Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/40/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci navrhovateľky : H. U., bytom N. C. č. XXX, D., zastúpená AKAK s.r.o., so sídlom Slowackého č. 56, Bratislava, proti odporcovi v 1. rade : K. I., bytom I. ulica č.1, D., odporcovi v 2. rade : F. U., bytom N. C. č. XXX, D., obaja zastúpení JUDr. Monikou Kovarčíkovou, advokátkou, Žitná č. 25, Bratislava a odporcovi v 3. rade : O. H., bytom N. C. č. XXX, D., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Konanie voči odporkyni v 3.rade sa zastavuje.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcom trovy konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 15. 4. 2009, sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti - pozemok parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2, zapísaných na LV č. XXXX Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pozemok parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2, zapísaný na LV č. XXXX, rodinný dom postavený na parcele č. XXX/X orientačné číslo XXX, súpisné číslo XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, časť pozemku parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2 , patrila do dedičstva po zomrelom O. U..

Svoj návrh odôvodnila tým, že bola manželkou O. U., dedičské konanie ešte nebolo ukončené a predmetné nehnuteľnosti patrila do dedičstva po O. U., pretože ich nadobudol titulom vydržania. K. O. a F. U. existuje dohoda, v zmysle ktorej nehnuteľnosti - pozemok parc.č. XXX/X a pozemok parc.č. XXX/ X a rodinný domček na ňom postavený, užíval manžel navrhovateľky spolu s ňou a pozemok parc. č. XXX/X a rodinný dom na ňom postavený užíva F. U.. Navrhovateľka sa domnieva, že bez rozhodnutia súdu nie je možné vysporiadať majetko-právne vzťahy k sporným nehnuteľnostiam.

Pozemok parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2. F. F. s manželkou nadobudli nehnuteľnosti parc.č. XXX o výmere X áre XX mX , dom popisné číslo XXX, s dvorom, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 4. júna 1929. Vlastníkmi týchto nehnuteľností boli v podiele 1. Vlastníčkou druhej polovice nehnuteľností bola O. F.. Na časti parcely si dcéra F. F., E. U. spolu s manželom C., postavili rodinný domček. F. F., ako poručiteľ spísal poslednú vôľu, v ktorej svoj podiel prenechal C. U. a jeho manželke. Predmetný závet nebol riadne podpísaný a preto nebol akceptovaný v konaní o dedičstve. V dedičskom konaní po F. F. podľa právoplatnej dohody nadobudla dedičstvo E. F.. W. O. U. začali pozemok, v súčasnosti parc.č. XXX/X dobromyseľne užívať minimálne od roku XXXX, kedysi na ňom postavili rodinný domček. Do dobromyseľnej držby pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom vstúpil manžel navrhovateľky, predmetný pozemok spolu s nehnuteľnosťou užíval, uhrádzal všetky náklady spojené s údržbou a starostlivosťou a platil aj všetky dane a poplatky.

Pozemok parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 52 m2 a rodinný dom orientačné číslo XXX, postavený na parcele XXX/X

Pozemok parc.č. XXX/X vznikol z parcely č. XXX. Súčasnými vlastníkmi predmetnej parcely je O. U. a F. U., každý v X/XX. Tento podiel nadobudli titulom dedenia po poručiteľke E. U.. Na parcele je postavený rodinný domček s jednou izbou, nehnuteľnosť na ňom postavenú užívali rodičia manžela navrhovateľky. Po ich smrti začala domček užívať navrhovateľka spolu s manželom. V roku 1993 ho výrazne prestávali a zrekonštruovali. V súčasnosti tam býva dcéra, ktorá uhrádza všetky náklady spojené s údržbou. Počiatok dobromyseľnej držby, podľa navrhovateľky, je okamih, kedy sporné nehnuteľnosti začali užívať E. U. s manželom, následne do dobromyseľnej držby vstúpil ich syn.

Časť pozemku parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2

Pozemok parc.č. XXX/X vznikla z parcely č. XXX. Aj v tomto prípade navrhovateľka za počiatok dobromyseľnej držby považuje okamih, kedy nehnuteľnosti začali užívať E. U. s manželom .

