Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2PP-105-2012.pdf
PDF · 72.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2PP/105/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Gajdošovej a prísediacich Mgr. Ľubomíra Jedličku a Pavlíny Kramárovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.10.2012 v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou takto
rozhodol:
Podľa § 66 ods. l písm. b/ Tr. zák. súd žiadosť odsúdeného P. H., nar. XX.XX.XXXX I. Š., trvale bytom O. XXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 03.09.2012 podal na tunajší súd odsúdený P. H. prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žiadosť o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. V ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva odsúdený t. č. trest odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 24.08.2009, sp. zn. 1T/100/1996, v trvaní 4 roky a 6 mesiacov pre trestný čin podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Odsúdený začal trest vykonávať dňa 10.12.2009, lehota v zmysle § 66 ods. l písm. b) Trestného zákona uplynula dňa 03.09.2011 a koniec trestu má mať dňa 03.03.2013.
Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa s hodnotením odsúdeného, skráteným výpisom klienta, žiadosťou o podmienečné prepustenie, odpisom Registra trestov, osobným spisom odsúdeného, nariadením výkonu trestu odňatia slobody, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.08.2009, sp. zn. 1T/100/1996, pripojenými spismi Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2PP/162/2011, 2PP/68/2012, 2PP/61/2012 a pripojeným spisom Mestského súdu Bratislava, sp. zn. 1T/5/1985.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce n/Parnou súd zistil, že odsúdený bol vo výkone trestu odňatia slobody od 10.12.2009 v ústave Leopoldov. Dňa 26.01.2010 bol premiestnený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu Želiezovce. Správanie odsúdeného bolo v tomto ústave na požadovanej úrovni. Pracovne bol zaradený na pracovisku v ústave s dohľadom - kuchyňa odsúdených. Pracovnú morálku mal na požadovanej úrovni. Dňa 16.08.2010 bol premiestnený do ústavu Hrnčiarovce nad Parnou a bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza doposiaľ. Správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, v súlade s ústavným poriadkom. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje. Vo výchovnom kolektíve konflikty nevyvoláva. Doposiaľ bol šesťkrát disciplinárne odmenený, naposledy dňa 04.06.2012 pochvalou za výkon čistiacich prác pre ústav. Disciplinárne potrestaný nebol. Pracovne zaradený zo zdravotných dôvodov nie je, podľa potreby vykonáva prospešné práce pre ústav. Možno konštatovať, že ciele stanovené programom
zaobchádzania plní. Tieto sú zamerané na vytváranie a osvojovanie si pozitívnych vzorcov správania a na zvyšovanie právneho vedomia. Resocializačná prognóza podľa rizika sociálneho zlyhania sa javí ako menej priaznivá. Odsúdený bol v minulosti 9-krát súdne trestaný, vo výkone trestu odňatia slobody bol 5- krát. Dňa 15.12.2011, 14.06.2012 a 30.07.2012 sa konalo verejné zasadnutie o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, odsúdený vo všetkých prípadoch vzal svoju žiadosť späť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatuje, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že vie, že nie je dokonalý a vie, že vtedy porušil podmienku, 9 rokov bol vonku, od roku 1997 nepožíva alkoholické nápoje, je diabetik. Keby dostal šancu, pomohol by svojej dcére, v súčasnej dobe má do výstupu len 4 mesiace a 11 dní. Dcéra sa chce ísť učiť, ale družka nemá peniaze. Záverom odsúdený uviedol, že trvá na prejednaní svojej žiadosti.
Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce n/Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava hodnotenia riaditeľa, k žiadnym zmenám neprišlo, odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča sa prepustiť.
Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnuť a to s poukazom na oboznámené skutočnosti ako aj na charakter trestnej činnosti a odsúdený už bol vo výkone trestu, z ktorého bol podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe sa neosvedčil.
Obhajkyňa odsúdeného na verejnom zasadnutí navrhla žiadosti odsúdeného vyhovieť, aj napriek tomu, že porušil podmienku, ktorú dostal pri podmienečnom prepustení, jednalo sa o zanedbateľnú trestnú činnosť. Sám odsúdený uviedol, že 9 rokov bol na slobode, do výstupu z výkonu trestu má len 4 mesiace, má dôležité rodinné dôvody, chce sa starať o svoju dcéru a pripraviť jej štúdium do ďalšieho štúdia, má za to, že odsúdený sa už ďalšej trestnej činnosti nedopustí. Podľa § 66 ods. l Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že u odsúdeného neboli splnené podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko resocializačná prognóza sa u odsúdeného javí ako menej priaznivá. Je dôležité poukázať na skutočnosť, že u odsúdeného ani alternatívny trest vo forme podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody nesplnil svoj účel a odsúdený sa opakovane dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený. Odsúdený bol už vo výkone trestu odňatia slobody a mal teda v minulosti možnosť viackrát preukázať, že výkon trestu splní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak sa dopustil opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Skutočnosť, že odsúdený bol už podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa neosvedčil, predstavuje v konkrétnom prípade vo vzťahu k posúdeniu splnenia materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie negatívny aspekt. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým
ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Bolo prihliadnuté tiež na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu Registra trestov na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na odsúdeného kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná o špeciálneho recidivistu páchajúceho predovšetkým násilnú trestnú činnosť za účelom získania majetkového prospechu. Skutočnosť, že odsúdený si počas výkonu trestu odňatia slobody aktívne vytvára podmienky na získavanie disciplinárnych odmien vzhľadom na to, že je vo vynútenom prostredí, kde je obmedzená jeho osobná sloboda, sama osebe nepredstavuje dôvod, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného. Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva len v tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za vzorné plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom (určenej doby vykonania trestu), bez zreteľa k účelu trestu. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Súd na základe vyššie uvedeného žiadosť o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to do 3 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Sťažnosť má odkladný účinok.