Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/256/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Paulínou Pacherovou v právnej veci žalobcu: GLOBAL PACIFIC WEST, s.r.o., so sídlom Vysoká 16, Bratislava, IČO: 35 951 796, zast. LEGAL CARTEL, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: Majetkový Holding, a.s., so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 35 823 364, zast. Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Nových Zámkoch, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 495,50 €, k rukám právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.09.2010 e-mailom, potvrdenou originálom podaným na pošte dňa 24.09.2010 a doručeným súdu dňa 27.9.2010 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že:

Uznesenie č. 1 riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 22.06.2010, prijaté v rámci bodu č. 2 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo voľbu orgánov riadneho valného zhromaždenia: Ing. Miroslav Mihalus - predseda riadneho valného zhromaždenia, Ing. Vladimír Rajčík, Ing. Jozef Grnáčik - overovatelia zápisnice, JUDr. Andrea Goldenbergová - zapisovateľ, Ing. Renáta Machajová, Dagmar Hricová - osoby poverené sčítaním hlasov, je neplatné (ďalej len ako „uznesenie č. 1“).

Uznesenie č. 2 riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 22.06.2010, prijaté v rámci bodu č. 5 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie zobralo na vedomie výročnú správu spoločnosti za rok 2009 a schválilo riadnu účtovnú závierku za rok 2009, návrh na rozdelenie zisku za rok 2009, návrh na výplatu dividendy, tak ako boli predložené a prednesené predstavenstvom spoločnosti,

a ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo vyplatenie dividendy vo výške 1,80 € za 1 akciu, pričom rozhodujúcim dňom na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendu je deň 28.06.2010, pričom dividenda je splatná do 60 dní od rozhodujúceho dňa, je neplatné (ďalej len ako „uznesenie č. 2“).

Uznesenie č. 3 riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 22.06.2010, prijaté v rámci bodu č. 6 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo pre výkon auditu účtovej závierky za rok 2010 audítora spoločnosti - spoločnosť FINECO spol. s r.o., Licencia SKAU č. 89, je neplatné (ďalej len ako „uznesenie č. 3“).

Uznesenie č. 4 riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 22.06.2010, prijaté v rámci bodu č. 7 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo nové znenie stanov spoločnosti v znení v akom boli predložené valnému zhromaždeniu, je neplatné (ďalej len ako „uznesenie č. 3“).

Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté uznesenia prijaté valným zhromaždením žalovaného dňa 22.06.2010 sú v rozpore s , stanovami žalovaného a došlo nimi k porušeniu a obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára, ktorý ku dňu podania žaloby vlastnil 510 akcií žalovaného. Obmedzenie práv žalobcu spočíva najmä v porušení práva na riadne zvolanie valného zhromaždenia, jeho riadne vedenie, v obmedzení práva na informácie, porušení práva na riadne vedenie účtovníctva žalovaného a práva na riadne vedenie žalovaného prostredníctvom riadne menovaných členov predstavenstva, v odňatí práva žalobcu prerokovať a schvaľovať riadne zostavenú a vyhotovenú účtovnú závierku, v porušení práva žalobcu prostredníctvom výboru pre audit kontrolovať zostavenie a audit riadnej individuálne závierky na rok 2009, v porušení práva žalobcu pri odsúhlasení riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2009, v porušení práva žalobcu zúčastňovať sa na kontrole činností žalovaného a sledovaní zostavenia účtovnej závierky žalovaného.

