Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-6294-2000.pdf
PDF · 76.26 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/6294/2000
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom so sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava (adresa pre doručovanie: Regionálne riaditeľstvo Zvolen, Námestie SNP 98/2, 960 47 Zvolen), proti povinnému: Y. B., K.. XX.XX.XXXX, P. X/XX, Ž., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 12,67 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 07.08.2000, exekučného titulu
- rozhodnutia Okresného súdu Žilina, č.k. 13C/1064/96 zo dňa 28.08.1997 a žiadosti exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 013294 * dňa 12.10.2000.
Podaním doručeným súdu dňa 28.10.2009 súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 28.08.2008, v ktorom oprávnený žiadal o zastavenie konania podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c), resp. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), pričom predmetný návrh zdôvodnil skutočnosťou, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 28,30 eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP - exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Súd rešpektujúc dispozičné právo oprávneného, exekúciu v zmysle hore uvedeného zákonného ustanovenia zastavil.
Súd nemohol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, nakoľko podľa exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania, exekučný poriadok takýto dôvod na zastavenie exekúcie neobsahoval. Súd napriek tejto skutočnosti konštatuje, že v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie z obsahu exekučného spisu vyplýva, že majetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd rozhodol aj o náhrade trov exekúcie, pričom v zmysle § 203 k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu procesného zavinenia zastavenia exekúcie.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania(ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 28.10.2009 a predloženého exekútorského spisu EX 1224/2000, priznal súd exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z., spolu vo výške 12,67 eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 20,- eur (20% z vymožených 100,- eur) podľa § 16 ods. 1 vyhlášky
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 7,16 eur (§ 22 vyhlášky):
· Poštovné 7,16 eur
Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, preto mu ju súd priznal. Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 27,16 eur, pričom priznané DPH predstavuje sumu 5,43 eur.
Súdny exekútor zároveň uviedol, že bola vymožená časť trov vo výške 19,92 eur.
Sumár: 20,00 + 7,16 + 5,43 (20% DPH) - 19,92 (vymožená časť trov) = 12,67 eur.
V časti hotových výdavkov uplatňovaných súdnym exekútorom ako telefón, internet - 5,00 eur súd tieto náhrady nepriznal, pretože ich exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 1224/2000 nie je možné skontrolovať ani určiť položku kopírovanie (63 ks) - s uplatnenou sadzbou 0,10 eur za kus, teda nie je možné určiť, či sa jedná o vlastnú sadzbu alebo sadzbu za využitie kopírovacej služby iného subjektu, pričom v takom prípade chýba doklad o využití služby. K položke telefón a internet súd uvádza, že nie je zrejmé, ako bola určená táto konkrétna výška, a ani z obsahu spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov.
V časti hotové výdavky súd nepriznal ani uplatňovanú položku spisový obal a obálky. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.
Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.