Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/201/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnených 1) Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484 a 2) H. K. Q. X. J. IČ: XXXXXXX, zastúpeného v konaní Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875 proti povinnej M. P., F. Q. XXXX/X, B. Z. B., zastúpenej Mgr. Rastislavom Škultétym, advokátom, Radlinského 678/1, Bánovce nad Bebravu, o vymoženie 497,21 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného 1) proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 24. júla 2012, č.k. - 563, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd uložil oprávnenému 1) povinnosť nahradiť titulom trov exekúcie sumu 55,65 Eur a oprávnenému 2) sumu 48,75 Eur, a to súdnemu exekútorovi JUDr. Viliamovi Königovi, zastúpenému ustanoveným zástupcom Mgr. Milanom Somíkom, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň povinnej uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 11,60 Eur. V odôvodnení uznesenia uviedol, že uznesením, č.k. -549 zo dňa 13.04.2012 bola exekúcia zastavená. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa , , , Exekučného poriadku za použitia , , , , , , a vyhlášky č. v znení účinnom do 31.04.2008. Súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhradu trov exekúcie spolu vo výške 116 Eur, ktoré predstavujú: a) paušálnu odmenu vo výške 26,56 Eur, b) časovú odmenu vo výške 33,20 Eur, c) náhradu hotových výdavkov 36,91 Eur (poštovné 33,59 Eur + kolky 3,32 Eur), d) DPH zo sumy 96,67 Eur, t. j. 19,33 Eur. Sumu 9,96 Eur súdnemu exekútorovi nepriznal z dôvodu, že náklady súvisiace s archiváciou spisu nie sú trovy účelne vynaložené na výkon exekúcie, keďže nie sú vynaložené s cieľom vymoženia pohľadávky vymáhanej v tomto konaní. Uviedol, že zvážil, komu uloží povinnosť uhradiť trovy exekúcie a dospel k záveru, že je na mieste uložiť túto povinnosť obom oprávneným, ako aj povinnej. Konštatoval, že v prípade povinnej táto zavinila začatie exekúcie svojím správaním, pričom pohľadávku uhradila až po začatí exekúcie. Pred začatím exekúcie svoju povinnosť uloženú rozhodnutím Sociálnej poisťovne, č.k. 700-725-6022/2002 zo dňa 23.01.2002 neplnila. Okresný súd dospel k záveru, že povinná je povinná uhradiť trovy exekúcie vo výške 10 %, t. j. 11,60 Eur. V prípade oprávnených 1) a 2) okresný súd dospel k záveru, že trovy exekúcie v ich zvyšnej časti 90 %, čo predstavuje 104,40 Eur, je nevyhnutné rozdeliť podľa podielu, v akom sú vlastníkmi pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, teda Sociálna poisťovňa je povinná uhradiť 53,3 % zo zvyšnej sumy 104,40 Eur, t. j. 55,65 Eur a H. A. je povinný uhradiť 46,7 % zo zvyšnej sumy 104,40 Eur, t. j. 48,75 Eur. V danom prípade mal okresný súd za to, že nie je možné zaviazať povinnú na úhradu celých trov exekúcie, nakoľko je nepochybné, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením povinnej, keďže súdny exekútor v danom prípade prijal prevažnú časť vymáhanej pohľadávky, no napriek tomu neupustil od vymáhania. Zastavením exekúcie tak súd nahradil činnosť súdneho exekútora a exekúciu zastavil, keďže právo na vymáhanie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní zaniklo.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený 1). Namietal, že návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej M. P. na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-725-6022/2002 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 02.08.2002. Poverenie na vykonanie exekúcie okresný súd vydal dňa 20.08.2002. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 03.10.2002. Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy povinnej bol vydaný dňa 16.11.2004. K uhradeniu dlžnej sumy, ktorá bola predmetom exekúcie, došlo na základe vykonaných zrážok zo mzdy povinnej v období 11/2004 - 04//2004, ďalej na základe úhrad povinnej v rokoch 2005, 2006 a úhrady z roku 2012. Všetky úhrady boli uskutočnené až po začatí exekučného konania. Oprávnený 1) teda podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekúcie už nemá charakter dobrovoľného plnenia v zmysle Exekučného poriadku a exekútorovi z takéhoto plnenia patrí odmena, ktorú ma uhradiť povinná. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. V danom prípade bolo exekučné konanie zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu nečinnosti súdneho exekútora, ktorý neupustil od vykonania exekúcie po poukázaní úhrad na účet súdneho exekútora, a tak vlastne súd nahradil činnosť exekútora v exekučnom konaní. Oprávnený 1) v čase podania návrhu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ani svojím konaním nezapríčinil zastavenie exekučného konania. Oprávnený 1) nie je zodpovedný za činnosť súdneho exekútora, resp. za jeho nečinnosť. Na základe uvedeného oprávnený 1) žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bola oprávnenému 1) uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,65 Eur, ako nezákonné zrušil.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila povinná. Vyslovila presvedčenie, že návrh oprávneného 1) na zrušenie uznesenia v časti výroku uvedenom pod bodom I. napadnutého uznesenia pre jeho nezákonnosť nie je opodstatnený. Podľa jej názoru na predmetné exekučné konanie nemožno všeobecne aplikovať príslušné právne normy, t. j. Exekučný poriadok. Uznesenie o trovách exekúcie je vydané v intenciách Namietala, že oprávnený 1) mohol na vymoženie svojej pohľadávky v roku 2002 využiť predovšetkým výkon rozhodnutia podľa správneho práva bez zbytočných trov exekúcie. Oprávnenému taktiež vyčítala, že predajom časti pohľadávky v roku 2008 a od roku 2002 nesledovaním toku vymožených peňazí urobil exekučné konanie neprehľadným, nezrozumiteľným, až zmätočným. Žiadala, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