Podľa názoru žalobcu členovia predstavenstva pán Ing. Miroslav Mihalus, Ing. Viliam Maroš a Ing. Jozef Grnáčik, neboli do svojich funkcií nikdy riadne zvolení. Z ustanovenia vyplýva, že do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí voľba a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí dozorná rada. Žalobca poukázal na skutočnosť, že ani ustanovenie ., na základe ktorého je možné, aby bola voľba a odvolanie členov predstavenstva delegovaná na dozornú radu nemožno chápať ako základ preto, aby boli akcionári zbavení akejkoľvek možnosti participovať na voľbe a odvolávaní členov predstavenstva. Aj v prípade delegácie voľby a odvolávania členov predstavenstva na dozornú radu je preto nevyhnutné, aby bola zachovaná možnosť akcionárov participovať na tomto procese, t.j. prejaviť v danom procese svoju vôľu právne relevantným spôsobom. Na voľbu a odvolanie členov predstavenstva odporcu je preto potrebné aplikovať ust. veta práv Obch. zák., podľa ktorého členov predstavenstva odporcu volí a odvoláva valné zhromaždenie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na komentáre k a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. Obdo V 23/97 zo dňa 20.02.1998, ktoré konštatujú, že v prípade delegovania právomoci voľby a odvolávania členov predstavenstva na dozornú radu musia stanovy obsahovať úpravu spôsobu voľby a úpravu spôsobu odvolávania členov predstavenstva, a v prípade absencie

takýchto skutočností, sú stanovy v tejto časti v rozpore so zákonom. Žalobca má za to, že v stanovách žalovaného je spôsob určenia delegácie voľby a odvolania členov predstavenstva dozornou radou nedostatočný, z čoho vyplýva, že dozorná rada žalovaného rozhodovala o voľbe členov predstavenstva žalovaného napriek absencii kompetencie voliť a odvolávať členov predstavenstva žalovaného, ktorá patrila do pôsobnosti valného zhromaždenia a preto takejto voľbe nie je možné priznať žiadne právne účinky do vnútra žalovaného a ani navonok voči tretím osobám. Uznesenia dozornej rady je preto potrebné považovať za ničotné a zvolení členovia predstavenstva na základe uvedeného neboli nikdy platne zvolení za členov predstavenstva a je zrejmé, že v čase zvolania riadneho valného zhromaždenia, ako ani v čase jeho konania neexistovali osoby, ktoré by boli oprávnené vykonávať pôsobnosť predstavenstva žalovaného.

Žalobca porušenie stanov či právnych predpisov vidí aj v tom, že predmetom rokovania riadneho valného zhromaždenia (ďalej len ako „RVZ“) bolo v rámci bodu č. 3 len prerokovanie výročnej správy za rok 2009, avšak pri prijímaní Uznesenia č. 2 v rámci bodu č. 5 došlo k samotnému hlasovaniu o výročnej správe za rok 2009, hoci k zaradeniu takéhoto bodu do programu rokovania RVZ nedošlo, a ani nemohlo dôjsť, pretože sa na ňom neuznieslo 100% akcionárov žalovaného a ani hlasovanie o výročnej správe

žalovaného nespadá do kompetencie valného zhromaždenia, pretože prijatie uznesenia k výročnej správe podľa článku 11 stanov žalovaného a § 187 Obch. zák. je zakázané.

Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru riadna individuálna účtovná závierka spoločnosti za rok 2009 nebola riadne overená audítorom nakoľko audítor, ktorý overoval riadnu účtovnú závierku nebol riadne vymenovaný valným zhromaždením, keďže žalovaný nemal riadne ustanovený výbor pre audit. Uvedeným spôsobom tak odporca porušil práva žalobcu ako akcionára žalovaného na riadne zvolanie a riadny priebeh RVZ, ako aj k porušeniu práva žalobcu na informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí žalovaného, ktoré súviseli s predmetom rokovania RVZ, k porušeniu práva žalobcu na riadne vedenie účtovníctva žalovaného a na informácie o hospodárení odporcu.

