Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_39C-281-2007.pdf
PDF · 113.51 KB
Case nature
Subarea
39C/281/2007
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Adrianou Murínovou v právnej veci žalobcu E. T. O., so sídlom Q. O., E. I. Č.. XX proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Q. W., F. Č.. X/B, o zaplatenie 18.304,59 eur (551.444,- Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 14.144,09 eur s 13% ročným úrokom z omeškania zo sumy 14.144,09 eur od 15.9.2003 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad sumu 13% ročne zo sumy 18.304,59 eur od 5.6.2003 do zaplatenia z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému (pôvodne označenému Ministerstvo životného prostredia SR) povinnosť zaplatiť mu 18.304,59 eur (551 444,- Sk) so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 17.10.2002 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady škody z nesprávneho úradného postupu Okresného úradu Košice 1 a Krajského úradu v Košiciach v rámci územného konania vedeného pod č. ŽP - 1695/99 a titulom náhrady škody z nezákonného rozhodnutia Okresného úradu Košice I zo dňa 2.9.1999, č. k. ŽP - 1695/99 - BRA (ďalej len „rozhodnutie o umiestnení stavby“), ktorým bolo právnemu predchodcovi žalobcu, O. F. X., Y..X.., O., povolené umiestnenie stavby A. J.. O. Q. O., vzniknutej žalobcovi zamietnutím žiadosti o vydanie stavebného povolenia a spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na vypracovanie projektovej dokumentácie v zmysle vydaného rozhodnutia o umiestnení stavby.
Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 30.4.2008 č.k. 39C/281/2007-30 žalobu zamietol pre nesplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, platného v čase vzniku škody, vyvodiac záver, že rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby je platným aktom správneho orgánu a súd sa v tomto konaní nemôže zaoberať jeho súladom so zákonom ani posudzovať tvrdený nesúlad nezrušeného rozhodnutia so zákonom. Zvážiac súladnosť postupu stavebného úradu so zmyslom a účelom územného konania a konania o povolení stavby (dohľad nad kvalitou stavebnej činnosti prostredníctvom stanovenia záväzných podmienok pre uskutočnenie a užívanie stavby) uzavrel,
že obstarávanie podkladov stavebným úradom ako postup smerujúci priamo k vydaniu územného rozhodnutia, nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zistenia, že stavebný úrad - Okresný úrad Košice I rozhodnutím č. ŽP - 1695/99 -BRA zo dňa 2.9.1999 vydal právnemu predchodcovi žalobcu [pôvodnému stavebníkovi O. F. X. Y..X.. X. X. Q. O. (ďalej len „investor“)] rozhodnutie o umiestnení stavby - obytného domu X. XX bytovými jednotkami, X Y. X- F., T. X. M. Y. L. s XX parkovacími miestami v suteréne na pozemku parc. Č.. XXXX/X A. J.. O. Q. O., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.1999, že investor dohodou previedol všetky práva a povinnosti vyplývajúce z územného rozhodnutia vydaného Okresným úradom Košice I dňa 2.9.1999 na žalobcu, ktorý, ako právny nástupca stavebníka, žiadal stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia. Ten žiadosť žalobcu o vydanie stavebného povolenia zamietol (rozhodnutím Okresného úradu Košice I zo dňa 2.7.2001, č.k. ŽP-71-2001-KAM-KVP) s odôvodnením, že pozemky parc. Č.. XXXX/X Y. XXXX/XX, O.. Ú.. O. - N. nie sú vhodné na stavbu XX- W. U. vo výške objektu 15,5 m nakoľko, vychádzajúc z predložených posúdení vplyvu navrhovanej výstavby na oslnenie a insaláciu podľa STN 734301 pod prípustnú mieru, by boli neprimerane obmedzené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, najmä spoluvlastníkov nehnuteľnosti na pozemku parc. Č.. XXXX, a to vlastníkov dvoch samostatných bytových jednotiek nachádzajúcich sa na prízemí rodinného domu A. J.. O. Č.. XX Q. O.Š..
