Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-204-2012.pdf
PDF · 91.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/204/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľky: N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom A. 7, X., proti odporcovi: T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom P. 9, X., zastúpeným opatrovníčkou pre konanie: X. L., zamestnankyňa C. súdu X. II, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletému dieťaťu: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 7, X., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov N. O., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a T. O., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. II - G. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Maloletý J. O., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletého.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojim návrhom doručeným súdu dňa 12.06.2012 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporcom, ďalej aby bol maloletý J. O. na čas po rozvode zverený do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporca bude povinný prispievať na výživu maloletého J. sumou 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo uzavreté 16.04.2005 po dvojročnej známosti, počas ktorého sa im 05.10.2005 narodil syn J.. Problémy začali asi v roku 2009, kedy sa začali s odporcom častejšie hádať, mali názorové nezhody, hádali sa aj na maličkostiach. Začali sa vzájomne odcudzovať a ich citové vzťahy ochladli. Odporca začal postupne od októbra 2009 opúšťať spoločnú domácnosť, niekedy nebol doma 3-4 dni pod zámienkou služobnej cesty. V decembri 2009 jej oznámil, že si našiel známosť. Navrhovateľka sa pokúšala vzťahy medzi nimi urovnať, bola ochotná neveru odpustiť. Potom spolu žili v spoločnej domácnosti 4 mesiace. Odporca na zotrvaní v manželskom spolužití nemal záujem, chodil menej domov, čo vyvrcholilo, tým, že opustil spoločnú domácnosť. S odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú cca 2 roky, ich manželstvo je len formálne. Kontakt s odporcom nemá, on sa nekontaktuje ani zo synom. Od času, čo spolu nežijú sa so synom stretol asi 3-4krát. Na výživu maloletého J. odporca prispieva sumou 150,- eur mesačne podľa dohody, ktorú schválil Okresný
súd Bratislava V č.k. 17P/366/2010-49 zo dňa 4.4.2011 právoplatnej a vykonateľnej dňa 21.4.2011. V zmysle dohody bol maloletý J. zverený do osobnej starostlivosti matky. Keďže mu bol diagnostifikovaný narušený vývin reči od februára 2011 navštevuje I. centrum H., W. ulica XX, X.. Stále navštevuje Materskú školu na Y. ulici v X.. Výživné na maloletého odporca uhrádza pravidelne, sprostredkovane pomocou brata.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že vzťahy medzi ňou a odporcom sú tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že ich manželstvo neplní a v budúcnosti nebude plniť svoj účel. Po prerušení manželského spolužitia niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie pre obojstranný nezáujem manželov. Navrhovateľka k odporcovi stratila citový vzťah, je jej úplne ľahostajný, akceptuje ako len ako otca svojho dieťaťa. Majú rozdielne povahy a názory na rodinný a spoločenský život. Navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, nakoľko sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava a na jeho známu adresu v cudzine: 99 M. U., X. on O., J U. kráľovstvo sa zásielku súdu nepodarilo doručiť, preto súd mu podľa § 29 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ustanovil opatrovníčku na konanie v osobe zamestnankyne Okresného súdu Bratislava II X. L..
Na nariadené pojednávanie dňa 25.10.2012 sa opatrovníčka odporcu ospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania preto súd, v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pokračoval v konaní, vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, výpisom živnostenského registra v prípade odporcu, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni v prípade odporcu, podstatným obsahom spisov 17C/366/2010 a 43C/579/2010 -návrhom odporcu na rozvod manželstva ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, žijúci v platnom prvom manželstve, pričom ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese Bratislava, P. XX, nakoľko tam už žiaden z nich nebýva a bydlisko odporcu nie je známe, príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa všeobecného súdu navrhovateľky.
Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa - syn J. narodený XX.XX.XXXX.
Manželstvo účastníci uzatvárali po dvojročnej známosti v apríli r. 2005, pričom navrhovateľka bola v štvrtom mesiaci tehotenstva. Po narodení dieťaťa navrhovateľa zostala na materskej dovolenke, starala sa o dieťa a domácnosť a odporca finančne zabezpečoval rodinu a prispieval na domácnosť.
Navrhovateľka uviedla, že ich manželstvo bolo spočiatku pokojné a usporiadané. Raz ročne chodili na dovolenky, niekedy v priebehu roka na výlety. S rodinou mali dobré vzťahy, aj so svokrovcami z oboch strán. Za príčinou rozvratu považuje nezáujem odporcu o rodinu, čo vyústilo do mimomanželského vzťahu odporcu. V spoločnej domácnosti žili do apríla 2010. Po odchode sa odporca zdržuje na neznámom mieste, pričom jeho pobyt nie je známy ani jeho príbuzným. Nekontaktuje ich ani telefonicky a taktiež sa nezaujíma o syna, výživné, na ktorom sa dohodli v apríli 2011 platil aj do apríla 2012. Potom neplatil až do 22.10.2012 kedy poslal 150,- eur. Vzhľadom na dĺžku spolužitia nevidí nádej na obnovu ich spolužitia a navyše už má vzťah s iným mužom.
Z návrhu na rozvod manželstva zapísaným pod sp. zn. 43C/579/2010 podaným odporcom na tunajšom súde 22.11.2010 odporca uviedol, že po dobu najmenej 4 roky nežijú v spoločnej domácnosti, pričom počas uvedenej doby prispieval na výživu syna a chod domácnosti v pravidelných finančných platbách. Za príčiny rozvratu považuje neuvážený vstup do manželstva cítiac zodpovednosť za splodenie dieťaťa ako aj rozdielne názory na vzájomne spolužitie.
Podľa § 18 zák. č 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (§ 23 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení).
V danom prípade súd zistil, že účastníci spolu po dobu niekoľkých rokov nežijú a intímne sa nestýkajú. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna. Teda súd mal za plne preukázané, že počas vyššie uvedenej doby medzi účastníkmi nedochádza ani k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine, a to spolužitia, vernosti, rešpektovaní dôstojnosti, vzájomnej pomoci, spoločnej starostlivosti o dieťa a vytváraniu zdravého prostredia pre výchovu dieťaťa, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. Súd mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval prvotne vzájomné nepochopenie, rozdielnosť pováh, ktoré viedli k rozporom a nedorozumeniam, ako aj nevera odporcu a jeho opustenie spoločnej domácnosti čo viedlo k úplnému citovému odcudzeniu navrhovateľky.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností vychádzal z dohody účastníkov schválenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/366/2010-49 zo dňa 04.04.2011 právoplatným dňa 21.4.2011, podľa ktorej sa maloletý J. zveruje do osobnej starostlivosti matky a odporca sa zaväzuje platiť na výživu maloletého od 1.9.2010 sumu 150,- eur vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky. Čo sa týka zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok súd rozhodol aj na základe doterajšieho stavu, nakoľko sa odporca s maloletým J. nestretáva a nekontaktuje ho. Pri úprave vyživovacej povinnosti súd vychádzajúc z konania pod sp.zn. 17P/366/2010 navrhovateľke vyhovel, nakoľko nežiadala zmeniť dosiaľ upravenú vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletému synovi.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.