Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cpr-1-2012.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4Cpr/1/2012
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v právnej veci žalobcu T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., zastúpený JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom so sídlom Liesek, Tichá 590, proti odporcovi PLASTIFLES Slovakia, spol. s r. o., so sídlom Kežmarok, Michalská 2390/22, ICO: 31 670 521, zastúpený JUDr. Dagmar Schmidovou, advokátkou so sídlom Poprad, Hlavná 1416/28, o zaplatenie škody vo výške 1.268,85 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e . Po právoplatnosti uznesenia bude vec p o s t u p u j e na rozhodnutie a prejednanie Sociálnej poisťovni - ústredie, Bratislava, ul. 29. au-gusta 8.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. V r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 76 eur na jeho vrátenie u p r a v u j e Daňový úrad Prešov.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.7.2012 domáhal na žalovanej titulom nároku na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom zaplatenia náhrady za bolesť vo výške 1.268,85 eur a náhrady trov konania, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu odôvodnil skutkovými tvrdenia, že škoda v žalovanej výške mu vznikla pri škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 28.10.2011. V tom čase si na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.8.2009 v znení neskorších dodatkov uzavretej so žalovanou vykonával svoje pracovné povinnosti. Škodová udalosť nastala tak, že hodinu a pol po začatí pracovnej doby čistil mlynček. Prsty mal vnútri, keď nôž na mlynčeku sa pohol a zasekol do malíčka jeho pravej ruky. Dôvod, prečo mal ruku v mlynčeku, bol ten, že v mlynčeku bol zabitý vtok a bolo ho potrebné vyčistiť. Za tento pracovný úraz žalovaná zodpovedná v plnom rozsahu (100 %), čo je zrejmé zo „Záznamu o registrovanom pracovnom úraze“ zo dňa 31.10.2011, ktorý predkladá spolu so žalobou. Bezprostredne po pracovnom úraze bol prevezený do Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, n. o., so sídlom Kežmarok, Huncovská 42, kde sa dňa 28.10.2011 podrobil lekárskemu zákroku. Od tejto doby doposiaľ je práceneschopný. Dňa 3.7.2012 mu chirurg MUDr. Ján Jelenčík vypracoval lekársky posudok, v ktorom bolestné ohodnotil celkom na 82,5 bodov. V súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov žalobou sa domáha na žalovanej finančnej náhrady za bolesť vo výške žalovanej istiny. Žalovanú ústne vyzval k zaplateniu náhrady. Výzvu ignorovala a zaplatenie odmietla.
Právny základ žaloby odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 195 ods. 1 Zákonníka práce.
Právna zástupkyňa žalovanej vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že nepopiera, že žalobca dňa 28.10.2011 utrpel pracovný úraz. Prekvapuje a zaráža ju však tvrdenie, že žalobca mal žalovanú ústne vyzvať k zaplateniu bolestného, čo mala ignorovať. O nároku žalobcu na náhradu za bolesť uplatnenom voči žalovanej sa dozvedela až zo žaloby. Počnúc 1.1.2011 si žalovaná riadne plní svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu jej z § 16 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ako zamestnávateľ platí úrazové poistenie za každého svojho zamestnanca. Podľa § 13 ods. 3 tohto zákona sa z toho úrazového poistenia poskytujú za podmienok stanovených zákonom zamestnancom úrazové dávky v súvislosti s pracovným úrazom, okrem iných aj náhrada za bolesť. Na základe hlásenia o predmetnom pracovnom úraze Sociálna poisťovňa žalobcovi platí nemocenské a úrazový príplatok. Podľa jej zistení žalobca nepožiadal Sociálnu poisťovňu, ktorá rozhoduje a vypláca úrazové dávky, o priznanie aj náhrady bolestného. Žalobca jej nepredložil predmetný lekársky posudok o bolestnom. Lekársky posudok žalobca nepredložil ani žalovanej. Pokiaľ by tak bol učinil, bola by ho usmernila, že svoj nárok má uplatniť voči Sociálnej poisťovni, kde je žalovaná úrazovo poistená. Vzhľadom na uvedené s poukazom na zákonnú úpravu sociálneho poistenia považuje žalobu v danej veci za predčasnú a namieta nedostatok právnej legitimácie na strane žalovanej.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať (podmienky konania).
Prvoradou podmienkou, aby konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku mohlo na súde prebehnúť je, aby súd mal na prejednanie a rozhodnutie danej veci právomoc.
Podľa § 7 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych vzťahov, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
V prejednávanej veci sa súd stotožnil s argumentáciou žalovanej, že uplatnený nárok na náhradu za bolesť utrpenú žalobcom pri pracovnom úraze, ku ktorému došlo dňa 28.10.2011, má prejednať a rozhodnúť Sociálna poisťovňa a súd nemá na prejednanie a rozhodnutie o tomto nároku právomoc. Pri tomto svojom právnom závere súd vychádzal z nasledovného právneho stavu:
Dňom účinnosti ustanovenia § 294 bod 27 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), tzn. dňom 1.1.2004 boli, okrem iných, zrušené aj ustanovenia § 195 ods. 5, § 198 ods. 1 písm. a) až c) a § 199 až 213 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.), týkajúce sa náhrady škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, okrem ustanovenia týkajúceho sa náhrady vecnej škody. Nárokom vyplývajúcim z týchto zrušených ustanovení Zákonníka práce od 1.1.2004 zodpovedajú nároky na dávky sociálneho poistenia, a to na úrazové dávky poskytované z úrazového poistenia taxatívne vymenované v ustanovení § 13 ods. 3 písm. a) až j) Zákona o sociálnom poistení, upravené v ustanovení § 83 až 101 Zákona o sociálnom poistení. Medzi tieto dávky, okrem iných, patrí aj náhrada za bolesť upravená v ustanovení § 99 Zákona o sociálnom poistení.
Zákon o sociálnom poistení tiež novo upravil vecnú príslušnosť na konanie vo veciach sociálneho poistenia (teda aj na konanie vo veciach dávok sociálneho postenia), ktorú zveril organizačným zložkám Sociálnej poisťovne (§ 177 Zákona o sociálnom poistení).
Počnúc 1.1.2004 teda súdu zostala podľa § 198 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce právomoc rozhodovať pri zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania len o nárokoch na náhradu vecnej škody. právomoc rozhodovať o nárokoch na náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania pôvodne upravených zrušenými ustanoveniami Zákonníka práce, tzn. o náhrade za stratu na zárobku alebo za stratu na dôchodku, o náhrade za bolesť, o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o náhrade za účelne vynaložené náklady spojené s liečením ako
o úrazových dávkach podľa ustanovení § 83 až 101 Zákona o sociálnom poistení prešla na organizačné zložky Sociálnej poisťovne.
Podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia a zastavení konania príslušnému orgánu.
Keďže po 1.1.2004 nie je daná právomoc súdu na rozhodovania o uplatnenom nároku na náhradu za bolesť, súd konanie v danej veci v súlade s citovanou právnou úpravou § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil. Po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania bude vec postúpená na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, Ústredie, Bratislava.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci.
Podľa § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa ods. 1 sa poplatok vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura.
Podľa § 11 ods. 6 Zákona o súdnych poplatkoch ak sa má vrátiť poplatok, súd zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok vráti.
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Zákona o súdnych poplatkoch súd súčasne so zastavením konania pre nedostatok právomoci vrátil žalobcovi súdny poplatok, ktorý zaplatil za podanú žalobu, a to v celej jeho výške 76 eur. Na vrátenie poplatku upravil daňový úrad príslušný podľa bydliska žalobcu.
Poučenie:
O Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).