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 4.6.2009 č.k. 1Co/254/2008-66 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil so záverom, že otázku nezákonnosti nemožno v konaní o nároku na náhradu škody riešiť ako otázku predbežnú, nakoľko zákon určil ako nutnú podmienku k uplatneniu nároku, že nezákonné právoplatné rozhodnutie musí byť právoplatne zrušené príslušným orgánom. Majúc rozhodnutie po právnej stránke za zásadného významu, riešiace otázku výkladu ust. § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., ktorá doposiaľ nebola v súdnej praxi riešená a má význam aj vo vzťahu k iným konaniam, pripustil podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p. proti rozsudku dovolanie na riešenie otázky, či nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. z nezákonného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby, je zrušenie takéhoto rozhodnutia aj v situácii, keď stavebníkovi bola následne zamietnutá žiadosť o vydanie stavebného povolenia z dôvodu opodstatnenosti námietky o zatienení susedného objektu, zatiaľ čo tá istá námietka bola v územnom konaní považovaná za neopodstatnenú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31.5.2011 č.k. 4 Cdo 333/2009-94 rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 4.6.2009 č.k. 1 Co 254/2008-66 a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie vysloviac záver, že v situácii, keď žalobca vadnosť rozhodnutia o vydaní územného rozhodnutia nezavinil, a ako úspešný účastník územného konania nemal dôvod a ani možnosť podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, a keď vynaložením nákladov na zhotovenie projektovej dokumentácie pre účely stavebného konania, pokiaľ boli tieto vynaložené po právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby ako dôsledok dobrej viery žalobcu spoliehajúceho sa na toto rozhodnutie, mu vznikla škoda, bolo potrebné ustanovenie §4 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb. vykladať tak, aby zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu v materiálnom zmysle sa mohla naplniť, t.j. tak, aby majetková ujma žalobcu mohla byť odčinená. So zreteľom na uvedený záver, uložil súdu zaoberať sa ďalšími predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu.
Dňa 28.9.2012 žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 18.304,59 eur (551.444,- Sk) s 13% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 5.6.2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla vynaložením nákladov na zhotovenie projektovej dokumentácie pre účely stavebného konania vo výške uplatnenej žalobou, v zmysle zmluvy o dielo č. 14 KUZ/99 zo dňa 22.4.1999 a Dodatku č. 1 k zmluve, uzavretej medzi pôvodným objednávateľom - právnym predchodcom žalobcu (O. F. X., Y..X.. O.) a projektantom P., arch. proj. Kancelária Ing. Y.. F. P., fakturovaných faktúrou č. 0699 zo dňa 28.4.1999 vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk), uhradenou žalobcom zhotoviteľovi dňa 28.4.1999, faktúrou č. 1199 zo dňa 7.06.1999 vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk), uhradenou žalobcom v rozsahu 6.638,78 eur (200.000,- Sk) dňa 15.03.2000, faktúrou č. 0820 zo dňa 5.12.2000 vo výške 10.841,27 eur (326.604 Sk), uhradenou žalobcom v rozsahu 1.659,70 eur (50.000,- Sk) dňa 19.04.2001 a v rozsahu 3.367,32 eur (101.444,- Sk) dňa 30.05.2001. V prevyšujúcej časti zobral žalobca
žalobu späť a žiadal konanie v prevyšujúcej časti zastaviť. Žalovaný dňa 28.9.2012 so zastavením konania v prevyšujúcej časti súhlasil.
Podľa ust. § 153 ods. 1 99/1963 Zb. zo 4. decembra 1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V prejednávanej veci bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že rozhodnutím stavebného úradu bolo vyhovené návrhu právneho predchodcu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom s námietkou iných účastníkov územného konania (vlastníkov susednej nehnuteľnosti) o zatienení ich nehnuteľnosti sa tento úrad vysporiadal tak, že ju považoval za neopodstatnenú vychádzajúc zo záveru, že zatienenie vyhovuje požiadavkám STN-734301 na preslnenie objektov. Následne ten istý stavebný úrad o žiadosti právneho predchodcu žalobcu o vydanie stavebného povolenia rozhodol tak, že ju zamietol, a to z dôvodu, že rovnakú námietku zatienenia riešil inak ako v územnom konaní, považujúc ju za opodstatnenú poukazom na posudok predložený účastníkmi stavebného konania, ktorí túto námietku vzniesli už v územnom konaní, v zmysle ktorého zatienenie nevyhovuje STN-734301 z hľadiska požiadaviek na preslnenie objektov.
