Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/113/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.októbra 2012 v trestnej veci obžalovaného G. N., stíhaného pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm.c) Tr.zák., konajúc o odvolaní okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. z 07. 06. 2012 takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. z 07. 06. 2012 bol obž. G. N., stíhaný pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa podľa oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši , sp.zn. z 05.12.2011 a to za skutok, ktorým mu bolo kladené za vinu, že dňa 23.12.2010 v ranných hodinách na základe súhlasu SVP ŠP Banská Bystrica, Správa povodia Horného Ipľa Lučenec, prevádzka E., k.ú. N., v časti zv.“X. E.“ dal pokyn na vypílenie drevín, ktoré osobne označil a to najmenej 8 ks živých jedincov Agáta bieleho, pričom mal povolené odstrániť iba z koryta Veľkého potoka spadnuté suché stromy na základe hore uvedeného súhlasu, následne tieto stromy vypílili a odviezli R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., H. XXX/XX a A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Z. XXX/X, čím takto poškodenej G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., S. E. XXX/XX, spôsobili škodu celkom vo výške 6 549,99 €, týmto porušil ust. o ochrane prírody a krajiny, nakoľko miesto výrubu sa nachádza v území Chránenej krajinnej oblasti N. vrchy, kde platí I. stupeň územnej ochrany a tak isto ust. v náväznosti na , pretože skutok nie je trestným činom. Podľa súd poškodenú stranu a to Štátnu ochranu prírody SR , Správa CHKO, Štiavnické vrchy, Banská Štiavnica , s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske právne konanie. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal ako osoba na to oprávnená odvolanie Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši. V písomných dôvodoch odvolania potom okresný prokurátor uviedol, že s vyhláseným rozsudkom nesúhlasí. Okresný súd síce v konkrétnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav , avšak nevyvodil z neho správny právny záver. Podľa názoru prokurátora z výsledku vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sa obž. G. N. dopustil prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa Tr.zák. Podľa okresného prokurátora obžalovaný konal v rozpore s povolením na odstránenie stromových vývratov na toku Veľkého potoka. Podľa tohto povolenia mohol odstrániť len spadnuté stromy z koryta Veľkého potoka, pričom bolo dostatočne preukázané, že neodstraňoval len spadnuté stromy, ale aj stromy živé a tieto neodstraňoval len z koryta Veľkého potoka, ale aj z brehového porastu mimo koryta potoka. Z vykonanej ohliadky miesta priestupku, ktorá bola vykonaná, ako aj z výpovedí svedkov G. L. a G. R. jednoznačne vyplynulo, že drevo, ktoré sa nachádzalo na motorových vozidlách obžalovaného, bolo drevo čerstvé, surové, živé, čerstvo vypílené a nejednalo sa o spadnuté stromy. Tak isto z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo, že stromy neboli pílené len v koryte potoka, pričom v tejto súvislosti opätovne poukázal na výpovede svedkov L. a R., ako aj svedka S., jednak z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania, že k výrubu stromov došlo v brehovom poraste vo vzdialenosti 10-15 m od koryta Veľkého potoka. Z fotodokumentácie vyplýva, že žiadne stopy po pílení sa nenašli v koryte potoka, tam sa nenachádzali ani pne, všetky pne sa nachádzali v brehovom poraste mimo koryta Veľkého potoka. Ďalej svedkovia R. a L. na hlavnom pojednávaní uviedli, čo im ukázal E. pri ohliadke mieste výrubu, kedy tento mal podľa ich výpovedí presne označiť, ktorých 8 stromov vypílili, pričom tieto stromy boli hodnotené svedkom S.. Svedok E. na hlavnom pojednávaní podľa prokurátora klamal, keď uvádzal, že na mieste výrubu nebol, pretože zo zápisnice o mieste priestupku jednoznačne vyplynulo, že tam prítomný bol a zápisnicu aj podpísal. Pri celkovom hodnotení vecí poukázal prokurátor aj na samotné konanie obžalovaného , keďže podľa