Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/129/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Máriou Piusovou v trestnej veci proti obv. X. S. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa , na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 25. októbra 2012 takto

rozhodol:

X. S. T. O. Í. S., nar. XX.X.XXXX v Piešťanoch, bytom V., U.. I. XXXX/X, na slobode,

sa podľa o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora sp. zn. /XX pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že dňa 1.6.2008 asi o 21.45 h v V. na C. ulici v kaviarni F. D. počas vykonávania kontroly ochranných kolkov liehovín príslušníkmi colnej správy I. v zložení Q. W., O.. X. V. a B. S., po tom, čo bol upozornený na nesprávne kolkové označenie fľaše zv. C. D. W. A. o objeme 0,7 l, túto vytrhol colníkovi Q. W. z ruky, hodil ju o zem až sa rozbila a prikázal pracovníkom kaviarne, aby z kaviarne odišli von, čo aj títo urobili a sám vyšiel z kaviarne von a kľúčom uzamkol vchodové dvere vedúce do kaviarne, v ktorej zostali uzamknutí colníci Q. W. a O.. X. V., ktorí ho opakovane vyzývali, aby dvere otvoril, čo tento odmietal a odmietol výzvu na otvorenie dverí aj policajtom a takto boli obaja colníci uzatvorení v priestoroch kaviarne až do 22.20 h dňa 1.6.2008, kedy došlo k otvoreniu dverí manželkou obvineného.

Podľa sa poškodení O.. Q. W., nar. X.XX.XXXX v Myjave, bytom Z. č. XX, O.. X. V., nar. XX.X.XXXX v Skalici, bytom O. W. X. č. XXX a O.. B. S., nar. XX.X.XXXX v Skalici, bytom W., Š. č. XXX, s nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 21.8.2012 bol zrušený prvostupňový rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XT/XXX/XXXX zo dňa 5.5.2011, ktorým bol obž. X. S. uznaný vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa , , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní tri roky, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní dva roky, a zároveň mu bola uložená aj povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe psychologického poradenstva.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zaujal stanovisko, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, nepostupoval však pri hodnotení dôkazov náležite tak, ako mu to ukladá ustanovenie . V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že colníci

- svedkovia poškodení O.. X. V., Q. W. a B. S. vykonávajúci colnú kontrolu v prevádzke reštaurácie obžalovaného, boli v reštaurácii uzamknutí potom, čo ju odmietli na výzvu obžalovaného opustiť (táto

skutočnosť bola potvrdená samotnými colníkmi, ako aj svedkyňou S. F.) s odôvodnením, že sú povinní vykonať kontrolu. Rovnako však bolo preukázané, že v prípade, ak by túto prevádzku opustiť chceli, mohli tak urobiť bez väčších ťažkostí, a to buď vyjsť von oknom, čo jednoznačne vyplýva z priloženej fotodokumentácie, alebo zadnými dverami, ktoré sa v reštaurácii nachádzali a ktoré v čase, keď sa tam colníci zdržovali, boli otvorené. Podľa názoru odvolacieho súdu pri postupe obžalovaného, ktorý nebol ochotný byť súčinný pri vykonaní kontroly a ani si neželal, aby táto kontrola v jeho prevádzke bola vykonaná, mal byť riešený v rámci správneho konania, pretože sa dopustil priestupku, podľa názoru odvolacieho súdu však nie je možné jeho konanie hodnotiť ako trestný čin. Trestný čin obmedzovania osobnej slobody v zmysle vyžaduje, aby iný bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu. Bránenie v užívaní osobnej slobody je zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu bráni o svojom pobyte slobodne rozhodovať, pričom bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť ťažko prekonateľné, t.j. v danom prípade neboli naplnené zákonné znaky obmedzovania osobnej slobody tak, ako to má na mysli ustanovenie . Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil so záverom prvostupňového súdu v tom smere, že colníkom z ich funkcie vyplýva povinnosť po začatí kontroly túto dokončiť, čo im však nebolo umožnené uzamknutím reštaurácie, a preto skutočnosť, že neopustili priestory reštaurácie na výzvy obžalovaného, nemôže mať vplyv na trestnosť činu.

