Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/156/2011

Potvrdené rozhodnutím 6Co/11/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Veroniky Svoradovej, v právnej veci navrhovateľov : 1/ A. F., bydlisko: Z., F. XX, 2/ F. Q., bydlisko: K., A. XX, 3/ K. F., bydlisko: B. XXX, X., zastúpených advokátom : JUDr. Jozef Dudzík, so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, proti odporcovi: V. U., bydlisko: L. V., X. X. XX, zastúpenom advokátom : JUDr. Marek Ďuran, so sídlom v Nitre, Boženy Němcovej 4, o určenie, že navrhovateľom vzniklo vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu a prejazdu, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 25. októbra 2012 pod č. k. 9C/156/2011-188 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovatelia v l. - 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 81,46 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku JUDr. Marekovi Ďuranovi."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľov: 1. A. F., bytom Z., F. XX, 2. F. Q., bytom K., A. XX, 3. K. F., bytom B. XXX, X., všetci zastúpení JUDr. Jozef Dudzík, advokát so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7 proti odporcovi: V. U., bytom L. V., X. X. XX, zastúpený JUDr. Marek Ďuran, advokát so sídlom v Nitre, Boženy Němcovej 4, o určenie, že navrhovateľom vzniklo vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu a prejazdu takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovatelia v 1. až v 3. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcovi náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia, že im vzniklo vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu a prejazdu cez pozemky v kat. úz. L. V. zapísané Správou katastra Z. na LV č. XXX v registri "C" ako parc. č. XXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a parc.č. XXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v prospech nehnuteľnosti v kat. úz. L. V. zapísaných Správou katastra Z. na LV č. XXX register "C" ako parc.č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2a rodinného domu súp.č. XXX na parc.č. XX/X a to v rozsahu ako je určené na geometrickom pláne, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku, ktorý je súčasťou rozsudku. Návrh odôvodnili tým, že ako vlastníci nehnuteľnosti nemajú zabezpečený iný prístup na ich pozemky a sú odkázaní len na dobrú vôľu susedných vlastníkov, pričom sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými na LV č. XXX a odporca je výlučným vlastníkom susediacich nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pričom medzi pozemkami je ďalšia parcela č. XXX/X a XXX/X, ktorá je vo vlastníctve iných osôb, avšak tieto parcely nie sú predmetom návrhu, lebo u týchto parciel a ich vlastníkov nie je problém so sprístupnením parciel, problém so sprístupnením ich parciel je ale s nehnuteľnosťami vo vlastníctve odporcu, ktoré obe parcely č. XXX a XXX v minulosti slúžili na sprístupnenie parciel, ktorých sú výlučnými vlastníkmi, bolo to ešte za čias ich právnych predchodcov nehnuteľností, ktoré v súčasnosti vlastnia a ktoré nadobudli dedením, pričom toto právo, právo prechodu a prejazdu sa vykonávalo minimálne od roku 1930 a začal ho spochybňovať až odporca v posledných 5 rokoch, pričom iný prístup na ich pozemky nemajú zabezpečený, toto právo vykonávali nerušene a nepretržite až do času, než im v tom začal brániť odporca ako nový vlastník týchto pozemkov.

Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že po P. F. zdedili podiel k parc.č. XXX, avšak nevie akým spôsobom o tento podiel prišli a ako si to vybavila A. od ktorej kúpil túto parcelu odporca, podpisovali pre ňu niečo, aby mohla nehnuteľnosti predať, pričom A. im nedala žiadnu sumu a predala aj tú čiastku, čo mali od ulice a aj zadný vchod. Vyjadril sa, že vždy prechádzali na svoje pozemky cez parcely, ktoré sú vo vlastníctve odporcu, avšak z druhej strany a to ulice P. chodili len cez úzku časť, cez ktorú sa dalo prejsť pešo

alebo s károu, ale cez pozemky odporcu chodili aj vozidlom, tento však začal robiť problémy a preto začal chodiť cez iný pozemok a to č. XXX/X, čo bolo v roku 2003. Uviedol, že v tej dobe mal vlastník parcely č. XXX/X provizórne oplotenie, ku ktorému pribudlo murované v roku 2011, takže už cez tento pozemok chodiť nemôže a synovec, ktorý nadobudol pozemok č. XXX/X a neskôr aj pozemok č. XXX/ X si postavil dom na týchto pozemkoch, takže tadiaľ tiež chodiť nemôže. Ďalej uviedol, že synovec tieto pozemky predal novým vlastníkom a to E. V. a F. L., pričom jeho rodičia prechádzali cez sporné parcely bez problémov a zomreli vr oku 1997.

Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že parcelu č. XXX v určitom podiele vlastnili ich rodičia, dedili ju po otcovi v určitom podiele, avšak nevie ako o tento podiel prišli, pretože na katastri im to neboli ochotní oznámiť. Ďalej uviedla, že parcelu č. XXX vlastnili Q.. K. zdedila T. A., ktorá ju následne predala odporcovi. Vyjadrila sa, že ich rodičia dlhé roky prechádzali cez obe parcely, pretože od ulice nebola brána k parcele č. XXX, nikdy nemali problém za svojho života a keď zomreli, tak tam prestali chodiť, avšak chodil tam iba navrhovateľ v 1. Rade, ktorý sa staral o dom aj záhradu a to asi do roku 2003, pretože postupne odporca osadil bránu a ohradil od ulice parcelu č. XXX. Uviedla, že ďalšia rodina B., ktorá vlastní ďalšiu parcelu č. XXX/X tejto problémy odporca nerobil, avšak sa presťahovali, v zime sa tam nezdržujú, iba v lete, chodia na svoje pozemky cez pozemok odporcu. Uviedla, že na ulici P. je tiež cesta, pôvodne boli 4 súrodenci s tým, že sestra si vyčlenila parc.č. XXX/X, ktorú jej darovali, ďalšia parcela č. XXX/ X im nepatrila a nakoľko sestrin syn chcel podnikať, tak naňho previedla parcelu č. XXX/X a dokúpil si ďalšiu parcelu č. XXX/X, ktorú však oni nikdy nevlastnili. Vyjadrila sa, že mali záujem riešiť vlastníctvo k ich parcelám a to predajom odporcovi, ktorý však znižoval cenu a preto nedošlo k predaju. Uviedla, že prístup cez parcelu č. XXX/X už nie je možný, nakoľko je tam nový stavba. Poukázala na to, že za života rodičov sa nehovorilo, že chodia cez svoje pozemky a to čo oni zdedili sa nezaujímali o čísla parciel, pretože vtedy problémy neboli a ich matka nemala žiaden problém v prechode cez pozemky, pretože išlo o tvorený a neohradený pozemok z ulice.

Navrhovateľka v 3. rade uviedla, že aj v minulosti bol dvor sprístupnení, ale ona tam prestala chodiť a nebola tam asi 18 rokov, pretože ona zdedila čiastku po manželovi tak sa nestará o zdedenú nehnuteľnosť, ku ktorej sa žiada zriadiť vecné bremeno. Ďalej uviedla, že z druhej strany nehnuteľnosti boli pozemky darované synovcovi P. v roku 1996.

Právny zástupca navrhovateľov žiadal, aby súd určil, že navrhovateľom vzniklo vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve odporcu zapísané na LV č. XXX v prospech nehnuteľnosti v kat. úz. L. V. zapísaných na LV č. XXX a to v rozsahu ako je určené na geometrickom pláne, ktorý je prílohou znaleckého posudku a v rozsahu vozidiel skupiny D podľa v znení noviel o cestnej premávke. Žiadal nariadiť znalecké dokazovanie za účelom vypracovania geometrického plánu a poukázal na skutočnosť, že odporca bráni navrhovateľom v realizovaní práva prechodu a prejazdu cez sporné nehnuteľnosti, napriek tomu, že vecné bremeno využívali už právni predchodcovia navrhovateľov od roku 1937 a to do roku 2008 alebo 2009 kým sa odporca stal vlastníkom svojich nehnuteľností a pre prípad potreby toto právo využívali aj navrhovatelia v 2. a v 3. rade keď prišli na svoje nehnuteľnosti. Poukázal na to, že na strane navrhovateľov ide o procesné spoločenstvo dané zákonom, keďže sú spoluvlastníci ich nehnuteľností, ku ktorým nemajú prístup, toto právo sa realizovalo od roku 1937 teda nezaniklo a nemohlo zaniknúť ani tým, že pozemok predali alebo že bol urobený právny spôsob prevodu na p. A.. Vyjadril sa, že odporca nemôže spochybniť právo vlastníkov tým, že toto ich právo prechodu tam nie je, nikto toto právo prechodu nezrušil, bolo tam a teda žiadal návrhu vyhovieť.

