Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_9C-5-2012.pdf
PDF · 96.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., A. XX/XX, proti odporcovi v rade 1/: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., U. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Máriom Buksom, advokátom so sídlom v Martine, P. Mudroňa 601/45, v rade 2/: F.. X. U., Martinská fakultná nemocnica, Ortopedicko-traumatologická klinika Martin, v konaní o náhradu škody takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti v merite veci.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom sa voči odporcom v rade 1/ a 2/ domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená odporcami v rade 1/ a 2/ na tom skutkovom základe, že uvedená škoda mu vznikla v súvislosti s mimosúdnym vyrovnaním finančných nárokov poškodeného, t. j. odporcu v rade 1/ v rámci trestného konania, ktorého sa dopustil tým spôsobom, že odporca v rade 1/ uviedol nepravdivé skutočnosti v súvislosti so zraneniami a následkami, aké mal, a to aj s odporcom v rade 2/, ktorý ako odborný lekár si musel uvedomiť rozsah poškodenia na zdraví u odporcu v rade 1/, no i napriek tomu vypracoval posudok pre sťaženie spoločenského uplatnenia a vykonal aj bodové ohodnotenie. Podľa platných zákonov lekárske posudky považoval za falošné a sfalšované od samého začiatku, a teda neplatné. Na základe takto sfalšovaných, neplatných a nepravdivých lekárskych posudkov bol uvedený do omylu a jeho omyl využil odporca v rade 1/ na svoje neoprávnené obohatenie, keď získal od neho v rámci mimosúdneho urovnania sumu 1 200,- €. Pokiaľ ide o posudok F.. U. a F.. V., neboli posudzujúci lekári, ale tieto posudky zhotovili ako osoby zo zákona na uvedený úkon neoprávnene. Dokonca odporca v rade 2/ nebol v tom čase primár na chirurgickej klinike. Poukázal ďalej na závery znaleckého posudku č. 70/2007 F.. K., ktorý okrem iného sa mal v znaleckom posudku vyjadriť, že u poškodeného poranenia nezanechajú následky trvalého charakteru, ktoré by znižovali jeho pracovnú spôsobilosť a sťažovali by jeho uplatnenie v spoločnosti. Keďže takýmto konaním mu bola spôsobená priama finančná ujma u odporcu v rade 1/ vo výške 1 200,- €, ktoré mu vyplatil na základe dohody o urovnaní, ale zároveň mu bola spôsobená aj morálna nemajetková škoda a škoda na zdraví, ktorú si voči odporcom v rade 1/ a 2/ uplatňoval u každého do výšky 10 000,- €.
Odporca v rade 1/ prostredníctvom právneho zástupcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že uvedený návrh je bezdôvodný a navyše je uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty, v ktorej sa môže navrhovateľ domáhať náhrady škody. Najneskôr v roku 2009 navrhovateľ vedel, že mu mala byť spôsobená škoda, aj kto za ňu zodpovedá, a teda najneskôr do 31.12.2011 uplynula premlčacia doba, v ktorej sa mohol navrhovateľ domáhať náhrady škody voči odporcom. Keďže návrh podal až
12.01.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, nemôže mu súd jeho právo priznať. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s takýmto záverom, poukázal na to, že navrhovateľ v rámci trestného konania vedeného na tunajšom súde bol odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu a okrem iného trestu bol zaviazaný povinnosťou náhrady škody a so zvyškom náhrady škody bol odkázaný na občiansko-právne konania. Preto prostredníctvom právneho zástupcu požiadal odporca navrhovateľa o náhradu škody, ktorú mu zaplatil, pričom pri stretnutí a jednaní o výške náhrady škody nevzniesol žiadne námietky ani k opodstatnenosti ani k jej náhrade ani k jej výške, ktorú mu nakoniec vyplatil.
