Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoCsp-22-2023.pdf
PDF · 118.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/22/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: G. O., N. W. XXXX/X, D. W. - D. S. A. W., zastúpená: advokátska kancelária AKPF s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: NN Životná poisťovňa, a.s., so sídlom Jesenského 4/C, Bratislava, IČO: 35 691 999, zastúpenej: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 2 830,50 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.marca 2023 č.k. 10Csp 86/2017-225, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2830,50 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 830,50 eur od 01.09.2017 do zaplatenia, a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent (100%). Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 788 ods. 1, § 790, § 791, § 799, § 816 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania nebolo medzi stranami sporné, že uzatvorili Poistnú zmluvu - Budúcnosť KOMPLET s pripoistením práceneschopnosti KOMPLET, taktiež nebolo sporné medzi stranami sporu, že žalobkyňa žalovanej nahlásila vznik poistnej udalosti. Spornou v konečnom dôsledku nebola ani výška uplatneného nároku. Spornou medzi stranami bola tá skutočnosť, či na strane žalobkyne nastala poistná udalosť v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy a v zmysle definície poistnej udalosti v Osobitných poistných podmienkach pripoistenia práceneschopnosti KOMPLET a teda, či žalobkyni vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že u žalobkyni nastala poistná udalosť, keďže ošetrujúca gynekologička na základe zisteného zdravotného stavu žalobkyni vystavila potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti od 02.01.2017 do 05.07.2017, v trvaní 185 dní, s diagnózou Z35.2. Podľa lekárskeho potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyňa bola uznaná práceneschopnou na základe diagnózy Z35.2 v dôsledku rizikovej gravidity. Túto skutočnosť nespochybnila ani vypočutá svedkyňa O.. Ď., posudková lekárka Sociálnej poisťovne. Poukázal na to, že svedkyňa však počas výpovede konštatovala, že zdravotný stav žalobkyne, na základe ktorého ošetrujúca gynekologička vystavila žalobkyni práceneschopnosť nebol bežným zdravotným stavom a aj psychický stav žalobkyne vyvolaný stresom v práci mohol viesť gynekologičku k záveru o rizikovej gravidite u žalobkyni, keďže prvé tehotenstvo u žalobkyni skončilo potratom. Svedkyňa taktiež uviedla, že hypertenzia a zvýšené množstvo trombocytov počas tehotenstva nie sú bežné stavy u tehotnej pacientky. Mal jednoznačne za preukázané z lekárskej správy O.. G. G., ošetrujúcej gynekologičky žalobkyne, že žalobkyňa ako pacientka počas gravidity bola vysoko
rizikovou pacientkou z možnej straty tehotenstva a nebolo možné žalobkyňu ponechať v pracovnom prostredí, v ktorom bola vystavená riziku stresu. Ošetrujúca gynekologička vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne uzavrela, že bolo potrebné žalobkyni vystaviť potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti práve na základe diagnózy Z 35.2. Z obsahu lekárskych správ mal za to, že zo strany ošetrujúcej gynekologičky nešlo len o formálne definovanie diagnózy u žalobkyne v tlačive predkladanom Sociálnej poisťovni a žalovanej. Ak žalovaný s takýmto záverom ošetrujúcej gynekologičky nesúhlasil, bol povinný v zmysle svojich Osobitných poistných podmienok pripoistenia práceneschopnosti KOMPLET (PPNK) v rámci likvidácie poistnej udalosti - konkrétne podľa bodu 3, 3.6 nariadiť poistenému - teda žalobkyni lekárske vyšetrenie a mal právo prostredníctvom odborného lekára, ktorého by určil na základe jej vlastného uváženia preskúmať, či doba trvania práceneschopnosti zodpovedá zdravotnému stavu poisteného, teda žalobkyni. Žalovaný až po takomto úkone bol oprávnený poistné plnenie primerane znížiť