Uznesením zo dňa 3.12.2009 súd pripustil, aby do konania vstúpil odporca v 2.rade.

Uznesením zo dňa 10.11.2011 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania s tým, že navrhovateľka sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti pozemok parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2, pozemok parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2, rodinný dom postavený na parcele č. XXX/X orientačné číslo XXX, súpisné číslo XXXX, X/X pozemku parc.č. XXX/ X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2 , 1 pivnice a prešovne na parc. č. XXX/X a XXX/ X patrila do dedičstva po zomrelom O. U.. A ďalej určenia, že do výlučného vlastníctva odporcu v 2. rade patrí 1 pozemku parc.č. XXX/X , dom na parc.č. XXX/X a 1 pivnice a prešovne na parc.č. XXX/ X a XXX/X.

Uznesením zo dňa 4.6.2012, č.k. -228 súd pripustil, aby do konania pristúpila odporkyňa v X.rade, O. H..

Na pojednávaní dňa 11.10.2012 navrhovateľka zobrala návrh voči odporkyni v 3. rade späť.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) navrhovateľ môže vziať za konania návrh na jeho začatie späť a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je vzatý návrh späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Keďže navrhovateľka zobrala návrh voči odporkyni v 3.rade späť, súd konanie voči nej zastavil.

Odporcovia sa k návrhu písomne nejadrili. Neskôr uviedli, že s návrhom nesúhlasia, nie sú splnené zákonné podmienky vydržania a to predovšetkým dobromyseľnosť.

Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to obsahom poslednej vôle F. F., PK vložky č. XXXX, LV č. XXXX, geometrickým plánom, kópiou pozemkovej mapy, obsahom dedičských spisov D1022/93, D 226/95, rozhodnutím č.k. D 348/66 zo dňa 14.6.1966, znaleckým posudkom č.3/2012, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov O. U.j, O. H. K. N., K. D., X. F., I. U.j a zistil nasledovný skutkový stav.

Z pk.vložky XXXX súd zistil, že ako vlastník parc.č.. vo výmere 4 áre 86 m2 a domu pop.č. XXX. s dvorom boli vedení F. F. s manželkou v 1 a O. F. v 1.

F. F. spísal poslednú vôľu, podľa ktorej svoj podiel parcely č. XXX, vrátane stavieb, prenecháva C. U. a jeho manželke. Súčasťou bola aj výmera, na ktorej manželia postavili v roku 1960 s jeho súhlasom prístavbu. Táto posledná vôľa sa do dedičského konania po poručiteľovi F.i F. nepremietla.

Dňa 14.11.1963 národný podnik Hydrostav Bratislava vykonal úradný odhad rodinného domčeka č..XXX v Bratislave N., zapísaný vo vl.č. XXXX na parc.č. XXX.. Listina bola adresovaná C. U. Podľa odhadu bol rodinný dom vybudovaný v roku 1933 na pôvodných starých základoch domu. V posudku sa uvádza, že F. F. patrí 3/6 a jeho trom deťom každému 1/6.

Štátne notárstvo Bratislava v dedičskom konaní po F. ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, v konaní vedenom pod sp.zn. D 348/66, rozhodlo dňa 14.6.1966 tak, že potvrdilo nadobudnutie dedičstva na základe uzatvorenej dohody dedičov E. U.j, ktorá nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným vo vl.č. XXXX., parc.č. XXXX., dom č.., s dvorom vo výmere 4 áre 86 m2 v polovici.

Po E. ktorá zomrela dňa X.X.XXXX. bolo vedené dedičské konanie pod sp.zn. D 505/85. Rozhodnutím zo dňa 30.1.1986 bola schválená dohoda dedičov, v zmysle ktorej nehnuteľnosti pk.vl. XXXX, parc.č. XXX ako parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X . v 1/6, preberajú synovi F. a O., každý rovnakým dielom.

Konanie o novoobjavenom dedičstve prebehlo pod sp.zn. D 729/91. Štátne notárstvo v Bratislave v dedičskej veci po E. schválilo dňa 1.8.1991 dohodu dedičov, podľa ktorej celé novoobjavené dedičstvo a to pozemky zapísané v pk.vlož. XXXX parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/XX, nadobúdajú jej tri deti.