Odporca v rade 2/ reagoval na návrh navrhovateľa písomným vyjadrením zo dňa 29.03.2012. Navrhoval návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, a to z dôvodu, že navrhovateľ sa liečil v ústavnom ošetrení UN Martin pre traumatické poškodenie strelnou zbraňou. Podľa Vyhlášky č. 437/2004 Z. z., a to konkrétne § 7, bol plne oprávnenou osobou nie len bodovanie úrazu vykonať, ale ako zástupca prednostu kliniky ho i overovať. Ďalej poukázal, že je súdnym znalcom z oblasti medicíny so zvláštnou špecializáciou pre traumatológiu, zapísaný v zozname znalcov a do jeho kompetencie v rámci toho patrí vypracovanie posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia pre úrazy. Ako znalec okrem iného vypracováva a podáva posudky bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia pre súdy všetkých stupňov, prokuratúru, vyšetrovacie orgány, bezpečnostné orgány, sociálnu poisťovňu, všetky komerčné poisťovne, súkromné osoby a iné, pričom ide o postup vždy v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Tak isto prevádzkuje v tejto oblasti živnosť od roku 1998 na vypisovanie a vypracovávanie posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia okrem iného. Pokiaľ išlo o konkrétny znalecký posudok vo vzťahu k poškodenému odporcovi v rade 1/ o bolestnom, vypracoval ho štandardne na základe kompletnej zdravotnej dokumentácie, ktorú odporca v rade 1/ predložil, a pokiaľ išlo o sťaženie spoločenského uplatnenia, vypracoval ho na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a osobného vyšetrenia odporcu v rade 1/, na záveroch ktorých v celom rozsahu zotrváva. K osobným invektívam zo strany navrhovateľa nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi, a to najmä znaleckým posudkom č. 70/2007 F.. P. K., dohodou o urovnaní zo dňa 09.04.2009, výzvou na náhradu škody zo dňa 12.03.2009, hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia, pripojeným spisom Okresného súdu v Martine 13T/47/2008 a z neho najmä lekárskymi posudkami, znaleckým posudkom F.. K., právoplatným rozsudkom, ako aj s ďalšími listinami, ktoré sú trvalou súčasťou súdneho spisu a zistil:
Z rozsudku Okresného súdu Martin 13T/47/2008 zo dňa 27.10.2008 mal súd preukázané, že navrhovateľ P. A. bol obžalovaný pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155, ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14, ods. 1 Trestného zákona a uznaný za vinného zo spáchaného skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.10.2008. Tým istým rozsudkom podľa § 287, ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému vo výške 15 010,- Sk a so zvyškom nároku na náhradu škody bol odkázaný poškodený na občiansko-právne konanie.
Z písomnej dohody o urovnaní 09.04.2009, ktorá bola uzatvorená medzi odporcom v rade 1/ a navrhovateľom, vyplynulo, že odporca v rade 1/ sa domáha zaplatenia sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) podľa potvrdenia F.. F. V.. Toto potvrdenie bolo zo strany navrhovateľa rozporované a poukázal na závery znaleckého posudku pripojeného v trestnom konaní, ktoré vypracoval F.. K. v rámci trestného konania pod č. 70/2007. Námietka spočívala v tom, že podľa tohto znaleckého posudku úraz nezanechá žiadne trvalé následky. Odporca v rade 1/ si teda zabezpečil nový znalecký posudok, ktorý vypracoval F.. X. U., ktorý vykonal ohodnotenie SSU na 150 bodov. I tento znalecký posudok bol navrhovateľom rozporovaný. Vec bola konzultovaná znalcom z odboru zdravotníctva, ktorý konštatoval nadhodnotenie bodového ohodnotenia v znaleckom posudku, a preto zostalo toto sporné právo poškodeného na nárok SSU. Navrhovateľ navrhol dohodu o urovnaní, kedy zhodnotenia SSU zo dňa 02.03.2009 vypracovaného odporcom v rade 2/, F.. X. U., bolo ustálené SSU na úrovni 150 bodov, bol ochotný akceptovať výšku 1 200,- €. Odporca v rade 1/ sa rozhodol akceptovať tento návrh, a preto dohodou o urovnaní, ktorú uzatvorili, sa rozhodli upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné, čím doterajší sporný záväzok navrhovateľa voči odporcovi v rade 1/ nahradili novým vzájomne odsúhlaseným záväzkom, ktorý vyplýval z uvedeného obsahu urovnania. Z tohto obsahu
vyplynulo, že poškodený, t. j. odporca v rade 1/ pri podpise dohody o urovnaní ako náhradu škody z titulu SSU vzniknutú v príčinnej súvislosti s konaním navrhovateľa podľa právoplatného rozsudku tunajšieho súdu 13T/47/2008 zo dňa 27.10.2008 s tým, že pokiaľ ide o trovy konania a trovy právneho zastúpenia, si navzájom voči sebe neuplatňujú a bude ich znášať každý sám. Zaplatením sumy 1 200,- € odporcom v rade 1/ bolo potvrdené vlastnoručným podpisom a účastníci dohody všetky nároky z titulu opísaného skutkového stavu (rozsudok 13T/47/2008) potvrdili, že dohoda bola podpísaná na základe ich slobodnej a vážne prejavenej ich vôle, nežiadajú nič vyplatiť a po prečítaní dohody na znak súhlasu vlastnoručne ju podpísali.
Predmetom súdneho sporu je náhrada škody, ktorej sa domáha navrhovateľ voči odporcovi v rade 1/ z toho dôvodu, že ho uviedol do omylu a posudok, ktorý vypracoval F.. U., nebol v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, bol falošný, sfalšovaný a teda neplatný, a preto mu vznikla škoda voči odporcovi v rade 1/ vo forme vyplatenia ním požadovanej škody 1 200,- € a pokiaľ išlo o nemajetkovú ujmu, ktorú si uplatňoval vo výške 10 000,- €, domáhal sa jej nie len voči odporcovi v rade 1/, ale aj voči odporcovi v rade 2/.
Podľa § 581, ods. 1 OZ dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Podľa ods. 3 citovaného zákona doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Uvedené zákonné ustanovenie je transakcia, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Urovnaním sa so záväzkového vzťahu strán odstraňuje to, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné, a to nie vyšetrením a zistením skutočného stavu sporného prvku v ich vzťahu, ale zrušením záväzku, ktorý má tieto nedostatky a jeho nahradením novým záväzkom. K odstráneniu spornosti sa často dospeje na základe vzájomných ústupkov strán tak, že v novom záväzku si doterajšie vzájomné práva a povinnosti upravia podrobnejšie.
Podľa § 586, ods. 1, 2 OZ omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.
Ak urovnaním strany novoupravili určité práva a povinnosti, ktoré boli celkom nepochybné, a ktoré iba omylom považovali za sporné, nemá to vplyv na platnosť urovnania. V prípade, že omyl vyvolala jedna strana úmyselne alebo ľsťou, druhá strana má právo dovolať sa neplatnosti tohto urovnania. Pri uzatvorení dohody musí byť dobromyseľnosť obojstranná a dôkazné bremeno postihuje tú stranu, ktorá tvrdí, že druhá strana nebola dobromyseľná.
Vychádzajúc z týchto citovaných ustanovení, z vykonaného dokazovania, bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ s odporcom v rade 1/ uzatvorili dohodu o urovnaní s tým obsahom, ako bolo konštatované v rámci tohto konania. Predmetom urovnania bola náhrada škody súvisiaca s trestným konaním, v rámci ktorého bol navrhovateľ odsúdený za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví a bol čiastočne zaviazaný k náhrade škody poškodeného G. P. (odporca v rade 1/). V rámci dohody o vyplatení výšky náhrady škody na ublížení na zdraví podľa znaleckých posudkov, ktoré boli namietané zo strany navrhovateľa, obe strany sa dohodli na urovnaní spornej záležitosti tak, že navrhovateľ P. A. navrhol poškodenému G. P.Č., že mu vyplatí z titulu SSU 1 200,- € a učinil tak v súlade s príslušnými ustanoveniami, ktoré súd citoval. Navrhovateľ v konaní nepreukázal relevantným dôvodom, že bol pri uzatváraní tejto dohody
uvedený do omylu. Tvrdiac, že posudok, ktorý vypracoval odporca v rade 2/, bol sfalšovaný a bol vydaný neoprávnenou osobou, nebolo preukázané. Obrana odporcu v rade 2/ bola súdom akceptovaná, pretože súdu je známe, že je znalcom v odvetví zdravotníctva a jeho kompetencie aj v súvislosti s týmto konkrétnym znaleckým posudkom boli vykonané v súlade s jeho oprávneniami. Aj z obsahovej stránky samotnej dohody jednoznačne vyplynulo, že strany konali dobromyseľne, návrh na uzatvorenie takejto dohody prišiel práve z iniciatívy navrhovateľa, ktorý sám navrhol poškodenému, aby spornú výšku, ktorej sa on sám dovolával, riešili podľa záverov bodového ohodnotenia znaleckého posudku F.. U. s jej čiastočným znížením, a to na čiastku 1 200,- €. Poškodený tento návrh akceptoval a následne došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní.
