Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/273/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa R., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Y. XX, L. proti odporkyni Bc. Y. P., bytom J., Z. XX/X, o zaplatenie 692,37 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. júna 2011, č.k. -33, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd konanie, ktorým sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia 692,37 Eur s prísl., podľa , zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 6, Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia v zmysle ust. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 35,37 Eur zaplateného kolkovými známkami Okresnému súdu Prievidza dňa 06.08.2010. Upravil Daňový úrad Bratislava V., aby po právoplatnosti uznesenia sumu 35,37 Eur vrátil na adresu navrhovateľa. Rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 34,87 Eur odporkyni, ktorý bol zaplatený na účet Okresného súdu Prievidza dňa 04.10.2010 pod účtovným dokladom 5-10-10 a pol. reg. 10a-1370/10 s tým, že upravil Daňový úrad Prievidza, aby po právoplatnosti uznesenia sumu 34,87 Eur vrátil na adresu odporkyne. V odôvodnení uznesenia citoval ust. , , , , , , , , , Exekučného poriadku a , Uviedol, že rozhodnutím Disciplinárnej komisie SKE, sp. zn.: DK 18/2005 z 18.10.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.06.2009, bolo okrem iného odporkyni uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie a zároveň v zmysle a Disciplinárneho poriadku SKE bola odporkyni uložená úhrada trov konania pred disciplinárnym senátom vo výške 13.710,- Sk (455,09 Eur). Rozhodnutím Odvolacej disciplinárnej komisie SKE č.: DK 18/2005 bolo rozhodnutie disciplinárnej komisie zo dňa 18.10.2005 potvrdené a zároveň bola odporkyni uložená povinnosť uhradiť na účet SKE trovy odvolacieho disciplinárneho konania vo výške 237,28 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporkyňa bola k úhrade trov disciplinárneho konania vyzývaná listom zo dňa 07.10.2009 a zo dňa 10.03.2010, na ktoré výzvy však nereagovala a požadovanú náhradu trov nezaplatila. Navrhovateľ si preto uplatnil svoj nárok súdnou cestou, ktorý odôvodnil tak, že odporkyňa si nesplnila povinnosť, ku ktorej bola zaviazaná vyššie uvedenými rozhodnutiami. Vzhľadom na povahu nároku, ktorý navrhovateľ v tomto konaní žiada priznať a tiež vzhľadom na dôkazy, ktorými preukazuje jeho výšku, či celkovú opodstatnenosť, ktorými sú rozhodnutia disciplinárnej komisie SKE (tak prvostupňovej ako aj odvolacej), okresný súd sa zaoberal tým, či je daná jeho právomoc na rozhodnutie tohto sporu, z akého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje ním uplatnený nárok. Konštatoval, že v danom prípade na strane navrhovateľa vystupuje Slovenská komora exekútorov, ktorá je v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku orgánom samosprávy exekútorov. V zmysle ustanovenia Správneho poriadku má navrhovateľ ako orgán záujmovej samosprávy postavenie správneho orgánu za predpokladu, že mu zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach príslušných subjektov. Exekučný poriadok zveril navrhovateľovi - presnejšie jeho orgánu (disciplinárnej komisii) rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov (§ 225 ods. 1 Exekučného poriadku), resp. o uložení disciplinárnych opatrení (§ 227 ods. 1 v spojení s § 221 Exekučného poriadku), resp. o zastavení disciplinárneho konania v zákonom stanovených prípadoch. V ďalšom navrhovateľa splnomocňuje, aby si konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie upravil v disciplinárnom poriadku (§ 217 ods. 3 Exekučného poriadku). Rozhodovanie o trovách disciplinárneho konania už Exekučný poriadok neupravuje a toto je upravené v predmetnom disciplinárnom poriadku, konkrétne v jeho štvrtej hlave nazvanej Trovy konania, v ustanovení § 22 - § 23 a v Prílohe č. 1 o odmeňovaní členov disciplinárnej komisie a členov senátov disciplinárnej komisie, ktorá je súčasťou tohto poriadku. Z uvedeného potom vyplýva, že v rámci rozhodovania o disciplinárnych opatreniach vystupuje navrhovateľ ako správny orgán, ktorého zákon zmocňuje svojím rozhodnutím autoritatívne založiť práva a povinnosti, ktoré z tohto vzťahu pre jeho účastníkov vyplývajú. Na strane odporcu vystupuje disciplinárne odsúdená exekútorka, resp. členka Slovenskej komory exekútorov, t. j. exekútor, voči ktorému bolo dôvodne vedené disciplinárne konanie. Navrhovateľ (komora) si voči odporkyni (disciplinárne zodpovednej súdnej exekútorke) uplatnil nárok, ku ktorému bola táto v rámci disciplinárneho konania zaviazaná. Tento nárok je označený ako náhrada trov konania, hoci fakticky môže táto finančná povinnosť mať charakter skrytej pokuty (ďalšie skryté disciplinárne opatrenie). Okresný súd mal za to, že pri analýze vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný uplatnený nárok, treba vzhľadom na uvedené zohľadniť aj skutočnosti, že v oblasti záujmovej samosprávy, konkrétne profesijných komôr s povinným členstvom, nemajú vždy jednotliví členovia voči komore rovnocenné postavenie. Komory sú právnickými osobami verejného práva, ktoré sú zriaďované zákonom. Sú vybavené oprávnením vydávať rôzne vnútorné predpisy pre komoru a jej členovia sa im musia s ohľadom na povinné členstvo podriadiť. Komora tak nad týmito členmi vykonáva určité mocenské oprávnenia, medzi ktoré typicky patrí práve disciplinárna právomoc. V rámci disciplinárneho konania tak uložila odporkyni disciplinárne opatrenie a zároveň ju zaviazala k povinnosti uhradiť trovy disciplinárneho konania. V rámci disciplinárneho konania jeho subjekty (komora na jednej strane a disciplinárne obvinený súdny exekútor) vystupujú vo vzájomnom pomere nadriadenosti a podriadenosti. Toto nerovnoprávne postavenie subjektov je charakteristickým znakom verejno-právnych vzťahov, ktorý ich odlišuje od vzťahov z oblasti súkromnoprávnej. Poukázal na to, že vymedzuje právomoc súdov v ustanovení V ods. 1 tohto ustanovenia určuje, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci (nároky), ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných vzťahov (vrátane podnikateľských a hospodárskych vzťahov). Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov - charakteristickým znakom občianskoprávnych vzťahov je predovšetkým rovnaké (rovnocenné) postavenie ich subjektov, pri ktorom jeden z účastníkov právneho vzťahu nemôže jednostranným úkonom založiť povinnosť druhého účastníka a nemôže ani autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého subjektu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, tieto však vždy len vtedy, ak to ustanovuje zákon ( ). (3/2005 ZSP) So zreteľom na uvedené postavenie účastníkov dospel okresný súd k záveru, že ide o vzťah, kde jeho účastníci nemajú rovnocenné postavenie, v dôsledku čoho rozhodovanie o nároku z tohto vzťahu nepatrí do právomoci súdu v zmysle Exekučný poriadok v ustanovuje, že rozhodovanie o nárokoch z tohto vzťahu preskúmavajú občianskoprávne súdy podľa - Keďže o takýto prípad v danom spore nejde, nie je tu daná ani právomoc súdu v zmysle Okresný súd vyvodil, že v tejto veci nie je daná právomoc súdu, pričom ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, preto konanie pre nedostatok právomoci vo veci konať zastavil. Mal za to, že v danom prípade neprichádza do úvahy postup súdu, ktorý predpokladá ustanovenie , a teda postúpenie veci po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania príslušnému orgánu, pretože vo veci už bolo rozhodnuté.