alebo mal možnosť rozhodnúť, že poistná udalosť podľa osobitných poistných podmienok na strane žalobkyne nevznikla, v dôsledku čoho by žalobkyni nevznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia. Poukázal na to, že z obsahu Osobitných poistných podmienok pripoistenia práceneschopnosti KOMPLET vyplýva, že žalovaný sa zaviazal v prípade práceneschopnosti poisteného poskytnúť poistné plnenie poistenému ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako minimálna doba práceneschopnosti dohodnutá v poistnej zmluve a práceneschopnosť nastala počas poistnej doby. Pričom práceneschopnosťou sa rozumie taký zdravotný stav poisteného, pri ktorom poistený nemôže podľa lekárskeho potvrdenia vykonávať pre chorobu alebo úraz prácu a/alebo podnikanie uvedené v poistnej zmluve vrátane riadiacej a kontrolnej činnosti a ani ich nevykonáva po prechodnú dobu. Uviedol, že z tejto definície vyplýva, že poistnou udalosťou je pre účely pripoistenia práceneschopnosť - taký zdravotný stav poisteného, pri ktorom poistený nemôže podľa lekárskeho potvrdenia vykonávať pre chorobu prácu. Ošetrujúca gynekologička žalobkyne vystavila žalobkyni potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti s diagnózou riziková gravidita s nepriaznivou pôrodníckou anamnézou s označením Z 35.2. Určená diagnóza ošetrujúcou gynekologičkou žalobkyne napĺňa definíciu práceneschopnosti uvedenú v Osobitných poistných podmienkach pripoistenia práceneschopnosti KOMPLET, keďže celkový zdravotný stav žalobkyne bol zdravotným stavom poisteného, pri ktorom poistený teda žalobkyňa, podľa lekárskeho potvrdenia, nemohla v dôsledku rizikového tehotenstva ustáleného ošetrujúcou gynekologičkou žalobkyne vykonávať prácu. Žalovaný počas likvidácie poistnej udalosti a ani počas vedenia konania nepredložil žiaden dôkaz, respektíve nepožiadal súd o vykonanie takého dôkazu, na základe ktorého by preukázal jej tvrdenie, že k diagnostickému záveru Z35.2 nebol uvedený gynekológom žiaden dôvod. Z vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že ošetrujúca gynekologička na základe zisteného zdravotného stavu na strane žalobkyne zhodnotila zdravotný stav žalobkyne ako nepriaznivý a vystavila žalobkyni potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti pre diagnózu Z 35.2. Z obsahu všeobecných poistných podmienok, osobitných poistných podmienok vypracovaných žalovanou vyplýva, že poistná udalosť nastane vtedy, ak ošetrujúci lekár na základe zisteného zdravotného stavu vystaví poistenému potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Ak žalovaný mal pochybnosti vo vzťahu k ustálenej diagnóze ošetrujúcou gynekologičkou u žalobkyne, mal povinnosť nariadiť vyšetrenie žalobkyne počas likvidácie poistnej udalosti, kedy žalobkyňa bola tehotná a kedy na základe ďalšieho kompletného vyšetrenia by sa potvrdil gynekologičkou diagnostikovaný zdravotný stav žalobkyne odôvodňujúci vystavenie práceneschopnosti pre rizikovú graviditu žalobkyne, alebo tento záver by vyšetrením nebol potvrdený a na základe takto zisteného skutkového stavu mohol žalovaný pristúpiť k zníženiu, respektíve k odmietnutiu vyplatenia poistného plnenia v prospech žalobkyne. Tým, že žalovaný neposkytol žalobkyni poistné plnenie napriek tomu, že žalobkyňa mu doručila riadne hlásenie o poistnej udalosti spolu so všetkými listinnými dôkazmi sa dostal do omeškania a to dňom 01.09.2017. Žalobe na základe vykonaného dokazovania v celom rozsahu vyhovel. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 255 ods. 1 C.s.p.
2.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá, z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku pri posúdení vzniku poistnej udalosti. Poukázal na to, že v lekárskych správach za obdobie gravidity žalobkyne sa nevyskytuje žiadny doklad o tom, že by podkladom pre stanovenie diagnózy rizikovej gravidity bola choroba žalobkyne alebo jej plodu.