svedkov L. a R. , tento prišiel následne na miesto výrubu a žiadal ich , aby z tohto konania nič nerobili. Pokiaľ okresný súd namietal nezákonnosť niektorých úkonov a to najmä ohliadku miesta priestupku a vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín, v tomto smere okresný prokurátor uvádza, že v čase , keď došlo k ohliadke miesta činu, ako aj zastaveniu vozidiel, ešte nebolo zrejmé, či ide o priestupok, alebo o prečin a preto postup polície bol v tom čase tak, ako postupoval, správny. Z týchto dôvodov preto navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutiu. K podanému odvolaniu okresného prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný cestou svojho obhajcu. Nesúhlasí najmä s tým, že v obžalobe mu prokurátor kladie za vinu , že vyznačil na vypílenie dreviny a to 8 ks živých jedincov Agáta bieleho a následne ich mal prikázať vypíliť, pričom samotné tvrdenie, že vyznačil stromy na výrub nenapĺňa skutkovú podstatu prečinu, za ktorý bol postavený pred súd. V súvislosti s odstránením popadaných stromov z koryta potoka bol svojmu otcovi v skorých ranných hodinách ukázať miesto , kde sa nachádzajú popadané stromy, nijakým spôsobom mu ich neoznačil a ani ktoré konkrétne stromy má z potoka odstrániť , označenie konkrétnych stromov určených na výrob by bolo napokon aj zbytočné, pretože na základe povolenia bol oprávnený odstrániť všetky haluziny a vývraty, vrátane zátarasov, ktoré sa nachádzajú v koryte a okolí koryta potoka. Zopakoval, že poveril na základe povolenia zo strany vodohospodárskeho podniku odstránením dreva a vývratov svojho otca R. N. a brigádnika A. E., pričom tohto zabezpečil iba na odstránenie vývratov, t.j. polámaných a popadaných stromov, ktoré sa nachádzali v koryte potoka Veľký potok a nie na výrub stromov, čo predpokladá skutková podstata prečinu, za ktorý bol postavený pred súd. Vykonával prácu na základe živnosti v oblasti poskytovania služieb, tejto činnosti sa venuje už niekoľko rokov , dostatočne pozná legislatívu v tejto oblasti, preto si bol vedomý toho, že za účelom odstránenia stromových vývratov potrebuje povolenie, ktoré aj získal. Keďže mu bol udelený súhlas počas odstraňovania vývratov , resp. popadaných stromov v potoku Veľký potok, nemohol konať v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny a tým naplniť objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Bez ohľadu na to, kto predmetné stromy vyrúbal, tvrdí, že pokiaľ nepovoleným výrubom drevín vznikla škoda tak ako poškodená strana je nanajvýš vlastník vyrúbaných stromov a nie organizácia Štátna ochrana prírody. Namieta preto tú skutočnosť, že táto organizácia v trestnom konaní vystupuje ako poškodená strana, nakoľko poškodeným sa rozumie osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, alebo spôsobená majetková alebo iná škoda. V trestnom spise absolútne absentuje dôkaz o tom, akým spôsobom a s akým výsledkom bolo realizované meranie obvodu pňov a kmeňov vypílených drevín, ktoré by bolo podkladom pre vyčíslenie spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín. Pracovník ŠOP meral pri vyčíslovaní spoločenskej hodnoty drevín nie tie dreviny, ktoré boli zaistené, ale pne a to tie, na ktoré mu ukázali príslušníci polície. Meranie pňov robil viac ako mesiac potom, ako malo k údajnému nepovolenému výrubu dôjsť. Obžalovaný v konečnom dôsledku uviedol, že svojím konaním neprekročil rámec povolenia, ktoré mal vydané príslušným orgánom a preto sa nemohol dopustiť žiadnej trestnej činnosti, z uvedeného dôvodu preto považuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu za správny a zákonný a z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd odvolanie okresného prokurátora v celom rozsahu zamietol. Na verejnom zasadnutí , kde krajský súd konal o odvolaní okresného prokurátora, bol prítomný obžalovaný aj so svojím obhajcom , kde uviedli, že trvajú na písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora, napadnutý rozsudok považujú v celom rozsahu za správny a zákonný a preto navrhli odvolanie prokurátora zamietnuť.