Obžalovaný vo svojom odôvodnení odvolania podanom prostredníctvom obhajcu namietal nesprávne právne, ako aj skutkové posúdenie veci s ohľadom na stanovenie, či v danej veci obžalovaný bránil užívať osobnú slobodu a či vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku nie je jeho závažnosť nepatrná. Pre posúdenie konania ako trestného činu podľa ustanovenia je potrebné najskôr dospieť k záveru, že obžalovaný spáchal čin uvedený v odseku 1, a až potom, za predpokladu, že ho spáchal, je možné uvažovať, či sa tak stalo na chránenej osobe. Obžalovaný uviedol, že jeho konanie nie je možné posúdiť ako trestný čin, ale ako priestupok v zmysle . Objektom trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa je osobná sloboda v zmysle voľného pohybu človeka, pričom bránenie osobnej slobody je zabránenie človeku slobode rozhodovať o svojom pohybe s tým, že bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť neľahko prekonateľné. V danej veci však colníci nevyvinuli žiadnu snahu dostať sa z prevádzky reštaurácie obžalovaného (tvrdenia, že sa nedali otvoriť okná a ani dvere, sú nevierohodné a logicky nemožné) a z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že nereagovali na výzvy obžalovaného na opustenie priestoru reštaurácie, hoci im v tom nebránila žiadna prekážka. Zároveň úmysel obžalovaného nesmeroval k obmedzeniu osobnej slobody colníkov, nakoľko im nechcel zabrániť opustiť prevádzku, pričom samotné uzamknutie reštaurácie za situácie, keď colníci nejavili snahu odísť a neskôr tak mohli urobiť, nemožno hodnotiť ako bránenie v užívaní osobnej slobody. Z vykonaného dokazovania nebol preukázaný úmysel obžalovaného, že chcel colníkov vo svojej prevádzke držať zamknutých, čo i len krátku dobu. Naopak bolo preukázané, že ich viackrát vyzýval a umožňoval im odísť z prevádzky, títo však napriek tomu chceli zostať a vykonať kontrolu. Samotná výzva colníkov na odomknutie reštaurácie uvedená v skutkovej vete nevyjadruje trestnosť činu bez toho, aby v skutku nebolo zároveň vyjadrené aj to, že colníci chceli dvere odomknúť preto, aby mohli z prevádzky odísť, čo sa však v danom prípade nestalo. Obžalovaný poukázal na skutočnosť, že práve jeho nespolupráca s colníkmi pri vykonávaní kontroly sa považuje za obmedzovanie osobnej slobody colníkov, ako to vyplýva aj zo skutkovej vety rozsudku, v ktorej však chýba práve popis znakov skutkovej podstaty daného trestného činu.

Po zrušení prvostupňového rozsudku okresný súd v intenciách uznesenia krajského súdu opätovne vyhodnotil vykonané dôkazy, pričom vychádzal z výpovede obžalovaného X. S., z výsluchov svedkov poškodených O.. X. V., Q. W. a B. S., a svedkov S. F., Q. V.Á., V. V., V. Z., S. Z., Q. V., Y. G., V. S., G. S., z listinných dôkazov, zo znaleckého posudku č. 7/10, zo všeobecne záväzného nariadenia mesta Piešťany, zo správ Mestského úradu Piešťany, ÚPSVaR Piešťany, Sociálnej poisťovne Trnava, Obvodného úradu Piešťany, Matričného úradu Piešťany, Colného úradu Trnava, z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol, z oslobodenia od povinnosti zachovávať mlčanlivosť, z výpisov zo živnostenského registra, z telefónnych hovorov, zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 1.6.2008, zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, z odpisu z registra trestov obžalovaného a oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu.

Obžalovaný X. S. vo svojich výpovediach potvrdil, že dňa 1.6.2008 v reštaurácii F. D., ktorej je prevádzkovateľom, vyzval colníkov vykonávajúcich colnú kontrolu na opustenie reštaurácie, nakoľko mu

doklad o zahájení kontroly chceli vystaviť až dodatočne. Vzhľadom na skutočnosť, že odmietli na jeho výzvu reagovať, uzamkol vchodové dvere od reštaurácie (bolo to v čase okolo 21.45 hod.), pričom vnútri zostali dvaja colníci (jeden išiel do auta pre fotoaparát). Po príchode druhej hliadky polície (prvá hliadka odmietla zdokumentovať skutkový stav) ich znovu vyzval, aby zistili, či osoby uzamknuté v priestoroch reštaurácie sú colníci a či majú oprávnenie na vykonávanie kontroly. Policajti mu však oznámili, že je potrebné spísať zápis na obvodnom oddelení, čo obžalovaný akceptoval. Následne sa však ohradil na vyjadrenie jedného z policajtov, ktorý povedal ďalším prítomným policajtom, že po ich odchode na obvodné oddelenie môžu dvere do reštaurácie vyraziť a znovu trval na vyriešení situácie na mieste, na čo mu policajti dali putá a odviezli ho. Medzitým dal kľúče od reštaurácie svojej manželke, ktorá následne otvorila dvere. Zároveň poznamenal, že nemal v úmysle obmedzovať osobnú slobodu colníkov (viackrát ich vyzýval na opustenie priestorov reštaurácie), ale konal tak z dôvodu, aby dovnútra nevchádzali zákazníci, nakoľko bolo po záverečnej hodine. Navyše reštaurácia má dva východy, pričom druhé dvere, ktoré sú viditeľné a používajú ich aj zákazníci, zamknuté neboli, a preto mohli priestory reštaurácie kedykoľvek opustiť, čo však nemali v úmysle, keďže sa nijako nedožadovali opustenia prevádzky.