Hlavný dôvodom pre vystavenie Potvrdenia o PN žalobkyne bolo, že žalobkyňa potratila plod počas prvej gravidity. Samotná ošetrujúca lekárka uviedla kód rizikovej gravidity Z35.2 z dôvodu možnej straty plodu žalobkyne iba na Potvrdení o PN žalobkyne zo dňa 2.1.2017, t.j. na začiatku gravidity žalobkyne. Všetky následné potvrdenia o práceneschopnosti žalobkyne uvádzajú kód 34.0 - Dohľad nad normálnou prvou graviditou. Rozpor medzi kódmi, ktoré uvádzala ošetrujúca lekárka žalobkyne v následných potvrdeniach pre Sociálnu poisťovňu nebol uspokojivo vysvetlený, napr. ako formálna chyba ošetrujúcej lekárky. V zdravotnej dokumentácii, ktorú ošetrujúca lekárka poskytla na jeho žiadosť počas šetrenia poistnej udalosti dňa 19.2.2017 a 31.5.2017, nie je popisovaný žiadny chorobný stav žalobkyne ako matky alebo jej plodu. Jedine v zázname zo dňa 29.4.2017 sa uvádza, že žalobkyňa navštívila Centrálne prijímacie oddelenie v Univerzitnej nemocnici v Bratislave - Nemocnica Ružinov z dôvodu búšenia srdca. Nemal teda nemala dôvod skúmať ani nariadiť prešetrenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorý nenasvedčoval tomu, že by bola chorá žalobkyňa alebo jej nenarodené dieťa. Skutočnosť, že u žalobkyne išlo o preventívnu rizikovú graviditu potvrdila svedkyňa O.. V. Ď., posudková lekárka Sociálnej poisťovne. Skutočnosť, že zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne nevyplývalo, že by trpela počas práceneschopnosti nejakou chorobou alebo sa liečila na nejakú chorobu, potvrdila svedkyňa O.. Ď.. Zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré sa vyskytli počas jej gravidity boli iba prechodného charakteru. Namietal, že v rozsudku sa súd nevysporiadal s jeho námietkou, že za poistnú udalosť bola považovaná práceneschopnosť poisteného z dôvodu choroby alebo úrazu. Súd sa nevyjadril jasne, či medzi súdom uvedené dôvody, pre ktoré žalobkyňa nemohla vykonávať prácu patrí aj choroba, hoci podľa názoru súdu z definície práceneschopnosti podľa OPP vyplýva, že poistnou udalosťou je taký zdravotný stav poisteného, pre ktorý poistený nemôže podľa vykonávať pre chorobu prácu. V tejto súvislosti namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko rozsudok neobsahuje riadne odôvodnenie v otázke posúdenia vzniku a trvania poistnej udalosti, t.j. práceneschopnosti žalobkyne, je arbitrárny a nepreskúmateľný. Mal za to, že súd účelovo nezobral do úvahy celú výpoveď svedkyne O.. Ď., ktorú súd uviedol v rozsudku. Mal za to, že z povahy práce žalobkyne nevyplýva, že by išlo rizikovú prácu alebo prácu s rizikom stresu, nakoľko žalobkyňa nemala poverenie na zastupovanie zamestnávateľa pri kontrolách a zabezpečovala iba doklady potrebné pre výkon kontroly, pričom žalobkyňa mala podporu od ostatných oddelení zamestnávateľa. Namietal, že súd nevykonal navrhované dôkazy, najmä nezohľadnil lekárske správy, na ktoré súd upozorňoval. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä pokiaľ ide o vyhodnotenie výpovede svedkyne O.. Ď., posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne. Argumentoval, že lekárske správy počas obdobia gravidity žalobkyne preukazujú neprítomnosť choroby alebo zdravotných rizík, ktoré by ohrozovali život alebo zdravie žalobkyne alebo plodu. Vo Vysvetlení k lekárskej správe ošetrujúcej lekárky zo dňa 6.3.2020, teda skoro 3 roky po ukončení práceneschopnosti žalobkyne, ošetrujúca lekárka žalobkyne dodatočne uvádza možné riziko preeklampsie (pozn. patologické zmeny v cievach zásobujúcich placentu, ktoré vedú k nedostatočnému zásobovaniu plodu krvou, tým pádom živinami a kyslíkom). Toto riziko podľa ošetrujúcej lekárky súviselo s následným zvýšením hodnôt krvného tlaku a krvných doštičiek žalobkyne. V skutočnosti boli tieto hodnoty zvýšené prechodne a spontánne sa upravili do normálnych hodnôt. U žalobkyne neboli príznaky preeklampsie, ako ich uvádza ošetrujúca lekárka žalobkyne a neboli prítomné ďalšie príznaky ako ich uvádza verejne dostupný lekársky odborný zdroj. V konaní žalobkyňa nepreukázala lekárskymi správami, že by život alebo zdravie žalobkyne alebo jej plodu boli ohrozené alebo, že by sa počas gravidity žalobkyne prejavili vážne zdravotné komplikácie žalobkyne alebo jej plodu. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno, že práceneschopnosť žalobkyne by vznikla alebo bola spojená s chorobou žalobkyne alebo plodu. Namietal, že zo strany žalobkyne došlo k účelovému uzatvoreniu pripoistenia práce neschopnosti. Namietal, že v spôsobe akým súd vykonával respektíve nevykonal navrhované dokazovania a ako súd vyhodnotil vykonané dôkazy, najmä výpoveď svedkyne O.. Ď., zaujatosť súdu v prospech žalobkyne, hoci ako spotrebiteľ bola zastúpená advokátom a teda nebol daný dôvod na ochranu slabšej strany v tomto spore, čím boli porušené základné princípy súdneho konania, a to rovné postavenie strán a že žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Namietal nesprávne právne posúdenie povinnosti dokazovať vznik poistnej udalosti a splnenie podmienok pre vznik poistnej udalosti. Súd nesprávne právne posúdil otázku, kto v spore niesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno na preukázanie dôvodov rizikovej gravidity bolo na strane žalobkyne, ktorá bola povinná preukázať súdu, či vznikla a trvá poistná udalosť, teda práceneschopnosť žalobkyne z dôvodu choroby žalobkyne alebo plodu podľa definície poistnej udalosti v zmysle bodu 3.1 OPP. Zastával názor, že práceneschopnosť žalobkyne na základe diagnózy Z35.2, teda preventívna riziková gravidita z dôvodu straty plodu u žalobkyne pri jej prvej gravidite, nepredstavuje chorobu. Súd nesprávne právne posúdil otázku či preventívne riziková gravidita žalobkyne je choroba. Mal za to, že na preukázanie tvrdenia žalobkyne, že došlo k poistnej udalosti nestačilo možné riziko straty plodu alebo možné riziko stresu v práci
žalobkyne. Tieto možné riziká až dodatočne uvádza Vysvetlenie ošetrujúcej lekárky k lekárskej správe zo dňa 6.3.2020 a žalobkyňa vo svojich výpovediach na pojednávaniach dňa 7.3.2020 a 23.2.2023. Namietal, že súd v rozsudku nesprávne právne posúdil, že poisťovňa bola povinná prešetriť poistnú udalosť a zistiť reálny skutkový stav podľa bodu 3.6 OPP. Žalobkyňa v konaní nepreukázala lekárskymi správami, že by život alebo zdravie žalobkyne alebo jej plodu boli ohrozené alebo, že by sa počas gravidity žalobkyne prejavili vážne zdravotné komplikácie. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno, že práceneschopnosť žalobkyne vznikla alebo trvala z dôvodu choroby žalobkyne alebo jej plodu. K poistnej udalosti teda nedošlo a žalobkyni nevznikol nárok na poistné plnenie v zmysle definície poistnej udalosti v bode 3.1 OPP. Zo strany súdu ide o nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko súd nesprávne posúdil otázku kto má dôkazné bremeno preukázať vznik poistnej udalosti a nesprávne právne posúdil otázku vzniku poistnej udalosti, nakoľko neboli splnené podmienky definície poistnej udalosti podľa bodu 3.1 OPP v spojení s § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a jeho odôvodnenie za presvedčivé, nakoľko sa v ňom súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými okolnosťami a právnymi otázkami. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že u žalobkyni nastala poistná udalosť, keďže ošetrujúca gynekologička na základe zisteného zdravotného stavu žalobkyni vystavila potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti od 02.01.2017 do 05.07.2017, v trvaní 185 dní, s diagnózou Z 35.2. Túto skutočnosť nespochybnila ani súdom vypočutá svedkyňa O.. Ď., ktorá konštatovala, že zdravotný stav žalobkyne, na základe ktorého ošetrujúca gynekologička vystavila žalobkyni práceneschopnosť nebol bežným zdravotným stavom a aj psychický stav žalobkyne vyvolaný stresom v práci mohol viesť gynekologičku k záveru o rizikovej gravidite u žalobkyni, keďže prvé tehotenstvo u žalobkyni skončilo potratom. Svedkyňa taktiež uviedla, že hypertenzia a zvýšené množstvo trombocytov počas tehotenstva nie sú bežné stavy u tehotnej pacientky. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení riadne zhodnotil skutkový a právny stav, vykonané dôkazy, logicky opísal myšlienkové postupy pri ich hodnotení, pričom jednoznačne a jasne vyjadril záver z nich plynúci. Mala za to, že žalovaný ako preukázané skutkové tvrdenia, ktoré mal súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotiť prezentuje svoje domnienky, predpoklady, a dokonca dezinterpretuje vykonané dôkazy, z ktorých si účelovo vyberá časti zapadajúce do jej naratívu. Za účelové považovala, aby žalovaný posudzoval mieru stresu a náročnosť jej zamestnania a, aby hodnotil mieru zaťaženia a stresu v zamestnaní žalobkyne na základe toho, či je alebo nie je zástupcom zamestnávateľa. Žalovaný špekulatívne vytrháva z kontextu jednotlivé zdravotné komplikácie ako napríklad zvýšený krvný tlak, anémiu a pod. Pokiaľ mal žalovaný akékoľvek pochybnosti mal jej zdravotný stav opätovne preskúmať. V plnom rozsahu popiera tvrdenia žalovaného, že je zrejmé, že lekárske správy počas obdobia gravidity žalobkyne preukazujú neprítomnosť choroby alebo zdravotných rizík, ktoré by ohrozovali život alebo zdravie žalobkyne alebo plodu. Ošetrujúca lekárka žalobkyne jednoznačne uviedla, že žalobkyni hrozí riziko a zhodnotila zdravotný stav žalobkyne ako nepriaznivý a žalobkyni bolo vystavené potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti pre diagnózu Z 35.2. Poprela tvrdenia žalovaného, že nepreukázala lekárskymi správami ohrozenie jej života alebo života jej plodu. Ako poistená si splnila všetky svoje povinnosti doručila žalovanému riadne vyplnené tlačivo s označením hlásenie poistnej udalosti, kópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, doručiť žalovanej lekárske správy z celého priebehu kontrol počas práceneschopnosti. Z predmetných príloh doručených žalovaným a dôkazmi vykonanými v konaní - výsluch O.. Ď. je jednoznačné, že jej práceneschopnosť vznikla z dôvodu ohrozenia života jej plodu. Určená diagnóza ošetrujúcou gynekologičkou žalobkyne napĺňa definíciu práceneschopnosti uvedenú v Osobitných poistných podmienkach pripoistenia práceneschopnosti KOMPLET, keďže celkový zdravotný stav žalobkyne bol zdravotným stavom poisteného, pri ktorom poistený teda žalobkyňa, podľa lekárskeho potvrdenia, nemohla v dôsledku rizikového tehotenstva ustáleného ošetrujúcou gynekologičkou žalobkyne vykonávať prácu. Tvrdenia žalovanej ohľadom účelového uzatvorenia pripoistenia práce neschopnosti považovala len ako snahu žalovaného vyhnúť sa povinnosti vyplatiť žalobkyni poistné plnenie. Súd prvej inštancie sa podľa nej vysporiadal so všetkými - pre posúdenie sporu podstatnými skutkovými a právnymi okolnosťami. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade nepristúpil k formalistickej aplikácii alebo výkladu práva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vyčerpávajúco uvádza zistený skutkový stav a aplikované právne predpisy. Navrhla preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia poistného plnenia; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.) vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel; vzhľadom na to, že žalobkyňa preukázala vznik poistnej udalosti; aj riadne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, v dostatočne potrebnom rozsahu posúdil opodstatnenosť skutkovo významných tvrdení strán sporu a relevantnosť ich právnych argumentov. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho predstavám a očakávaniam, a preto žalovaným uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť. Odvolanie žalovaného nie je ; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b), e), f), h) C.s.p.) a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie.
6. V odvolacom konaní, na základe žalovaným uplatnených odvolacích námietok, považoval odvolací súd za sporné, či práceneschopnosť žalobkyne bola zapríčinená chorobou, pre ktorú nemohla vykonávať svoju prácu. Žalovaný totiž dôvodne argumentuje, že pre priznanie nároku na poistné plnenie z dôvodu práceneschopnosti bolo nevyhnutným predpokladom preukázanie choroby, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobkyňu. Z obsahu spisu vyplývalo, že poistné podmienky neobsahovali definíciu choroby, a bolo preto na súde prvej inštancie posúdiť, či práceneschopnosť bola odôvodnená takým zdravotným stavom žalobkyne, ktorý možno považovať za chorobu. Bolo na úvahe konajúceho súdu posúdiť zdravotný stav žalobkyne vedúci k pracovnej neschopnosti so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu ako i výkladové pravidlo, v zmysle ktorého v prípade, ak vzniknú pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, platí priaznivejší výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa.
