Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sp/9/2012

Potvrdené rozhodnutím 10Sžr/49/2013
„Identifikačné číslo spisu: 8012200396 Dátum vydania rozhodnutia: 09.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8012200396.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľov 1/ SANKUR - SABINOVSKÁ, s.r.o., Konštantínova 17, Prešov, IČO: 44 040 431, 2/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Prešov (pôvodne Správe katastra Prešov, Konštantínova 6), za účasti SPP - distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo: V-922/2012-G zo dňa 19. marca 2012, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/9/2012 - 24 zo dňa 26. októbra 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/9/2012 - 24 zo dňa 26. októbra 2012 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľov 1/ SANKUR - SABINOVSKÁ, s.r.o., Konštantínova 17, Prešov, IČO: 44 040 431, 2/ Slovenskej správy ciest, Miletičova 19, Bratislava, proti odporkyni Správe katastra Prešov, Konštantínova 6, za účasti SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 19. marca 2012, číslo: V-922/2012-G takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. marca 2012, číslo: V-922/2012-G podľa v spojení s ustanovením a a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.3.2012, číslo: V-922/2012-G rozhodla odporkyňa ako príslušný správny orgán podľa a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) v konaní o povolenie vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej medzi účastníkmi: SR - Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava ako povinný z vecného bremena, SANKUR - SABINOVSKÁ, s.r.o., Konštantínova 17, Prešov ako investor a SPP -

distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava ako oprávnený z vecného bremena tak, že podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností zamietla.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že dňa 22.2.2012 bol správe katastra doručený návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh správny orgán zistil, že predmetom predloženej zmluvy je zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti v katastrálnom území J., pozemku parcela registra C KN 9782/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24827 m2 v prospech tretej osoby - oprávneného z vecného bremena pôsobiaceho in rem (t. j. vecné bremeno je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti), spočívajúce v povinnosti povinného z vecného bremena strpieť na zaťaženej nehnuteľnosti umiestnenie a prevádzku plynovodu (v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. overenia Gl-756/2011), vstup osôb a vjazd vozidiel z dôvodu údržby, opráv a rekonštrukcie plynovodu (v nevyhnutnom rozsahu na celú zaťaženú nehnuteľnosť). Práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu môžu byť predmetom prevodu na inú spoločnosť (čl. II. 11 predloženej zmluvy).

V zmysle ustanovenia (ďalej len ) účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.

V zmysle ustanovenia a vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom (ust. ).

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak je vecné bremeno zriadené in rem, práva zodpovedajúce vecnému bremenu sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti a prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa veci, t. j. pri prevode vlastníckeho práva, resp. prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s vlastníctvom ktorej je spojené právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nadobúdateľ vlastníckeho práva k takejto nehnuteľnosti sa stáva oprávneným z vecného bremena zriadeného in rem. Ak je vecné bremeno zriadené in personam, práva zodpovedajúce vecnému bremenu patria určitej osobe, nie sú predmetom prevodu ani prechodu práva, zanikajú najneskôr smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby ako oprávneného z vecného bremena.

Ak účastníci majú záujem zriadiť vecné bremeno in rem, t.j. práva zodpovedajúce vecnému bremenu majú byť spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, oprávnený subjekt z vecného bremena musí byť určený ako vlastník určitej nehnuteľnosti, t.j. konkrétneho pozemku, stavby spojenej so zemou pevným základom, resp. bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve oprávneného z vecného bremena. V predloženej zmluve o zriadení vecného bremena nie je určená žiadna nehnuteľnosť oprávneného, s vlastníctvom ktorej majú byť spojené práva zodpovedajúce vecnému bremenu.

Ak účastníci majú záujem zriadiť vecné bremeno in personam, t.j. práva zodpovedajúce vecnému bremenu majú patriť určitej osobe, takto zriadené právo z vecného bremena nemôže byť predmetom prevodu na inú osobu a nemôže pôsobiť in rem.

V súlade s ustanovením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Katastrálny zákon umožňuje správe katastra podľa ust. § 42 ods. 4 opraviť len chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel správny orgán k názoru, že nie sú splnené podmienky na vklad z dôvodu, že predložená zmluva o zriadení vecného bremena in rem bola uzavretá v rozpore so zákonom (ust. a ), nakoľko nie je určená žiadna nehnuteľnosť oprávneného, s vlastníctvom ktorej majú byť spojené práva zodpovedajúce vecnému bremenu a tieto práva nemôžu byť sami osebe predmetom prevodu na inú osobu (bez prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s vlastníctvom ktorej je spojené právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu).

Ďalej je v preskúmavanom rozhodnutí uvedené, že správny orgán nepredvolával účastníkov konania za účelom vyjadrenia sa k nedostatkom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a zmluvy, pretože podľa zásad správneho konania zakotvených v ust. o správnom konaní a to zásady hospodárnosti, zásady vybavenia veci bez zbytočných prieťahov a zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb, nebolo možné zistené nedostatky odstrániť vpisom do zmluvy, ani vyjadrením sa účastníkov, ani prípadným predložením dokladov. Priestor na súčinnosť zakotvený v ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku bol dostatočne daný možnosťou predkladania akýchkoľvek písomných podaní a návrhov cestou podateľne Správy katastra Prešov.

Včas podanými identickými opravnými prostriedkami sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali preskúmania rozhodnutia odporkyne. Uviedli, že zamietnutie vkladu odporkyňa odôvodnila tým, že nie sú splnené podmienky na vklad z dôvodu, že „predložená zmluva o zriadení vecného bremena in rem je uzavretá v rozpore so zákonom (ust. a v znení neskorších predpisov), nakoľko nie je určená žiadna nehnuteľnosť oprávneného, s vlastníctvom ktorej majú byť spojené práva zodpovedajúce vecnému bremenu a tieto práva nemôžu byť sami osebe predmetom prevodu na inú osobu (bez prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s vlastníctvom ktorej je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu)“.

Správny orgán nepredvolával účastníkov konania za účelom vyjadrenia sa k nedostatkom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a zmluvy, a zdôvodnil to tým, že podľa zásad správneho konania podľa ust. a 4. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, a to zásady hospodárnosti, zásady vybavenia veci bez zbytočných prieťahov a zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb nebolo možné zistené nedostatky odstrániť vpisom do zmluvy, ani vyjadrením sa účastníkov, ani prípadným predložením dokladov.

Oprávnený z vecného bremena: SPP - distribúcia, a. s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, v prospech ktorej ako tretej osoby bola uzatvorená zmluva, je budúcim vlastníkom stavby plynovodu, v prospech ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Vyplýva to zo o energetike a o zmene niektorých zákonov, , podľa výpisu z obchodného registra Obchodného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3481/B a podľa územného rozhodnutia o umiestení stavby vydaného mestom J. pod číslom spis. Č B 7159/2008-Hč zo dňa 15.7.2008, právoplatného dňa 22.7.2008.

Stavba „plynovod“ je podľa členenia stavieb v zmysle (Stavebný zákon), „ inžinierskou stavbou“. Podľa Katastrálneho zákona „v katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby, tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku“. V tomto prípade ide o inžiniersku stavbu uloženú pod povrchom pozemku.

Z uvedených dôvodov boli navrhovatelia toho názoru, že ak správa katastra pri rozhodovaní o vklade vecného bremena mala pochybnosti o vlastníctve oprávneného, mala dať účastníkom možnosť preukázať vlastníctvo alebo doplniť návrh na vklad, napríklad formou dodatku k zmluve, k čomu stačilo, aby prerušila konanie a poskytla primeranú lehotu na doplnenie.

Tvrdenie, že išlo o zamietnutie návrhu v záujme hospodárnosti, vybavovania veci bez zbytočných prieťahov a zbytočného zaťažovania účastníkov konania nie je namieste a nemá racionálny podklad, pretože účastníkom zmluvy bola odňatá možnosť podať vyjadrenie, prípadne napraviť nedostatky zmluvy.

Podstatné je i to, že vecné bremeno má byť zriadené pre účely uloženia inžinierskej stavby - plynovodu - jeho prevádzku, údržbu a opravy. Navrhovatelia nemajú vedomosť o tom, že by oprávneným z vecného bremena, v prospech ktorého je zmluva uzatváraná in rem, by mala byť iná fyzická či právnická osoba ako budúci vlastník nehnuteľnosti „plynovodu“.

Žiadali aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie.

Odporkyňa zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a navrhla rozhodnutie potvrdiť.

Ďalší účastník konania SPP - distribúcia, a.s., Bratislava sa k opravnému prostriedku nevyjadril. Na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný sa nedostavil, z neúčasti sa neospravedlnil.

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení (ďalej len O.s.p) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania s tým, že podľa v spojení s ustanovením konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa v 1. rade a ďalšieho účastníka konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravné prostriedky boli podané dôvodne, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Správny orgán zamietol podľa , Katastrálneho zákona návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností z dôvodu, že zmluva o zriadení vecného bremena in rem bola uzavretá v rozpore so zákonom (, ).

Ten mal spočívať v tom, že stavba plynovodu nie je nehnuteľnou vecou s ktorej vlastníctvom možno spojiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem.

Základom teda bolo vyriešenie otázky či plynovod je alebo nie je nehnuteľnosťou.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa posledná veta na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa § 43 Stavebného zákona stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie

a) spojenie pevným základom,

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,

d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,

e) umiestnenie pod zemou.

Podľa § 43a ods. 3 písm. f) Stavebného zákona inžinierske stavby sú diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu.

V súlade s ustanovením nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Pojem stavby nevymedzuje. Podporne, so zreteľom na okolnosti prípadu však možno použiť vymedzenie stavby obsiahnuté v stavebných predpisoch - (komentár k ).

Podľa Stavebného zákona je stavbou aj plynovod, čo vyplýva z ust. § 43 písm. e) v spojení s § 43a ods. 3 písm. f) citovaného zákona.

Vzhľadom na uvedené plynovod je nehnuteľnosťou a oprávnený z vecného bremena je budúci vlastník nehnuteľnosti (plynovodu).

Zmluva o zriadení vecného bremena preto nie je v rozpore so zákonom.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa v spojení s a preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností v súlade s právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku, ktorým je viazaná ( ).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením . Úspešní navrhovatelia si právo na náhradu trov konania neuplatnili, odporkyňa ani ďalší účastník konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 250s O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.