Svedkovia poškodení O.. X. V., O.. Q. W. a B. S. na hlavnom pojednávaní vypovedali zhodne so svojimi výpoveďami v prípravnom konaní, pričom ich výpovede si navzájom neodporovali. Zhodne uviedli, že ako colníci pracujúci na Colnom úrade Trnava, pobočka Senica, dňa 1.6.2008 spoločne vykonali kontrolu zameranú na miestne zisťovanie za účelom dodržiavania o spotrebnej dani z liehu, a to v reštaurácii F. D. na C. ulici v Piešťanoch. Po preukázaní sa služobnými preukazmi prítomnej čašníčke S. F. prišiel do prevádzky aj obžalovaný, pričom podľa poškodených bol pod vplyvom alkoholu. Po legitimovaní sa poškodených a uvedení dôvodu kontroly začal na nich obžalovaný slovne útočiť, nadával im a po upozornení svedka O.. Q. W. na nesprávne označenie jednej z fliaš (C. D. W. A. o objeme 0,7 l bola označená kontrolnou páskou používanou do 30.6.2006) mu ju vytrhol z ruky a hodil na zem. Následne ich obžalovaný začal vyhadzovať z reštaurácie s odôvodnením, že sú to jeho fľaše a bar, môže si v ňom robiť čo chce a že majú prísť na kontrolu na druhý deň, nakoľko je po záverečnej. Svedkovia odmietli uposlúchnuť výzvu obžalovaného, nakoľko videli, že v regáloch sa nachádza viacero fliaš so zlým označením a po zahájení kontroly ju boli povinní dokončiť, preto svedok B. S. po vyslaní vedúcim skupiny išiel do auta pre fotoaparát na zdokumentovanie skutkového stavu. Obžalovaný potom vchodové dvere zamkol kľúčom z vonkajšej strany, pričom poškodení O.. Q. W. a O.. X. V. zostali v reštaurácii zatvorení. Keďže obžalovaný nereagoval na výzvy svedka O.. Q. W., aby dvere odomkol a umožnil im vykonať kontrolu, tento zavolal políciu na č. 158, pričom asi po 5 minútach prišla na miesto policajná hliadka. Obžalovaný však naďalej odmietal otvoriť dvere do reštaurácie, a trval na spísaní zápisnice, preto ho polícia odviedla, pričom dvere otvorila až manželka obžalovaného v sprievode policajtov. Svedkovia O.. Q. W. s O.. X. V. boli v reštaurácii uzamknutí asi jednu hodinu, a to v čase medzi 21.45 hod. a 22.45 hod. Ďalej uviedli, že okrem hlavného vchodu do reštaurácie nevedeli o žiadnom inom vchode, pričom nemali dôvod hľadať iné dvere, keďže ich povinnosťou bolo vykonať kontrolu za prítomnosti majiteľa a nechceli chodiť po priestoroch reštaurácie bez jeho prítomnosti. Z podobného dôvodu neskúšali otvárať ani okná. Po incidente vykonali kontrolu, pri ktorej bolo zistených 19 balení spotrebného balenia liehu, ktoré neboli označené v súlade so zákonom, a preto boli zabezpečené. Zároveň uviedli, že obžalovaný po jeho príchode do reštaurácie najprv nenamietal, že by svedkovia prišli po záverečnej (to namietal až neskôr asi v čase 21.45 hod.), ale len prítomnosť svedkov ako colníkov.

Skutkový stav opísaný vyššie potvrdili aj svedkovia S. F. (čašníčka v reštaurácii), Q. V. (priateľ svedkyne S. F.), V. V., V. Z. a V. S. (policajti z OO PZ Piešťany), S. Z. a Q. V. (inšpektori poriadkovej služby na Mestskej polícii v Piešťanoch), Y. G. (vedúci stanice Colného úradu W.) a G. S. (manželka obžalovaného).

