Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-66-2012.pdf
PDF · 67.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/66/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Eckera a členov senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Ondreja Gáboríka, v trestnej veci proti obžalovanému U. P., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra 2012, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/133/2011 zo dňa 21. februára 2012 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného U. P. zamieta.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný U. P. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že hoci je ako otec detí mal. G., nar. XX.XX.XXXX a mal. Z., nar. XX.XX.XXXX povinný v zmysle § 62 a násl. Zákona o rodine a následne na základe rozsudku Okresného súdu v Trenčíne, pod č.k. 11C/101/2008 zo dňa 26.08.2008, právoplatného dňa 20.11.2008 povinný platiť na mal. G. výživné mesačne vo výške 102,90 € a na mal. Z. výživné mesačne vo výške 76,35 €, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. nad X., F. XX, si vyživovaciu povinnosť na deti v mieste svojho bydliska ani inde riadne neplní, od augusta 2008 doposiaľ, čím mu vznikol dlh na výživnom spolu na obidve deti v sume 7.287 €, vrátane mesiaca marec 2012, v sledovanom období nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, bol riadne zamestnaný a mal pravidelný príjem.
Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd konal v jeho neprítomnosti, pričom sa snažil telefonicky skontaktovať na súd, ale sa mu to nepodarilo. Pokiaľ poškodená tvrdí, že jej dlhuje na výživnom, nie je to pravda, všetko výživné jej uhradil. Na odvolacom súde chce predložiť dôkaz, že poškodenej nič nedlží.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť. Poškodená E. P. na verejnom zasadnutí na Krajskom súde Trenčín potvrdila, že obžalovaný jej výživné naďalej na deti neplatí, dlžnú sumu neuhradil, pokiaľ tento tvrdil iné skutočnosti, toto sa nezakladá na pravde, najmä to, že jej mal dať 1 mil. Sk.
Obžalovaný uviedol, že poškodenej nie je nič dlžný, poškodenej v roku 2008 dal 1 mil. Sk a nemá voči nej žiadne podlžnosti.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, tak aj súdu prvého stupňa, v tomto smere neboli v odvolaní vytýkané žiadne chyby a ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine a treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr.por., preto dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy, prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, nakoľko hlavné pojednávanie okresný súd, za splnenia zákonných podmienok, vykonal v neprítomnosti obžalovaného, vypočul svedkyňu - poškodenú E. P. a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení okresného súdu. Na verejnom zasadnutí poškodená E. P. odvolaciemu súdu len potvrdila, že obžalovaný výživné neuhradil, naďalej neuhrádza a dlžná suma zostáva.
Krajský súd sa plne stotožnil s hodnotením dôkazov prebratých na hlavnom pojednávaní tak, ako to vyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku. Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, bol nepochybne a jednoznačne preukázaný.
Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu, okresný súd teda nepochybil, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák.
Odvolací súd, teda dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom, ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými rozviedol a vysvetlil svoje zistenia.
Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, vychádzal zo všetkých zásad určených na ukladanie trestu podľa § 34 ods. 1, 4 Tr.zák., pričom sledoval účel uloženého trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Neopomenuteľnou súčasťou určenia druhu trestu a jeho výmery bolo prihliadnuť na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Na všetky tieto skutočnosti okresný súd prihliadal a obžalovanému potom uložil podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Odvolací súd, keďže nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného U. P. ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.