Proti uzneseniu vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zmeny napadnutého uznesenia a vyhovenia návrhu. Dôvodil tým, že nakoľko odporkyňa náhradu trov disciplinárnych konaní neuhradila, navrhovateľ svoj nárok uplatnil súdnou cestou a žiadal, aby bola odporkyňa zaviazaná k úhrade trov disciplinárnych konaní vyčíslených v predmetných rozhodnutiach disciplinárnych senátov aj spolu s určeným úrokom z omeškania. Namietal názor okresného súdu, že vo veci už bolo rozhodnuté, nakoľko prekážka právoplatne rozhodnutej veci v danom prípade je daná len vo vzťahu k rozhodovacej právomoci disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov o náhrade trov disciplinárneho konania (§ 23 bod 1 Disciplinárneho poriadku). Vzhľadom na uplatňovaný nárok zastával názor, že je daná právomoc súdu vo veci rozhodnúť, nakoľko návrhom na začatie konania na riešenie súdu predložený predmet konania je možné podriadiť pod vzťah vymedzený v a nie je tým vylúčená právomoc občiansko-právneho súdu. Poukazoval na , ktorý zakotvuje právo na súdnu ochranu, obsahom ktorého je možnosť každého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Konštatoval, že napadnutým uznesením došlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) a jeho konanie má tak za následok porušenie ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že ak súd dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie o veci ( ) a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie, nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale musí vec prejednať sám, a tak otázku právomoci musí riešiť pozitívne vo svoj prospech. Ak zistí súd nedostatok svojej právomoci (a súčasne nejde o prípad právomoci cudzozemského orgánu), musí existovať iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec po zastavení konania postúpiť. Ak taký štátny orgán neexistuje, vec patrí do právomoci súdu. Trval na tom, že vo veci je daná právomoc a povinnosť všeobecného súdu rozhodovať o predloženom predmete konania a poskytnúť tak navrhovateľovi súdnu ochranu.