Na záver žalobca uviedol, že žalovaný, resp. jeho orgán (zapísané predstavenstvo) nezabezpečil riadne schválenie zmien stanov žalovaného, nakoľko návrh na zmenu stanov nespracovalo a nepredložilo pred rokovaním ako aj na rokovanie RVZ predstavenstvo žalovaného, ale už s poukazom na vyššie uvedené tretie osoby, ktoré sa za predstavenstvo vydávajú, okrem toho návrh na zmenu stanov neposúdila a neprerokovala dozorná rada. Porušením vyššie menovaných akcionárskych práv týmto spôsobom žalovaný prekročil nielen rámec noriem a stanov žalovaného, ale ním protiprávne zasiahol aj do majetkových práv ich nositeľa a tým došlo k porušeniu ústavných práv v zmysle článku 20 , keďže do práv patriacich akcionárovi možno zasiahnuť alebo ich obmedziť iba legálnym spôsobom a rozhodne takým spôsobom nie je prípad, ako tomu bolo pri zvolaní a následnom priebehu RVZ ako orgánu žalovaného.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 8.2.2011 namietol oneskorené podanie žaloby po trojmesačnej lehote zakotvenej v § 131 Obch. zák.. Uviedol, že ide o lehotu prekluzívnu, ktorej márne uplynutie má za následok zánik práva domáhať sa takéhoto určenia na súde. Nakoľko sa riadne valné zhromaždenie konalo dňa 22.06.2010,

posledným dňom lehoty na podanie určovacej žaloby o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia bol deň 22.09.2010, pričom žalobca žalobu podľa potvrdenia z podateľne tunajšieho súdu doručil až dňa 27.09.2010, preto právo akcionára domáhať sa určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia zaniklo.

Žalovaný sa súčasne vyjadril aj k jednotlivým skutkovým okolnostiam žaloby.

Uviedol že stanovy spoločnosti žalovaného sú v súlade s . Obsahujú ustanovenia, ktoré zákon pri verejnej akciovej spoločnosti vyžaduje, čo konštatoval aj Okresný súd Bratislava I (registrový súd) pri zápise žalovaného do obchodného registra v uznesení č. 1612/Sa/2001, v ktorom súd uviedol, že: „Stanovy spoločnosti sú v súlade so zákonnými ustanoveniami .“ Žalovaný má za to, že žalobca ničím nepreukázal akým spôsobom jednotlivé uznesenia valného zhromaždenia, ktorých neplatnosti sa žalobou domáha, obmedzili jeho práva. Žalobca ako akcionár spoločnosti v čase od nadobudnutia akcií spoločnosti, t.j. od roku 2006 nepodal voči spoločnosti žiadnu žalobu o neplatnosť uznesenia dozornej rady spoločnosti ako orgánu, ktorý vykonáva prenesenú pôsobnosť. Ako akcionár má pritom právo nahliadnuť v súlade s ust. v sídle spoločnosti do listín, ktoré sa ukladajú do zbierky listín podľa osobitného zákona a vyžiadať si kópie týchto listín, pričom uznesenie dozornej rady o zvolení stávajúcich členov predstavenstva spoločnosti bolo riadne zverejnené v zbierke listín obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I. Stanovy spoločnosti upravujú vo svojich príslušných ustanoveniach riadne pôsobnosť členov predstavenstva a spôsob ich rozhodovania (čl. 14 stanov) ako aj vymedzenie pôsobnosti dozornej rady a spôsob jej rozhodovania (čl. 15 stanov), a preto sú stanovy v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Tvrdenie žalobcu o tom, že prijatím Uznesenia č. 2 došlo k hlasovaniu o výročnej správe za rok 2009, žalovaný považuje za nepravdivé. Na RVZ spoločnosti nebolo prijaté uznesenie o schválení výročnej správy za rok 2009, ale valné zhromaždenie v súlade so stanovami spoločnosti, Obchodným