V dedičskom konaní po nebohom C.i , ktorý zomrel 1X.X.XXXX, uzatvorili dedičia dňa 2.2.1996 dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosť a to rodinný dom XXXX postavený na parc.č. XXX/X bez pozemku v 1, nadobudne O.

V dedičskom konaní po nebohej E. ktorá zomrela X.X.XXXX, . uzatvorili dedičia dňa 2.2.1996 dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosť a to rodinný dom XXXX . postavený na parc.č. XXX/X bez pozemku v 1/2, nadobudne O.Dňa 16.3.1995 bol Obvodnému súdu Bratislava III doručený návrh, na prejednanie novoobjaveného dedičstva po nebohej E. V návrhu sa uvádza, že nedopatrením nedošlo k prejednaniu nehnuteľnosti vo vl.č. XXXX, parc.č. XXX . dom, popisné číslo XXX. s dvorom v X.

Konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva () bolo uznesením zo dňa 23.3.1999 zastavené, z dôvodu nedoplnenia podania.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s O. uzatvorila v roku XXXX. a krátko pred svadbou začala užívať predmetné nehnuteľnosti. Za dom súp.č. XXXX, orientačné č. XXX platili daň z nehnuteľností, na dome s manželom vykonali rozsiahlu rekonštrukciu, urobili izoláciu, nové okná, dvere, kúrenie. Rodinný dom postavený na parc.č. XXX/X užívali od roku 1995. Parcela č. XXX/X v časti slúži ako prístupová cesta, vrátane k domu, ktorý užíva odporca. Na parcele vybudovali pergolu, je na nej garáž, súbežne s garážou je miesto, kde manžel s bratom vybudovali prešovňu. Manžel sa vyjadril, že od hranice konca garáže po prístrešok je pozemok ich. Vchod do prešovne je z parc.č. XXX/X, pokračuje po parc.č. XXX/X. a končí v polovici parcely č. XXX/X.

Odporkyňa 1. rade vo výpovedi potvrdila, že na dome , ktorý stojí na parc.č. XXX/X bola vykonaná rekonštrukcia. Uviedla, že tento dom zdedil jej brat po rodičoch, pričom to bolo bez pozemkov. Aj druhý dom postavili rodičia a po ich úmrtí ho zdedil O., s tým, že sa s nimi vyrovná, čo sa aj stalo, ale opäť sa nejednalo o pozemky. Čo sa týka garáže, túto postavil ešte otec. S vydržaním nesúhlasí, lebo s oboma bratmi boli dohodnutí inak. Uviedla, že sa ústne dohodli, že sa rozdelia so všetkými pozemkami na tri časti, aj s tými čo sú pod domom. V dedičskom konaní boli prevedené iba nehnuteľnosti bez pozemkov.

Odporca v 2.rade vypovedal, že keď zomrela mama, tak sa dohodli so súrodencami, že si všetko podelia na tretiny. Sestra sa vzdala v prospech brata O. podielu na dome, ktorý je postavený na parc.č. XXX/ X. Povedali si, že O. si zoberie dom po otcovi a mame. Vtedy sa dohodli, že pozemky sa rozdelia na tretiny a každý dostane rovnako. Nesúhlasil s nárokmi navrhovateľky na časť pozemku, ktorý je pod jeho domom a pivnicou. Uviedol, že má takú predstavu, že pozemky dajú dohromady, rozdelia rovnakým dielom, pričom sa vytvorí spoločný dvor. Parcela č. 595/1 sa vždy používala ako spoločný dvor. Prvý dom od ulice, postavený na parc.č. 595/4 je bratov dom, ktorý zdedil po starých rodičoch. Na parcele č. XXX/X je postavený jeho dom. Na parc.č. XXX/X j.e postavený dom švagrinej. Tento dom najskôr užívali otec a mamou, po ich smrti to mala dostať sestra, ale napokon sa dohodli, že dom bude brata O. Čo sa týka pivnice, ktorá je pod jeho domom, túto vybudoval on. Prešovňa sa nachádza na parc.č. XXX/X, on ju vybudoval a je jeho. Nikde sa nedohodli, čo je spoločný dvor, lebo ho všetci užívali.