Naopak krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí uviedol, že v celom rozsahu navrhuje vyhovieť odvolaniu, keďže v ňom uvádzané skutočnosti značným spôsobom spochybňujú hodnotenie dôkazov okresného súdu.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle preskúmal napadnutý rozsudok , ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora dôvodné nie je. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ust. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a nimi nie je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že by obžalovaný G. N. v kritickom období a za okolností a spôsobom zisteným v skutkovej vete napadnutého rozsudku dopustil sa prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa Tr.zák. Správne potom za týchto okolností okresný súd v zmysle obžalovaného spod obžaloby oslobodil , nakoľko toto konanie nie je trestným činom. Na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto skutočnostiach pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje tak, ako ich okresný súd vyhodnotil, stotožnil sa s hodnotením dôkazov a preto v podrobnostiach na ne odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky okresného prokurátora , krajský súd v tomto smere sa s týmito námietkami nemohol stotožniť. Žiadnym dôkazom a to buď priamym alebo nepriamym nebolo preukázané , že by obž. G. N. sám osobne bol vyznačil najmenej 8 ks živých jedincov Agáta bieleho, ktoré následne potom jeho otec R. N., spolu s A. E. mali bez súhlasu SVP š.p. Banská Bystrica, Správa povodia Horného Ipľa Lučenec, prevádzka E. vypíliť. V tomto smere neobstojí ani argumentácia prokurátora, že drevo, ktoré ohliadali príslušníci polície, bolo čerstvé, čerstvo napílené, nešlo o stromy, ktoré boli popadané do vody a takto vytiahnuté a popílené. Zo žiadneho dôkazu založeného v trestnom spise nevyplýva, či skutočne neboli vypílené aj také stromy, ktoré boli v povodí potoka alebo boli vyvalené , ale ešte neboli zlomené, boli aj s koreňmi a že by takéto stromy neboli taktiež vypílené. Ani jeden dôkaz v tomto smere neexistuje a z fotodokumentácie , ktorú urobili príslušníci polície pri ohliadke mieste činu v rámci v tom čase ešte konania o priestupku , nevyplýva, že by boli zamerali svoju pozornosť aj na potok a jeho povodie. Zo svedeckých výpovedí založených v trestnom spise vyplýva, že pracovníci povodia Horného Ipľa skontrolovali koryto potoka a konštatovali, že toto je vyčistené v tom rozsahu, na aký dostal G. N. povolenie. V trestnom spise sa nachádzajú dve rozdielne vyčíslenia škody , pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu je jedno vyčíslenie nadsadené a druhé nadsadené menej. Tvrdenia príslušníkov polície a to svedkov G. L. a G. R. o tom, ktoré konkrétne miesta a ktoré konkrétne stromy im mal svedok E. ukázať, z ktorých prokurátor vyvodzuje že sa malo jednať o stromy mimo koryta potoka , nie je možné preveriť, žiadnym spôsobom tieto skutočnosti nie sú zachytené, a to ani svedeckou výpoveďou svedka A. E., prípadne iným hodnoverným dôkazom, okrem tvrdení príslušníkov polície, ktorí o tom uvádzali vo svojom výsluchu v prípravnom konaní. Taktiež nie je zrejmé, z akého dôvodu pri vypočítavaní vzniknutej škody vychádzal svedok S. z údajov, ktoré mu mali poskytnúť príslušníci polície, keď objektívne tieto ich tvrdenia nebolo možné žiadnym iným dôkazom preveriť. Za týchto okolností potom hodnotenie dôkazov okresným súdom tak, ako ich tento urobil, je správne, vychádza zo zásady in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, touto zásadou sa okresný súd dôsledne riadil a keďže nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v takom rozsahu , v akom mu to kládol v obžalobe okresný prokurátor, správne potom postupoval okresný súd, keď obžalovaného spod takto postavenej obžaloby oslobodil v zmysle a krajský súd sa s takýmto rozhodnutím okresného súdu v celom rozsahu stotožnil.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.