Predmetom tohto konania je náhrada škody žalobcu, právneho nástupcu investora (stavebníka), za nezákonné rozhodnutie vo veci stavebného poriadku a územného plánovania. V mene štátu vystupuje v tomto konaní Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. z 28. októbra 2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004, upravoval zákon č. 58/1969 Zb. z 5. júna 1969 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1968 Zb.“).
Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je tak existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím (kauzálny nexus).
Rozhodnutie o umiestnení stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.1999.
Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4 Cdo 333/2009 vyslovil, že podmienka zrušenia rozhodnutia o umiestnení stavby pre nezákonnosť príslušným orgánom má byť považovaná za splnenú už právoplatným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o stavebné povolenie, ak dôvodom zamietnutia tejto žiadosti bola opodstatnenosť námietky, ktorá v územnom konaní bola posúdená ako neopodstatnená. Rozhodnutie Okresného úradu Košice I zo dňa 2.7.2001, č.k. ŽP-71-2001-KAM-KVP, ktorým bola pre opodstatnenosť námietky zatienenia zamietnutá žiadosť žalobcu o vydanie stavebného povolenia na stavbu novostavby obytného domu XX W..U.., O. J.. X. O., O., nadobudlo právoplatnosť 23.8.2001.
Zákon č. 58/1968 Zb. bol vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnili len vtedy, ak zákon nemal vlastnú úpravu (podľa ust. § 20 zák. č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom).
Pretože zákon č. 58/1969 Zb. obsahujúci osobitnú úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu bližšie pojem škody nedefinuje ani neupravuje rozsah jej náhrady, pri posudzovaní nároku na náhradu škody súd vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a škodu chápal ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazoch, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi. V zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa hradí skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Pri vyššie uvedenom zistenom skutkovom stave, v súlade so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu vysloveným vo vyššie citovanom uznesení sp. zn. 4 Cdo 333/2009, že žalobcovi vznikla škoda vynaložením nákladov na zhotovenie projektovej dokumentácie pre účely stavebného konania, pokiaľ boli tieto vynaložené po právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby ako dôsledok dobrej viery žalobcu spoliehajúceho sa na vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, súd v ďalšom skúmal výšku takýchto žalobcom vynaložených nákladov.
Zo zmluvy o dielo č. 14/KUZ/99 zo dňa 22.4.1999 a Dodatku č. 1 k zmluve (ďalej len „zmluva o dielo“) súd zistil, že jej predmetom bolo vypracovanie projektovej dokumentácie k územnému konaniu, vypracovanie projektu pre realizáciu stavby, dopracovanie projektu pre realizáciu stavby, vykonávanie autorského dozoru, vyjadrenia k projektu: ÚHA, PO, HYG., PLYN., VVaK, EL. zhotoviteľom P., arch. proj. Kancelária Ing. Arch. F. P. (ďalej len „zhotoviteľ“) pre pôvodného objednávateľa, právneho predchodcu žalobcu (O. F. X., Y..X.. O.). Cena diela bola stanovená ako pevná cena dohodou v celkovej výške 24.141,94 eur bez DPH (727.300,- Sk).
V zmluve o dielo sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ poskytne zhotoviteľovi zálohy, a to vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk) do troch dní odo dňa podpísania zmluvy [článok V., bod 3.1 zmluvy], vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) do troch dní odo dňa odovzdania dokumentácie na územné konanie [článok V., bod 3.2 zmluvy] a vo výške 5.626,37 eur (169.500,- Sk) do troch dní odo dňa odovzdania realizačnej dokumentácie zálohu [článok V., bod 3.3 zmluvy], konečné odúčtovanie do troch dní po ukončení stavby [článok V., bod 3.4 zmluvy]. Dodatkom č. 1 k zmluve o dielo sa jej predmet rozšíril o štúdiu zatienenia susedných objektov s tým, že projektová dokumentácia bola rozdelená osobitne pre samotnú stavbu a osobitne pre prípojky inžinierskych sietí [bod II. Dodatku]. Cena štúdie zatienenia bola dohodnutá na 398,33 eur (12.000,- Sk), projekt bez prípojky IS 21.546,90 eur (649.122,- Sk), prípojky IS 4.282,02 eur (129.000,- Sk) [bod V. Dodatku].
Zhotoviteľ fakturoval faktúrou č. 0699 zo dňa 28.4.1999 sumu 6.638,78 eur (200.000,- Sk), ktorú žalobca uhradil dňa 28.4.1999 (výpis z účtu PKB expozitúra O. - Ž. č. 0429293002), faktúrou č. 1199 zo dňa 7.6.1999 sumu 9.958,18 eur (300.000,- Sk) ako zálohu [podľa článku V., bod 3.2 zmluvy o dielo], ktorú žalobca v rozsahu 6.638,78 eur (200.000,- Sk) uhradil dňa 15.03.2000 (výdavkový pokladničný doklad č. 347).
Faktúrou č. 0820 zo dňa 5.12.2000, splatnou dňa 20.12.2000, zhotoviteľ fakturoval konečnú cenu diela v sume 10.841,27 eur (326.604 Sk). Bola vyčíslená ako súčet ceny za vypracovanie projektu pre územné konanie v sume 113.339,- Sk, za projekt stavby v sume 484.265,- Sk, za štúdiu zatienenia v sume 12.000,- Sk a za projekt prípojok inžinierskych sietí pre XX W..U.. O. v sume 117.000,- Sk, spolu 726.604,- Sk, od ktorej zhotoviteľ odpočítal zálohy, vyplatené žalobcom v sume 200.000,- Sk dňa 29.4.1999 a v sume 200.000,- Sk dňa 15.3.2000 (spolu 400.000,- Sk).
Faktúrou č. 0701 zo dňa 4.4.2001 bola na základe dohody zo dňa 30.3.2001 čiastočne dobropisovaná faktúra č. 0820 zo dňa 5.12.2000, položka D1. za projekt stavby XX W..U.. O. vo výške 175.160,- Sk.
Faktúra č.0820 bola uhradená žalobcom v rozsahu 1.659,70 eur (50.000,- Sk) dňa 19.04.2001, v rozsahu 3.367,32 eur (101.444,- Sk) dňa 30.05.2001.
Vyššie uvedené skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov si súd osvojil v súlade s ust. § 120 ods. 3 O.s.p.. Vyplývajú zároveň z predložených faktúr č. 0699, č. 1199, č. 0820, č. 0701, výdavkového pokladničného dokladu č. 347 a výpisov z účtu v peňažnom ústave žalobcu (výpis z účtu výpis z účtu PKB expozitúra O. - Ž. č. 0429293002 a č. 0436692001).
Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo zo zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela (ust. §548 Obchodného zákonníka). Podľa ust. § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a § 549.
Súd mal vyššie uvedenými faktúrami a výpismi z účtu žalobcu za preukázané, že po právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby žalobca, spoliehajúci sa na toto rozhodnutie, vynaložil v dobrej viere a v bezprostrednej súvislosti s jeho podnikateľským zámerom náklady vo výške vyčíslenej ako rozdiel dohodnutej ceny diela a ceny za vypracovanie projektu pre územné konanie a ceny štúdie zatienenia, po zohľadnení dobropisu vystaveného zhotoviteľom v sume 171.160,- Sk [t.j. 726.604,- Sk - (113.339,- ceny za vypracovanie projektu pre územné konanie + 12.000,- Sk ceny za štúdiu zatienenia) = 601.265,- Sk - 171.160,- Sk (dobropis) = 426.105,- Sk (14.144,09 eur)].