Krajský súd preskúmal vec podľa v medziach podaného odvolania, t. j. vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje ( ). Navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Jedná sa o také podmienky, bez existencie ktorých nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Citované zákonné ustanovenie taxatívne nevymedzuje podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci a jej splnenie skúma súd ex offo v každom štádiu konania. Nedostatok tejto podmienky konania je neodstrániteľným a vedie k zastaveniu súdneho konania v zmysle

Všeobecne sa pod právomocou rozumie oprávnenie toho - ktorého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré zákon zveruje do jeho kompetencie. vymedzuje právomoc súdov v Vecne je vymedzená v odseku 1 tohto ustanovenia tak, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občiansko-právnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Charakteristickým znakom občiansko-právnych vzťahov je predovšetkým rovnaké (rovnocenné) postavenie ich subjektov, pri ktorom jeden z účastníkov právneho vzťahu nemôže jednostranným úkonom založiť povinnosť druhého účastníka a nemôže ani autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého subjektu. V zmysle súdy v občianskom súdnom konaní preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánu verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní len, ak to ustanovuje zákon.

Navrhovateľ nespochybnil, že v disciplinárnom konaní o trovách disciplinárneho konania už rozhodol, trval však na prejednaní a rozhodnutí veci v občianskom súdnom konaní, keď svoj nárok odvodzoval práve z rozhodnutia disciplinárnej komisie.

Pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí do právomoci súdu, je nutné predovšetkým zistiť, z akého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje ním uplatnený nárok. Za občiansko-právne vzťahy v zmysle ust. treba pokladať majetkové vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto nie sú upravené inými zákonmi. ako legislatívny základ všetkých občiansko-právnych vzťahov vôbec upravuje teda všeobecné majetkové a osobné vzťahy založené na princípe právnej rovnosti a autonómie ich subjektov. Na rozdiel od tohto možno vyvodiť, že subjekty v danom vzťahu vystupujú v pomere nadriadenosti a podriadenosti, teda v nerovnoprávnom postavení. Tento vzťah teda nie je občiansko-právnym vzťahom, ale ide o verejno-právny vzťah a neupravuje právne vzťahy vyplývajúce z verejno-právnych vzťahov.

Zaplatenie sumy 692,37 Eur, ktorej sa navrhovateľ od odporkyne domáha, vyplynulo z autoritatívneho rozhodnutia navrhovateľa. Vzhľadom na svoju povahu má plnenie požadované navrhovateľom spolu s úrokmi z omeškania základ vo verejno-právnom vzťahu a má rýdzo verejno-právny charakter.

Z tohto dôvodu sa navrhovateľ nemôže domáhať zaplatenia tohto dlhu od odporkyne v občianskom súdnom konaní podľa predpisov súkromného práva, pretože tieto na verejno-právne vzťahy nedopadajú a neupravujú ich. Verejno-právne vzťahy sú totiž založené na princípoch odlišných od tých, ktoré sú uplatňované v systéme súkromného práva, z dôvodu ktorého musia byť posúdené v rámci režimu verejného práva. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní vytýka okresnému súdu, že v odôvodnení uznesenia uviedol, že „vo veci už bolo rozhodnuté“ a v odvolaní dôvodí tým, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná len vo vzťahu k rozhodovacej právomoci disciplinárneho senátu, potrebné je zdôrazniť, že konanie nebolo zastavené z dôvodu res iudicata. Okresný súd poukázal na to, že postúpenie veci po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania príslušnému orgánu neprichádza do úvahy (postup podľa ), pretože zastával názor, že vo veci už bolo rozhodnuté, čo znamená, že rozhodnutím disciplinárneho senátu bolo len potvrdené, že rozhodovanie o uplatnenom nároku patrí do jeho právomoci a nemožno sa takéhoto nároku domáhať v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ predmetné rozhodnutie disciplinárny senát vydal, znamená to, že si je vedomý toho, že je v jeho právomoci rozhodnúť o takejto povinnosti. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie disciplinárneho senátu môže byť exekučným titulom. V zmysle ust. Ex. por. právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie je preskúmateľné súdom len podľa osobitného zákona ( až 250k v správnom súdnictve). Naviac je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ sa navrhovateľ nemôže od odporkyne v občianskom súdnom konaní domáhať zaplatenia predmetného dlhu, z uvedených dôvodov nemôže sa v občianskom súdnom konaní domáhať ani zaplatenia úrokov z tohto dlhu.

Vzhľadom na uvedené, keďže vzťah medzi účastníkmi nie je občiansko-právnym vzťahom, ktorý by bolo možné podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v , ani na ktoré dopadá ust. , nie je preto daná právomoc súdov rozhodovať o nároku navrhovateľa na zaplatenie uplatňovanej sumy.

Z uvedených dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .