Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-116-2012.pdf
PDF · 98.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-15C/116/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO: 35717769, proti odporkyni: J. A., nar. X.X.XXXX, bytom F., V. XX, o zaplatenie 876,32 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 478,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 15.2.2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 28,70 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 18.2.2011 domáhal voči odporkyni vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 876,32 EUR spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania titulom zaplatenia dlhu z pôžičky. Dôvodil tým, že účastníci uzatvorili dňa 23.1.2008 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni pôžičku vo výške 531,10 EUR s tým, že odporkyňa bude poskytnutú sumu splácať spolu s poplatkom v 26 týždňových splátkach po 35,72 EUR, počnúc dňom 30.1.2008 a končiac dňom 23.7.2008. Odporkyňa uhradila len jednu celú splátku a jednu čiastočne v celkovej výške 52,31 EUR. Vzhľadom na to, že odporkyňa neuhradila dve po sebe idúce splátky splatné dňa 6.2.2008 a 13.2.2008, v termíne 15.2.2008 sa stal celý dlh splatným. Suma neuhradených splátok predstavuje čiastku 872,32 EUR. K návrhu navrhovateľ pripojil Zmluvu o pôžičke zo dňa 23.1.2008 so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, splátkový kalendár k zmluve a Klientsku kartu.
Odporkyni sa platobný rozkaz č. 19Ro/411/2011 vydaný dňa 8.12.2011 nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 9.5.2012 zrušil.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná sa nedostavila, súd preto vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v jej neprítomnosti.
Navrhovateľ sa z pojednávania ospravedlnil, žiadal vec rozhodnúť v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinami pripojenými k návrhu, a to Zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.1.2008 so všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, splátkovým kalendárom a klientskou kartou a zistil nasledovný skutkový stav:
Z predloženej Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.1.2008 uzavretej podľa § 657 a nasl. občianskeho zákonníka a v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že navrhovateľ poskytol odporkyni dňa 23.1.2008 finančnú pôžičku vo výške 16.000,- Sk (čl. II ods. 1.). Odporkyňa ako dlžník sa zaviazala pôžičku spolu s príslušenstvom splácať v 26 týždenných splátkach počnúc dňom 30.1.2008 (čl. II ods. l., 1.3.) vo výške každej splátky 1.076,- Sk, ktorá pozostáva z istiny vo výške 615,- Sk a poplatku vo výške 461,- Sk (čl. II ods. l., 1.4.). Podľa čl. II ods. 1., 1.5. Ročná percentuálna miera nákladov je pre jednotlivé počty týždenných splátok uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú uvedené na rube tejto listiny a sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zmluva má podobu formulárovej zmluvy, pričom veľkým písmom sú v nej vpísané údaje o osobe odporcu a o úvere (ako je uvedené vyššie).
Na druhej strane Zmluvy o pôžičke sú vytlačené Všeobecné obchodné podmienky veriteľa (ďalej len VOP). Podľa čl. II ods. 3. Dlžník sa zaväzuje jednotlivé splátky uhrádzať v hotovosti poverenému obchodnému zástupcovi alebo priamo na účet v Poštovej banke.
Podľa čl. III ods. 3. VOP Veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku s tým, že ročná percentuálna miera nákladov vypočítaná podľa prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. a pre jednotlivé počty týždenných splátok je nasledovná: Pod týmto textom je vyhotovená tabuľka so stĺpcami „počet týždňov“ a „%“ a v riadkoch pod stĺpcom počet týždňov 26 je v stĺpci % uvedené 980.
V Splátkovom kalendári k zmluve č.XXXXXXXXX (vytlačený 15.2.2011 zrejme na účely prílohy k návrhu na začatie konania) sa uvádza, že pôžička poskytnutá 23.1.2008 vo výške 531,- EUR (16.000,- Sk) sa bude splácať v 26 splátkach po 35,72 EUR (l. dňa 30.1.2008, posledná 26. dňa 23.7.2008), celkom k úhrade 928,63 EUR (27.976,- SK). Uhradená bola dňa 28.1.2008 suma 35,72 EUR a dňa 18.2.2008 suma 16,60 EUR, spolu 52,31 EUR. Neuhradené zostalo 876,32 EUR (26.400,- Sk).
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) v § 1 ods. 1 upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 3 ods. 2 Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, ... podľa písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedené, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov... (Náležitosti zmluvy sú uvedené v ods. 2 až 3).
Podľa § 4 ods. 4 písm. a) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať ...
Podľa § 4 ods. 5 Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 5 smernice V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.
Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam a jej cieľom je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný ako spotrebiteľ nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
Zákon o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z) upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Popri tejto špeciálnej norme výraznú ochranu pre spotrebiteľa poskytuje inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 občianskeho zákonníka).
Podľa § 53 ods. l OZ (účinného do 28.2.2010) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná zmluvná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a s poukazom na vyššiecitované ustanovenia zákonov a Smernice Európskej Rady dospel k záveru, že návrh je dôvodný len čiastočne:
Listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že účastníci dňa 23.1.2008 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni finančný úver vo výške 16.000,- Sk, podľa zmluvy mala odporkyňa splácať úver v 26 týždenných splátkach počnúc dňom 30.1.2008 vo výške každej splátky 1.076 Sk, z toho na istinu úveru sumu 615,- Sk a na poplatky sumu 461,- Sk. Odporkyňa ku dňu18.2.2008 zaplatila len 1.576,- Sk (52,31 EUR), viac už nezaplatila. Z poskytnutého úveru nezaplatila istinu 14.424,- Sk, súd ju preto na zaplatenie tejto sumy v prepočte na platnú menu vo výške 478,80 EUR zaviazal.
Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odporkyňa sa dostala do omeškania dňom 14.2.2008, keď nezaplatila 3. splátku, súd preto navrhovateľovi priznal úrok od 15.2.2008 (ako žiadal) vo výške 8,5 % až do zaplatenia priznanej istiny.
Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti prevyšujúcej priznaný nárok, t.j. v časti 397,52 EUR s prísl. Táto suma podľa zmluvy predstavuje poplatky spojené s úverom.
Podľa názoru súdu požiadavku navrhovateľa na poplatky, s ohľadom na spôsob uzatvárania zmluvy možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Zmluva má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podmienkami, kde poskytovateľ úveru, ktorý o rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvára zmluvy s veľkým počtom záujemcov o úver, len čitateľne doplňuje údaje o odporcovi - spotrebiteľovi, údaje o výške úveru a čase splátok. Ročná percentuálna miera nákladov ani charakteristika poplatkov (461,- Sk) priamo na zmluve uvedená nie je, v zmluve je len odkaz na RPMN pre jednotlivé počty týždenných splátok tak, ako sú uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V obchodných podmienkach je RPMN predtlačená tak, že pre tento úver RPMN je stanovená vo výške 980 %. Je zrejmé, že odporkyňa nemala možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a Obchodných podmienok, t.z. nemala možnosť vyjednávať a dosiahnuť zmenu v navrhovateľom určených podmienkach a ak chcela s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu, bola nútená prijať ním stanovené podmienky, ktoré zakladajú značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Treba poznamenať, že vzťah medzi navrhovateľom a spotrebiteľom je založený na princípe dôvery spotrebiteľov v poctivé konanie podnikateľov a že spotrebiteľ je v tomto vzťahu slabšou stranou, preto mu súd podľa všeobecných zásad spotrebiteľského práva zabezpečuje vyššiu mieru ochrany. V prejednávanom prípade je spornou otázka, či v zmluve o úvere bola platne dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov. Je nesporné, že zmluva o úvere je pripravená tak, že na prvej strane sú zrozumiteľne uvedené údaje o zmluvných stranách, o úvere a jeho splácaní s odkazom na Obchodné podmienky. Keďže tento odkaz aj Obchodné podmienky na druhej strane listu sú vytlačené drobným písmom, právom u spotrebiteľa môžu vzbudiť dojem, že v odkazovaných obchodných podmienkach sú len ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru (na ktoré majú slúžiť), nie ustanovenia, ktoré majú zásadný
dopad do jeho práv a povinností. Všeobecné obchodné podmienky nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme zmluvný partner skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Ak sa tak stane, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. V danom prípade sa tak stalo, navrhovateľ ustanovenie o RPMN (o zmluvnej pokute a ďalších sankciách) zakomponoval do nečitateľných obchodných podmienok bez toho, aby spotrebiteľa na výšku RPMN zrozumiteľne upozornil v zmluve. Pri peňažnej pôžičke účastníci zmluvy môžu dohodnúť úroky obvykle určitým percentom stanoveným za príslušnú dobu. Dohoda o výške úrokov však nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Zo strany veriteľa nemôže ísť ani o úžeru (§ 253 TZ). Takáto dohoda by bola neplatná. V januári 2004 sa bankové úroky u spotrebiteľských úverov splatných do 1 roka pohybovali okolo 11,07 % a ročná percentuálna miera nákladov vo výške 13,52 %. V prejednávanej veci úrok, ktorý navrhovateľ požaduje zo sumy 16.000,- Sk predstavuje 150 %-ný ročný úrok, čo je zjavne neprimeraný úrok, hraničiaci s úžerou. Je tiež zjavné, že RPMN vo výške 980 % nie je vypočítaná podľa prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. Vo vzťahu k zmluve o úvere súd považoval ustanovenie o RPMN v Obchodných podmienkach za neplatné v zmysle § 39 občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a vzhľadom na jeho spôsob začlenenia do zmluvy o úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 občianskeho zákonníka.
Súd túto skutočnosť vyhodnotil tak, že medzi účastníkmi nedošlo k písomnému dojednaniu o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm.g) zákona o spotrebiteľských úveroch, úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, preto návrh v časti poplatkov zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, ich priznal vo výške 28,70 EUR za súdny poplatok, ktorý zodpovedá priznanej istine.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do-
ručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.
V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa
musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť
tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.
1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).