Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/191/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Antal a prísediacich senátu Márie Trochovej a JUDr. Tatiany Halászovej v trestnej veci obžalovaného R. M., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. októbra 2012, takto

rozhodol:

Obžalovaný: R. M. Á. T. P. F. J. , nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom Ž. XX, okres T. B., bez pracovného pomeru, t.č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica,

j e v i n n ý , ž e

v Žípe v rodinnom dome najmä od času, kedy bol naposledy prepustený z výkonu trestu odňatia slobody od 26.09.2010, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie manželke P. M. a svojmu synovi R. M. ml. tak, že ich pod rôznymi zámienkami skoro každý deň bil, a to päsťou alebo dlaňou po hlave a tvári, manželke P. M. takmer denne vulgárne nadával, a to najmä do kuriev, každý mesiac jej bral finančné prostriedky, ktoré dostávala ako sociálnu dávku v nezamestnanosti a detské prídavky na deti, často ju vyháňal zo spoločného bydliska tak, že musela spať vonku pred dverami a dňa 02.03.2012 vo večerných hodinách, keď ležala s horúčkou v posteli, ju vytiahol z postele a pod hrozbou bitky ju donútil opustiť spoločný dom, v dôsledku čoho táto zo strachu o svoju bezpečnosť odišla so svojimi deťmi R. M. ml., mal. P. M., nar. XX.XX.XXXX a mal. B. M., nar. XX.XX.XXXX ku svojej dcére Z. Š.Z. do Neporadze, t e d a

týral blízku osobu a osobu, ktorá je v jeho starostlivosti spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním a vyvolávaním strachu, ktoré ohrozovalo ich fyzické a psychické zdravie,

t ý m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa .

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na súd dňa 22.08.2012 obžalobu pod sp.zn. -59 na obvineného R. M., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona na tom skutkovom základe ako je to v tejto obžalobe uvedené. V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní modifikoval miesto, kde sa mal skutok stať tak, že sa stal v obci Žíp a nie v obci Bátka.

Obhajca obžalovaného v stanovisku k obžalobe uviedol, že nesúhlasí s obžalobou v takom rozsahu ako bola podaná a že obžalovaný sa necíti byť vinný.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný R. M. vyhlásil podľa , že je nevinný.

Jeho výsluch bol na hlavnom pojednávaní sťažený nie len z toho dôvodu, že neovláda jazyk slovenský a bolo mu potrebné tlmočiť, ale aj preto, že tvrdil, že zle počuje, občas sa tváril, že niečomu nerozumie, nakláňal sa k tlmočníčke s odôvodnením, že sa jej snaží čítať z pier to, čo tlmočníčka prekladá.

Pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nie je pravda, že by bil manželku a deti, ubližoval im, určitý čas bývali aj v činžiaku a keby to mala byť pravda, tak to tam musel niekto počuť. Poprel tiež, že by sa doma hádali, tvrdil, že o ničom nevie a ani nevedel vysvetliť, prečo proti nemu manželka a deti vypovedali. Podľa neho manželka mala nahovoriť deti ako majú proti nemu vypovedať, nevie si to však vysvetliť. O synovi R. sa vyjadril, že tento nechce poslúchať a keď sa vrátil z väzenia, tak o tom hovoril aj „sudcovi z dediny“ (v tejto súvislosti sa uvádza, že vo svojej výpovedi obžalovaný používal častejšie výraz „sudca z dediny“, pričom bolo zistené, že má na mysli starostku obce), tvrdil, že on sa snažil deti vždy len riadne vychovávať. Z tohto dôvodu chodil aj žobrať do Nemecka, kde mu jeden farár dal peniaze, a to okolo 270.000,-Sk, za ktoré kúpil pre rodinu v obci dva domy. Výslovne poprel, že by manželku udrel päsťou do tváre, v dôsledku čoho by mala vykrivené ústa a ani ju nekopol do brucha keď bola tehotná. Poprel tiež, že by bral manželke peniaze a v tejto súvislosti dodal, že peniaze, teda podporu vyberala na pošte manželka a ona mu ich potom dala, aby ich odložil, na nákupy chodievali spoločne autom. Potvrdil, že ju dňa 02.03.2012 vyhodil z domu, čo odôvodnil tým, že sa nevedela správať, v ďalšej časti výpovedi však už túto skutočnosť poprel a uviedol, že jej neublížil, nezbil ju ani sa jej nevyhrážal a že z domu odišla sama. Vtedy mal byť doma okrem nej len syn P. a dcéra B. a okolnosti, ktoré sa vtedy odohrali popísal tak, že prišiel domov na bicykli, syn sa tešil, že sa bude môcť na ňom voziť, manželka ležala v posteli, on sa jej len spýtal, či je chorá a on na to mala vyskočiť z postele, prehrabala sa vo veciach v skrini, vzala mobil a išla von, pričom on ju chytil a stiahol ju, v dôsledku čoho spadla manželka na zem, sama sa však postavila a on ju už potom nechal a ona na to zavolala policajtov. Z jeho výsluchu bolo ďalej zistené, že od svojich 19 rokov až 20 rokov poberal invalidný dôchodok, ktorý už nedostáva asi 5 rokov, tento činil cca 9.600,-Sk mesačne. Dôchodok používali v domácnosti na nákupy nábytku, na oblečenie, na autobus pre deti do školy, na ich stravu a podobne. Často chodieval žobrať do Nemecka, začal pred 15 rokmi až 17 rokmi, dva týždne bol doma a dva týždne žobral, denne takto získal 60 eur až 70 eur, peniaze odkladal a keď prišiel domov, tak v rodine za ne nakúpili potrebné veci a opravil z toho aj dom. Jeden z domov mal darovať manželke s deťmi. Vo výkone trestu odňatia slobody bol celkom asi 3 a pol roka.

Poškodená - svedkyňa P. M., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo a odoprela vypovedať. Dodala, že nechce obžalovanému priťažiť, v ďalšom má v záujme žiť si svoj vlastný život a z tohto dôvodu podala aj návrh na rozvod. Tvrdila, že sa ho bojí a aj preto nechce vypovedať. Uviedla tiež, že kým je vo väzbe, tak sa jej osobne nevyhrážal, avšak sa jej vyhrážali rodinní príbuzní obžalovaného, títo ju mali dokonca v období Veľkej noci zbiť a tiež aj jej syna R. a preto na útočníkov podala aj trestné oznámenie. Mali ju biť bratia obžalovaného, ktorých mená však neuviedla, z dôvodu, aby stiahla obžalobu.

Poškodený - svedok ml. R. M. mladší, syn obžalovaného na hlavnom pojednávaní tiež využil svoje zákonné právo a odoprel k veci vypovedať. Odopretie výpovede zdôvodnil tým, že má rád oboch rodičov. Potvrdil, že ho zbili „T. a W.“, nevedel však uviesť z akého dôvodu, pričom v súčasnosti je už všetko v poriadku. Na otázku predsedu senátu uviedol, že sa mu nikto nevyhrážal, ani na neho nevplýval vo vzťahu k tomu, ako má vypovedať v tejto trestnej veci.