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) MUDr. U. G. č.7/10 zo dňa 25.2.2010 vyplýva, že obžalovaný nie je závislý od návykových látok, t.j. znaleckým skúmaním neboli zistené príznaky plne rozvinutej závislosti od alkoholu, pričom zaznamenané neboli ani negatívne telesné, psychické ani spoločenské dôsledky pitia. V čase spáchania činu bol obžalovaný v stave simplexnej ebriety, jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti však neboli forenzne významne zmenené.

Zo správy Colného úradu Trnava mal súd preukázané, že svedkovia poškodení vykonávali daňový dozor a miestne zisťovanie na základe príkazu na výkon služby č. 02/06/2008 zo dňa 1.-2.6.2008 v meste Piešťany v čase od 20.15 hod. do 23.15 hod.

Zo správy Mestského úradu Piešťany vyplýva, že prevádzkovú dobu prevádzkarní reštauračných zariadení si určujú podnikatelia podľa Všeobecne záväzného nariadenia č. 10/2007, pričom im nevyplýva povinnosť oznamovať prevádzkovú dobu.

Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 1.6.2008 vyplýva, že svedkovia poškodení ako príslušníci Colného úradu Trnava vykonali kontrolu na základe , a v reštaurácii F. D., C. XXX v Piešťanoch u daňového subjektu: X. S., U.. I. X, V., pričom bolo zabezpečených 17 ks spotrebných balení liehu.

Podľa § 183 Tr. zák. sa trestného činu obmedzovania osobnej slobody dopustí ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu

Podľa § 139 ods. 1 písm. h/ Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Podľa ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnom súhrne, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu dospel súd k záveru, že v skutku uvedenom v obžalobe neboli naplnené formálne znaky trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa , . Zo znenia uvedeného ustanovenia totiž vyplýva, že na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu obmedzovania osobnej slobody je potrebné, aby iný bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, pričom bránením sa myslí zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka, a zároveň sa mu bráni o svojom pohybe slobodne rozhodovať. Bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť ťažko prekonateľné. Vo veci bolo nepochybne preukázané, že svedkovia poškodení O.. X. V., Q. W. a B. S. chceli v prevádzke obžalovaného vykonať colnú kontrolu, ktorú však nemohli dokončiť z dôvodu, že obžalovaný nebol súčinný pri jej vykonávaní a vyzýval colníkov na opustenie prevádzky, ktorí však na jeho výzvy nereagovali a prevádzku reštaurácie odmietli opustiť, hoci tak mohli urobiť bez väčších ťažkostí aj po jej uzamknutí, a to buď vyjsť oknom alebo zadnými dverami. Konanie obžalovaného, ktorý nebol ochotný byť súčinný pri vykonaní kontroly, však nemožno kvalifikovať ako trestný čin podľa Tr. zák., ale ako priestupok, nakoľko samotné bránenie vo vykonaní kontroly nemožno stotožniť s obmedzením osobnej slobody. Navyše colníci nemali úmysel priestory reštaurácie opustiť ani po jej odomknutí, nakoľko trvali na dokončení len za prítomnosti obžalovaného. Z uvedeného vyplýva, že vyzývanie obžalovaného na odomknutie reštaurácie nevyjadruje trestnosť činu.

Je pravdou, že obžalovaný sa týmto dopustil protiprávneho konania, pretože nerešpektoval svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovení upravujúcich kontrolu dodržiavania daňových predpisov, a nebol súčinný pri jej vykonávaní colníkmi, avšak vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku možno konštatovať, že závažnosť jeho konania je nepatrná, t.j. boli naplnené pojmové znaky priestupku, za ktorý mal byť riešený pred iným orgánom v rámci správneho konania. Podľa § 20 priestupkového zákona však možno priestupok prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky, pričom obžalovaný sa uvedeného konania dopustil dňa 1.6.2008 a lehota na prejednanie priestupku uplynula dňa 1.6.2010, t.j. skutok je premlčaný, a keďže nemožno postupovať podľa § 280 ods. 2

, súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, súd podľa odkázal poškodených s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku ( ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (, ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného ( ) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka ( ) a to len vo svoj prospech ( ) príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech ( ). zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli ( ). štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( ). poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody ( ), a to v neprospech obžalovaného ( ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ). zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( ), ( ). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.