Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/63/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobkyne G. U., bytom N., K. I. XX, zastúpenej Ing. I. F., bytom K., H. XA, proti žalovanému generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. júla 2011, číslo: 14920-5/2011-BA/OK/GR v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, zo dňa 11. apríla 2011, číslo: 14920-3/2011-BA/OK na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 8. júla 2011, číslo: 14920-5/2011-BA/OK/GR v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 11. apríla 2011, číslo: 14920-3/2011/BA/OK podľa a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 11.4.2011, číslo: 14920-3/2011-BA/ OK vo veci návrhu na obnovu konania (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím číslo: 322-6481-GC-04/2009 zo dňa 7.10.2009, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla o odvolaní voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov číslo: 700-2710536309-GC04/09 zo dňa 16.6.2009 vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti uvedenej v § 228 ods. 3 zákona v sume 373,56 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.

Ďalej žalovaný citoval § 221 ods. 1 zákona. Uviedol, že po preskúmaní návrhu na obnovu konania zistil, že prvostupňový správny orgán správne rozhodol, že dôkazy ktoré žalobkyňa doložila k návrhu na obnovu konania, nespôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia číslo: 322-6481-GC-04/2009, a teda nie sú právnym dôvodom pre povolenie obnovy konania.

Dôvodil tým, že zákon v ustanovení § 228 ukladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinnosti, ktoré je povinná v súlade s citovaným zákonom plniť. Plnenie povinností upravených zákonom je nevyhnutné pre riadne vykonávanie sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa nie je povinná vyzývať samostatne zárobkovo činné osoby na splnenie ich zákonných povinností. Právnym následkom nesplnenia uloženej povinnosti je pokuta, ktorá má sankčný charakter.

Podľa § 239 zákona je Sociálna poisťovňa oprávnená uložiť pokutu za porušenie povinností ustanovených v § 154 ods. 3, § 227 ods. 2, § 228 až 234, § 238, 244 a § 279 až do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom.

V rámci preskúmania skutočného stavu veci mal preukázané, že žalobkyňa bola povinná ako samostatne zárobkovo činná osoba splniť povinnosť ustanovenú v ň 228 ods. 3 zákona, t.j. prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie od 1.7.2007 (najneskôr do 8.7.2007) a odhlásiť sa z týchto poistení od 3.4.2008 (najneskôr do 10.4.2008). Uvedenú povinnosť preukázateľne nesplnila. Registračný list FO - prihlášku a odhlášku zo sociálneho poistenia žalobkyňa nepodala ani po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 322-650-GC-09/2009 a číslo: 322-651-GC-09/2009, ktorými Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodovala o jej odvolaní proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom l.7.2007 a vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 3.4.2008.

Žalobkyni vznikla opätovne povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1.7.2008. V danom prípade splnila povinnosť ustanovenú v § 228 ods. 3 zákona až 13.8.2008, t. j. 35 dní po zákonom ustanovenej lehote.

Žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1.7.2007 na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý dosiahla v roku 2006. Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby Sociálna poisťovňa vychádzala z údajov z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky z ktorých vyplýva, že žalobkyňa dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 v sume 700 166 Sk. Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti prvostupňový orgán overil na Daňovom úrade Sabinov dňa 24.9.2008, ešte pred vydaním rozhodnutí vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenia. Správnosť údajov uvedených Daňovým úradom Sabinov bola opätovne preverená a potvrdená daňovým úradom dňa 25.3.2011, na základe dožiadania Sociálnej poisťovne, ústredie.

Potvrdenie Daňového úradu Sabinov z 30.8.2010, ktoré žalobkyňa doložila k návrhu na obnovu konania, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 322-6481- GC-04/2009. Týmto potvrdením je preukázaný príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 v sume 700 166 Sk, ktorý bol Sociálnej poisťovni známy, a z ktorého Sociálna poisťovňa vychádzala aj pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby.

Dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 podala žalobkyňa dňa 18.2.2010. Táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia Daňového úradu Sabinov z 19.4.2010, ktoré tiež predložila k odvolaniu. Z tohto potvrdenia je zrejmé, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za rok 2006 bol „0“ Sk.