Vzhľadom k záverom znaleckého posudku MUDr. Zity Shinwariovej, psychiatričky, kde nedoporučila kontakt obžalovaného s deťmi mal. P. a mal. B. M. počas úkonov trestného konania, a na tomto závere zotrvala aj na hlavnom pojednávaní, boli svedkovia mal. P. M. a mal. B. M. - deti obžalovaného, vypočutí v neprítomnosti obžalovaného, ktorého súd podľa vylúčil z hlavného pojednávania počas ich výsluchu.

Svedok mal. P. M.Á., osoba mladšia ako 15 rokov po primeranom zákonnom poučení využil svoje zákonné právo a odoprel k veci vypovedať, pretože obžalovaný je jeho otec.

Svedkyňa mal. B. M., osoba mladšia ako 15 rokov po zákonnom poučení a zložení prísahy k veci vypovedala aj napriek tomu, že obžalovaný je jej otec a nevyužila z tohto dôvodu svoje zákonné právo odoprieť vypovedať. Uviedla, že v spoločnej domácnosti bývala s otcom, mamou, s bratmi R. a P., sestry V. a Z. sú už vydaté a bývajú samostatne. Na otázku, aby uviedla, aké bolo ich spolužitie s otcom, vypovedala, že keď bol otec doma, nebolo dobre, lebo sa často hneval na nich, bil mamu aj ich, teda deti a kričal. Bolo to najmä od vtedy, ako sa vrátil naposledy z väzenia. Zo začiatku sa správal dobre, ale asi po týždni začal viac kričať a biť ich. Nadával najmä staršiemu bratovi R., ktorého aj bil a to skoro každý deň, raz ho mal udrieť pri pílení dreva aj pílou po krku. Otec sa často hneval a kričal na R., ktorého sústavne posielal do lesa pre drevo a niekedy s ním chodil aj brat P., keď sa vrátil zo školy. Mladšieho brata P. nebil, raz sa stalo, že aj ju udrel hrncom po hlave a tiekla jej krv a bolo to len preto, lebo chcel od nej, aby mu doniesla tanier, ale ona počula, že chce hrniec, tak mu ho doniesla a on ju potom s týmto hrncom udrel po hlave. Inokedy sa na ňu hneval, že sa vymaľovala a keď sa jej mama zastala, tak ju udrel do hrude. Vypovedala, že otec na nich často kričal a bil ich, hlavne vtedy keď bol opitý a niekedy aj vtedy, keď bol triezvy a bolo to veľmi často. Uviedla tiež, že mama po bitke nešla k lekárovi a keď za lekárom aj išla, tak nepovedala pravdu, čo sa jej stalo, vymyslela si niečo iné, aby sa otec nehneval a keď sa od lekára vrátila, tak sa jej otec „líškal“, mama sa ho však bála. Videla tiež, že keď mama bola chorá a otec sa vrátil opitý z Rokytníka na bicykli, tak jej začal nadávať do kuriev a že je špinavá a vylial všetko čo uvarila psovi. K poslednému útoku otca voči nim uviedla, že sa to stalo keď bola mama chorá, otec počúval hlasno hudbu na počítači a mala chcela, aby hudbu stíšil, na čo on na ňu zakričal, že „ticho kurva“, vyhodil ju z domu a tiež hovoril, že ak zavolá policajtov, tak bude „psí svet“ a že podpáli dom a že policajti ju pojebú. Mama sa vtedy veľmi bála a odišla s nimi, teda s deťmi P. a s ňou do Neporadze k dcére Z. Š., kde už bol brat R.. Tieto popísané udalosti sama videla.

Vo vzťahu k hospodáreniu s peniazmi v rodine uviedla, že pre peniaze na poštu chodili obaja rodičia, niekedy išla aj ona s nimi, pričom po obdržaní peňazí mama vyplatila potrebné veci a nakúpila potraviny a otec sa medzitým opil. Podľa nej hrával otec aj na výherných automatoch, čo sama osobne videla, keďže stála vedľa neho a niekedy to počula aj od mamy. Potvrdila, že otec chodieval žobrať do Nemecka často, raz zobral so sebou aj brata R. a tento jej potom hovoril, že otec ho nútil vyberať potraviny zo smetných kúp a jesť ich a nebol ochotný mu kúpiť jedlo, pričom keď jej brat o tom rozprával, tak plakal. Podľa nej otec domov z Nemecka veľa peňazí nenosil, raz keď mali ísť do školy, tak im kúpil nohavice a topánky.

Po výsluchu mal. P. M. a mal. B. M. prebiehalo ďalšie dokazovanie na hlavnom pojednávaní už v prítomnosti obžalovaného, pričom predseda senátu s obsahom výsluchu maloletých detí M. oboznámil obžalovaného.

Obžalovaný k výpovedi dcéry - svedkyne mal. B. M. uviedol, že táto nevypovedala pravdu a klamala. Podľa neho nemohla vedieť koľko peňazí nosil domov a poprel, že by bil syna R., ako aj to, že by B. udrel hrncom po hlave.

Svedkyňa V.É. N. W., ktorá je starostka obce Žíp už skoro 20 rokov uviedla, že pozná obžalovaného osobne, ako aj jeho rodinu. O ňom uviedla, že naposledy bol vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil voči nej. Po výkone trestu ju mal obžalovaný navštíviť, ospravedlnil sa jej a poďakoval sa jej, že pomohla jeho rodine keď im vyhorel dom, ktorý aj následne

začal opravovať. Rodinu obžalovaného vníma tak, že v rámci svojich možností sa snaží zabezpečiť pre deti všetko potrebné. Ako negatívum obžalovaného uviedla, že má veľmi výbušnú povahu, uverí každému a má nedostatok sebakontroly. Podľa nej obžalovaný deti vychováva prísne a dodala, že pokiaľ aj niekedy syna R. udrel, tak si to tento zrejme zaslúžil pre svoje správanie. Svedkyňa má vedomosti o tom, že s obžalovaného synom R. sú problémy, že tento je ťažko zvládnuteľný a keď bol obžalovaný vo výkone trestu, manželka sama zrejme nezvládala jeho výchovu a preto nadobudla dojem, že obžalovaný sa tohto syna snažil vychovávať dôraznejšie. Nevedela si však obžalovaného predstaviť ako tyrana. O obžalovaného manželke, poškodenej P. M. uviedla, že vyrastala v detskom domove a že sa vie postarať tak sama o seba, ako aj o rodinu. Nikdy sa nebola sťažovať, že by bola zo strany obžalovaného týraná, nemala vedomosť ani o tom, že by bola zbitá. Vedela len o tom, že keď mala nejaké rodinné problémy, tak neprišla na verejno-prospešné práce, ale sa radšej doma skryla a na verejnosti sa neukazovala, svedkyňa však zranenia u poškodenej nevidela. Až keď už bol obžalovaný vo väzbe v predmetnej trestnej veci, vedela o tom, že poškodená bola napadnutá a zbitá rodinou obžalovaného - jeho bratmi, čo bolo aj predmetom vyšetrovania. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či obžalovaný chodieval žobrať do zahraničia, vedela len to, že určitý čas pomáhal v Rakúsku jednému farárovi na fare, ktorý dal neskôr obžalovanému do ruky v hotovosti peniaze a za tieto následne obžalovaný kúpil v dedine dva sedliacke domy pre svoju rodinu.

