Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Zm-60-2006.pdf
PDF · 96.46 KB
Case nature
Area
Subarea
29Zm/60/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v právnej veci žalobcu: U.. P. Z., E.. XX.X.XXXX, Š. Č..XX, D., proti žalovanej: B. K., E.. XX.XX.XXXX, D. Č..XX, Z., o zaplatenie 2.655,51 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 564,30 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 80.000,- Sk s 6%-ným úrokom odo dňa zročnosti až do zaplatenia.
Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie (podľa ust. § 175 ods. 1 O.s.p.).
Predpokladom na vydanie zmenkového platobného rozkazu je :
- predloženie prvopisu zmenky o pravosti, ktorých niet dôvodu pochybovať,
- predloženie ďalších listín potrebných na uplatnenie práva,
- návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu.
V danom prípade predložená zmenka neobsahuje údaj o mieste platenia a ani pri údaji komu sa má platiť, nie je žiadna adresa.
Ak súd zmenkový platobný rozkaz nevydá, o návrhu na jeho vydanie nerozhoduje, ale nariadi pojednávanie.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k doručenej žalobe uviedla, že dňa 27.10.2005 jej U.. P. Z. požičal 50.000,- Sk s tým, že mu do 27.11.2005 vráti spomínanú sumu s navyšenými úrokmi, t.j. spolu 60.000,- Sk. Keďže do tejto doby nemala predané nehnuteľnosti pozemky v oblasti Petrovo okr. Rožňava, ktoré zdedila po starých rodičov, nemohla mu túto sumu vrátiť. Preto žalobca navýšil úroky a celková suma tak vznikla 80.000,- Sk.
Zmenku podpísala žalovaná z dôvodu vyhrážania sa U.. P. Z. a zastrašovania, nakoľko jej boli dodané dva ostré náboje v obálke pri poslednom stretnutí s U.. Z.. Navyše začal robiť veľké nepríjemnosti aj jej známemu U.. A. O., ktorý jej túto pôžičku od žalobcu sprostredkoval s tým, že netušil, aké veľké úroky a akým spôsobom si pôžičku bude U.. Z. vymáhať.
Dňa 12.9.2008 bolo U.. P. Z. vložené na účet cez K., W..S.. 43.000,- Sk, ktoré vložil U.. A. O. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.9.2008. Po rozhovore s právnym poradcom a vyskytnutí sa nových skutočností U.. Z. ostala dlžná suma 7.000,- Sk bez úrokov. Žalovaná poukázala, že U.. Z. navýšil na požičanú sumu 60%-ný úrok a preto pokladá jeho činnosť za úžerníctvo a jeho jednanie za vydieranie. V tomto smere sa chce obrátiť žalovaná na príslušné orgány aj s dôkazovým materiálom, t.j. ostrými nábojmi a svedkami. U.. A. O. môže potvrdiť, že akú sumu jej požičal U.. Z. a v rámci seriózneho jednania a dohody, by mu táto suma už bola vrátená. S U.. Z. jednala taktiež aj o predaji spomínanej nehnuteľnosti, ale z jeho strany to bola len špekulácia. Tieto pozemky dala predať nášmu spoločenstvu, ktoré ju o ich predaji upovedomí.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Uznesením zo dňa 20.9.2011 č.k. 4CoZm/7/2011-45 Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude posúdiť nárok žalobcu podľa predloženej platnej zmenky, najmä s prihliadnutím na vykonanú čiastočnú úhradu, pričom predovšetkým posúdi, či čiastočná úhrada bola vykonaná práve na zmenku.
Žalobca sa nedostavil na súdne pojednávania dňa 13.7.2012 a 26.10.2012 napriek tomu, že bol súdom riadne a včas predvolaný.
Doručenie žalobcovi preukázané zo dňa 18.6.2012 a 11.9.2012 podľa doručeniek.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobca sa nedostavil ani na súdne pojednávania dňa 25.9.2009, 29.1.2010, 30.4.2010, 15.10.2010 a 14.4.2011. Žalobca podľa oznámenia doručovateľov nepreberal zásielky na adresách, ktoré obsahuje žaloba, resp. spis.