Podľa § 21 ods. 3 zákona hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.

Vzhľadom na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona podanie dodatočného daňového priznania za rok 2006, ktoré žalobkyňa podala až 18.2.2010, nemá vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedený v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2006 nie je vzhľadom na dátum predloženia tohto dodatočného daňového priznania správcovi dane rozhodujúci na posudzovanie vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1.7.2007.

Dodatočné daňové priznanie podáva daňový subjekt v súlade s a o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. upravuje, v ktorých prípadoch je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie, a v ktorých prípadoch dodatočné daňové priznanie môže podať. Podanie dodatočného daňového priznania je povinnosťou a v určitých prípadoch právom daňového subjektu a preto Sociálna poisťovňa, ktorá vykonáva sociálne poistenie, nemôže uplatnenie práva daňového subjektu na podanie dodatočného daňového priznania ovplyvniť.

K podkladom rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov mala žalobkyňa právo vyjadriť sa v rámci odvolacieho konania. Svoje právo uplatnila, pričom námietky voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu Sociálna poisťovňa, ústredie preskúmala v celom rozsahu v rámci odvolacieho konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie číslo: 322-6481-GC-04/2009 zo dňa 7.10.2009.

Potvrdenie o podaní dodatočného daňového priznania žalobkyňa predložila aj k návrhu na obnovu konania z 29.4.2010, v ktorom žiadala povoliť obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 322-6481-GC-04/2009 z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávne zistených skutočností a taktiež vyšli najavo nové fakty, ktoré majú podstatný vplyv na vydané rozhodnutie. O návrhu na obnovu konania podľa § 221 ods. 1 písm. a) zákona rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím číslo: 16932/2010-BA zo dňa 14.7.2010 tak, že návrh na obnovu konania zamietla. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2.9.2010.

Sociálna poisťovňa, ústredie, v napadnutom rozhodnutí číslo: 14920-3/2011-BA/OK z 11.4.2011 správne uviedla, že prekážka „rei iudicatea“ zakazuje konať v tej istej veci dvakrát, a preto nemohla opätovne rozhodnúť o návrhu na obnovu konania podanom žalobkyňou dňa 29.10.2010 z dôvodov uvedených v § 221 ods. 1 písm. a) zákona. O návrhu na obnovu konania Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla až na základe spresnenia návrhu na obnovu konania zo dňa 15.2.2011. Žalobkyňa uviedla, že vyšli najavo nové fakty (dôkazy), ktoré mali podstatný vplyv na výpočet poistného na sociálne poistenie. Nové potvrdenie z daňového úradu, ktorým podľa názoru žalobkyne došlo k objasneniu skutočnosti rozhodujúcej pre správne stanovenie odvodových povinností, zakladalo právo podať návrh na obnovu konania z dôvodov uvedených v § 221 ods. 1 písm. d) zákona. Preto Sociálna poisťovňa, ústredie správne rozhodla o návrhu na obnovu konania z dôvodu, že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného. Namietala, že Sociálna poisťovňa aj jej odvolací orgán uviedli, že jej príjem z podnikania za rok 2006 bol 700 166,- Sk a čiastkový základ dane v zmysle § 6 činil 372 128,- Sk. Z tejto sumy Sociálna poisťovňa vypočítala povinné poistné odvody za obdobie od 1.7.2007 do 30.4.2008 vo výške 1694,10 Eur. Tento postup pri výpočte odvodových povinností je v rozpore so zákonom. Pri stanovení odvodových povinností je rozhodujúci vymeriavací základ, ktorý rieši zákon o sociálnom poistení v § 138 ods. 7, podľa ktorého vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je, ak tento zákon neustanovuje inak, polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonaním podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti. Citované ustanovenie nehovorí o čiastkovom základe dane, preto Sociálna poisťovňa postupovala v rozpore so zákonom.