Obžalovaný k výpovedi tejto svedkyne nemal námietky ani pripomienky, uviedol, že svedkyňa vypovedala pravdu.

Svedkyňa Q. M. - matka obžalovaného vypovedala, že si nevie vysvetliť prečo podala manželka obžalovaného na jej syna trestné oznámenie, podľa svedkyne bolo všetko medzi manželmi, ako aj v rodine v poriadku, lebo obžalovaný sa o rodinu riadne staral a nevidela a ani nepočula, že by ich mal obžalovaný biť.

Obžalovaný nemal pripomienky k výsluchu tejto svedkyne a uviedol, že vypovedala pravdu.

Svedkyňa V. B. - manželka bratranca obžalovaného k veci uviedla, že si nikdy nevšimla a ani nevidela zranenia u poškodených, chodievala ku nim asi raz za mesiac. K veci samej sa bližšie vyjadriť nevedela.

Ďalší svedkovia, a to Z. Š., D. A. a R. M. - všetci blízki príbuzní obžalovaného (dcéry a brat) tiež využili svoje zákonné právo a na hlavnom pojednávaní odopreli k veci vypovedať.

Na základe porady obžalovaného s obhajcom počas hlavného pojednávania, obhajca uviedol, že obžalovaný už netrvá na výsluchu predvolaných svedkov W. J., zvaného Š., R. M., D. W., mal. T. M., ako ani F. B..

Na hlavnom pojednávaní boli vypočuté aj znalkyne MUDr. Zita Shinwariová a Mgr. Iveta Snitková, ktoré v predmetnej trestnej veci vyhotovili znalecké posudky.

MUDr. Zita Shinwariová, znalkyňa z odvetvia psychiatria vyhotovila v predmetnej trestnej veci znalecký posudok č. 21/2012 (čl. 145 až 178). Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Bola osobne prítomná aj pri výsluchu svedkyne mal. B. M. na hlavnom pojednávaní a vo vzťahu k jej výpovedi tak na hlavnom pojednávaní, ako aj pri pohovore s ňou v súvislosti so znaleckým dokazovaním uviedla, že z tejto svedkyne nemala dojem, že by bola pri výpovedi niekým ovplyvňovaná. Dodala však, že jej mentálna úroveň môže viesť ku skresľovaniu svedkyňou uvádzaných skutočností.

Znalecký posudok tejto znalkyne bol podľa na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného aj prečítaný, pričom jeho účelom bolo posúdiť štruktúru osobností jednak maloletých detí P., B. a R. M., ako aj ich matky - poškodenej P. M.T.. Z jeho záverov bolo okrem iného zistené, že u poškodenej P. M. neboli zistené psychopatologické zmeny, ktoré by chorobne ovplyvňovali jej vnímacie a poznávacie schopnosti, vrátane pamäťových schopností. Nebol u nej zistený chorobný sklon ku konfabulácii a ani syndróm týranej osoby. U R. M. ml. bolo zistené, že ide o málo diferencovanú štruktúru osobnosti, ľahko mentálne retardovanú. Neboli zistené u neho tendencie k zvýšenej sugestibilite, eventuálne manipulovateľnosti. Vyrastal v disharmonickom rodinnom prostrední, pričom porucha osobnosti bola spôsobená prítomnou genetickou záťažou a potencovná nevhodnými

výchovnými postupmi a hrubým zaobchádzaním. Neboli u neho zistené tendencie vedome uvádzať nepravdu a nebol zistený ani chorobný sklon ku konfabulácii. Ani u neho sa znaleckým vyšetrením nezistili indikácie pre diagnostikovanie syndrómu týranej osoby. Osobnosť mal. B. M. znalkyňa hodnotí ako málo diferencovanú, je vo vývoji a poznačená disharmóniou a nepriaznivými sociálnymi podmienkami. Ani u nej neboli zistené tendencie k zvýšenej manipulovateľnosti a ovplyvniteľnosti. Jej schopnosť správne vnímať, zapamätať si, hodnotiť a reprodukovať prežité udalosti nebola zmenená vplyvom duševnej choroby, tieto schopnosti sú však u nej limitované (oslabené) primárne zníženou intelektovou výkonnosťou v pásme ľahkej duševnej zaostalosti. Ani u nej znalkyňa nezistila tendenciu vedome uvádzať nepravdu a nebol zistený ani chorobný sklon ku konfabulácii. Vo vzťahu k mal. P. M. sa v záveroch znaleckého posudku uvádza, že ide o detskú osobnosť vo vývoji, emočne a psychosociálne nezrelú, tiež poznačenú disharmóniou nepriaznivých sociálnych podmienok v primárnom prostredí. Neboli u neho zistené sklony ku skresľovaniu výpovede vplyvom duševnej poruchy, ani tendencie vedome uvádzať nepravdu a sklony ku konfabulácii. Jeho intelektová úroveň je situovaná v pásme ľahkej mentálnej retardácie a tomu zodpovedajú jeho schopnosti prežité udalosti vnímať, zapamätať si ich a následne ich zreprodukovať. Podľa znalkyne sa tento svedok preukazuje ako ovplyvniteľný vo veciach, ku ktorým si nedokáže vytvoriť vlastný úsudok.

Mgr. Iveta Snitková, znalkyňa z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že v znaleckom posudku č. 7/2012 sa zaoberala otázkou psychologických charakteristík poškodenej P. M., ako aj maloletých detí P., B. a R. M.. Na záveroch znaleckého posudku zotrvala. Na otázky uviedla, že ani u jedného z vyšetrovaných osôb sa neprejavili sklony k tomu, aby vedome uvádzali nepravdu, ako ani sklony ku konfabuláciám a že neboli zistené organické príčiny, ktoré by mohli spôsobiť nepravdivosť ich výpovedí. Podľa znalkyne, každé dieťa je všeobecne ovplyvňované a ovplyvniteľné okolím, v ktorom vyrastá, avšak na základe vlastného vyšetrenia a toho, že s každou vyšetrovanou osobou strávila dostatok času, nadobudla presvedčenie, že ani jedno z vyšetrovaných detí nebolo k výpovedi pred ňou niekým inštruované, resp. že ich niekto naviedol ako majú vypovedať. Ňou konštatované skutočnosti v znaleckom posudku sa snažila zachytiť čo najpresnejšie tak, ako udalosti jednotlivé osoby popisovali. Znalkyňa tiež nadobudla dojem, že udalosti, ktoré deti popisovali skutočne aj prežili, pretože viackrát uvádzali totožné údaje a aj pri zopakovaní určitých udalostí ich popísali zhodne. Podľa nej si deti popisované udalosti nevymysleli. Aj vo vzťahu k poškodenej P. M.Á. uviedla, že táto má intelekt najlepšie vyvinutý zo všetkých vyšetrovaných osôb a ani u nej sa neprejavili žiadne poruchy pamäti a podľa znalkyne aj táto poškodená hovorila pravdu. Znalkyňa mala za to, že vyjadrenia vyšetrovaných osôb pred ňou sú vieryhodné, pričom vychádzala najmä z toho, že ich výpovede boli počas vyšetrovania v základných rysoch zhodné.

