Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-2052-2006.pdf
PDF · 90.91 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/2052/2006
Uznesenie
Okresný súd Prievidza, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Mliekárenská 10, Bratislava, proti povinnému: K. M., nar. XX.XX.XXXX, P. F. ul. č.XXX/X, XXX XX W., o vymoženie istiny 2.211,45 eura s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu zastavuje .
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi, Záhradnícka ul. č. 60, 821 08 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 102,26 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 7.9.2006 domáhal vykonanie exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-034/05 - MK/, ktorý zo dňa 9.11.2005 a ktorý rozsudok mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 6.12.2005 a vykonateľnosť 10.12.2005. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 3.10.2006.
Podľa § 58 odst. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú zmluvu o úvere a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu.
Z predloženého exekučného titulu - vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 27.10.2004 uzatvoril oprávnený ako veriteľ (v tom čase až do 14.02.2008 vystupujúcim pod obchodným menom PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.) s povinnou ako dlžníčkou zmluvu nazvanú ako „ Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 43177-13397", na základe ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 50.004,-Sk a povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 36
mesačných splátkach vo výške 1.389,-Sk, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy.
Podľa § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy
Podľa § 53 odst. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/.
Podľa § 53 odst. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400004387 považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd v prvom rade skúmal samotnú Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 43177-13397, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený zmluvou je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Súčasťou tejto zmluvy sú „Zmluvné dojednania". Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov". Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinní nemohli individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) zákona č.258/2001 Z.z.; predmetom zmluvy je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany veriteľa a povinnosť dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ,,ZRK") súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica ). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či
je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98).
Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05).
Oprávnený a povinný uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Súčasťou zmluvy sú „Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL spol. s.r.o." ďalej len ako „Zmluvné dojednania", v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Preskúmaním predmetných Zmluvných dojednaní, ako neoddeliteľnej časti zmluvy, konkrétne článku 16 označeného ako „Riešenie sporov - rozhodcovská doložka" vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli nasledovné dôvody. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu ex lege patrila.
Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú.
Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho
stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
V súlade s § 200 odst. 2 Exekučného poriadku súd zároveň rozhodol aj o trovách exekúcie. Súdnemu exekútorovi v zmysle § 200 odst. 1 Exekučného poriadku vzniká právo na náhradu trov exekúcie. Tieto uplatnil v celkovej sume 168,70 eur a pozostávajú z paušálnej odmeny za úkony - získanie poverenia, doručenie príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, doručenie exekučných príkazov bankám,doručenie príkazov na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, doručenie exekučných príkazov zrážkami zo mzdy, zisťovanie pomerov povinného - žiadosti o súčinnosť Soc. Poisťovňa Bratislava a Dopravný inšpektorát Prievidza, REGOB, odpovede na výzvy súdu.
Podľa § 14 odst. 1,2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Po preštudovaní pripojeného exekučného spisu súd zistil, že súdnemu exekútorovi je možné priznať paušálnu odmenu za 16 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 za úkon celkom 53,12 eura za ( získanie poverenia, zisťovanie majetku povinného - DI , 7x zisťovanie platiteľa mzdy - SP, zisťovanie bydliska povinného - REGOB, 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - všeobecné, čo do spôsobu - zrážky zo mzdy, 2x vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu zrážkami zo mzdy povinného)
Súd nepriznal odmenu za doručovanie príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ani následne doručovanie exekučných príkazov, pretože takýto postup nemal oporu v Exekučnom poriadku. Išlo o neúčelné a nehospodárne vynaloženie výdavkov, pretože súdny exekútor si mal najskôr zistiť, v ktorej konkrétnej banke má povinný účet a až následne doručovať príkaz na začatie exekúcie tejto banke. Paušálna odmena i tak nepatrí za každé jednotlivé doručenie ako nesprávne uplatnil súdny exekútor a rovnako mu nepatrí žiadna odmena ani za odblokovanie týchto účtov. Medzi paušálnu odmenu nemožno zaradiť ani správu o priebehu ex. konania, pretože nejde o úkony uvedené v § 15 odst. 1 vyhlášky.
V zmysle § 22 odst. 1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné, ktoré vynaložil účelne na vymoženie pohľadávky oprávneného. Ide o poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie 2x, žiadosti o súčinnosť 9x -DI, SP, REGOB, 4x doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkou zo mzdy , 4x doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, odpoveď na výzvu) Spolu predstavuje poštovné 21 x 1,86 eur, t.j. 39,06 eura. Súd nepriznal poštovné za doručovanie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, pretože súdny exekútor nepostupoval v súlade s § 95 odt. 1 Exekučného poriadku. V spise sa nakoniec doručenky z takéhoto doručovania ani nenachádzajú, pričom je zrejmé, že súdny exekútor zrejme pristupoval k doručovaniu súčasne aj pre viacero exekučných konaní.
Trovy ako celok potom predstavujú 102,26 eur / 53,12 paušálna odmena za 16 úkonov + 10,09 eur DPH, + 39,05 eura hotové výdavky, /.
Súd zaviazal k náhrade trov oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhol vykonať exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu, čo viedlo následne k zastaveniu exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie (§ 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní ) v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.