Súd vychádzajúc z ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že bola vystavená zmenka, ktorá obsahuje meno vystaviteľa B. K., E.. XX.XX.XXXX, D. Č..XX, Z. s tým, že za túto zmenku zaplatím bez protestu 80.000,- Sk U.. P. Z., X..Č.. XXXXXX/XXXX, miesto a dátum vystavenia W. Č..X, D., 2.12.2005, splatnosť 15.12.2005.
Ak v súdnych konaniach alebo iných konaniach pred orgánmi verejnej moci, ktoré neboli právoplatne skončené predo dňom zavedenia eura, boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v slovenských korunách, právne účinky takýchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy v slovenských korunách sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Týmto nie je dotknutý postup podľa osobitných predpisov pri
zmene, zrušení, späťvzatí, doplnení alebo iných úpravách príslušných úkonov (§ 9 ods. 3 zák. č. 659/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov o zavedení meny euro v Slovenskej republike).
Cudzia zmenka musí obsahovať:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v
jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. meno toho, kto má platiť (zmenečníka),
4. údaj zročnosti;
5. údaj miesta, kde sa má platiť;
6. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
7. dátum a miesto vystavenia zmenky;
8. podpis vystaviteľa.
(§1 z.č. 191/1950Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov)
Vlastná zmenka musí obsahovať:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v
jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
(§75 z.č. 191/1950Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov)
V zmenkovom konaní súd skúma, či zmenka, zaplatenie ktorej sa žalobca
domáha, spĺňa zákonné náležitosti.
Aby určitá listina bola zmenkou, musia byť splnené dve podmienky. Prvou podmienkou je, aby obsahovala náležitosti ustanovené zákonom a druhou podmienkou je , aby sa stala zákonom ustanoveným spôsobom majetkom prvého nadobúdateľa.
Náležitosti zmenky upravuje zmenkový zákon.
Z okolností, za ktorých zmenka vznikla je zrejmé, že plní funkciu zabezpečovaciu, t.j. zabezpečuje záväzok žalovanej zo Zmluvy o pôžičke.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust.
§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (ust. § 879 f ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3 (ust. § 879 f ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (ust. § 153 ods. 3 O. s.p.).
Z citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že Zmluva uzavretá medzi U.. P. Z. W. B. K. je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaná, ktorá v čase uzavretia zmluvy nebola podnikateľom vystupuje ako spotrebiteľ.
Súd zhodnotil neprimeranosť takéhoto zmluvného dojednania s ohľadom na jeho nesúlad s § 53 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Zákon o ochrane spotrebiteľa výslovne definuje konanie v rozpore s dobrými mravmi ako konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (ust. § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 v znení neskorších predpisov).
Treba si zvyknúť na to, že záväzkové vzťahy nie je možné vnímať len z pohľadu kreditor a debitor, ale aj z pohľadu, že ide o spotrebiteľa. V jeho prípade princíp zmluvnej slobody musí súd zvlášť citlivo posudzovať a konfrontovať ho
s princípom zmluvnej spravodlivosti a s požiadavkou ekvity. Dôkazom tejto politiky Európskej únie je niekoľko smerníc a rozsudkov Európskeho súdneho dvora.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a ktoré tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
Súd mal preukázané, že na účet žalobcu U.. P. Z. číslo účtu XXXXXXXXXX bola vložená suma 43.000,- Sk dňa 12.9.2008. Uvedené vyplýva z vkladového lístku z J. I., W..S.. Súd dospel k záveru, že bola vykonaná čiastočná úhrada a posúdil, že čiastočná úhrada bola vykonaná práve na predmetnú zmenku, čo aj nebolo spochybnené žalobcom za konania.
V konaní bolo preukázané, že žalobca požičal žalovanej sumu 50.000,- Sk s tým, že vráti uvedenú sumu s úrokmi, t.j. 60.000,- Sk. Žalovaná za konania uznala žalobu čo do nároku na zaplatenie sumy 17.000,- Sk na pojednávaní dňa 26.10.2012. V prevyšujúcej časti poukázala na úžeru a súd sa s uvedeným názorom aj stotožnil.
Nie je možné akceptovať, keď bola požičaná suma 50.000,- Sk, aby dlžník bol povinný vrátiť sumu 80.000,- Sk. Je potrebné zvýrazniť, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie 7x.
Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, súd vyhovel žalobe sčasti a žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 17.000,- Sk t.j. 564,30 eur a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., t.j. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.