Na doplňujúce otázky obhajcu, znalkyňa uviedla, že aj keď u poškodenej P. M. nebol diagnostikovaný syndróm týranej osoby, bola táto poškodená fyzicky týraná a zanechalo to u nej dôsledky s neurotickou symptomatikou. Podľa znalkyne sa táto poškodená v situácii, keď manžel nie je doma, javí ako relatívne spokojná a vie si zariadiť svoj život. Znalkyňa si nemyslí, že deti pri jej vyšetrení uvádzali skutočnosti, ktoré neprežili a o ktorých by pred ňou rozprávali len z dôvodu, že ich mnohonásobne počuli od matky.

Znalkyňa ešte vo všeobecnosti uviedla, že neexistujú výskumy, ktoré by popisovali rozdiel týraných rodín v rómskych a nerómskych komunitách z pohľadu pocitu prežívania týraných osôb. Na základe vlastnej dlhoročnej praxe uviedla k tejto otázke len toľko, že v rómskych rodinách dokážu útoky skôr prijať týrané osoby, ako v nerómskych rodinách a prach toho, čo už nie je únosné je pravdepodobne u rómskych rodín vyšší.

Vzhľadom k tomu, že poškodená a zároveň svedkyňa P. M., manželka obžalovaného odoprela vypovedať na hlavnom pojednávaní a svoje zákonné právo odoprieť výpoveď na hlavnom pojednávaní uplatnili aj ďalší svedkovia, a to synovia obžalovaného ml. R. M. ml., mal. P. M., dcéry obžalovaného - svedkyne Z. Š. a R. M., boli prečítané podľa predsedom senátu ich výpovede z prípravného konania. Ďalej boli na hlavnom pojednávaní podľa prečítané aj výpovede svedkov J. R.K., W. J. a V. A..

Poškodená - svedkyňa P. M. bola v prípravnom konaní bola viackrát vypočutá. Pri svojich výsluchoch v prípravnom konaní uviedla, že od roku 1990 do roku 2005 bývala s obžalovaným a deťmi v bytovke v obci Žíp a od roku 2005 v rodinnom dome č. XX. Tento dom podľa nej pre nich kúpil farár z Nemecka. Podľa jej výpovede bol obžalovaný od začiatku agresívny a od roku 1990 ju bil aspoň raz do týždňa.

Ona o tom však nikomu nehovorila s odôvodnením, že sa obžalovaného bála a bojí, lebo jej povedal, že ak o tom niekomu povie, tak ju zbije ešte viac. O týchto útokoch voči nej od roku 1990 mala vedieť dcéra Z. Š., ktorú obžalovaný tiež fyzicky napádal a v začiatku mali byť útoky voči tejto dcére ešte častejšie ako na ňu. Ona chcela dcéru chrániť, avšak obžalovaný sa jej vyhrážal, že ak sa bude starať, tak dostane ešte viac. Jeho fyzické útoky mali spočívať vo fackovaní a kopaní. Stále sa to odohralo u nich doma tak, že to nikto cudzí nevidel. Najviac ju zbil v roku 1997, kedy ju mal tak udrieť dlaňou po ľavom uchu, že odvtedy má vykrivené ústa. Vtedy vyhľadala aj krčného lekára v Rimavskej Sobote, ktorému však pravdu nepovedala, lebo sa bála manžela. O rok na to, teda v roku 1998, a to v čase keď bola tehotná, ju mal tak dokopať, že následkom toho potratila. Bola v druhom alebo treťom mesiaci tehotenstva. Ani vtedy však túto skutočnosť neoznámila na polícii, čo odôvodnila tým, že sa bála ďalších útokov manžela a že ju tento bude ešte viacej týrať a biť. V ďalšom uviedla, že v čase od roku 1998 do roku 2010 bol manžel trikrát vo výkone trestu odňatia slobody, odkiaľ sa naposledy vrátil v septembri roku 2010. Od tohto návratu až do 02.03.2012 ju mal biť skoro každý druhý, resp. tretí deň, a to najmä vtedy, keď bol opitý. Okrem bitiek jej škaredo nadával, že sa skurvila kým on bol v base, a to bolo dôvodom prečo ju bil, a to tak, že jej dával facky a aj ju štípal po tvári. Okrem týchto fyzických útokov ju aj vyháňal z domu s tým, že to nie je jej dom. Podľa poškodenej využíval to, že nemá rodičov a nemá teda kam ísť. Prvýkrát ju mal vyhodiť z domu v roku 2008, keď sa tiež vrátil z výkonu trestu odňatia slobody a preto musela spať vonku pred domom, po prosbách ju však na druhý deň pustil dnu, vtedy však bol už triezvy. Ďalej ju mal vyhodiť z domu koncom januára 2012, kedy ju chytil za šaty a vytiahol ju pred dom s tým, aby odišla preč. Musela byť vonku až kým nezaspal a až potom sa odvážila vrátiť dnu a následne spala na podlahe. V týchto dvoch prípadoch, keď ju vyhnal z domu, použil voči nej aj fyzické násilie. Ďalej vypovedala o tom, že psychické utrpenie jej spôsobuje najmä tým, že jej nadáva a slovne ju vyháňa z domu, pričom ju budí aj v noci zo spánku a vyháňa ju, aby odišla z domu, čo je aspoň trikrát do týždňa. Okrem uvedeného jej každý mesiac zoberie všetky peniaze, ktoré poberá v rámci detských prídavkov, aktivačných príspevkov, čo činí XXX Z. a on ich väčšinou minie na hracie automaty a alkohol. Nechá jej len 50 eur až 80 eur, z čoho musí zabezpečiť potraviny a uvariť stravu pre rodinu, čo jej však nestačilo a preto musela chodiť s prosbou o jedlo k ľuďom tak v obci Žíp, ako aj Radnovce.