výročnú správu spoločnosti za rok 2009 riadne prerokovalo a zobralo na vedomie.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že riadna individuálna účtovná závierka spoločnosti za rok 2009 nebola riadne overená audítorom z toho dôvodu, že audítor, ktorý overoval riadnu účtovnú závierku nebol riadne vymenovaný valným zhromaždením, keďže žalovaný nemal riadne ustanovený výbor pre audit, žalovaný poukázal na článok 16 bod 16.06. stanov spoločnosti, na základe ktorého dozornej rade prísluší navrhovať valnému zhromaždeniu na schválenie audítora spoločnosti. Dozorná rada vykonáva v súlade so zákonom o účtovníctve činnosti výboru pre audit; v priebehu roka 2009 a 2010 sledovala zostavovanie účtovnej závierky a dodržiavanie právnych predpisov, sledovala audit individuálnej účtovnej závierky, preverila a sledovala nezávislosť audítora FINECO spol. s r.o., Licencia SKAU č. 89, a preto bola oprávnená predložiť RVZ návrh na schválenie označeného audítora.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal žalobu ako neodôvodnenú v plnom rozsahu zamietnuť.

Pred vecným preskúmaním žaloby sa súd zaoberal námietkou žalovaného, že žaloba bola podaná oneskorene. Po jej preskúmaní dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Prekluzívna lehota podľa § 131 ods.1 Obch. zák. začala žalobcovi plynúť dňom konania valného zhromaždenia, t.j. dňom 22.6.2010. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že žalobca počas plynutia prekluzívnej lehoty, a to dňa 22.9.2010 doručil súdu mailom (bez zaručeného elektronického podpisu) žalobu o určenie neplatnosti uznesení prijatých na VZ žalovaného konanom dňa 22.6.2010. V trojdňovej lehote podľa žalobca, ako vyplýva z podacej pečiatky pošty, podal dňa 24.9.2010 originál žaloby na pošte a táto bola následne doručená súdu dňa 27.9.2010.

Súd dospel k záveru, že žalobca má zachovanú hmotnoprávnu lehotu. Žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote, dňa 22.09.2010 e-mailom na úradnú adresu tunajšieho súdu a v súlade s ustanoveniami bol z procesného hľadiska tento žalobný návrh potvrdený v 3 dňovej lehote originálom, zaslaným na poštovú prepravu 24.9.2010. Trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného elektronickými prostriedkami ( ) je lehotou procesnou, preto pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia a (R 18/2008). Pre posúdenie zachovania hmotnoprávnej lehoty preto nie je podstatný a rozhodujúci deň doručenia originálu žaloby súdu (27.9.2010) ale deň doručenia e-mailového podania obsahujúceho žalobu (22.9.2010) a následné podanie originálu žaloby na poštu (24.9.2010). Len pre úplnosť súd uvádza, že podacia pečiatka súdu na sprievodnej mailovej správe s dátumom 23.9.2010 je vyznačená nesprávne.

S poukazom na uvedené skutočnosti, preto súd žalobu posúdil ako podanú v zákonnej 3 mesačnej lehote a vecne ju prejednal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, listinnými dôkazmi k nej priloženými, vyjadrením žalovaného, zápisnicou z konania RVZ spoločnosti žalovaného zo dňa 22.06.2010, zakladateľskou listinou o založení akciovej spoločnosti žalovaného zo dňa 12.10.2001, stanovami akciovej spoločnosti žalovaného zo dňa 12.10.200, prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je slovenská obchodná spoločnosť, ktorá je registrovaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 37304/B.

Žalovaný je slovenská obchodná spoločnosť, ktorá je registrovaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka č. 2846/B.

Základné imanie žalovaného vo výške 21 900 280,40 Eur je rozvrhnuté na 659 647 kusov akcií, vydaných v zaknihovanej podobe na doručiteľa, s menovitou hodnotou jednej akcie 33,20 Eur s tým, že ku dňu podania žaloby bol žalobca majiteľom 510 kusov akcií žalovaného, čo predstavuje 0,077 %-ný podiel na základnom imaní žalovaného.