Navrhovateľ však svoj nárok označoval ako náhradu škody. Podľa § 420, ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Predpokladom vzniku občiansko-právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť vyplývajúcu z konkrétneho záväzkovo-právneho vzťahu alebo povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inej povinnosti škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Podľa ods. 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia, čo znamená, že ak sa preukáže, že škodca spôsobil škodu (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Z uvedeného konania tieto skutočnosti preukázané neboli, nebola preukázaná príčinná súvislosť v súvislosti so vznikom škody a následkom tak, ako to tvrdil navrhovateľ, pretože pri uzatváraní dohody o urovnaní nedošlo k porušeniu žiadnych povinností ani právnych predpisov.
V zmysle § 106, ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Ak navrhovateľ tvrdí, že škoda mu vznikla v súvislosti s uzatvorením dohody o urovnaní, táto bola medzi účastníkmi uzatvorená dňa 09.04.2009, kedy aj došlo k vyplateniu finančných nárokov zo strany navrhovateľa voči poškodenému, t. j. odporcovi v rade 1/. Od uvedeného dňa začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva, pretože vtedy reálne navrhovateľ nadobudol vedomosť o škode, vedomosť o tom, kto je zodpovedný za túto škodu a uvedené právo mal na súde uplatniť v dvojročnej premlčacej lehote, teda najneskôr do 09.04.2011. Návrh bol podaný 12.01.2012, teda po uplynutí zákonnej subjektívnej premlčacej lehoty, a preto súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Navrhovateľ okrem majetkovej náhrady škody si uplatňoval voči odporcom v rade 1/ a 2/ aj nemajetkovú náhradu škody, ktorú mu mali spôsobiť ako morálnu ujmu, pričom bližšie nešpecifikoval a nekonkretizoval, v čom k takejto nemajetkovej ujme v súvislosti s konaním odporcov 1/ a 2/ malo dôjsť. Základom úspechu podaného návrhu týkajúceho sa ochrany imateriálnych hodnôt a stránky osobnosti človeka, akými sú meno, česť, dôstojnosť, súkromie a podobne, je možné upraviť osobité práva, ktoré sa nazývajú osobnostnými právami, a tieto práva, resp. jednotlivé predmety ochrany osobnosti v občianskom práve sa členia na práva, ktoré majú rôznu podobu. V konaní nebolo preukázané ani len v základných náznakoch, že došlo k neoprávneným zásahom voči osobe navrhovateľa do jeho cti, dôstojnosti, ktoré by objektívne boli spôsobilé privodiť mu ujmu. Súd skúmal, v akých súvislostiach a za akých okolností splnením si práv či povinností zo strany odporcov vo vzťahu k navrhovateľovi došlo. Keďže nebolo preukázané takéto konanie, ktoré by kvalifikovaným spôsobom mohlo narušiť alebo čo i len vzbudiť podozrenie z narušenia občianskej cti navrhovateľa, neboli preukázané. Aj v tejto časti preto súd považoval návrh navrhovateľa za právne neopodstatnený a zamietol ho.
O trovách konania súd s poukazom na ustanovenie § 151, ods. 3 O.s.p. rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia v merite veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).