Vo vzťahu k správaniu sa obžalovaného voči deťom uviedla, že najviac ubližuje synovi R., ktorého často bije a núti ho chodiť kradnúť drevo z hory, pričom mu hrozí, že ak to nespraví, tak že ho zbije. Pod hrozbou bitky R. núti upratovať, ako aj utierať mu nohy, keď si ich manžel umyje. On tieto činnosti robí, lebo sa bojí, že ho zbije. Ďalšie deti pravidelne nebije, len občas ich potiahne za vlasy, alebo sa na ne hnevá.

K poslednému útoku, ktorého sa dopustil obžalovaný dňa 02.03.2012 uviedla, že vtedy prišiel okolo 16.00 h domov opäť opitý, ona ležala chorá v posteli a mala horúčku. Chytil ju za tričko a vytiahol z postele s tým, aby sa obliekla a išla z domu preč, lebo ju tam už nechce viac vidieť, keďže dom je len jeho. Ona sa ho veľmi bála, preto odišla z domu, ako aj z dvora a chodila po obci chorá až cca do 18.00 h, kedy od B. S. zavolala na políciu a oznámila útok. V uvedený deň vyháňal z domu len ju, ale keď deti videli, že opúšťa dom, tak aj oni spolu s ňou odišli, lebo sa báli zostať s otcom. Po príchode policajnej hliadky ju táto odviezla k dcére Z. Š. a potom ako sa jej zdravotný stav zlepšil, dňa 04.03.2012 podala trestné oznámenie. Po podaní trestného oznámenia si obžalovaný k sebe zavolal synov R. a P., stretol sa s nimi u svojho bratranca a po nich jej odkázal, že ak nestiahne trestné oznámenie, ktoré podala vo veci na neho a keď ho následne policajti zoberú, tak podpáli dom v Žípe, aby nemali kde bývať a že pokiaľ by bola konfrontácia na súde, tak že ju pri tom zaškrtí. V závere výsluchu uviedla, že sa manžela veľmi bojí, ako aj jeho vyhrážok.

Dňa 05.03.2012 bola vykonaná aj konfrontácia medzi obžalovaným a jeho poškodenou manželkou, pričom pri tejto konfrontácii poškodená zotrvala na svojej výpovedi o tom, ako na ňu obžalovaný fyzicky a psychicky útočil, obžalovaný však všetky útoky poprel, len pripustil, že niekedy ju udrel, to však bolo dávno, nikdy sa jej nevyhrážal, len jej niekedy povedal, že nech vypadne z domu, že už s ňou nechce žiť. Potvrdil tiež, že z podpory si kúpi nejaké pivá a čučo, a to len za 4 eur a že občas hrá aj na automatoch, avšak s tým, že občas hráva aj ona, čo poškodená potvrdila.

Pri poslednom výsluchu dňa 06.08.2012 zotrvala na predchádzajúcich výpovediach a naviac dodala, že manžel v jednom prípade udrel po hlave dcéru B. M. hrncom, pričom dcéra plakala, mala hrču, ale na ošetrení s ňou nebola. Vo vzťahu k vyhadzovaniu z domu spresnila, že celkom ju vyhodil asi v siedmich prípadoch, deti nevyhadzoval, ale oni samy chceli ísť s ňou, lebo báli s otcom zostať v dome. On ich potom na silu dostal do domu a len ju nechal vonku, kde spala na betóne pred vchodovými dverami

domu. Toto sa malo uskutočniť jedenkrát v septembri 2010, v piatich prípadoch v roku 2011 a potom začiatkom marca 2012. Pri tom, ako spala vonku ju nemohol nikto vidieť, pretože vchodové dvere do domu sú zozadu, kde nikto nevidí.

Poškodený ml. R. M. bol vypočutý v prípravnom konaní dvakrát, a to dňa 04.03.2012 pred vznesením obvinenia a dňa 05.03.2012 po oznámení vznesenia obvinenia obvinenému. Pri výsluchu dňa 05.03.2012 po zákonnom poučení odoprel k predmetnej veci vypovedať, pretože obžalovaný je jeho otec. Na hlavnom pojednávaní poškodený R. M. ml. opäť využil svoje zákonné právo a odmietol proti otcovi vypovedať. Zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania zo dňa 04.03.2012 však nebolo možné na hlavnom pojednávaní prečítať podľa z nasledovných dôvodov. Vykonanie výsluchu svedka, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v , v čase predtým, ako bola obvinenému poskytnutá reálna možnosť sa obhajovať, je potrebné považovať za podstatnú chybu konania, v dôsledku porušenia práva obvineného na obhajobu (čl. 6 ods. 1, 3 písm. b/, c/, d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /ďalej len „Dohovor“/, , a ,, ). Za takejto dôkaznej situácie nemožno takto vykonaný výsluch svedka považovať v konaní na hlavnom pojednávaní za dôkazný prostriedok získaný zákonným spôsobom, a preto zápisnicu o výsluchu takéhoto svedka nemožno na hlavnom pojednávaní prečítať postupom podľa .

Na základe vyššie uvedeného preto súd výsluch tohto poškodeného zo dňa 04.03.2012 v prípravnom konaní považoval za dôkaz vykonaný nezákonne a v rámci vykonaných dôkazov ho nehodnotil a neprihliadol k nemu.

Ďalej bola z prípravného konania prečítaná výpoveď svedka mal. P. M., syna obžalovaného, ktorého výsluch bol zaznamenaný na obrazovo-zvukovom zázname. Pri tomto výsluchu svedok uviedol, že otec býva opitý a bije mamu aj päť až šesťkrát do týždňa a nie len vtedy, keď je opitý. Bije ju otvorenou rukou, ale aj päsťou, a to po ústach, tvári a aj po chrbte. Vypovedal aj o tom, že jeho otec nebije, ale súrodencov sestru B. a brata R. áno. Počas toho, ako bije mamu a súrodencov im aj škaredo nadáva, pričom nadáva, že je kurva. Otec sa mame zvykol aj vyhrážať, že ju zbije a zabije a mal jej aj povedať, že ak on aj s bratom nepôjde pre drevo, tak že zabije aj ich dvoch. To bolo v zime, keď chodil do piateho ročníka. Vypovedal aj o tom, že všetci sa otca boja, pričom na otázku, či v nich otec vyvoláva strach, odpovedal dvakrát za sebou áno, áno. Viackrát videl fyzické útoky na mamu a súrodencov a na vlastné oči videl aj to, ako raz večer vyhodil mamu z domu a táto spala na schodoch. Vypovedal, že museli odísť z domu aj sedemkrát. Bratovi R. tiež fyzicky ubližuje, nazýva ho buzerantom a aj pľuje na neho. P. vypovedal aj o tom, že otec pľuje aj na neho a aj jeho posiela pre drevo s tým, že keď nepôjde, tak ho zabije. Na nákupy chodí mama so sestrou B., pričom otec hrá na výherných automatoch.

