Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/232/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky X.. I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. č. XXX/X, XXX XX C. J., proti odporcovi I. XX, so sídlom R. I. č. XX, XXX XX C. J., X.: XX XXX XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. T. XXXX/XXX, XXX XX C. J., o určenie neplatnosti hlasovania, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -83 zo dňa 15. 06. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd rozsudkom zo dňa 15. 06. 2012 zamietol návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov zo dňa 22. 03. 2011. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku okresný súd konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom domáhala, aby súd určil, že hlasovanie vlastníkov bytov spoločenstva vlastníkov I.-XX o zateplení fasády bytového domu súp. č. XXX na C KN parc. č. XXXX, evidovaného na LV č. XXXX pre k. ú. C. J. zo dňa XX. XX. XXXX je neplatné. Navrhovateľka návrh zdôvodnila tým, že vzhľadom na spôsob, ktorým sa hlasovanie uskutočnilo (nebol špecifikovaný spôsob označenia zvolenej odpovede ani možnosť zdržať sa hlasovania, neboli zvolení overovatelia hlasovania, bol započítaný hlas vlastníka, ktorý nehlasoval), nemožno hlasovanie považovať za platné, pretože neprebehlo v súlade so zákonom. Okrem uvedených nedostatkov namietala, že sa hlasovaním nedosiahol súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých vlastníkov bytov, ktorý bol podľa zákona potrebný.

Okresný súd vyslovil názor, že „spoločenstvo nemá právo hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov, ktorú tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov“ a že „vlastník bytu alebo nebytového priestoru (navrhovateľka) sa môže domáhať žalobou podľa veta prvá “ o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“) „nie proti spoločenstvu vlastníkov (odporcovi), ale proti tým, ktorí majú právo hlasovať, t.j. proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov.“ Navrhovateľka však uplatnila toto právo proti odporcovi, ktorý v danej vec nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Uvedený záver vyplýva z povahy a oprávnení správcu domu, ktoré sú definované v . V danom prípade nie je sporné právo navrhovateľky, ktoré súvisí s obstarávaním tovaru alebo služieb, ale spor sa týka výkonu vlastníckeho práva, ktoré patrí len vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome. Ustanovenie neupravuje právny postup spojený s možnosťou domáhať sa neplatnosti hlasovania. Z uvedených dôvodov (nedostatku vecnej pasívnej legitimácie označeného odporcu) okresný súd návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti hlasovania zamietol, bez toho, aby sa zaoberal meritórnou stránkou veci. Odporca si trovy konania neuplatnil, preto mu ich okresný súd nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. V odôvodnení odvolania namietala, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s návrhom, pokiaľ ho zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Dôvod, pre ktorý sa obrátila na okresný súd a žiadala, aby vyslovil neplatnosť predmetného hlasovania vlastníkov bytov spočíval v organizácii hlasovania, ktoré nebolo realizované v súlade so . Organizáciu hlasovania zabezpečoval odporca, teda spoločenstvo I. XX, ktoré je v konaní vecnej pasívne legitimované. V tejto súvislosti poukázala na to, že nenamietala hlasovanie konkrétnych vlastníkov bytov a nebytových priestorov za hlasovanie ani za výsledok hlasovania, ale nesúhlasila so spôsobom hlasovania a jeho realizáciou, ktorú zabezpečoval odporca. Hlasovanie považovala za neplatné z dôvodu, že neboli dodržané zákonné podmienky hlasovania tým, že nebol zvolený overovateľ a zapisovateľ priebehu hlasovania, hlasovacie lístky boli vhodené do schránok vlastníkov bytov a následne boli vyzbierané, pričom uvedený postup bol v rozpore zo zákonom. Navrhla, aby odvolací súd z uvedených dôvodov vec zrušil a vrátil ju okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania podľa a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa a zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie a to z týchto dôvodov:

Podľa , spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").

Podľa § 7c ods. 1, 2, 9 zákona o vlastníctva bytov orgánmi spoločenstva sú a) predseda, b) rada, c) zhromaždenie, d) iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve. Predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa , , vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že právom a aj povinnosťou každého vlastníka bytu v bytovom dome je zúčastňovať sa na správe bytového domu. Vlastník koná týmto spôsobom okrem iného aj prostredníctvom svojej účasti na zhromaždení vlastníkov, kde má právo hlasovať a ovplyvniť výsledok hlasovania vo veciach správy domu. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru môže slobodne prejaviť

svoju vôľu bez postihu za prejavený názor. Zákon uvedený princíp obmedzuje ( ) v situácii, keď by rozhodnutie väčšiny vlastníkov pre spoločenstvo mohlo privodiť škodu alebo ak by znamenalo vážne porušenie zákona.

V predmetnej veci sa navrhovateľka obrátila s návrhom na okresný súd a žiadala, aby určil, že hlasovanie vlastníkov bytov, ktoré organizoval a zabezpečoval odporca - I. XX (spoločenstvo vlastníkov bytov) o zateplení fasády bytového domu so súp. č. XXX nachádzajúceho sa na C-KN parcele č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, pre k. ú. C. J., zo dňa XX. XX. XXXX je neplatné. Je nesporné, že odporca vykonáva správu bytového domu so súp. č. XXX, na ulici I. XX-XX-XX a ulici C. X-X vo C. J.. Navrhovateľka je členkou odporcu a je vlastníčka bytu č. XX v bytovom dome č. XXX vo vchode č. XX na ulici I. vo C. J.. Odporca dňa XX. XX. XXXX vyhlásil písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXX s tým, že každý vlastník mal odovzdať hlasovací lístok do schránky členovi rady do XX. XX. XXXX a výsledok hlasovania bol vyhlásený XX. XX. XXXX. Predmetom hlasovania bola otázka v znení: „Súhlasíte s plánovaným zateplením fasády domu na celej ploche XXXXmX s nákladom cca XXX tis. E., s financovaním z nového úveru na i byt cca XX - XX E. mesačne, s realizáciou v roku XXXX? “. Podľa výsledku hlasovania vlastníkov I. XX o zateplení domu vyplýva, že z celkového počtu XX vlastníkov za uvedenú otázku hlasovalo XX vlastníkov a proti bolo XX vlastníkov. Navrhovateľka s hlasovaním nesúhlasila a považovala ho za neplatné vzhľadom na spôsob a realizáciu hlasovania, ktorú zabezpečoval odporca. Argumentovala tým, že podľa jej názoru sa hlasovanie neuskutočnilo v súlade so zákonom, pretože nedostatky spočívali v hlasovacích lístkoch, ktoré nezahrňovali možnosť zdržať sa hlasovania, nebol v nich špecifikovaný spôsob označenia zvolenej odpovede nakoľko z nich nebolo zrejmé, či označením odpovede vlastník prejavil súhlas alebo nesúhlas s otázkou, o ktorej hlasoval. Okrem toho, pred hlasovaním neboli zvolení overovatelia podpisov hlasujúcich vlastníkov a došlo aj k manipulácii s hlasmi vlastníkov bytov resp. nebytových priestorov, ktorí nehlasovali. Okresný súd zamietol návrh bez skúmania merita veci a výhrad navrhovateľky k hlasovaniu. Dospel k názoru, že odporca, ktorého navrhovateľka označila v návrhu t. j. spoločenstvo vlastníkov bytov (I. - XX), nie je vecne pasívne legitimovaným subjektom, pretože nemá právo na schôdzi vlastníkov hlasovať. V danom prípade sa nejedná o spor medzi členom spoločenstva a spoločenstvom, ale ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie označeného odporcu. Právna úprava vychádzajúca zo o vlastníctve bytov a nebytových priestorov výslovne neupravuje, ktorý subjekt by v danej veci mal byť označený ako vecne pasívne legitimovaný. Okresný súd založil záver o nedostatku pasívnej legitimácie na tom, že spoločenstvo vlastníkov bytov je právnická osoba, ktorá nemá právo hlasovať na schôdzi vlastníkov, pretože hlasujú jednotlivý vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí môžu uplatňovať svoje práva proti iným vlastníkom. Pre správny zver súdu o tom, ktorý subjekt je v danej veci vecne pasívne legitimovaný bolo potrebné vychádzať najmä z ustanovenia , z ktorého vyplýva, že zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a zvoláva ho rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada predseda spoločenstva alebo najmenej jedna štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie je vnútorný orgán spoločenstva bez právnej subjektivity a jeho vôľu prezentujú jednotliví vlastníci osobne, resp. prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov vyjadrujú svoj názor prostredníctvom orgánu spoločenstva, ich vôľa nemôže byť odlišná od vôle spoločenstva. Uvedenú skutočnosť okresný súd nezobral do úvahy a názor o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie spoločenstva vyvodil len z postavenia a oprávnení spoločenstva pri správe domu ( ). Ak sa vlastník zúčastňuje na správe domu aj svojou účasťou a hlasovaním na zhromaždení vlastníkov, výsledkom je rozhodnutie, ktoré predstavuje vôľu vlastníkov vyjadrenú prostredníctvom demokratického spôsobu riadenia a rozhodnutie je záväzné aj pre prehlasovaných vlastníkov. Takéto rozhodnutie je prijaté kolektívnym orgánom, ktorým je zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov a prehlasovaný vlastník má právo sa obrátiť na súd v zákonnej lehote (). Uvedené právo ale nespočíva v tom, že vlastník môže týmto spôsobom žalovať ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov za prejavený názor v hlasovaní. Vlastník môže napadnúť len výsledok hlasovania. Odvolací súd nesúhlasí s názorom okresného súdu, že ako odporca mal byť v danej veci označený každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru. Prehlasovaný vlastník bytu by v danej veci nemohol označiť všetkých pasívne legitimovaných vlastníkov bytov, ak by nemal k dispozícii záznam o tom, akým spôsobom, ktorý vlastník hlasoval. V danej veci, aj keď navrhovateľka disponovala výsledkami

hlasovania, táto skutočnosť nebola pre navrhovateľku relevantná, pretože žiadala určiť neplatnosť hlasovania pre (podľa jej názoru) nezákonný priebeh hlasovania, vzhľadom na nejednoznačný spôsob označovania hlasovacích lístkov, overovanie a sčítanie hlasov. Je nepravdepodobné, že by reálne dokázala označiť ako odporcov všetkých vlastníkov bytov, ktorí hlasovali v situácii, keď je sporné ako konkrétny vlastník hlasoval vzhľadom na namietané nedostatky hlasovacích lístkov. Názor okresného súdu je mylný, pretože pasívnu legitimáciu v konaní nemožno vyvodzovať z názoru vlastníka bytu, ktorý prejavil hlasovaním, tým, že bol odlišný od názoru iného vlastníka (navrhovateľky), ktorý bola prehlasovaný. Tento princíp by odôvodňoval podanie žaloby pre prejavený názor, čo je neprípustné. Navrhovateľka správne označila za odporcu spoločenstvo vlastníkov I. - XX, pretože tento subjekt niesol zodpovednosť za dodržanie zákonného postupu pri hlasovaní, výsledky hlasovania a ich vyhodnotenie a z ničoho nevyplýva, že táto zodpovednosť by bola daná jednotlivým vlastníkom, pretože vyplýva z postavenia a funkcie orgánov spoločenstva.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozhodnutia, okresný súd vychádzajúc z názoru nadriadeného súdu ( ) sa vysporiada s podaným návrhom aj z vecnej stránky a po skutkovom a právnom vyhodnotení veci ustáli, či predmetné hlasovanie vlastníkov bytov je platné alebo neplatné a na základe toho potom rozhodne o uplatňovanom návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.