Vychádzajúc z úvahy, že žalobcu ako podnikateľa nemožno sankcionovať za to, že nastali okolnosti, ktoré zmenili pohľad na výhodnosť projektu a spôsobili, že podnikateľský zámer nebol uskutočnený, pri posúdení medzi účastníkmi konania spornej otázky, či vynaloženým nákladom žalobcu v intenciách záväzného právneho názoru najvyššieho súdu je i záloha vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur), fakturovaná faktúrou č. 0699 zo dňa 28.4.1999 a žalobcom uhradená dňa 28.4.1999, v zmysle ustanovenia § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka predstavujúca dohodnutý a poskytnutý preddavok na cenu za dielo, dospel súd k záveru, že je potrebné prisvedčiť žalobcovi pokiaľ tvrdil, že zálohou rozumieme stav, kedy objednávateľ požičiava zhotoviteľovi svoje peniaze, a že majetkom zhotoviteľa sa tak nestáva. Záloha vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur), fakturovaná faktúrou č. 0699 zo dňa 28.4.1999, žalobcom uhradená dňa 28.4.1999, bola započítaná proti nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela až faktúrou č. 0820 zo dňa 5.12.2000, kedy sa stala nákladom, ktorý žalobca vynaložil. Súd preto neprisvedčil argumentácii žalovaného uplatnenej na pojednávaní dňa 18.10.2012 a jeho námietke výšky uplatnenej škody poukazom na ust. § 417 Občianskeho zákonníka (ktorý v odseku 1 ukladá tomu, komu škoda hrozí, povinnosť na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia) a možnosť žalobcu vzniknutú situáciu riešiť aj iným spôsobom ako zálohovými platbami, inak si musel byť vedomý podnikateľského rizika, ako nedôvodnej.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím o umiestnení stavby, pričom v priamej príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím vznikla žalobcovi škoda vo výške 14.144,09 eur (426.105,- Sk), spočívajúca v nákladoch na zhotovenie projektovej dokumentácie pre účely stavebného konania, vynaložených žalobcom, spoliehajúcim sa na vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, vyčíslených ako rozdiel dohodnutej ceny diela a ceny za vypracovanie projektu pre územné konanie a ceny štúdie zatienenia, po zohľadnení dobropisu vystaveného zhotoviteľom v sume 171.160,- Sk [t.j. 726.604,- Sk - (113.339,- ceny za vypracovanie projektu pre územné konanie + 12.000,- Sk ceny za štúdiu zatienenia) = 601.265,- Sk - 171.160,- Sk (dobropis) = 426.105,- Sk (14.144,09 eur)].
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplnil, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka, popri plnení, aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis. Takýmto predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Podľa ust. § 10a Nariadenia vlády SR č. 586/2008, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. Podľa tohto predpisu výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3).
Omeškanie dlžníka nastáva vtedy, ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní a neexistujú žiadne relevantné okolnosti, ktoré by bránili jeho splneniu. Omeškanie dlžníka nastáva teda automaticky, priamo zo zákona a nevyžaduje sa žiadny právny úkon zo strany veriteľa. Dlžník sa dostáva do omeškania uplynutím času plnenia. Omeškanie dlžníka spôsobuje zmenu v obsahu záväzku, tak pokiaľ ide o oprávnenie veriteľa, ako aj povinnosti dlžníka, a vznik nárokov zo zodpovednosti za omeškanie. Jedným z týchto nárokov sú úroky z omeškania. Úroky z omeškania sú v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ zákonným dôsledkom omeškania s plnením peňažného dlhu. Nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť (splatnosť).
Listom zo dňa 10.3.2003 žalobca žiadal Ministerstvo životného prostredia SR predbežne prejednať nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.. Návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu bol doručený Ministerstvu životného prostredia SR dňa 14.3.2003. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako príslušné na vybavenie návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcu podľa ust. § 10 písm. d) zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v znení zákona č. 139/2003 Z.z., listom zo dňa 5.6.2003, č.k. 266/2003-4.2/Ka oznámil žalobcovi, že nevyhovuje jeho návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pre nesplnenie základných podmienok pre jeho uplatnenie.
Podľa ust. § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca požiadal ústredný orgán (Ministerstvo životného prostredia SR) o odškodnenie vo výške uplatnenej v žalobe dňa 14.3.2003. Ak ide o nárok na odškodnenie podľa zák. č. 58/1969 Zb. patrí poškodenému právo na úrok z omeškania z nezaplatenej čiastky náhrady škody, na ktorú má nárok, po uplynutí lehoty 6 mesiacov, stanovenej na uspokojenie nárokov poškodeného ústredným orgánom štátu v zmysle citovaného § 10 tohto zákona. Splatnosť peňažnej pohľadávky žalobcu nastala dňa 14.9.2003, dňom nasledujúcim sa žalovaný podľa názoru
súdu dostal do omeškania s plnením. Žalobca je preto oprávnený požadovať popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania od 15.9.2003 v uplatnenej výške, ktorá je v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny a úrokov z omeškania ako príslušenstva uplatnenej pohľadávky je daný v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku a preto mu v tejto časti vyhovel. Vzhľadom na účinný dispozitívny úkon žalobcu a súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, súd v súlade s ust. § 96 ods. 1, tretia veta zák. č. 99/1963 Zb. zo 4. decembra 1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad sumu 13% ročne zo sumy 18.304,59 eur od 5.6.2003 do zaplatenia zastavil a prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
O trovách tohto konania, ako i pôvodného a dovolacieho konania súd rozhodne v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).