Vzhľadom k tomu, že na hlavnom pojednávaní nebolo technicky možné prehrať obrazovo-zvukový záznam z výsluchu tohto svedka, dňa 25.10.2012 si konajúci senát tento videozáznam z výsluchu prezrel mimo hlavného pojednávania a o tomto úkone bola vyhotovená aj zápisnica (čl. 391 až 392). Po prezretí videozáznamu senát skonštatoval, že svedok bol vyšetrovateľom zákonne poučený a toto poučenie bolo primerané a zodpovedajúcej aj veku svedka. Výsluch bol vykonaný v prítomnosti tlmočníka, sociálneho kurátora, ako aj obhajkyne obžalovaného. Senát ďalej skonštatoval, že svedok pri výsluchu vypovedal súvisle, na otázky odpovedal bez zaváhania a nevyhýbal sa odpovedi ani v tom prípade, ak mal uviesť vulgárne výrazy. Počas výsluchu nepôsobil dojmom, že by bol vopred niekým inštruovaný ako má vo veci vypovedať.

Svedkyňa Z. Š.Š., dcéra obžalovaného v prípravnom konaní vypovedala, že ešte v čase keď bývali v bytovke, tak otec mamu veľmi bil, ťahal ju za vlasy, kopal do nej, kvôli čomu dokonca potratila a hodil ju aj o stenu. Nadával jej do kuriev. Má vedomosť o tom, že bil aj brata R., a to väčšinou vtedy, keď tento nechcel ísť pre drevo a že mama spávala vonku na betóne, keď ju otec vyhnal z domu.

Svedkyňa R. M.Á., dcéra obžalovaného v prípravnom konaní vypovedala, že k otcovi nechodí dva až tri roky a že s jeho rodinou neudržiava kontakt a nemá vedomosť ako spolu žijú. Na doplňujúce otázky vypovedala, že otec nepije často, nemala vedomosť o tom, že by matke fyzicky ublížil a nevšimla si, že by mama mala na tele zranenia, prípadne modriny. Podľa nej sa otec riadne staral o rodinu.

Svedkyňa B. S.Á., sestra obžalovaného využila svoje zákonné právo a v prípravnom konaní odoprela vypovedať.

Svedkyňa J. R. nie je v žiadnom príbuzenskom pomere k obžalovanému, ani k poškodeným, všetkých však pozná. S poškodenou M. spolupracuje v rámci aktivačných prác a nikdy si na nej nevšimla žiadne zranenia, prípadne modriny, len sa jej niekedy posťažovala, že sa pohádala s manželom. O poškodenej M. tiež uviedla, že ona v dedine nikoho nenavštevuje, lebo sa bojí manžela. Nikdy nevidela, že by ju manžel bil, len v dedine počula, že si obžalovaný vypije a že niekedy ju aj bije.

Svedok W. J.É. v prípravnom konaní odoprel výpoveď z dôvodu, že je blízkym príbuzným obžalovaného, ktorý je jeho strýkom a má ho veľmi rád.

Svedkyňa V. A., dcéra obžalovaného sa ku skutku vyjadriť nevedela, lebo do domácnosti obžalovaného nechodila a ani oni k nim.

Okrem výsluchu uvedených svedkov, prečítania zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania a prečítania znaleckých posudkov bolo na hlavnom pojednávaní podľa vykonané aj ďalšie dokazovanie, a to prečítaním rodných listov detí, sobášneho listu, správy z psychiatrického oddelenia, lekárskych správ na poškodenú P. M., tiež boli prečítané správy o povesti na obžalovaného, ako aj odpis z registra trestov, návrh na rozvod manželstva, sp.zn. , súd sa oboznámil s ďalším obsahom spisu na vec sa vzťahujúceho, pričom obžalovaný k prečítaným listinným dôkazom nemal žiadne námietky ani pripomienky.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

V podanej obžalobe kládol prokurátor obžalovanému R. M. za vinu, že zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona sa dopustil na tom skutkovom základe, že od roku 1990 do roku 2005 v Žípe v byte bytovky spoločnosti Agros Bátka, s.r.o. a od roku 2005 do 02.03.2012 v Žípe v rodinnom dome, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie manželke P. M. a svojmu synovi R. M. ml. tak, že ich pod rôznymi zámienkami skoro každý deň bil, pričom R. M. ml. bil päsťou alebo dlaňou po hlave a tvári, manželku P. M. v roku 1997 udrel do ľavej časti tváre takou intenzitou, že od tej doby má vykrivené ústa, v roku 1998 ju ako tehotnú do brucha kopol tak, že kvôli tomu potratila a v týchto fyzických útokoch pokračoval najmä od septembra 2010, keď sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody, kedy už denne nadával P. M. do kuriev, každý mesiac jej bral finančné prostriedky, ktoré dostávala ako sociálnu dávku v nezamestnanosti a detské prídavky na deti, často ju vyháňal zo spoločného bydliska tak, že musela spať vonku pred dverami a dňa 02.03.2012 vo večerných hodinách, keď ležala s horúčkou v posteli, ju vytiahol z postele a pod hrozbou bitky ju donútil opustiť spoločný dom, v dôsledku čoho táto zo strachu o svoju bezpečnosť odišla so svojimi deťmi R. M. ml., mal. P. M., nar. XX.XX.XXXX a mal. B. M., nar. XX.XX.XXXX ku svojej dcére Z. Š. do Neporadze.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť.

Kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto zločinu podľa § 208 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona sa dopustí páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti alebo výchove iných osôb. U oboch kategórií osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím.

Osobou blízkou sa rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú (porovnaj § 127 ods.

4). Na účely tohto trestného činu je blízkou osobou aj bývalý manžel, druh, bývalý druh atď. (porovnaj § 127 ods. 5).

Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej starostlivosti (§ 122 ods. 1). Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (porovnaj R 20/1984-I).

Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a/ až e/.

Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.

Páchateľom tohto trestného činu môže byť len ten, kto má týranú osobu vo svojej starostlivosti alebo výchove, zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd ustálil, že sa nepodarilo obžalovanému dôkazmi preukázať, že žalovaného zločinu sa mal na poškodených dopúšťať už od roku 1990 až do času, kým bol naposledy prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, t.j. do 26.09.2010. Tiež sa mu nepodarilo preukázať, že by manželku P. M. v roku 1997 udrel do ľavej časti tváre takou intenzitou, že od tej doby má vykrivené ústa a že v roku 1998 ju ako tehotnú kopol do brucha tak, že kvôli tomuto potratila. Tieto útoky obžalovaný popieral počas celého trestného konania, naproti tomu poškodená manželka tvrdila, že sa stali. Rozpory v tvrdeniach obžalovaného a poškodenej manželky však nebolo možné odstrániť už aj s prihliadnutím k tomu, že o týchto dvoch útokoch neexistuje žiaden objektívny dôkaz, napr. lekárske správy. Z lekárskej správy od gynekologičky MUDr. Nývltovej (čl. 231) vyplýva, že poškodená bola v roku 1998 tehotná a že porodila dňa 27.03.1999 bez komplikácií. V roku 2001 mala potrat v 14 týždni ako 40-ročná, ďalší záznam o spontánnom potrate má z marca roku 2003, pričom nikde v jej dokumentácii od roku 1990 podľa tejto lekárskej správy nie je záznam o týraní a fyzickom napadnutí. Aj samotná poškodená pri výsluchoch v prípravnom konaní uvádzala, že lekárom o útokoch nikdy pravdu nehovorila, čo odôvodňovala tým, že sa obžalovaného bála. V tejto súvislosti sa tiež uvádza, že ani ďalšími dôkazmi, a to výsluchmi tak priamych ako aj nepriamych svedkov, sa rozpory vo výpovediach obžalovaného a poškodenej nepodarilo odstrániť.

Z týchto dôvodov však súd musel následne tieto rozpory a pochybnosti vyhodnotiť v zmysle zásady in dubio pro reo v prospech obžalovaného. Podľa obžaloby mal obžalovaný spôsobovať fyzické a psychické utrpenie poškodeným aj tak, že od roku 1990 do septembra 2010 ich mal pod rôznymi zámienkami skoro každý deň biť. Tieto skutočnosti však vykonaným dokazovaním tiež neboli preukázané, lebo opäť proti sebe stáli dve tvrdenia, a to poškodenej a obžalovaného. Maloleté deti M., a to P. a B. síce vypovedali o fyzických útokoch, avšak už vzhľadom k ich veku a k dátumom narodenia, a to 27.03.1999, resp. 30.11.1997 možno bez akýchkoľvek pochýb ustáliť, že do času ich narodenia nemohli byť priamymi pozorovateľmi týchto útokov a aj udalosti do roku 2010 od svojho narodenia mohli popisovať skreslene a tiež pod vplyvom matky, pokiaľ táto o nich v ich prítomnosti hovorila. Preto považoval súd ich veľmi všeobecné výpovede o udalostiach do roku 2010 za nevieryhodné. Tak, ako už bolo vyššie zdôvodnené, výpoveď svedka R. M. ml. z prípravného konania nebolo možné pri hodnotení dôkazov použiť a prihliadnuť k nej, pretože nie je zákonná. Na tomto mieste je tiež zároveň potrebné uviesť, že podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný od roku 1990 päťkrát vo výkone trestu odňatia slobody, pričom mu bol nariadený výkon trestov v trvaní 10, 8, 18, 18 a 6 mesiacov, preto bez akýchkoľvek pochýb sa počas výkonu trestu odňatia slobody na poškodených nemohol dopúšťať žalovanej trestnej činnosti. Naviac vypočutí svedkovia potvrdili, že obžalovaný chodil často žobrať do Nemecka, pričom bolo zistené, že začal asi pred 15 rokmi až 17 rokmi dozadu, a to tak, že počas bežného mesiaca bol zhruba dva týždne doma a dva týždne v zahraničí, z čoho vyplýva, že ani počas doby, kým bol v zahraničí za účelom žobrania, objektívne nemohol poškodených týrať.

Naproti uvedenému mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že obžalovaný najmä po tom, ako bol naposledy prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, a to od 26.09.2010 až do 02.03.2012, v rodinnom dome v Žípe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie jednak manželke P. M., ako aj synovi R. M. mladšiemu. Tieto útoky sú preukázané výpoveďami poškodenej P. M., ako aj svedkov mal. P. M. a mal. B. M.. Tak poškodená, ako aj uvedení svedkovia popísali fyzické a psychické útoky obžalovaného na oboch poškodených a v tejto súvislosti súd odkazuje na konkrétnosti, ktoré vyššie uvedení svedkovia uviedli pri výsluchoch jednak v prípravnom konaní (P. M. a mal. P. M.), ako aj na hlavnom pojednávaní (mal. B. M.Á.) a ktoré sú už v odôvodnení tohto rozsudku popísané. Uvedené konanie obžalovaného je preukázané zároveň aj vykonaným znaleckým dokazovaním. Znalkyňa MUDr. Shinwariová uviedla, že z výsluchu svedkyne mal. B. M., ako aj pri pohovore s ňou v rámci znaleckého dokazovania nenadobudla dojem, že by bola pri výpovedi niekým ovplyvňovaná. Vo vzťahu k poškodenému R. M. mladšiemu v znaleckom posudku uviedla, že vyrastal v disharmonickom rodinnom prostredí a že porucha jeho osobnosti bola potencovaná aj nevhodnými výchovnými postupmi a hrubým zaobchádzaním. Znalkyňa Mgr. Snitková nadobudla počas vlastného vyšetrenia detí presvedčenie, že ani jedno z nich nebolo k výpovedi inštruované, resp. že ich niekto naviedol ako majú vypovedať. Podľa znalkyne deti popisovali skutočnosti, ktoré prežili a aj viackrát uvádzali totožné údaje pri zopakovaní určitých udalostí a popísali ich zhodne. Deti si tieto udalosti podľa znalkyne nevymysleli. Obe znalkyne sa tiež zhodli v tom, že tak poškodená P. M., ako aj maloleté deti P. a B. M. nemajú chorobný sklon ku konfabulácii a ani u jednej z uvedených osôb nebola zistená tendencia vedome uvádzať nepravdu. Z uvedených dôvodov súd zhodnotil výpovede týchto svedkov vo vzťahu k útokom obžalovaného za vieryhodné. Obe maloleté deti (P. v prípravnom konaní a B. na hlavnom pojednávaní) vypovedali bezprostredne, nevyhýbali sa odpovediam na otázky, nepôsobili dojmom, že by boli inou osobu vopred inštruované, ako majú v predmetnej veci vypovedať. Obe deti potvrdili tvrdenia poškodenej M.Á. o fyzických útokoch obžalovaného tak voči nej, ako aj voči synovi R.. Tento ich bez príčiny pod rôznymi zámienkami skoro každý deň za vyššie uvedené obdobie bil, a to najmä päsťou alebo dlaňou po hlave a tvári. Zároveň obe deti uviedli, že obžalovaný mame takmer denne vulgárne nadával, a to najmä do kuriev, nadával aj synovi R., tohto nazýval buzerantom, často na neho pľuval. Nútil ho pod hrozbou bitky chodiť kradnúť drevo do lesa. Výsluchmi týchto svedkov bolo tiež potvrdené, že obžalovaný bral finančné prostriedky, ktoré dostávala rodina v rámci sociálnych dávok a prídavkov na deti a tieto míňal zväčša pre vlastnú potrebu na hazard a alkohol. Deti tiež potvrdili, že obžalovaný manželku viackrát vyháňal z domu a táto následne musela spať vonku pred dverami, resp. niekedy na dlážke. V základných rysoch zhodne popísali zároveň aj útok, ktorého sa obžalovaný dopustil naposledy dňa 02.03.2012, keď vytiahol poškodenú M. z postele a pod hrozbou bitky ju donútil opustiť spoločný dom.

