolo, je však presvedčený, že to bolo až v marci. Čiastku 1.200,-- Eur si ponechal a investoval ju do opravy motorového vozidla. Je pravdou, že v podanom odpore uvádzal, že túto čiastku odovzdal žalobkyni pri osobnom stretnutí, bol to však len preklep, ktorý si všimol až neskôr. Dôkaz o tom, že jej odovzdával čiastku 6.000,-- Eur, aj 6.800,-- Eur nemá.
7. Svedkyňa A. B. - matka žalobkyne uviedla, že pri jednej návšteve sa žalovaný vyjadril tak, že si chce kúpiť auto. Keďže bol nezamestnaný, tak sa ho spýtala, ako to chce urobiť. On tvrdil, že si vybavuje živnosť, a že si vybaví pôžičku, čomu veľmi svedkyňa neverila, pretože mu hovorila, že by musel byť dlhší čas zamestnaný. Neskôr sa vyjadril tak, že si pôžičku zoberie jej dcéra, ale aby sa nebáli ako rodičia, že auto napíše na ňu a pôžičku bude splácať. Na štedrý večer prišli k rodičom na tom aute, ale boli pohnevaní. Následne 27. 12. prišiel žalovaný na aute, avšak na zvolenských značkách, na čo sa ho manžel svedkyne pýtal, prečo, keď auto malo byť písané na dcéru a žalovaný tvrdil, že je to len dočasné, že si vybavuje živnosť a potom to prepíše. Od dcéry vedela, že nejaké platby jej na začiatku prišli, ale následne pôžičku splácala sama a nemá ani auto, ani peniaze. Finančne jej vypomáhajú oni ako rodičia. Dcéra jej nespomínala, že by jej žalovaný mal odovzdať väčšiu sumu peňazí, či už na pôžičku alebo na domácnosť, od dcéry vedela, že žalovaný jej nedával žiadne peniaze, občas, keď sa pohádali, tak jej niečo dal. Byt platila dcéra, aj zabezpečovala všetko do domácnosti.
8. Svedkyňa E. I. vypovedala, že je susedou sporových strán a boli aj kamaráti, vždy spolu dobre vychádzali. Rozprávali sa o kúpe vozidla, žalovaný hovoril, že mal pokazené auto, a že si chce zháňať nové. Pred sviatkami boli gratulovať žalobkyni a pred domom už bolo nové auto, čomu sa svedkyňa začudovala, keďže vedela, že žalovaný nemá peniaze. Keď sa ich na to spýtala, žalovaný len povedal, že si to vie zariadiť a keď sa neskôr stretli na parkovisku, povedal, že si pôžičku zobrala žalobkyňa a on si vybavuje živnosť, s tým, že auto bude zatiaľ písané na žalobkyňu a potom si ho on prepíše na seba. Svedkyňa sa žalovanému vyjadrila tak, že dúfa, že to tak aj bude. Neskôr sa rozprávala so žalobkyňou, prečo urobila takú blbosť, ona sa vyjadrila, že dúfa, že to bude medzi ňou a žalovaným dobré. Svedkyňa uviedla, že neskôr ju zarazilo, že auto malo zvolenské značky, keďže jej to inak hovoril žalovaný. Neskôr keď sa so žalobkyňou rozprávala, táto jej hovorila, že žalovaný jej prisľúbil, že jej bude posielať peniaze na pôžičku a keď si vybaví živnosť, auto sa prepíše na neho. Žalobkyňa potom hovorila, že jej asi jeden mesiac poslal peniaze, avšak potom hovorila, že neposiela žiadne peniaze, že všetko musí platiť ona. Žalobkyňa sa jej nezdôverila, že by jej žalovaný dal väčšiu sumu peňazí na pôžičku, svedkyňa uviedla, že boli dobrí kamaráti a žalobkyňa by jej nemala dôvod v tomto klamať.
9. Svedkyňa J. E. uviedla, že od syna vie, že sa mu pokazilo auto a chcel si kúpiť druhé. Vedela aj, že si mali brať pôžičku, ale bližšie okolnosti si už svedkyňa nepamätala, len sa zaujímala, či tú pôžičku môžu posplácať aj skôr, čo jej syn potvrdil. Neskôr jej syn hovoril, že posiela žalobkyni na tú pôžičku po 400,-- Eur, keďže nemal sám účet, že to posiela z účtu kamaráta. Je pravdou, že aj keď bol syn nezamestnaný, chodil na rôzne brigády, pomáhal kamarátom, mal dosť financií, aj matke pomáhal, dávala mu jednak
na naftu 20,-- Eur, aj za pomoc 50,-- alebo 100,-- Eur. Keď tieto peniaze nechcel, tak mu ich odkladala. Pred tou kúpou auta sa jej syn spytoval, či mu môže dať nejaké peniaze, takže z týchto peňazí mu v decembri dala 2.000,-- Eur. Po novom roku jej syn povedal, že by to chcel vyplatiť a auto splatiť, preto mu dala 8.000,-- Eur, aby mala nejakú záruku, auto sa prepísalo na ňu a syn jej peniaze spláca. Na tomto sa dohodli spolu s manželom. Syn jej k tomu povedal, že peniaze nechal v byte a žalobkyňa vtedy nebola doma.
10. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21. 12. 2021, uzavretá medzi UniCredit Bank, a. s. a žalobkyňou, bol žalobkyni poskytnutý úver 14.050,-- Eur a to bez účelového určenia s úrokovou sadzbou 4,9 % ročne. Boli dojednané splátky po 177,20 Eur od 14. 01. 2022 do 15. 12. 2029. Podľa potvrdenia banky dňa 23. 12. 2021 o 15:34 hod. došlo k transakcii a to k platbe na účet príjemcu vo výške 14.000,-- Eur s informáciou: Autobazár AMAX D. E..
11. Podľa Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 21. 12. 2021, obstarávateľ spoločnosť AMAX EU, s. r. o., prevádzka Autobazár AMAX Zlaté Moravce v zastúpení A. G. K. a kupujúci D. E. – žalovaný sa dohodli na predaji označeného motorového vozidla. Cena bola stanovená dohodou na 14.500,-- Eur s tým, že záloha 400,-- Eur bude zaplatená pri podpise tejto zmluvy. Bolo dojednané, že kúpna cena je splatná pred prevzatím motorového vozidla a doplatok ku kúpnej cene vo výške 14.100,-- Eur bude zaplatený prevodom na označený účet bezprostredne po vydaní čistopisu TP OÚ v Nitre a následne bezodkladne predávajúci zašle poštou originál riadnej kúpnej zmluvy s jeho overeným podpisom kupujúcemu. Vlastnícke právo prechádza na kupujúceho úplným zaplatením dohodnutej kúpnej ceny. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21. 12. 2021 bola prijatá od žalovaného čiastka 14.500,-- Eur.
12. Podľa potvrdenia UniCredit Bank boli vykonané transakcie z účtu platiteľa H. E. na účet príjemcu A. B. a to 3x po 400,-- Eur dňa 12. 01. 2022, dňa 04. 02. 2022 a dňa 07. 03. 2022.
13. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Nitra zo dňa 07. 06. 2022, právoplatné 07. 06. 2022 bolo zastavené priestupkové konanie, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému preukázané, jednalo sa o skutok, ktorého sa mal žalovaný dopustiť vyhrážaním sa ujmou na zdraví zo dňa 10. 03. 2022, kedy mal povedať oznamovateľke – žalobkyni, že ak bude zasahovať do odnášania vecí, dostane po papuli. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že vzhľadom na rozpory vo výpovediach a v zmysle zásady in dubio pro reo, nebolo jednoznačne preukázané spáchanie skutku.
14. Podľa uznesenia OR PZ Nitra z 24. 06. 2022 bola odmietnutá vec podozrenia prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr. zákona a z prečinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods.1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný proti žalobkyni tým, že pod nátlakom od nej žiadal, aby si vybavila pôžičku na kúpu motorového vozidla. V odôvodnení uznesenia bolo konštatované, že na základe vykonaného šetrenia nebolo zistené naplnenie skutkovej podstaty žiadneho trestného činu, ani priestupku s poukazom na to, že poškodená má vyčerpávajúco najskôr využiť všetky prostriedky civilného práva na ochranu svojich individuálnych práv.
15.1 Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
15.2 Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
15.3 Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
15.4 Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15.5 Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15.6 Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 16. 03. 2016 do 26. 07. 2022 bola vo výške 0,00 %.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné žalobe žalobkyni vyhovieť. Súd považoval za nesporné, že žalobkyňa si zobrala dňa 21.12.2021 pôžičku v UniCredit Bank vo výške 14.050,-- Eur, ktorá jej bola vo výške 14.000,-- Eur uhradená na účet a z účtu žalobkyne bola dňa 23.12.2021 uhradená kúpna cena za motorové vozidlo, ktoré kúpou nadobudol žalovaný. Kúpu realizoval žalovaný, ktorý podpísal aj zmluvu o budúcej zmluve ako budúci predávajúci, riadnu kúpnu zmluvu však v konaní nepredložil. Bolo ale nesporné, že po kúpe bolo motorové vozidlo evidované vlastnícky na žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako kupujúci mal povinnosť v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka uhradiť kúpnu cenu. Žalobkyňa preto plnila kúpnu cenu namiesto žalovaného, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka. K okolnostiam tvrdeným žalobkyňou, že predmetnú pôžičku si vzala výlučne pod nátlakom žalovaného, ktorý ju hrozbou, že ju mal spolu s dcérou vyhodiť z bytu, donútil vziať si túto pôžičku a taktiež tvrdenie žalobkyne, že samotnú úhradu kúpnej ceny odmietla sama vykonať a len pod nátlakom žalovaného, ktorý ju fyzicky prinútil sprístupniť jej účet a sám vykonal pokyn na úhradu, súd považoval za nepreukázané a v podstate tieto okolnosti nemali vplyv na dané právne posúdenie nároku žalobkyne. Žalovaný predmetné tvrdenia poprel a zo žiadneho iného dôkazu tvrdenia žalobkyne preukázané neboli, preto ich súd hodnotí ako nepreukázané. Z výpovedí svedkov – matky žalobkyne aj matky žalovaného vyplynulo, že obaja sa pred rodičmi vyjadrovali tak, že si mienia kúpiť motorové vozidlo pre potreby žalovaného a to formou pôžičky, ktorú si mala vziať práve žalobkyňa. Žalobkyňa však tvrdila, že k uvedenému pristúpila z dôvodu, že auto malo byť písané vlastnícky na jej meno s tým, aby mala zábezpeku, že žalovaný bude túto pôžičku splácať tak, ako jej to prisľúbil. Uvedené potvrdila aj matka žalobkyne, aj svedkyňa I., ktorej to mal povedať priamo žalovaný. Žalovaný síce poprel uvedenú dohodu, avšak uvedené rovnako nemá žiaden vplyv na posúdenie nároku žalobkyne, keďže vlastníctvo nadobudol práve žalovaný a kúpnu cenu uhrádzala žalobkyňa z vlastných finančných prostriedkov, ktoré získala pôžičkou, uvedené nič nemení na závere súdu o tom, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 14.000,-- Eur. Žalovaný na obranu uviedol, že túto čiastku žalobkyni už uhradil. Žalobkyni mal odovzdať čiastku 6.000,-- Eur v čase bezprostredne po kúpe motorového vozidla. Uviedol, že túto čiastku mal k dispozícii, avšak nechcel ju použiť na kúpu motorového vozidla, aby mali k dispozícii financie do domácnosti, keďže v tom čase spolu žili. Túto čiastku teda odovzdal žalobkyni, aby s ňou naložila podľa vlastnej úvahy. Žalobkyňa ale poprela, že by jej žalovaný odovzdal predmetné financie. V tomto smere žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, že by žalobkyni takúto sumu dal k rukám. Z výpovede svedkyne – matky žalovaného vyplynulo, že v tom čase mu dávala synovi čiastku 2.000,-- Eur, ale ako konkrétne s ňou žalovaný naložil, sa vyjadriť nevedela. Súd preto konštatuje, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že by žalobkyni odovzdal čiastku 6.000,-- Eur, rovnako netvrdil ani nepreukázal, že v čase odovzdania peňazí mali tieto slúžiť na účel úhrady časti pôžičky žalobkyne z kúpy motorového vozidla.
16.1. V ďalšom sa žalovaný bránil tým, že v zmysle dohody predmetnú pôžičku splácal žalobkyni na jej účet tým spôsobom, že pokiaľ vykonával práce pre E. H., tohto požiadal, aby namiesto vyplatenia mu odmeny posielal žalobkyni čistku 400,-- Eur, čo aj preukázal výpismi z účtu. Žalobkyňa nepoprela, že obdržala v období január až marec 2022 3x po 400,-- Eur z účtu E. H.. Uviedla však, že predmetnú osobu nepozná a nevie na aký konkrétny účel tieto financie boli posielané na jej účet a spochybnila, či sa skutočne jednalo o úhradu predmetnej pôžičky, hoci pripustila, že sa spočiatku takto domnievala. Žalovaný okrem vlastného tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, na aký účel boli predmetné finančné prostriedky zaslané na účet žalobkyne a teda žiadnym dôkazom neodstránil pochybnosti o tom, či predmetné financie mali skutočne slúžiť na úhradu pôžičky od osoby E. H., tak ako tvrdil žalovaný. Súd preto konštatuje, že žalovaný síce preukázal zaslanie čiastky 1.200,-- Eur na účet žalobkyne v uvedenom období od osoby E. H., avšak nepreukázal, že sa jednalo o financie, ktoré on mal v úmysle zaslať žalobkyni na účel zaplatenia splátok pôžičky, ktorú si brala na svoje meno žalobkyňa. Súd preto nemohol prihliadnuť na uvedenú čiastku ako na čiastočnú úhradu dlhu.
16.2. Napokon žalovaný tvrdil, že v marci 2022 zanechal žalobkyni v byte čiastku 6.800,-- Eur na účel úhrady predmetnej pôžičky. Žalobkyňa túto skutočnosť poprela. Žalovaný uviedol, že v tom čase chcel uhradiť túto sumu žalobkyni, za tým účelom mu rodičia poskytli pôžičku 8.000,-- Eur, čo svedkyňa – matka žalovaného aj potvrdila, avšak nevedela uviesť a potvrdiť, ako konkrétne s predmetnou čiastkou žalovaný naložil. Žalovaný tvrdil, že si odrátal sumu 1.200,-- Eur, ktorú vedel, že už žalobkyni poslal a zanechal jej v byte zvyšok, t. j. 6.800,-- Eur. Je treba povedať, že k tejto skutočnosti žalovaný uvádzal pri vyšetrení polície iné okolnosti a to, že mu mama už v polovici januára mala poskytnúť pôžičku 8.000,-- Eur, ktoré nechal v byte žalobkyne, k rozporu tohto tvrdenia v civilnom konaní uviedol, že teraz len spresnil ako konkrétne to s týmito financiami bolo, časové súvislosti si už nepamätal. Pokiaľ v podanom odpore tvrdil, že predmetnú čiastku 6.800,-- Eur mal dať priamo k rukám žalobkyni, uvádzal, že v odpore s jednalo len o preklep a na pojednávaní zotrval na tvrdení, že čiastku 6.800,-- Eur zanechal v byte pre žalobkyňu. Žalobkyňa poprela, že by takéto financie jej žalovaný zanechal, žalovaný na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, čím sa dostal do dôkaznej núdze a preto súd nemohol prihliadnuť a započítať tvrdenú čiastku na úhradu dlhu. Súd tak konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že by žalobkyni vrátil finančné prostriedky vo výške 14.000,-- Eur, ktoré žalobkyňa uhradila na kúpu motorového vozidla, ktoré vlastnícky nadobudol žalovaný, v čase rozhodovania súdu motorové vozidlo bolo vlastnícky prevedené na matku žalovaného. Súd tak konštatuje, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 14.000,-- Eur, preto je povinný ho vydať žalobkyni, na úkor ktorej sa bezdôvodne obohatil.
17. Žalobkyňa si k nároku uplatnila aj príslušný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 28. 12. 2021, pričom bližšie nezdôvodnila, na základe čoho práve od tohto dňa mal byť žalovaný v omeškaní s vrátením dlhu. Keďže pri bezdôvodnom obohatení nie je zákonom ustanovená splatnosť bezdôvodného obohatenia a súd nezistil dohodu medzi sporovými stranami, ako sa predmetné bezdôvodné obohatenie má uhradiť, aj s prihliadnutím na postoj žalovaného, ktorý popieral existenciu bezdôvodného obohatenia, platí všeobecné ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, kedy je dlžník povinný plniť prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, kedy žalovaného vyzvala na úhradu dlhu. Za takúto výzvu potom možno považovať žalobu, ktorá žalovanému bola doručená dňa 10. 05. 2023. Žalovaný tak bol povinný splniť dlh 11. 05. 2023, keďže ho neuhradil, od nasledujúceho dňa t. j. od 12. 05. 2023 sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu a je povinný platiť aj príslušné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. Vo zvyšnej časti príslušenstva, pokiaľ žiadala žalobkyňa priznať úrok z omeškania skôr, súd žalobu považoval za nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol (výrok č. II).
18. Žalovaný tak je povinný zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu 14.000,-- Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.).
19. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a žalobkyňu považoval v konaní za plne úspešnú, keďže jej neúspech spočíval len v nepatrnej časti príslušenstva. Žalovaný je tak povinný nahradiť žalobkyni plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.