Na daň z príjmov fyzických osôb, na základ dane z podnikania, na ktorý poukazuje sa vzťahuje o dani z príjmov z ktorého vyplýva, že základ dane zistený podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v až 8 sa znižuje o daňovú stratu s priamym odvolaním na (odpočet daňovej straty). V rozhodnutí žalovaný namietal, že v zmysle sa rieši súčet čiastkových základov dane v až 8, čiže ide o rôzne druhy príjmov, ktoré sú pre účely vymeriavacieho základu právne irelevantné. Z tejto odpovede vyplýva, že ide o nepochopenie problematiky, lebo žalobkyňa sa odvolávala na zákona o dani z príjmov ktorý hovorí, že základ dane zistený podľa jednotlivých druhov príjmov v až 8 sa znižuje o stratu. Preto stratu nemožno odpočítať z , t.j. pri príjmoch zo závislej činnosti, čo vyplýva z . Naopak z príjmov plynúcich z sa základ dane znižuje o stratu. Žalovaný uvádza, že pre výpočet vymeriavacieho základu je rozhodujúci len základ z . Preto nemôže vychádzať len z čiastkového základu dane, ktorý predstavuje rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ale musí brať pri stanovení vymeriavacieho základu do úvahy aj odpočet prípadnej straty.

V prípade žalobkyne chce Sociálna poisťovňa pri nulovom základe dane nielen odvody z minimálneho vymeriavacieho základu stanoveného zákonom, ale zo zisku ktorý nedosiahla.

Na ozrejmenie celej záležitosti uviedla, že v marci 2006 jej zomrela matka a tak upravila základ dane o nespotrebované zásoby, čo samo osebe nepredstavovalo podnikanie, ale len zdanenie zostávajúceho majetku. Uvedený príjem (700 128,- Sk) bol napísaný v nesprávnom riadku daňového priznania. Chyba bola napravená dodatočným daňovým priznaním. Odvolací orgán pokladal potvrdenie získané z daňového úradu za neopodstatnené na obnovu konania. Týmto potvrdením však žalobkyňa chcela preukázať, že v skutočnosti nemala žiaden príjem na základe ktorého jej vznikla povinnosť podať prihlášku do Sociálnej poisťovne, lebo jej príjem nepresahoval zákonom stanovenú výšku 91 200,- Sk. Keďže nevlastnila ani živnostenský list a úradný záznam jej bol vydaný až po dedičskom konaní v novembri 2006, nemala povinnosť vyplývajúcu zo zákona podať výpis z daňového priznania. Išlo len o to, že dodatočné daňové priznanie podala oneskorene.

Uvedené skutočnosti žalovaný ani prvostupňový správny orgán neakceptovali. Preto bola nútená požiadať Daňový úrad v Sabinove o vydanie potvrdenia. Z potvrdenia zo dňa 30.8.2010 vyplýva, že v riadnom daňovom priznaní je vykázaný: príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v § 6 v sume 700 166,- Sk, základ dane z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v je nulový. Daňový úrad zároveň uviedol, že aj v riadnom aj v dodatočnom daňovom priznaní bol základ dane žalobkyne nulový. Toto potvrdenie predložila k návrhu na obnovu konania v zmysle .

Vzhľadom na uvedené mali správne orgány dostatok dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že pri stanovení vymeriavacieho základu vychádzali z nesprávnej sumy.

Žiadala aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Krajský súd podľa (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov je potrebné zrušiť, lebo sú pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného ktorý ako príslušný odvolací orgán, na základe odvolania žalobkyne, podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Prvostupňový správny orgán podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod 6 a § 210 ods. 1 zákona návrh žalobkyne na obnovu konania zamietol a obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava číslo: 322-6481-GC-04/2009 zo dňa 7.10.2009 nepovolil.

Rozhodnutím zo dňa 7.10.2009 (právoplatným dňa 30.10.2009) bola žalobkyni uložená pokuta za porušenie povinnosti ustanovenej v § 228 ods. 3 zákona v sume 373,56 Eur.

Návrhom zo dňa 24.10.2010, doplneným dňa 14.2.2011, sa žalobkyňa domáhala obnovy konania.

Problematika obnovy konania je upravená v a nasl. (ďalej len zákona).