Svedkyňa O. manželka odporcu v 2. rade uviedla, že tam býva už 48 rokov. Keď sa s manželom zobrali, prerobili byt, pristavali jednu izbu, rekonštruovali prešovňu, zaviedli plyn a vodu do dvora. Uviedla, že v roku 1971, po smrti F. F. O. prerobil dom č. XXX, v ktorom teraz býva I.

Svedkyňa O., sesternica odporcov, uviedla, že rodinný dom bol ešte starých rodičov, bol to celok, predpokladá, že všetci mali rovnaký diel na dedičstvo.

Svedok X., priateľ O., uviedol, že nehnuteľnosti užívali dvaja bratia, mali spoločnú pivnicu. Prvý dom od cesty Alojz rekonštruoval, bola to generálna oprava.

Svedok K.r, priateľ O. uviedol, že pivnicu užívali s bratom na polovicu, príjazdovú uličku užívali spoločne, garáž užíval Lojzo. Uviedol, že mal vedomosť o spore o pozemku pod skleníkom. O. patrila vrchná časť domu, jedna izba a predsieň a spodná časť, izba, kuchyňa a kúpeľňa. Ostatné časti domu užíval jeho brat.

Svedok X. F. uviedol, že keď tam chodieval, Q. brat býval v strednej časti domu, Q. býval v spodnej a mal ešte časť, ktorá bola bližšie k hlavnej ulici. Vrchnú časť prerobil, robila sa izolácia, poter, omietky, obklad kúpeľne. Zateplenie robil spoločne s bratom F., pričom vrchnú časť platil O., strednú F. a spodnú O.. Svedok uviedol, že to vnímal tak, že to majú vysporiadané. Časť, kde je vináreň vnímal, že je F.. Vináreň je úplne naspodu pozemku, nie je to pivnica. V pivnici mali obaja víno.

Svedkyňa I. U., dcéra navrhovateľky, uviedla, že dom súp.č. XXX zrekonštruovali jej rodičia. Spodný dom, súp.č. XXX, ten bol v roku 1995 tiež rekonštruovaný celý aj so strechou. Otec si pod pozemkom, ktorý nebol vysporiadaný vypestoval pergolu. Uviedla, že sa doma rozprávali, že mu patrí polovica prešovne a pivnice. Otec si bol vedomý, že dom mu patrí, preto ho zrekonštruoval.

Notárskou zápisnicou zo dňa 19.5.2000 O. a F. U. osvedčili nadobudnutie vlastníctva na základe vydržania. Vyhlásili, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, parc.č. XXX/X záhrada o výmere 91 m2 , každý v 1.. Táto parcela pochádza z parcely č. XXX. V roku 1938 titulom dedenia sa stala jej vlastníčkou aj E. U. v podiele 1/6. Začiatkom 40-tych rokov prišlo medzi súrodencami a ich otcom k prerozdeleniu majetku a parc.č. XXX bola celá pridelená E.J., vydatej U.. O tejto deľbe bola spísaná aj zmluva, ktorá sa nezachovala. V roku 1954 E. U. spolu s manželom mala za to, že pozemky sú vysporiadané a preto postavili rodinný dom. V roku 1985 ich matka zomrela a oni si prerozdelili majetok.

V zmysle ustanovenia v znení platnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, ak sa prevádza nehnuteľnosť na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Podľa ustanovenia v znení platnom po 1.1.1992 (ďalej len „“) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523125'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).

(3) Do doby podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523134'&ucin-k- dni='30.12.9999'> sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523134'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

, podľa tejto úpravy mohol občan za splnenia určitých podmienok nadobudnúť vlastníctvo veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve (). U pozemkov bolo vydržanie upravené inak. Novelou zákona z roku 1991, bola držba upravená v ustanovení .

Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení určitých podmienok. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a musí byť nepretržitá počas celej, zákonom stanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická aj právnická osoba.

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala určenia, že konkrétne nehnuteľnosti patria do dedičstva po O. U. a zároveň určenia, že odporca v 2. rade je vlastníkom špecifikovaných nehnuteľností. Podľa nej vlastníctvo nadobudli vydržaním.