Dňa 22.06.2010 sa konalo riadne valné zhromaždenie žalovaného. Oznámenie o konaní VZ žalovaný dňa 17.05.2010 zverejnil v Hospodárskych novinách súlade s ust. § 184 ods. 3 Obch. zák..

Na tomto valnom zhromaždení boli prijaté Uznesenia č. 1 až 4, neplatnosti ktorých sa žalobca domáha v zmysle v spojení s ust. .

V priebehu konania právni zástupcovia účastníkov zotrvali na písomných tvrdeniach.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že stanovy žalovaného neobsahujú dostatočnú delegáciu v kompetencií dozornej rady voliť a odvolávať členov predstavenstva. V dôsledku označenej vady stanov na dozornú radu táto kompetencia nikdy reálne neprešla. Žalobca je nositeľom vecnej aktívnej legitimácie v konaní, nakoľko v predmetnom prípade došlo nielen k možnosti obmedzenia práv žalobcu, ale aj k ich reálnemu obmedzeniu, t.j. reálne zásahu do práv žalobcu, ktoré spočíva v porušení práva na riadne zvolanie valného zhromaždenia, v porušení práva na riadny priebeh valného zhromaždenia, v porušení práva na kvalifikovanú účasť žalobcu ako akcionára pri rozhodovaní vo veciach spoločnosti vrátane práva rozhodovať na valnom zhromaždení so znalosťou vecí. Dôvodom, ktorý žalobcu viedol k podaniu žaloby je jeho snaha odstrániť nedostatky, v dôsledku ktorých dochádza k zásahu do práv žalobcu ako akcionára žalovaného.

Právny zástupca žalovaného namietol, že žalobca sa podanou žalobou nemôže domáhať neplatnosti stanov alebo ich časti. Na takúto žalobu nemá vecnú aktívnu legitimáciu. Právom žalobcu je napadnúť iba platnosť uznesenia valného zhromaždenia. Ak by mal súd rozhodovať o neplatnosti časti stanov, takáto skutočnosť by mala vyplývať z výroku rozhodnutia súdu, v takom prípade by mali byť splnené procesné podmienky v zmysle a žalobca by mal preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti stanov, čo však žalobca vo svojej žalobe nepreukazuje. Žalobca takisto nepreukázal priamy rozpor medzi obsahom napadnutých Uznesení a zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného je návrh žalobcu zjavne účelový a šikanózny. Žalobca začal spochybňovať obsah stanov žalovaného po prvýkrát takmer 4 roky potom, čo sa stal akcionárom spoločnosti. V čase, keď nadobúdal akcie spoločnosti bolo znenie dotknutých častí stanov žalovaného rovnaké ako v roku 2010, kedy začal namietať ustanovenie členov predstavenstva do funkcie. O účelovosti konania svedčí aj fakt, že sám žalobca popierajúci legitimitu predstavenstva, komunikuje s predstavenstvom žalovaného a žiada, aby žalovaný odkúpil vlastné akcie, čo však vzhľadom na charakter žalovaného nie je možné a zakladalo by to nebezpečný precedens. O šikanóznom výkone práva žalobcu ďalej svedčí aj skutočnosť, že žalobca bez výhrad prijal dividendu, o ktorej vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo Uznesením č. 2, ktorého platnosť podanou žalobou napáda.

Podľa § 183 Obch. zák., o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Podľa § 131 ods. 1 Obch. zák., každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho

uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Podľa § 131 ods. 2 Obch. zák. súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

Podľa § 131 ods. 4 Obch. zák., neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere.

Podľa § 131 ods. 5 Obch. zák., právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.

Podľa § 187 ods. 1 písm. c) Obch. zák., do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí voľba a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná rada (§ 194 ods. 1).

Podľa § 194 ods. 2 Obch. zák., orgán, ktorý volí členov predstavenstva, určí zároveň, ktorý z členov predstavenstva je predsedom predstavenstva. Ak volí členov predstavenstva dozorná rada, zvolia osoby zvolené za prvých členov dozornej rady prvých členov predstavenstva pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Na rozhodovanie prvých členov dozornej rady sa použije primerane ustanovenie § 194 ods. 1. Členom predstavenstva môže byť iba fyzická osoba.