Podľa § 221 ods. 1, 2 zákona nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak,

c) nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní,

d) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi obnovu nedávkového konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

Podľa § 222 ods. 1 až 5 zákona obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni. V návrhu na obnovu nedávkového konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Proti rozhodnutiu o obnove nedávkového konania možno podať odvolanie. Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, ak sa napadnuté rozhodnutie nevykonalo.

Podľa § 223 ods. 1, 3, 4 zákona nové konanie vo veci uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorej rozhodnutia sa dôvod obnovy nedávkového konania týka; ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne prvého i druhého stupňa, nové konanie uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne prvého stupňa. Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že zákon presne vymedzuje z akých dôvodov a za splnenia akých podmienok možno obnovu konania povoliť (nariadiť) a len v prípade že tieto sú splnené, správny orgán povolí (nariadi) obnovu konania a až po nariadení obnovy konania vo veci opätovne rozhodne (§ 223).

To znamená, že obnova konania prebieha v dvoch etapách - posudzovacej, či sú splnené podmienky na povolenie (nariadenie) obnovy konania (§ 221, § 222) a rozhodovacej vo veci samej (§ 223). Len v prípade že bola povolená (nariadená) obnova konania, možno opätovne rozhodnúť vo veci samej.

V danom prípade nepreskúmateľnosť obidvoch rozhodnutí správnych orgánov spočíva v tom, že bez toho aby sa zaoberali posudzovaním splnenia podmienok pre povolenie (nariadenie) obnovy konania tak ako to upravuje § 221 ods. 1, 2 zákona, vydali rozhodnutia vo veci samej. Obidva správne orgány odôvodnili zamietnutie návrhu a nepovolenie obnovy konania tým, že ... „dôkazy, ktoré účastníčka konania doložila k návrhu na obnovu konania, nespôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia... a teda nie sú právnym dôvodom pre povolenie obnovy konania.“

Takýto dôvod vôbec nekorešponduje s dôvodmi taxatívne uvedenými v § 221 ods. 1, 2 zákona a nepreskúmateľnosť rozhodnutí spočíva aj v ich nezrozumiteľnosti a v nedostatku dôvodov.

Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Dôvodmi uvedenými v § 221 ods. 1, 2 zákona sa prvostupňový správny orgán vôbec nezaoberal.

Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že o návrhu na obnovu konania z dôvodov uvedených v § 221 ods. 1 písm. a) zákona už bolo rozhodnuté skorším rozhodnutím zo dňa 14.7.2010, číslo: 16932/2010- BA, právoplatným dňa 2.9.2010. Preto prvostupňový správny orgán správne uviedol, že prekážka „rei iudicatea“ mu zakazovala konať o tej istej veci dvakrát a správne konal a rozhodol až na základe doplnenia návrhu na obnovu konania zo dňa 15.2.2011 o nové dôkazy, ktoré ... „zakladali právo účastníčke konania podať návrh na obnovu konania z dôvodov uvedených v § 221 ods. 1 písm. d) zákona ...“.

Vychádzajúc z uvedeného je rozhodnutie žalovaného absolútne nezrozumiteľné a protirečivé, keď výrok nekorešponduje s odôvodnením, pretože v ňom síce potvrdil existenciu dôvodov na nariadenie obnovy konania (dôvody uvedené v § 221 ods. 1 písm. d) zákona), ale z výroku vyplýva, že rozhodnutie ktorým prvostupňový správny orgán návrh na obnovu konania zamietol, potvrdil.

Nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok dôvodov je aj tvrdenie o prekážke „rei iudicatea“. aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní, ktoré túto zásadu upravujú, vylučuje () a prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je ani dôvodom zastavenia konania podľa citovaného zákona.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o návrhu žalobkyne na obnovu konania na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a v súlade s § 209 zákona tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu ( ).

Sú povinné si najmä ozrejmiť o čom majú konať, t.j. z akých dôvodov žalobkyňa žiada o obnovu konania, o týchto v zmysle § 221, § 222 zákona rozhodnúť a len v prípade, že bude právoplatne rozhodnuté o povolení obnovy konania, uskutočniť nové konanie a vydať nové rozhodnutie podľa § 223 ods. 1 až 4 zákona.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Úspešná žalobkyňa si právo na náhradu trov konania neuplatnila, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.