Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sp-9-2012.pdf
PDF · 94.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sp/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľov 1/ SANKUR - SABINOVSKÁ, s.r.o., Konštantínova 17, Prešov, IČO: 44 040 431, 2/ Slovenskej správy ciest, Miletičova 19, Bratislava, proti odporkyni Správe katastra Prešov, Konštantínova 6, za účasti SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 19. marca 2012, číslo: V-922/2012-G takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. marca 2012, číslo: V-922/2012-G podľa § 250j ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.3.2012, číslo: V-922/2012-G rozhodla odporkyňa ako príslušný správny orgán podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) v konaní o povolenie vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej medzi účastníkmi: SR - Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava ako povinný z vecného bremena, SANKUR - SABINOVSKÁ, s.r.o., Konštantínova 17, Prešov ako investor a SPP -
distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava ako oprávnený z vecného bremena tak, že podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností zamietla.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že dňa 22.2.2012 bol správe katastra doručený návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh správny orgán zistil, že predmetom predloženej zmluvy je zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti v katastrálnom území J., pozemku parcela registra C KN 9782/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24827 m2 v prospech tretej osoby - oprávneného z vecného bremena pôsobiaceho in rem (t. j. vecné bremeno je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti), spočívajúce v povinnosti povinného z vecného bremena strpieť na zaťaženej nehnuteľnosti umiestnenie a prevádzku plynovodu (v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. overenia Gl-756/2011), vstup osôb a vjazd vozidiel z dôvodu údržby, opráv a rekonštrukcie plynovodu (v nevyhnutnom rozsahu na celú zaťaženú nehnuteľnosť). Práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu môžu byť predmetom prevodu na inú spoločnosť (čl. II. 11 predloženej zmluvy).
V zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.
V zmysle ustanovenia § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom (ust. § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak je vecné bremeno zriadené in rem, práva zodpovedajúce vecnému bremenu sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti a prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa veci, t. j. pri prevode vlastníckeho práva, resp. prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s vlastníctvom ktorej je spojené právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nadobúdateľ vlastníckeho práva k takejto nehnuteľnosti sa stáva oprávneným z vecného bremena zriadeného in rem. Ak je vecné bremeno zriadené in personam, práva zodpovedajúce vecnému bremenu patria určitej osobe, nie sú predmetom prevodu ani prechodu práva, zanikajú najneskôr smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby ako oprávneného z vecného bremena.
Ak účastníci majú záujem zriadiť vecné bremeno in rem, t.j. práva zodpovedajúce vecnému bremenu majú byť spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, oprávnený subjekt z vecného bremena musí byť určený ako vlastník určitej nehnuteľnosti, t.j. konkrétneho pozemku, stavby spojenej so zemou pevným základom, resp. bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve oprávneného z vecného bremena. V predloženej zmluve o zriadení vecného bremena nie je určená žiadna nehnuteľnosť oprávneného, s vlastníctvom ktorej majú byť spojené práva zodpovedajúce vecnému bremenu.
Ak účastníci majú záujem zriadiť vecné bremeno in personam, t.j. práva zodpovedajúce vecnému bremenu majú patriť určitej osobe, takto zriadené právo z vecného bremena nemôže byť predmetom prevodu na inú osobu a nemôže pôsobiť in rem.
V súlade s ustanovením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona).
Katastrálny zákon umožňuje správe katastra podľa ust. § 42 ods. 4 opraviť len chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel správny orgán k názoru, že nie sú splnené podmienky na vklad z dôvodu, že predložená zmluva o zriadení vecného bremena in rem bola uzavretá v rozpore so zákonom (ust. § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), nakoľko nie je určená žiadna nehnuteľnosť oprávneného, s vlastníctvom ktorej majú byť spojené práva zodpovedajúce vecnému bremenu a tieto práva nemôžu byť sami osebe predmetom prevodu na inú osobu (bez prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s vlastníctvom ktorej je spojené právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu).
Ďalej je v preskúmavanom rozhodnutí uvedené, že správny orgán nepredvolával účastníkov konania za účelom vyjadrenia sa k nedostatkom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a zmluvy, pretože podľa zásad správneho konania zakotvených v ust. § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a to zásady hospodárnosti, zásady vybavenia veci bez zbytočných prieťahov a zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb, nebolo možné zistené nedostatky odstrániť vpisom do zmluvy, ani vyjadrením sa účastníkov, ani prípadným predložením dokladov. Priestor na súčinnosť zakotvený v ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku bol dostatočne daný možnosťou predkladania akýchkoľvek písomných podaní a návrhov cestou podateľne Správy katastra Prešov.
Včas podanými identickými opravnými prostriedkami sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali preskúmania rozhodnutia odporkyne. Uviedli, že zamietnutie vkladu odporkyňa odôvodnila tým, že nie sú splnené podmienky na vklad z dôvodu, že „predložená zmluva o zriadení vecného bremena in rem je uzavretá v rozpore so zákonom (ust. § 151n ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), nakoľko nie je určená žiadna nehnuteľnosť oprávneného, s vlastníctvom ktorej majú byť spojené práva zodpovedajúce vecnému bremenu a tieto práva nemôžu byť sami osebe predmetom prevodu na inú osobu (bez prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s vlastníctvom ktorej je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu)“.
Správny orgán nepredvolával účastníkov konania za účelom vyjadrenia sa k nedostatkom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a zmluvy, a zdôvodnil to tým, že podľa zásad správneho konania podľa ust. § 3 a 4. zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, a to zásady hospodárnosti, zásady vybavenia veci bez zbytočných prieťahov a zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb nebolo možné zistené nedostatky odstrániť vpisom do zmluvy, ani vyjadrením sa účastníkov, ani prípadným predložením dokladov.
Oprávnený z vecného bremena: SPP - distribúcia, a. s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, v prospech ktorej ako tretej osoby bola uzatvorená zmluva, je budúcim vlastníkom stavby plynovodu, v prospech ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Vyplýva to zo zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, § 58, podľa výpisu z obchodného registra Obchodného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3481/B a podľa územného rozhodnutia o umiestení stavby vydaného mestom J. pod číslom spis. Č B 7159/2008-Hč zo dňa 15.7.2008, právoplatného dňa 22.7.2008.
Stavba „plynovod“ je podľa členenia stavieb v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon), § 43a ods. 2 písm. f) „ inžinierskou stavbou“. Podľa § 6 ods. 2 Katastrálneho zákona „v katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby, tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku“. V tomto prípade ide o inžiniersku stavbu uloženú pod povrchom pozemku.
Z uvedených dôvodov boli navrhovatelia toho názoru, že ak správa katastra pri rozhodovaní o vklade vecného bremena mala pochybnosti o vlastníctve oprávneného, mala dať účastníkom možnosť preukázať vlastníctvo alebo doplniť návrh na vklad, napríklad formou dodatku k zmluve, k čomu stačilo, aby prerušila konanie a poskytla primeranú lehotu na doplnenie.
Tvrdenie, že išlo o zamietnutie návrhu v záujme hospodárnosti, vybavovania veci bez zbytočných prieťahov a zbytočného zaťažovania účastníkov konania nie je namieste a nemá racionálny podklad, pretože účastníkom zmluvy bola odňatá možnosť podať vyjadrenie, prípadne napraviť nedostatky zmluvy.
Podstatné je i to, že vecné bremeno má byť zriadené pre účely uloženia inžinierskej stavby - plynovodu - jeho prevádzku, údržbu a opravy. Navrhovatelia nemajú vedomosť o tom, že by oprávneným z vecného bremena, v prospech ktorého je zmluva uzatváraná in rem, by mala byť iná fyzická či právnická osoba ako budúci vlastník nehnuteľnosti „plynovodu“.
Žiadali aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie.
Odporkyňa zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a navrhla rozhodnutie potvrdiť.
Ďalší účastník konania SPP - distribúcia, a.s., Bratislava sa k opravnému prostriedku nevyjadril. Na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný sa nedostavil, z neúčasti sa neospravedlnil.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa v 1. rade a ďalšieho účastníka konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravné prostriedky boli podané dôvodne, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Správny orgán zamietol podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností z dôvodu, že zmluva o zriadení vecného bremena in rem bola uzavretá v rozpore so zákonom (§ 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
Ten mal spočívať v tom, že stavba plynovodu nie je nehnuteľnou vecou s ktorej vlastníctvom možno spojiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem.
Základom teda bolo vyriešenie otázky či plynovod je alebo nie je nehnuteľnosťou.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151o ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Podľa § 43 Stavebného zákona stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie
a) spojenie pevným základom,
b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.
Podľa § 43a ods. 3 písm. f) Stavebného zákona inžinierske stavby sú diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu.
V súlade s ustanovením § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Pojem stavby Občiansky zákonník nevymedzuje. Podporne, so zreteľom na okolnosti prípadu však možno použiť vymedzenie stavby obsiahnuté v stavebných predpisoch - zákon č. 50/1976 Zb. (komentár k Občianskemu zákonníku).
Podľa Stavebného zákona je stavbou aj plynovod, čo vyplýva z ust. § 43 písm. e) v spojení s § 43a ods. 3 písm. f) citovaného zákona.
Vzhľadom na uvedené plynovod je nehnuteľnosťou a oprávnený z vecného bremena je budúci vlastník nehnuteľnosti (plynovodu).
Zmluva o zriadení vecného bremena preto nie je v rozpore so zákonom.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností v súlade s právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku, ktorým je viazaná (§ 250r O.s.p.).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Úspešní navrhovatelia si právo na náhradu trov konania neuplatnili, odporkyňa ani ďalší účastník konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 250s O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.