Krajský súd preskúmal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné zrušiť podľa a vrátiť podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku).

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ust. § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku).

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 02.08.2002 podaním návrhu oprávneného 1) na vykonanie exekúcie proti povinnej o vymoženie 14.979,- Sk, t. j. 497,21 Eur. Oprávnený 1) podal tento návrh dôvodne, nakoľko povinná do podania návrhu na vykonanie exekúcie nezaplatila oprávnenému 1) z uvedenej dlžnej sumy žiadnu čiastku. Z obsahu spisu je taktiež zrejmé,

že v období od 04.05.2004 do 10.04.2005 boli povinnej vykonané zrážky zo mzdy vo výške 11.100,- Sk, t. j. 369,45 Eur. Ďalej povinná dňa 21.07.2005 uhradila súdnemu exekútorovi sumu 300,- Sk, dňa 25.08.2005 sumu 100,- Sk, dňa 25.10.2005 sumu 100,- Sk, dňa 28.12.2005 sumu 200,- Sk a dňa 25.01.2006 sumu 100,- Sk, spolu 800,- Sk, t. j. 26,55 Eur. Dňa 15.02.2012 povinná uhradila priamo oprávnenému 1) sumu 102,20 Eur. Týmto bola splatená pohľadávka oprávnených v celom rozsahu, na základe čoho okresný súd uznesením zo dňa 13.04.2012, č.k. -549 exekúciu o vymoženie 497,21 Eur zastavil. Z uvedeného je nepochybné, že k uhradeniu pohľadávky došlo po začatí exekúcie. Túto skutočnosť nepopiera ani sama povinná. V danej situácii teda pri ukladaní povinnosti uhradiť trovy exekúcie v žiadnom prípade nemožno vychádzať zo skutočnosti, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený.

Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 197 Exekučného poriadku platí pravidlo, že trovy exekúcie platí povinný, pričom jeho miera zavinenia sa neskúma. Nie je preto správna argumentácia okresného súdu, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením povinnej, keďže súdny exekútor prijal prevažnú časť vymáhanej pohľadávky, no napriek tomu neupustil od vymáhania a okresný súd tak svojou činnosťou nahradil činnosť súdneho exekútora. Krajský súd zdôrazňuje, že prevažnú časť dlžnej sumy súdny exekútor od povinnej vymohol zrážkami zo mzdy, preto nemohol v tejto časti upustiť od exekúcie (pohľadávka bola v tejto časti vymožená). Čo sa týka čiastky, ktorú povinná zaplatila súdnemu exekútorovi a čiastky, ktorú povinná zaplatila oprávnenému, krajský súd uvádza, že upustenie od vykonania exekúcie je podmienené tým, že povinná dobrovoľne splní to, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie. Patrí sem aj náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia. Ak teda povinná nezaplatila trovy exekúcie, nemožno použiť pravidlo správania o upustení od vykonania exekúcie. Inak by sa exekučné konanie zbytočne predlžovalo alebo by sa vykonávalo duplicitne, len na trovy exekúcie, čo by znamenalo ďalšie trovy novej exekúcie.

Krajský súd ohľadne výšky odmeny súdneho exekútora naviac dáva do pozornosti ust. vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, podľa ktorého, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Okresný súd pri určovaní výšky trov exekúcie túto skutočnosť nezohľadnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel krajský súd k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil (výroky II. a III. napadnutého uznesenia sú závislé od výroku I. napadnutého uznesenia) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania. V novom rozhodnutí súd rozhodne znova o trovách exekúcie. Bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí (§ 226 O.s.p).

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .