Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-245-2012.pdf
PDF · 102.45 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/245/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Prvý správcovský dom, k.s. - v skratke PSD, k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 665, správcu úpadcu: SOIC, s.r.o., so sídlom J. Ťatliaka 1785/6, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 369 276, proti žalovanej: T. C., bytom E. ulica č. XXXX/XX, XXX XX B. D., (pôvodne Kataríne Moravovej - CarGO, s miestom podnikania Vyšnianska ulica 1404/37, 034 84 Liptovské Sliače, IČO: 41 889 584 - podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť ku dňu 12.10.2011), právne zastúpenej BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1683, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, v konaní o zaplatenie 557,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 9Cb/32/2011 -55 zo dňa 18.01.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 9Cb/32/2011 -72 zo dňa 28.6.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 9Cb/32/2011 -55 zo dňa 18.01.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 9Cb/32/2011 -72 zo dňa 28.6.2012 p o t v r d z u j e .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 52,98 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalovaného BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1683, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej sa priznáva náhrada trov konania vo výške 177,20 Eur, ktoré jej je žalobca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovanej BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., a to v lehote do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku. K procesnému postupu okresný súd poukázal na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti. Ďalej uviedol, že uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 1K 18/2009 -56 zo dňa 21.09.2009 bol na majetok spoločnosti SOIC, s.r.o. vyhlásený konkurz, pričom za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený žalobca. Žalovaná ku dňu 12.10.2011 ukončila podnikateľskú činnosť. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom poskytnutia stavebných prác zo strany úpadcu žalovanej, poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení. Žalobca okrem výpisu z knihy neuhradených (vystavených) faktúr ku dňu 04.09.2009 okresnému súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu ním tvrdeného právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovanou, ktorá existenciu takéhoto právneho vzťahu, a s tým súvisiacu existenciu dlhu kategoricky poprela. V tejto súvislosti považoval za potrebné poukázať na to, že žalobca bol súdom opakovane vyzývaný na predloženie, resp. osvedčenie dôkazov, za účelom
unesenia dôkazného bremena z jeho strany, a to výzvou Okresného súdu Žilina zo dňa 15.11.2010, ako aj na predvolaniach na pojednávania zo dňa 14.10.2011 a 20.12.2011. Na výzvu Okresného súdu Žilina žalobca reagoval oznámením, že z dôvodu nespolupráce konateľa úpadcu mu neboli poskytnuté všetky účtovné doklady úpadcu, a preto nemá k dispozícii požadované účtovné doklady. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci bol žalobca opätovne vyzvaný Okresným súdom Ružomberok na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov osvedčujúcich dôvodnosť uplatneného nároku, resp. bol vyzvaný na predloženie predmetných dôkazov, a to spolu s poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. , čo však neučinil. Pokiaľ žalobca už v odpovedi na výzvu Okresného súdu Žilina zo dňa 15.11.2010 uviedol, že mu konateľ úpadcu nepredložil všetky potrebné účtovné doklady, okresný súd poukázal na osobitné postavenie žalobcu, ktorý je správcom konkurznej podstaty úpadcu, t.j. spoločnosti SOIC, s.r.o., a z tohto postavenia mu vyplývajú oprávnenia na zabezpečenie potrebnej súčinnosti zo strany úpadcu, resp. štatutárnych orgánov úpadcu (§ 74 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii). Navyše poukázal na nečinnosť žalobcu, ktorý v rámci svojho ospravedlnenia z účasti na pojednávaní nariadenom na deň 18.01.2012 súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti na základe listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise, pričom napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ani len neoznačil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by súd mal v konaní vykonať. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu veci, keďže žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o existencii právneho vzťahu medzi spoločnosťou SOIC, s.r.o. a žalovanou, a s tým súvisiacej existencie dlhu vo výške žalovanej sumy, okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) , e) , f) O.s.p. . Uviedol, že prvostupňový súd svoj rozsudok oprel najmä o výpoveď žalovanej, ktorá sporný nárok v celom rozsahu poprela. K návrhu na začatie konania zo dňa 20.10.2010 žalobca pripojil na preukázanie nároku knihu neuhradených a odoslaných faktúr, v zmysle ktorej viedol úpadca vo svojej evidencii pohľadávku voči žalovanej. Žalobca ako správca konkurznej podstaty bol teda povinný vychádzať z týchto informácií poskytnutých mu konateľom úpadcu, a v rámci plnenia účelu konkurzného konania uplatniť takú neuhradenú pohľadávku na súde. Okresný súd vychádzal len zo svedeckej výpovede žalovanej bez toho, aby pri hodnotení dôkazov zobral do úvahy aj dôkazy predložené žalobcom tak, ako predpokladá ust. § 132 O.s.p. . Žalobca vo svojom podaní súdu zo dňa 25.11.2010 uviedol, že konateľ úpadcu napriek viacerým výzvam správcu konkurznej podstaty neposkytol všetky účtovné doklady týkajúce sa úpadcu. Žalobca v rámci svojho postavenia využil dostupné prostriedky na zabezpečenie súčinnosti úpadcu, resp. konateľa úpadcu v zmysle § 74 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, avšak bezúspešne. V zmysle uvedeného zastával názor, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz uplatnené neboli. Žalobca si s odbornou starostlivosťou plnil svoje povinnosti správcu konkurznej podstaty, čo potvrdzuje aj výzva adresovaná žalobcom konateľovi úpadcu. Je evidentné, že ďalšie podklady, resp. dôkazy na preukázanie nároku žalobca nemohol bez svojej viny predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Okresný súd v tomto prípade mal možnosť po tom, ako sa oboznámil so skutočnosťou, že úpadca neposkytuje správcovi konkurznej podstaty napriek využitiu inštitútov, ktoré správcovi konkurznej podstaty zákon o konkurze poskytuje, vykonať dôkaz listinou v zmysle ust. § 129 ods. 2 O.s.p. . Mohol totiž prostredníctvom prostriedkov, ktoré má k dispozícii v zmysle O.s.p. zadovážiť, alebo sa aspoň pokúsiť zadovážiť od konateľa úpadcu ďalšie dôkazy. Napriek tomu, že žalobca vykonal všetky potrebné a dostupné kroky k zabezpečeniu ďalších dôkazov potrebných na preukázanie nároku v tomto konaní, ako aj na skutočnosť, že prvostupňový súd nevyužil všetky svoje dostupné prostriedky na vykonanie dôkazov, je splnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. . Mal za to, že týmto konaním boli porušené práva na spravodlivé súdne konanie garantované aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd zaviazal žalobcu k úhrade trov konania, ktoré rozhodnutie je nesprávne s odkazom na § 100 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze. Namietal preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania ako nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu. Bola toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, skutkový stav zistil riadne a ten správne právne posúdil a vyhodnotil. Nesúhlasila s názorom prezentovaným žalobcom v odvolaní. Čo sa týka dôkaznej núdze žalobcu, táto mala byť spôsobená najmä neposkytnutím súčinnosti zo strany úpadcu.
Žalovaná je však presvedčená, že žalobca v osobitnom postavení správcu konkurznej podstaty má dostatok nástrojov na to, aby si potrebnú súčinnosť úpadcu zabezpečil. Ak sa mu to nepodarí, nemôže predsa niesť následky takéhoto neúspechu žalovaná. Nie je možné, aby bol žalobcovi priznaný nárok, ktorý opiera len o interný účtovný doklad úpadcu. Takýto dôkaz absolútne nepreukazuje existenciu právneho vzťahu, na základe ktorého by žalobcovi voči žalovanej mohol vzniknúť nárok. Ďalej uviedol, že žalobca nenavrhol žiadne dôkazy. V časti odvolania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu o trovách prvostupňového konania, uviedol, že v konkurze je účastníkom konania dlžník, žalobca a veritelia. Teda žalovaná do okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. nepatrí, a preto jeho právo na náhradu trov konania existuje. Navyše toto konanie nie je konaním súvisiacim s konkurzným konaním. Ide o konanie vyvolané činnosťou správcu pri správe a speňažovaní majetku úpadcu, a preto je náhrada trov, na ktorú má žalovaný nárok, pohľadávka proti podstate. Nároky v tomto konaní uplatňované by si mohol úpadca uplatniť aj vtedy, ak by sa nenachádzal v konkurze. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov prvostupňového konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. ) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1 , 3 3 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/245/2012 -80 zo dňa 13.09.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi a žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1 , 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16. októbra 2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p. .
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Na základe aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 13.02.2012.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
K zhodnoteniu skutkového a právneho stavu okresným súdom krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje pri aplikácii vyššie citovaného ust. § 219 ods. 2 O.s.p. . V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu sa poukazuje na ust. § 213 ods. 1 O.s.p. , keďže odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa z dôvodu, že nebola preukázaná žiadna z výnimiek ustanovených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p. .
Krajský súd uvádza, že skutkový stav bol zistený okresným súdom dostatočne a okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie sumy 557,36 Eur s príslušenstvom, ktorý nárok v podanej žalobe odôvodnil tým, že žalovaná dlhuje žalobcovi predmetnú sumu z titulu neuhradenej odplaty za stavebné práce objednané žalovanou a vykonané úpadcom, vyúčtovanej faktúrou č. 600103 zo dňa 10.10.2006, splatnej dňa 24.10.2006. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil knihu neuhradených faktúr vystavených ku dňu 04.09.2009, z obsahu ktorej krajský súd v zhode so záverom prvostupňového súdu zistil zaevidovanie predmetnej faktúry. Samotnú faktúru žalobca
nepredložil, čím nesplnil povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. . V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ust. § 79 ods. 1 O.s.p. , podľa ktorého návrh mal okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p. ), okrem iného obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode s prvostupňovým súdom vo vzťahu k doloženej výzve Okresného súdu v Žiline zo dňa 15.11.2010, ktorou bol vyzvaný žalobca na predloženie listinných dôkazov viažucich sa k faktúre č. 600103, poukazuje na odpoveď žalobcu zo dňa 25.11.2010, v ktorej sám žalobca uviedol, že konateľ úpadcu, aj napriek viacerým výzvam, do dnešného dňa neposkytol všetky účtovné doklady úpadcu, a preto nemá k dispozícii aj v nej uvedené doklady. Zároveň však poukazuje na poučenie nachádzajúce sa v predvolaní na č.l. 35 spisu, ktoré prevzal žalobca podľa doručenky na č.l. 34 spisu dňa 27. decembra 2011, podľa znenia ktorého ...„Doneste na toto pojednávanie listiny, ktoré sa na vec vzťahujú, a nie sú dosiaľ v prvopise na súde, ako aj veci, ktoré treba obhliadnuť. Keď je to potrebné, urobte včas, ešte pred týmto pojednávaním, potrebné návrhy, aby súd zadovážil listiny a predmety obhliadky, ktoré má odporca alebo tretia osoba, alebo ktoré sú uložené na inom súde alebo orgáne. Rovnako navrhnite na predvolanie svedkov, na ktorých sa chcete na pojednávaní odvolať“. Súčasne v predmetnom predvolaní doručovanom žalobcovi na pojednávanie na deň 18.01.2012 o 08.00 hod., jeho vrchnej časti, je obsiahnutá žiadosť, aby v lehote 10 dní predložil dôkazy, ktoré má súd na pojednávaní vykonať. Žalobca podaním zo dňa 11.01.2012 okresnému súdu oznámil, že žiada o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 5C 518/2008 a zároveň, aby súd konal v jeho neprítomnosti a aby vychádzal z dôkazov, ktoré predložil. Podľa Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 18.01.2012 okresný súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, vypočul substitučného právneho zástupcu žalovanej a žalovanú a vo veci rozhodol.
K procesnej námietke vady konania, spočívajúcej v procesnom postupe prvostupňového súdu, ktorým odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, ktorý nepostupoval podľa § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p. v spojení s § 129 , § 53 O.s.p. a nezhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti postupom podľa § 132 O.s.p. , krajský súd uvádza, že prvostupňový súd jasným spôsobom v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil procesný postup, ktorým vyzýval žalobcu na predloženie listinných dôkazov a zároveň zvýraznil, že žalobca neoznačil dôkazy a neuviedol relevantné dôvody, pre ktoré by súd mal postupovať v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. , a tým nebolo preukázané, že v danom prípade sa jedná o výnimočnú situáciu. Pokiaľ sám žalobca označil ako dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o existencii právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovanou len faktúru č. 600103, tak krajský súd však považuje za potrebné uviesť, že sama o sebe faktúra je len jedným z dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 125 O.s.p. , pričom práve predmetné ustanovenie vymenúva, ktoré prostriedky môžu slúžiť ako dôkaz, ktorými je možné zistiť stav veci. Žalobca na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku a splnenie si svojej povinnosti podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. iné dôkazy neoznačil. Krajský súd v tejto súvislosti zvýraznil ust. § 79 ods. 1 O.s.p. , ktoré ustanovenie je určujúce v tom zmysle, že v rámci procesných princípov, na ktorých stojí občianske súdne konanie, je práve žalobca dominus litis (pán sporu), ktorý v procesno-právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa táto zodpovednosť ako účastníka konania premieta do povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti tak, ako vyplýva z ust. § 79 ods. 1 , § 120 ods. 1 , 4 4 O.s.p. . Realizácia týchto povinností zo strany žalobcu, v rovine povinnosti tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie jeho nároku, v tomto prípade o zaplatenie sumy 557,36 Eur jeho vymedzením v žalobe. Teda bolo potrebné vo vzťahu k nároku na zaplatenie peňažnej čiastky tento nárok jednoznačným a jasným spôsobom zadefinovať, zdôvodniť, označiť, resp. predložiť dôkazy. Zo strany žalobcu v rámci konania pred súdom prvého stupňa neboli uvedené tvrdenia a označené dôkazy, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k dôvodnosti zabezpečenia dôkazu súdom nebol špecifikovaný konkrétny dôvod nemožnosti zabezpečenia dôkazu - faktúry žalobcom. Pokiaľ táto situácia nenastala a iné dôkazy žalobca neoznačil a ani nenavrhol vykonať, tak bolo účelné a v súlade so zásadami v § 1 a § 6 O.s.p. vo veci rozhodnúť na základe žalobcom predložených dôkazov, zhodnotených prvostupňovým súdom. V tejto súvislosti a k správnemu postupu prvostupňového súdu poukazuje krajský súd na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/2004 zo dňa 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. O odňatie možnosti konať pred súdom však nejde v prípade, ak súd vytvorí dostatočné procesné podmienky pre realizáciu práva účastníka, a tým postupuje v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a ani vtedy, ak súd sám iniciatívne nevykonáva za účastníka konania dokazovanie. Predsa navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, keď len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Krajský súd konštatuje, že zásah do základného práva na súdnu ochranu, či práva na spravodlivé súdne konanie by bolo možné konštatovať len vtedy, ak by v prípade navrhnutia dôkazu bol záver všeobecného súdu zjavne neodôvodnený, bez racionálnej úvahy vychádzajúcej z priebehu konania a stavu dokazovania. V danom prípade však, pokiaľ žalobca na preukázanie tvrdenia o dôvodnosti svojho nároku neoznačil žiadne iné dôkazy okrem čísla faktúry, ktorá je zaevidovaná v predmetnej knihe žalobcu, tak nebolo možné vyhodnotiť odvolacie dôvody viažuce sa k procesnému postupu súdu prvého stupňa za odôvodnené. Súhlasí rovnako krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že práve správca konkurznej podstaty, ktorého postavenie je upravené osobitným predpisom, má povinnosť a dostatok nástrojov pre zabezpečenie súčinnosti úpadcu.
Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že samotné vystavenie faktúry, jej zaevidovanie v účtovníctve žalobcu nie je dôkazom preukazujúcim dôvodnosť nároku, keď prioritne je potrebné preukázať základ nároku, teda založenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, na jeho základe poskytnuté plnenie, a tým vznik povinnosti zaplatiť za poskytnuté plnenie odplatu. Žalobca v podanej žalobe, ani vo vyjadrení takéto tvrdenie neposkytol, a preto nebolo možné ustáliť, čo je základom uplatneného nároku voči žalovanej, teda, či ide o zmluvné, resp. bezzmluvné plnenie, ako i či došlo reálne k jeho poskytnutiu. Krajský súd preto súhlasí so záverom okresného súdu, ktorý vykonaním označených a navrhnutých dôkazov, zhodnotených postupom podľa ust. § 132 O.s.p. žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu zamietol. Z týchto dôvodov bol preto rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, s ktorým sa stotožňuje.
Vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách prvostupňového konania krajský súd uvádza, že v danom prípade ide o spor, ktorý vyvolal správca konkurznej podstaty vo svojom postavení v zmysle ust. § 84 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to uplatnil pohľadávku úpadcu. Ide o klasické sporové konanie v rámci Občianskeho súdneho poriadku , v ktorom je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzať z posúdenia úspechu a neúspechu účastníkov konania vzhľadom k výsledku sporu. Keďže v danom prípade bol žalobca neúspešný, v súlade so znením ust. § 142 ods. 1 O.s.p. správne postupoval okresný súd, pokiaľ rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy prvostupňového konania.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 , § 149 ods. 1 , § 151 ods. 1 , 8 8 8 8 O.s.p. . V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 12.03.2012 uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z odmeny právneho zástupcu za 1 úkon právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. , a to písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 36,52 Eur, + 1 x 7,63 Eur režijný paušál + 20% DPH, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia 52,98 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.