7. V konaní súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že ošetrujúca lekárka vystavila žalobkyni pracovnú neschopnosť z dôvodu rizikovej gravidity, pre ktorú žalobkyňa nemohla pracovať v prostredí, v ktorom bola vystavená stresu. Za rizikovú považovala lekárka graviditu z dôvodu predchádzajúceho potratu. Žalobkyni bol odporučený kľudový režim a pokračovanie v podpore gravidity Utrogestanom. Podľa zdravotnej dokumentácie predloženej v konaní ošetrujúcou lekárkou žalobkyňa v deň vystavenia práceneschopnosti subjektívne udávala nadmernú únavu.
8. Podľa názoru odvolacieho súdu riziková gravidita pre predchádzajúcu nepriaznivú pôrodnú anamnézu podľa diagnózy Z35.2; v spojení so subjektívnym pociťovaním nadmernej únavy žalobkyňou; predstavovali odchýlku od normálneho (zdravého) priebehu gravidity, a preto tento stav bolo možné označiť za chorobný. Išlo o patologickú odchýlku fyzického zdravia žalobkyne od normálneho zdravotného stavu. Predchádzajúca pôrodná anamnéza predstavovala ohrozenie zdravia matky a plodu. Zdravotný stav žalobkyne tak nebol súladný s diagnózou Z34.0 - Dohľad nad normálnou prvou graviditou, keď ani výsluchom svedkyne nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa bola liečená na diagnózu Z34.0. Svedkyňa potvrdila konštatovanie ošetrujúcej lekárky žalobkyne, že išlo o rizikovú graviditu a že PN je potrebná z dôvodu ohrozenia matky a plodu. Odvolací súd tak zhodne
so súdom prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že žalobkyni bola vystavená práceneschopnosť pre nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne vyvolaný rizikovou graviditou, a ani skutočnosť, že v rámci kontrolných vyšetrení bola ošetrujúcou lekárkou zaznamenaná diagnóza Z34.0 a bola zistená vitálna gravidita nebola spôsobilá privodiť iné posúdenie tejto otázky. Diagnóze rizikovosti gravidity žalobkyne nasvedčovalo napokon aj zvýšenie krvného tlaku u žalobkyne počas gravidity, na ktoré jej bola odporúčaná medikamentózna liečba, ako i výsledky jej hladín hemoglobínu a trombocytov, ktoré predstavovali vznik anémie a riziko preeklampsie s možným úmrtím plodu aj matky. Napokon aj vypočutá svedkyňa potvrdila, že hypertenzia a zvýšené množstvo trombocytov nie sú bežné zdravotné stavy u tehotnej pacientky.
9. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že práceneschopnosť z dôvodu rizikovej gravidity pre stratu plodu pri predchádzajúcej gravidite v spojení s pocitom nadmernej únavy, možno považovať za chorobný stav. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania keď dospel k záveru, že práceneschopnosť žalobkyne bola odôvodnená jej nepriaznivým zdravotným stavom, a preto žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku poistnej udalosti v zmysle bodu 3.1 Osobitných dojednaných poistných podmienok pripoistenia práceneschopnosti.
10. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky žalovaného týkajúce sa hodnotenia svedeckej výpovede súdom prvej inštancie. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je v tomto smere presvedčivé. Len odlišný názor žalovaného na hodnotenie vierohodnosti svedeckej výpovede a listinných dôkazov, nie je, s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie o zdravotnom stave žalobkyne. Do obsahu základného práva strany podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd, nepatrí právo strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
11. Podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany; a zásada rovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania a neporušil ani rovnosť strán, keďže žalovanému poskytol rovnaký priestor v konaní navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyjadriť sa k dôkazom predkladaných protistranou. Porušenie zásady rovnosti nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súd prvej inštancie na skutočnosti tvrdené žalovaným neprihliadol, pretože ich nepovažoval za významné pre konečné rozhodnutie v danej veci. So zreteľom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie správne posúdil a uplatnil zodpovednosť strán za splnenie procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia, jeho záver založený na konštatovaní o preukázaní uplatňovaného nároku čo do právneho dôvodu ako aj výšky a tiež postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého dospel ku konečnému verdiktu, zodpovedajú kontradiktórnosti sporového konania, v rámci ktorého bolo za rovnakých procesných podmienok žalovanému umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie súdu realizáciou jeho procesných práv navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a nadväzne na uvedenú zásadu konajúci súd zákonným spôsobom vyhodnotil procesnú aktivitu oboch strán a túto následne náležite premietol do svojich záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Z práva na spravodlivý súdny proces pre žalovaného nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, akceptoval relevantnosť ním predkladaných dôkazov a námietok, preberal podstatu jeho argumentácie a rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami.
12. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).