Svedkovia V. N. W., Q. M., V. B. na hlavnom pojednávaní vypovedali síce v prospech obžalovaného, avšak ide o osoby, ktoré nežili s obžalovaným a jeho rodinou v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť špecifikum domáceho násilia v porovnaní s inými násilnými prejavmi, pretože ide o násilie v rodine, ktoré je páchané medzi blízkymi osobami a zväčša sa odohráva za múrmi domovov, prípadne na miestach, kam nedosahuje verejná kontrola. Do tohto kontextu zapadá výpoveď starostky V. N. W., ktorá uviedla, že si nevie predstaviť obžalovaného ako tyrana, na druhej strane však mala vedomosť o tom, že pokiaľ boli medzi manželmi nezhody, tak sa poškodená M. vyhýbala okoliu a z tohto dôvodu napríklad aj nenastúpila k výkonu verejno-prospešných prác a tieto odpracovala neskôr. Na druhej strane však starostka hodnotila osobu obžalovaného ako veľmi impulzívnu, výbušnú, žiarlivú a bez dostatočnej sebakontroly.

Na uvedenom základe preto súd ustálil, že konanie obžalovaného, tak ako je konkretizované a popísané v skutkovej vete tohto rozsudku, sa stalo a toto jeho konanie následne právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože manželke a synovi R. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním a vyvolávaním strachu, ktoré ohrozovalo ich fyzické a psychické zdravie. Takýto záver je podľa súdu odôvodnený aj napriek tomu, že ani jedna zo znalkýň nezistila u poškodených syndróm týranej osoby. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedeným dokazovaním sa podarilo preukázať fyzické a psychické útoky obžalovaného na poškodených a aj znalkyňa Mgr. Snitková pred súdom uviedla, že poškodení boli s najväčšou pravdepodobnosťou fyzicky týraní, čo zanechalo u nich dôsledky s neurotickou symptomatikou. Najmä u poškodenej M. bola zvýšená úzkosť, narušená sebadôvera a sebavedomie, ako aj ťažkosti so spánkom.

V podanej obžalobe prokurátor neuviedol na základe akých skutočností sa mal obžalovaný dopustiť závažnejšieho následku jeho konania podľa § 208 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona. Možno sa len domnievať, ktorý kvalifikačný znak „závažnejšieho spôsobu konania“ z tých, ktoré sú uvedené v § 138 Tr. zákona mal byť naplnený. Až v odôvodnení obžaloby prokurátor uvádza, že závažnejší spôsob konania má podľa § 138 Tr. zákona spočívať v tom, že obžalovaný ho páchal po dlhší čas.

Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 Tr. zákona sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157, po dlhší čas, surovým alebo trýznivým spôsobom, násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, vlámaním, ľsťou, využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, organizovanou skupinou, alebo na viacerých osobách.

Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená "intenzitou" trestného činu (to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby). Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. V prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude "dlhší čas" kratší, ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou. Podstatné je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť, alebo trestnú činnosť krátkeho trvania.

Páchanie trestných činov po dlhší čas prichádza do úvahy najmä pri trestných činoch trvácich (pozri § 122 ods. 12), ak páchateľ udržiaval protiprávny stav po dobu podstatne dlhšiu, než stačí k dokonaniu tohto trestného činu.

Keďže tak, ako je vyššie zdôvodnené, v konaní nebol preukázaný závažnejší následok konania obžalovaného podľa ustanovenia § 208 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona (najmä to, že k útokom malo dochádzať od roku 1990 do septembra 2010 a že po údere v roku 1997 mali zostať poškodenej M. trvalé následky spočívajúce vo vykrivených ústach a že v roku 1998 mala po kopancoch obžalovaného počas tehotenstva potratiť), došlo jednak k zmene skutku a následne aj k prekvalifikovaniu a k uznaniu viny len pre zločin podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaný R. M. je bez pracovného pomeru. Z miesta bydliska ho hodnotia kladne, voči spoluobčanom sa správa slušne. Doposiaľ nebol priestupkovo stíhaný. Z odpisu z registra trestov bolo zistené, že bol deväťkrát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, vo väčšine prípadov mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, v dvoch prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a trikrát mu bol nariadený výkon trestu, pretože sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Rimavská Sobota a trestným rozkazom sp.zn. zo dňa 27.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.01.2009 pre prečin podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, § 360 ods. 1 Tr. zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V súčasnosti vykonáva väzbu v predmetnej trestnej veci, pričom väzba sa začala dňa 04.03.2012. Z ústavu na výkon väzby ho hodnotia kladne, dodržiava poriadok, plní príkazy a nariadenia. Nevyvoláva konfliktné situácie, disciplinárne odmenený, ani potrestaný nebol.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, bola zistená jedna priťažujúca okolnosť, a to že podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona bol už za trestný čin odsúdený. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil, že u obžalovaného prevažuje pomer priťažujúcich okolností, preto sa podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-tinu. Za spáchaný zločin podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trvaní na 3 roky až 8 rokov. Z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností mu bolo možné s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zákona uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 4 rokov 8 mesiacov až do 8 rokov. Vzhľadom na dobré správy z miesta bydliska, ako aj z ústavu na výkon väzby mal súd za to, že k týmto pomerom

páchateľa by použitie zvýšenej dolnej hranice trestnej sadzby bolo pre páchateľa neprimerane prísne a preto mal za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí uložiť mu aj trest kratšieho trvania, a to pod dolnú hranicu trestu ustanovenú zákonom. Podľa § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zákona mu však nebolo možné uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov, pretože dolná hranica trestnej sadzby je menej ako 5 rokov. Súd zároveň zvažoval, či je obžalovanému potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. či postačí uložiť mu podmienečný trest a zároveň uložiť mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Keďže bol doposiaľ už trikrát odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a naviac mu bol nariadený v troch prípadoch aj výkon trestu odňatia slobody, pretože sa v skúšobnej dobe neosvedčil, ako aj s prihliadnutím k tomu, že naposledy mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody aj pre násilnú trestnú činnosť, mal súd za to, že nepostačí na jeho nápravu uloženie len podmienečného trestu. Potreba uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody je podľa názoru súdu zdôvodnená a zvýraznená aj tým, že po tom, ako sa vrátil z výkonu trestu pre inú násilnú trestnú činnosť, sa opäť dopustil ďalšej násilnej trestnej činnosti, a to voči blízkym osobám, konkrétne manželke a deťom.

Na uvedenom základe mu bol preto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. týral blízku osobu a osobu, ktorá je v jeho starostlivosti spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním a vyvolávaním strachu, ktoré ohrozovalo ich fyzické a psychické zdravie,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (/2 ).

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ), a to len vo svoj prospech (/2 ). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (/2 ). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (/1 ). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d a /1 ).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.