Na určenie vlastníctva k domu postavenému na parc.č. XXX/X odporcovi v 2.rade, navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem, tak ako to vyžaduje ustanovenie . Jej právne postavenie by sa takýmto rozhodnutím nezmenilo, preto nemá naliehavý právny záujem na takomto určení.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či O. U. vydržal vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Právny titul, na základe ktorého by mohol byť O. U. dobromyseľný držiteľ predmetných nehnuteľností navrhovateľka neuviedla. Sám O. U. v notárskej zápisnici zo dňa 19.5.2000 vyhlásil, že nehnuteľnosti boli pridelená E.J., vydatej U., bola o tom spísaná aj zmluva, ktorá sa nezachovala a keď matka v roku 1985 zomrela, súrodenci si prerozdelili majetok. Akým spôsobom to urobili, však neuviedol. V konaní bolo nesporné, že súrodenci sa na delení majetku dohodli, svedčia o tom aj výpovede odporcov v 1 a 2.rade. Dohodli sa, že predmetný dom bude O.. Nebolo sporné, že O. U. s nehnuteľnosťou nakladal ako s vlastnou. Nebolo sporné, že urobil spolu s manželkou rozsiahlu rekonštrukciu predmetného domu, investoval do jeho opravy a zveľadenia, že sa o nehnuteľnosti staral, platil dane a poplatky. Samotná detencia však k vydržaniu nepostačuje. Úlohou súdu je posúdiť, či so zreteľom na všetky okolnosti bol držiteľ dobromyseľný. Skutočnosť, že si súrodenci podelili majetok po rodičoch, že sa ústne dohodli na jeho rozdelení, neznamená, že ich možno považovať za dobromyseľných držiteľov. Ústna dohoda ohľadom nehnuteľností nezakladá zmenu vlastníctva, od účinnosti zápis do katastra získal konštitutívny charakter, so zreteľom na všetky okolnosti nemožno považovať ústnu dohodu za okolnosť, ktorá svedčí o existencii dobrej viery, dobromyseľnosti držby. Ten kto sa uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej dohody o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkých okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu (rozsudok NS ČR , Soudní rozhledy, 1999, č.5, str. 151).

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Alojz Zvozil vedel, že nehnuteľnosť nie je vo výlučnom vlastníctve jeho matky. V zápisnici zo dňa 11.5.1995, v dedičskej veci po C. U. , ktorú podpísal aj prítomný O. U. sa uvádza, že parc.č. XXX/X je vedená na manželku C. U. v 1/6 a ostatnú jej rodinu v ďalších podieloch. Z toho je zrejmé, že Alojz Zvozil vedel o vlastníckych pomeroch, nemohol byť dobromyseľný držiteľ celého pozemku, pretože vedel, že pozemok patrí iba v časti -1/6 jeho matke.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava 3 zo dňa 30.1.1986, v dedičskej veci po E. U., vyplýva, že parc.č. XXX/X a č. XXX/X bola vo vlastníctve poručiteľky len v 1/6. Alojz Zvozil bol účastníkom konania, rozhodnutie mu bolo doručené.

O. U. adresoval dňa 16.3.1995 žiadosť o dodatočné prejednanie dedičstva po nebohej E. U., v ktorej uvádza, že nedopatrením nedošlo k prejednaniu nehnuteľností zapísaných vo vl.č. XXXX, parc.č. XXX dom č.XXX s dvorom a túto nehnuteľnosť matka zdedila po svojom nebohom otcovi F.J., v podiele 1/2 preto žiadajú o prejednanie 1 rodinného domu č. XXX a parc.. Aj z toho je zjavné, že O. U. nebol dobromyseľným držiteľom nehnuteľností.

V zápisnici zo dňa 5.10.1995 o prejednaní dedičstva po E. U. pred Obvodným súdom Bratislava 3 O. U. uviedol, že má vedomosť, že rodinný dom postavený na parc.č. XXX/.X, je postavený na pozemku, ktorý patril rodine matky.

V znaleckom posudku zo dňa 28.1.1986, ktorý bol vypracovaný pre potreby dedičského konania sa uvádza, že rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania bol postavený pred viac ako sto rokmi. V roku 1933 bol zbúraný starý dom, zostali dve miestnosti pivnice a na tom bol postavený rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami. Byty si modernizovali synovia E. U.. V roku 1970 bola vybudovaná nová prešovňa, budovala ju E. U. s manželom a syn poručiteľky s manželkou. Nad prešovňou si syn poručiteľky vybudoval izbu.

V prejednávanom prípade by sa ako o dobromyseľnej držiteľke dalo uvažovať o E. U. s manželom, ktorým svedčí titul držby a to závet po poručiteľovi F.J.. V konaní však nebol preukázaný žiaden titul, na základe ktorého by sa O. U. mohol domnievať, že je dobromyseľným držiteľom predmetných nehnuteľností. Dedičské konanie po E. U. prebehlo, ale predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia. S ohľadom na všetky okolnosti muselo byť O. U. zjavné, že jemu nesvedčí žiaden titul na vlastníctvo predmetných nehnuteľností a ústna dohoda so I. nepostačuje.

Podľa ustálenej judikatúry dobrá viera držiteľa je daná so zreteľom na všetky okolnosti a musí sa vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. To však neznamená, že taký titul musí byť daný, postačí, že držiteľ je vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je a posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere je treba hodnotiť objektívne.

V prejednávanom prípade navrhovateľka nepreukázala titul, na základe ktorého mohlo O. U. vzniknúť vlastnícke právo vydržaním. Naopak, v konaní bolo preukázané, že už po smrti matky v roku 1985 O. U. vedel, že pozemky nie sú vysporiadané, aj to, že jeho matka nebola vlastníčkou celej nehnuteľnosti, ale len jej časti. Keďže nebol splnený prvý predpoklad na nadobudnutie vlastníctva vydržaním a to oprávnenosť držby, súd návrh zamietol.

Súd zamietol aj návrh na určenie, že do dedičstva patrí polovica pozemku parc.č. XXX/X a návrh, že odporca v 2. rade je vlastníkom 1 tohto pozemku. Navrhovateľka nemôže mať naliehavý právny záujem na takomto určení, mohla by sa domáhať určenia, že O. a F. U. boli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, každý v podiele 1, ale ani v takomto prípade by neboli splnené zákonné predpoklady na nadobudnutie vlastníctva vydržaním, preto súd tento návrh zamietol.

Navrhovateľka sa domáhala aj určenia, že 1 pivnice a prešovne na parc. č. XXX/X a XXX/X patrí do dedičstva po nebohom O. U. a druhá polovica pivnice a prešovne patrí odporcovi v 2. rade. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že pivnica a prešovňa nie sú súčasťou rodinného domu, že sú osobitnými nehnuteľnosťami, osobitnou vecou v právnom význame slova. Preto súd o ich vlastníckych vzťahoch nerozhodoval.

Navrhovateľka vo svojom podaní zo dňa 16.5.202 žiadala, aby súd určil vlastníctvo k domu z titulu spracovania veci. Uviedla, že si nechala vypracovať znalecký posudok za účelom zistenia investícii do nehnuteľnosti, domu č. XXX a domnieva sa, že O. U. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti spracovaním.

Podľa ustanovenia ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

(2) Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

O spracovanie veci ide vtedy, ak sa vytvorená, nová vec, odlišuje svojou podstatou, vzhľadovo, funkčne, od veci spracovanej. O spracovanie nejde vtedy, ak dochádza iba k zhodnocovaniu veci. Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnosti (stavby) je možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, že touto činnosťou sa zhotoví nová nehnuteľná vec (58/2005 ZSP).

V prejednávanom prípade ani znaleckým posudkom navrhovateľka nepreukázala, že investíciou do predmetného domu vytvorila novú vec a stavebné opravy, úpravy či renovácia, nemienia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci. Preto súd návrh na určenie vlastníctva spracovaním nepovažoval za dôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, preto súd rozhodol o povinnosti navrhovateľky nahradiť odporcom trovy konania vo výške 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia , po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.