Podľa § 198 Obch. zák., dozorná rada preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu.

Podľa § 201 Obch. zák., členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždení spoločnosti a sú povinní oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti.

Podľa § 192 ods. 2 Obch. zák., predstavenstvo predkladá valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou individuálnou účtovnou závierkou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu vyhotovenú podľa osobitného predpisu. V lehotách určených stanovami, najmenej však jedenkrát ročne, ako súčasť výročnej správy predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu na prerokovanie správu o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku.

Podľa ísm. b) o účtovníctve v znení účinnom v čase konania valného zhromaždenia (ďalej len ako „zákon o účtovníctve“) riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka - obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

Podľa § 19 ods. 2 prvá a druhá veta zákona o účtovníctve, audítora účtovnej jednotky podľa odseku 1 písm. a), b) a d) schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza. V účtovných jednotkách, ktoré majú zriadený výbor pre audit alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkcie výboru pre audit, predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo odvolanie audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady.

Podľa § 20 ods. 1 prvá veta zákona o účtovníctve, účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19, je povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom, s výnimkou výročnej správy podľa osobitného predpisu.

Podľa , členovia predstavenstva účtovnej jednotky, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, predložia valnému zhromaždeniu vysvetľujúcu správu k obsahovým náležitostiam výročnej správy podľa odsekov 6 a 7.

Podľa článku XIV. bodu 14.4 stanov žalovaného, členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spoločnosti, ktorá zároveň určí, ktorý z členov predstavenstva je predsedom predstavenstva. Funkčné obdobie členov predstavenstva je päťročné, funkčné obdobie končí až voľbou nových členov predstavenstva. Opätovné zvolenie je možné. Voľba a odvolanie z funkcie člena predstavenstva sú účinné prijatím rozhodnutia dozornej rady o tejto skutočnosti.

Podľa článku XV. bodu 15.6. písm. t) stanov, dozornej rade prislúcha najmä, vykonávať činnosti výboru pre audit v súlade so zákonom o účtovníctve.

Súd po vykonaní dokazovania a dôslednom posúdení vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a nároku žalobcu nie je možné priznať právnu ochranu.

Dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenie súdnou cestou možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, či už pre vecnoprávne ako aj formálnoprávne vady. Okrem toho musí byť splnená ďalšia podmienka, a tou je, že porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

Pri rozhodovaní je súd viazaný dôvodmi neplatnosti uznesení valného zhromaždenia tak, ako boli uvedené v žalobe, nakoľko v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obch. zák. sa dôvody neplatnosti koncentrujú súčasne s právom na podanie žaloby do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia.

Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Uznesení č. 1 až 4 prijatých na RVZ žalovaného, ktoré sa konalo dňa 22.06.2010 a na ktorom sa žalobca osobne nezúčastnil.

Pri posudzovaní nároku žalobcu súd ako prvú skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na ust. a Obch. zák., ktorý sa analogicky v zmysle .

použije aj na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia akciovej spoločnosti a dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní nemá hmotnoprávnu legitimáciu, nakoľko na to, aby mohol súd vyhlásiť prijaté uznesenia valného zhromaždenia za neplatné, musí byť splnená podmienka, že porušenie zákona alebo spoločenskej zmluvy mohlo obmedziť práva spoločnosti (akcionára), ktorý sa určenia neplatnosti domáha, čo však žalobca nijakým relevantným spôsobom nepreukázal.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu a porušeniu jeho práv ako akcionára. Nepreukázal, v čom prípadné obmedzenie jeho práv spočíva a aké právne následky pre neho malo alebo mohlo mať porušenie stanov žalovaného a zákona.

Žalobca žalovanému vytýkal vady stanov, ktoré mali priamy dopad na valné zhromaždenie žalovaného (nedomáhal sa však určenia neplatnosti samotných stanov, ako vo svojom vyjadrení uvádza žalovaný). Predmetom žaloby bola len neplatnosť uznesení VZ žalovaného. Uvedené tvrdenia žalovaného ohľadne vád stanov a ich dopad na valné zhromaždenie žalovaného bolo potrebné posudzovať ako otázku predbežnú majúcu vplyv na rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ však ide o tieto námietky žalobcu (vady stanov v časti upravujúcej právomoc dozornej rady voliť predstavenstvo spoločnosti), ktoré majú podľa jeho názoru za následok nelegitímnosť predstavenstva

žalovaného a s tým spojenú nelegitímnosť celého valného zhromaždenia a na ňom prijatých uznesení, súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že v danom prípade platnosť stanov nemôže preskúmavať.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že že právomoc voliť a odvolávať členov predstavenstva bola na dozornú radu delegovaná už prvými stanovami žalovaného z 12.10.2001. Z obsahu prvých stanov a ich neskorších zmien, založených v spise súd ďalej zistil, že znenie čl. 14 ods. 4 prvých stanov „dozorná rada volí a odvoláva členov predstavenstva, svojimi uzneseniami riadi predstavenstvo a je kontrolným orgánom spoločnosti“ sa od vzniku žalovaného nemenilo a je identicky upravené aj v stanovách v znení prijatom na VZ dňa 22.6.2010 (čl. 15, bod 15.4).

Pokiaľ by preto stanovy žalovaného trpeli vadami, ktoré im vytýka žalobca musel by tieto vady vytknúť a vyvodiť z nich právne následky už registrový súd v čase prvozápisu žalovaného do obchodného registra. Podľa § 27 a nasl. Obch. zák., v znení platnom k 30.10.2001 (v čase prvozápisu) mal tento zápis pre žalovaného konštitutívne účinky. Registrový súd v čase rozhodovania o zápise žalovaného do obchodného registra preskúmal aj súlad jeho stanov so zákonom. V uznesení č.k. ZPZ:1612/Sa/2001 z 30.10.2001 Okresný súd Bratislava I v časti „Ďalšie právne skutočnosti“ okrem iného uviedol „Stanovy spoločnosti v súlade so zák. ust. “ (čl. 172).

Súd v prejednávanej veci preto nemá dôvod pochybovať platnosti stanov žalovaného. Tvrdenia žalobcu o rozpore stanov žalovaného s v časti upravujúcej voľbu a odvolávanie predstavenstva dozornou radou a z toho vyplývajúcu nelegitimitu predstavenstva žalovaného súd preto vyhodnotil ako účelové a nedôvodné.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozpor tvrdení a faktického konania žalobcu ako minoritného akcionára žalovaného. Žalobca žalovanému na jednej strane vytýka, že valné zhromaždenie konané 22.6.2010 zvolali a zúčastnili sa ho osoby, ktoré neboli platne zvolené do funkcii členov predstavenstva, v dôsledku čoho je valné zhromaždenie a jeho uznesenia neplatné. Na druhej strane však žalobca prijal dividendu schválenú uznesením č. 2 tohto VZ, hoci podľa jeho názoru valné zhromaždenie pre nelegitímnosť predstavenstva nebolo riadne zvolané a neprebehlo riadne.

Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobca získaním akcií (postavenia akcionára) žalovaného prijal stanovy ako zmluvu sui generis, ktorú je povinný akceptovať. Výhrady voči stanovám žalovaného mohol žalobca uplatnil legitímne práve na valnom zhromaždení, ktorého sa však nezúčastnil.

Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca, ktorý sa stal akcionárom žalovaného v roku 2006 od nadobudnutia postavenia akcionára nespochybnil legitimitu predstavenstva, neuplatnil voči spoločnosti žalovaného žiadne výhrady k zneniu stanov v časti voľby predstavenstva dozornou radou, resp. k iným ustanovením, nespochybnil predchádzajúce valné zhromaždenia ani neodmietol prijať dividendy z dôvodu vád v procese zvolania valného zhromaždenia resp. v procese prijatia uznesení valného zhromaždenia.

Žalobca sa domáha vyslovenia neplatnosti uznesení riadneho valného zhromaždenia z dôvodu, že prijatými rozhodnutiami malo dôjsť k porušeniu jeho práv ako akcionára. Napriek skutočnosti, že termín konania riadneho valného zhromaždenia bol uverejnený v periodickej tlači a žalobca nenamietol skutočnosť, že by o konaní valného zhromaždenia nevedel, sa však riadneho valného zhromaždenia nezúčastnil. Súdu pritom nepreukázal žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by mu dôvodne bránila v účasti na valnom zhromaždení a v realizácii práv akcionára, t.j. práv, ktoré sám označuje ako práva podieľať a zúčastniť sa na riadení spoločnosti žalovaného.

Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca žalovanému vytýka obmedzenie jeho práv, ku ktorému malo dôjsť uzneseniami prijatými na VZ dňa 22.6.2010 napriek tomu však prijal dividendu

za rok 2009, o ktorej rozhodlo uvedené VZ žalobou napadnutým uznesením č. 2. Medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe a jeho konaním tak existuje hrubý rozpor.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania hodnotí súd žalobu ako prejav subjektívnej nespokojnosti žalobcu bez preukázania právnej relevancie tejto nespokojnosti, a teda za šikanózny výkon práva.

Žalobca nepreukázal, že došlo alebo mohlo dôjsť k porušeniu jeho práv ako akcionára. Nepreukázal v čom prípadné obmedzenie jeho práv spočíva a aké právne následky pre neho malo alebo mohlo mať.

Žalobca nepreukázal, že porušením zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov došlo k obmedzeniu jeho práv, čím nebola splnená podmienka hmotnoprávnej aktívnej legitimácie,

súd sa ďalej nezaoberal naplnením ďalších podmienok na vyhlásenie napadnutých uznesení valného zhromaždenia za neplatné.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal, že porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov nejakým spôsobom obmedzilo jeho práva akcionára, preto súd z dôvodu, že žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v spore rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalovaného pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného spolu vo výške 373,94 eur.

Podľa , , a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov súd priznal žalovanému právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 495,50 €, a to za štyri úkony právnej pomoci:

– prevzatie a príprava zastúpenia .....................57,- € + 7,41 RP + 20 % DPH = 77,29 €

– vyjadrenie k žalobe........................................58,69 € + 7,63 RP + 20 % DPH = 79,58 €

– účasť na pojednávaní 10.4.2012 odročenom

bez meritórneho prejednania veci..................14,67 € + 7,63 RP + 20 % DPH = 26,76 €

– účasť na pojednávaní 25.10.2012..................58,69 € + 7,63 RP + 20 % DPH = 79,58 €

Ďalej súd priznal PZ žalovaného náhradu:

– za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky za cestu na 2 pojednávania z Nových Zámkov do Bratislavy a späť (10.4.2012, 25.10.2012) vo výške 91,56 eur s DPH (2 x (12,71 eur x 3 polhodiny) + 20 % DPH = 91,51 eur)

– cestovné náhrady v zmysle § 16 ods. 4, § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 140,73 € (za cestu Nové Zámky

- BA - Nové Zámky vykonanú osobným mot. voz. Peugeot 207 dňa 10.4.2012 pri priem. spotr. 6,1 l/100 km, cena paliva 1,575 €/l benzínu, počet 210 km + 20 % DPH a dňa 25.10.2012 pri priem. spotr. 6,1 l/100 km, cena paliva 1,579 €/l benzínu, počet 210 km + 20 % DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti uvedené v