Odporca uviedol, že sa presťahoval do Z. v roku 2000 a mal záujem o kúpu pozemku s tým, že o tomto záujme vedela A., ktorá ho navštívila za účelom odkúpenia susedných nehnuteľností a to parcely č. XXX a XXX, ktoré boli v spoluvlastníctve viacerých osôb, preto mal podmienku, aby nehnuteľnosti predala len jedna osoba a následne mu za 6 mesiacov oznámila vysporiadanie pozemkov, ktoré aj odkúpil. Vyjadril sa, že mal vedomosť o vlastníctve susediaceho pozemku parc.č. XXX/X a XXX/X rodinou B. a vedel, že sa nemajú ako dostať k svojim parcelám, preto im dal súhlas na prechod cez jeho pozemky, avšak navrhovateľovi v 1. rade oznámil že nechce, aby prechádzal cez jeho pozemky, vybudoval si oplotenie a veľkú bránu na svojom pozemku a uviedol, že má prístup z druhej strany, avšak túto jeho vôľu nerešpektoval do roku 2003, kedy vybudoval oplotenie od ulice a reagoval na to tým, že uzamkol bránu a kľúč odovzdal len rodine B.. Potvrdil, že zamedzil navrhovateľovi v 1. rade v takomto prístupe, avšak vie, že navrhovatelia v roku 2009 odpredali pozemky z druhej strany a to z

ulice P.. Cez tieto pozemky aj chodili a od roku XXXX je vlastníkom týchto ďalších pozemkov cez ktoré prechádzali L., s ktorým bol navrhovateľ v 1. rade dohodnutý na prechode avšak v súčasnosti sa už buduje oplotenie aj na pozemkoch tohto vlastníka. Poukázal na to, že navrhovatelia si boli vedomí, že nastane problematický stav ohľadne prístupu na ich pozemky, čoho dôkazom je aj geometrický plán, v ktorom sa už predpokladalo právo prechodu cez pozemok vlastníka L., avšak tento geometrický plán sa nerealizoval a preto by bolo nespravodlivé, aby umožnil prechod cez svoje pozemky.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že podľa argumentácie právneho zástupcu navrhovateľov bolo vecné bremeno v zmysle o ods. 1 a teda je úlohou súdu sa vysporiadať s otázkou, či v minulosti vecné bremeno bolo a následne by sa mohol súd zaoberať technickými záležitosťami v súvislosti s vyhotovením geometrického plánu za predpokladu, že vecné bremeno existovalo, avšak predmetné vecné bremeno cez pozemok odporcu navrhovatelia v minulosti nemali, nakoľko právo prechodu realizovali z titulu vlastníctva a preto je nadbytočné aj znalecké dokazovanie. Ďalej sa vyjadril, že nehnuteľnosti v spoluvlastníctve navrhovateľov sa priamo s cestou nedotýkajú a to ani na jednej ani na druhej strane, avšak návrhu nie je možné vyhovieť, pretože toto vecné bremeno tam v minulosti nebolo z dôvodu, že parcela č. XXX bola v spoluvlastníctve navrhovateľov, zákon pozná možnosť zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby, čo nie je tento prípad s poukazom na zdôvodnenie návrhu, pričom navrhovatelia chodili do roku 2009 cez iné nehnuteľnosti a to z druhej strany a to až do času než ich predali ich synovcovi. Poukázal na geometrický plán z 22.10.2009, v ktorom bolo uvedené, že sa navrhuje zriadiť vecné bremeno k parcele č. XXX/X, čo zrejme nechceli kupujúci, preto nebolo zriadené a navrhovatelia sa sami zbavili prístupu k nehnuteľnostiam čo potvrdil aj ich synovec F., avšak napriek tomu si zabezpečili prístup cez iné nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by navrhovatelia nemohli využívať svoju nehnuteľnosť z dôvodu, že jediná prístupová cesta vedie cez pozemok odporcu, ktorá skutočnosť je vylúčená tým, že záhrada navrhovateľov je obhospodarovaná a užívaná navrhovateľom v 1. rade, ktorý sa snažil navodiť stav, že sa nevie k nehnuteľnosti dostať, pričom navrhovatelia v 2. a v 3. rade na nehnuteľnosti nechodia. Poukázal na dobré mravy, ktorých posudzovanie závisí od okolností, že navrhovatelia v minulosti vlastnili parcelu č. XXX cez ktorú chodili avšak túto podpísali A. a teda sa sami pripravili o spoluvlastníctvo a privodili tento stav, ktorá okolnosť vylučuje dobromyseľnosť z ich strany. Poukázal na možný prístup z druhej strany z ulice P., ktorý prístup aj navrhovateľ v 1. rade využíval viac ako 12 rokov, vie sa dostať na svoje nehnuteľnosti, na ktoré nechodí od roku 2000, kedy nadobudol nehnuteľnosti odporca, pričom navrhovatelia sa zbavili aj ďalšej nehnuteľnosti a to parcely č. XXX/X, ktorú prenechali synovcovi F. a ten si túto usporiadal spolu s ďalšími, bol vypracovaný geometrický plán v ktorom aj bolo vecné bremeno zakreslené, ale nakoniec pozemky predal bez vecného bremena v roku XXXX. Uviedol, že odporca nemôže obmedziť svoje vlastnícke právo, pričom v čase kúpy nehnuteľnosti mal podmienku, že tam nebude žiaden prechod, čo aj A. zariadila tak, že cez jeho pozemky nechodili navrhovatelia od roku XXXX.

Svedkyňa B. A. uviedla, že už nevie ako to bolo s vlastníctvom rodičov navrhovateľov, avšak ona si dala vymerať to, čo jej oznámila teta B. Q., ktorú doopatrovala a ktorá vlastnila dom od cesty a za ním záhradu a na tieto pozemky mala prístup z miestnej komunikácie. Jej teta zomrela pred 12 rokmi. Uviedla, že ju navštevovala za jej života a to až dovtedy než predala pozemky odporcovi. Vídala tam aj navrhovateľ a v 1. rade, ktorý však prechádzal cez pozemky zo zadnej časti a tiež videla prechádzať P. F. s matkou. Uviedla, že oznámila navrhovateľovi v 1. rade, či nemá záujem tiež zamerať pozemky, avšak on jej oznámil, že sa medzi sebou nezhodli, riešila to cez notára, dokumenty dala podpísať aj navrhovateľovi v 1. rade a F., pričom zameranie pozemkov riešila až po smrti svojej tety. Uviedla, že navrhovatelia mali prístup na svoje pozemky cez pozemok odporcu a tiež mali prístup z druhej strany zozadu teda chodili z oboch strán, ona neplatila navrhovateľom za vymeranie pozemkov nič a neriešili ani otázku prechodu, bola to prístupná cesta, avšak pozemky, pokiaľ vlastnila neboli ohradené a neboli ani žiadne spory ohľadne prechodu. Ďalej uviedla, že navrhovateľov v 2. a v 3. rade nevidela cez pozemky prechádzať.

Svedok P. F. uviedol, že navrhovatelia sú súrodenci jeho matky a spor ho prekvapil, pretože minimálne XX rokov bol prístup do dvora cez tzv. spoločnú cestu, o ktorú príbuzní prišli, jeho starí rodičia bývali až tretí v poradí od cesty a prechádzali cez tzv. cestu, mali vlastní gazdovstvo a myslí si, že starí rodičia prechádzali cez svoje len z jednej strany a to cez pozemky, ktoré sú teraz vo vlastníctve odporcu. Ďalej uviedol, že starý otec zomrel v roku XXXX a stará matka neskôr a vie od odporcu, že oznámil A., že nebude kupovať pozemky, pokiaľ tam bude spoločný dvor, avšak ona to zariadila tak, aby sa to dalo

predať. Vyjadril sa, že odporca zakázal príbuzným chodiť cez spoločný dvor a po smrti starých rodičov sa o nehnuteľnosti staral len navrhovateľ v 1. rade, lebo ostatní bývajú mimo obce, avšak občas tam prišla aj navrhovateľka v 2. rade. Po nadobudnutí pozemkov odporcom už navrhovateľ v 1. rade chodil cez iný chodník, ktorý on vlastní a je široký X m, avšak on parcelu predal a vznikla tam nová, teda došlo k zániku predmetného chodníka. Uviedol, že potom ako odporca oplotil svoje pozemky začal navrhovateľ v 1. rade chodiť z druhej strany a to zozadu alebo cez susednú parcelu, ktorú svedok vlastnil alebo chodil cez inú susednú parcelu vo vlastníctve U. Magu, ktorá je tiež oplotená, avšak je tam brána. Vyjadril sa, že spomenutý chodník bol na parcele č. XXX/X, ktorý vlastnil od roku XXXX a tiež vlastnil parcely č. XXX/X a č. XXX/X, ktoré už nevlastní, pretože ich predal L. a V. v roku XXXX, pričom si bol vedomý, že tým stratí prístup cez metrový chodník. Uviedol, že parcelu XXX/X dostal od svojej matky po starých rodičoch s tým, že ona nebude mať nárok na ďalšie dedičstvo teda mala so súrodencami dohodu.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením sa s osvedčením N XXX/ XXXX, so spisom , so spisom D1965/99 a D175/92, s LV č. XXX, XXX, s geometrickým plánom č. XXX/XXXX, s náčrtom spoločného dvora, s informatívnou kópiou z mapy, s LV č. XXX, s geometrickým plánom č. XXXX/XX, s LV č. XXX, s vložkou č. XXX, s rozhodnutím D 175/92, s osvedčením o dedičstve D 1166/97, s LV č. XXX, s notárskou zápisnicou N 321/2008, s rozhodnutím Správy katastra Z., s kúpnou zmluvou, s notárska zápisnicou N XX/XX, s návrhmi na vydanie osvedčenia, s vyjadrením obce, s notárskou zápisnicou N 254/99, s osvedčením o dedičstve D 1965/99, s LV č. XXX, s kúpnou zmluvou, so znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, so spisom V XXXX/XXXX, s fotodokumentáciou a dospel tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi v ?-ine a to nehnuteľnosti v kat. úz. L. V. zapísané na LV č. XXX ako parc.č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a domu súp. č. XXX na parc.č. XXX/X. Odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností viacerých parciel v kat.úz. L. V. zapísaných na LV č. XXX a to najmä parcely č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov je možný od miestnej komunikácie a to cez parcelu č. XXX, XXX, cez parc.č. XXX/X a XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb. Právni predchodcovia navrhovateľov zomreli a to P. F. zomrel dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie po ňom bolo vedené pod sp.zn. D 175/92-13 s tým, že predmetom dedičstva boli viaceré nehnuteľnosti okrem iných aj parcela č. XXX zapísaná na LV č. XXX ako zastavaná plocha o výmere XXX m2 v ?-ine, ktoré nadobudli deti poručiteľa a to navrhovateľ v 1. rade, navrhovateľka v 2. rade a L. F., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a jeho právnou nástupkyňou je navrhovateľka v 3. rade podľa osvedčenia o dedičstve sp.zn. . Matka navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky v 2. rade T. F. zomrela dňa XX.X.XXXX a dedičstvo po nej bolo vedené pod sp.zn. D 1166/97. Pôvodne bola parcela č. XXX zapísaná vo vložke č. XXX kat. úz. L. V. a to v podielovom spoluvlastníctve 4 spoluvlastníkov P. F., ktorý bol otcom navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky v 2. rade a otcom manžela navrhovateľky v 3. Rade. Ďalším spoluvlastníkom v ?-ine bola T. F. teda matka navrhovateľov v 1. a v 2. rade a manžela navrhovateľky v 3. rade P. Q. v ?- ine a B. Q. v ?-ine. Navrhovatelia uvádzali, že ich právni predchodcovia ako aj oni prechádzali k svojim nehnuteľnostiam dlhé roky a to viac ako 80 rokov a to cez parcelu č. XXX a č. XXX. V notárskej zápisnici č. N 213/00, Nz 190/00 bolo vydané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva v prospech B. A. a to k nehnuteľnostiam v kat. úz. L. V. zapísaným na LV č. XXX ako parcela č. XXX-zastavané plochy vo výmere XXX m2 a to na spoluvlastnícky podiel B. Q., ktorá vlastnila ?-inu, ďalej na spoluvlastnícky podiel X. F. v X/XX-ine, ďalej na poidel T. F. v ?-ine, ďalej na podiel A. F. v X/XX-ine a tiež na podiel F. Q. v X/ XX-ine a tiež na podiel L. F. v X/XX-ine. Účastníčka vyhlásila, že do držby týchto nehnuteľností vstúpili ešte jej predkovia teda otec s matkou titulom nepísanej zámennej zmluvy a skutočného odovzdania koncom roku XXXX, táto držba bola nerušená, nepretržitá a každý ich považoval za vlastníkov. Ako deň vydržania navrhla určiť X.X.XXXX, zároveň predložila vyhlásenie dotknutých osôb na podiel, ktorých sa vlastníctvo titulom vydržania nadobudlo a X. F., A. F., F. Q., T. F. a T. O. ako právni nástupcovia po L. F., ktorí súhlasili, aby si nehnuteľnosti na LV č. XXX do svojho vlastníctva usporiadala B. A.. Navrhovateľ v 1. rade s navrhovateľkou v 2. rade a s ďalšími spoluvlastníkmi uskutočnil vyhlásenie dotknutých osôb zo dňa X.X.XXXX v ktorom uviedli, že ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX a to v X/XX-ine X. F., A. F., teda navrhovateľ v 1. rade v X/XX-ine, navrhovateľka v 2. rade v X/XX-ine, L. F. (manžel navrhovateľky v 3. rade) v X/XX-ine tiež ako potomkovia T. F. rod. A., ktorá bola zapísaná ako spoluvlastníčka v ?-ine vyhlásili, že súhlasia, aby si nehnuteľnosti na predmetnom LV k svojmu dobru usporiadala B. A., pretože ona a jej predkovia ich nadobudli na základe nepísaných zámenných zmlúv tak, ako to v minulosti obci chodilo. Vlastníctvo k parc.č. XXX zapísanej na LV č. XXX nadobudla B. A.

taktiež osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva v notárskej zápisnici N XXX/XX, Nz XXX/XX s tým, že pôvodným vlastníkom bol tejto nehnuteľnosti P. B. v celosti, avšak na základe neformálnej kúpy sa vlastníkom stal P. Q. s manželkou B. Q., ktorí nehnuteľnosť previedli na B. A. ako ich neter, ktorá sa o nich starala. V dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. D 1965/99 po poručiteľke B. Q. nadobudla dedičstvo B. A., ktorá nadobudla aj spoluvlastnícky podiel v ?-ine k parc.č. XXX-zastavané plochy vo výmere XXX mX zapísané na LV č. XXX. Odporca nadobudol nehnuteľnosti cez ktoré práva prechodu sa domáhajú navrhovatelia a to parcely č. XXX a parcely č. XXX zapísaných na LV č. XXX od predávajúcej B. A. v celosti a to kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/ XXXX Správou katastra Z.. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že vstup z miestnej komunikácie na parc.č. XXX je cez murované oplotenie, v ktorom je zabudovaná brána a bránička. Za touto parcelou je parcela č.XXX, za ňou sa nachádzajú ďalšie parcely a to XXX/X - domová nehnuteľnosť, za ktorou sú nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov teda parc.č. XXX/X. Z výpovede odporcu, navrhovateľov ako aj svedka P. F. bolo zistené, že právo prechodu cez parcely č. XXX a č. XXX nevyžíval navrhovateľ v 1. rade od nadobudnutia týchto nehnuteľností odporcom, čo bolo v roku 2000, navrhovateľka v 3. rade právo prechodu vôbec nevyužívala a navrhovateľka v 2. rade nechodila cez sporné pozemky po smrti rodičov t.j. najneskôr od roku XXXX.

Podľa ( ďalej len ) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základ iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva a platí to aj pre vecné bremená. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vecné bremeno vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom vecného bremena po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávanie práva tieto patria. Subjekt, ktorý sa dovolá súdnej ochrany musí okrem iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Narušenie dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa práva nastane okamihom, keď sa stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Ďalšou podmienkou vydržania vecného bremena je nepretržitá držba po dobu 10 rokov. Držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Ak dôjde k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej veci. V takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba.

Existencia dobrej viery sa vždy hodnotí objektívne, teda nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno vždy priamo dokázať; možno o nej usudzovať z okolností, z ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať

držiteľ veci. V prípade pochybnosti o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna domnienka - že známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska oprávneného posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolností, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo, vecné bremeno patrí.

Súd preto v konaní zisťoval, či u navrhovateľov boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vecného bremena vydržaním a to či boli oprávnenými držiteľmi vecného bremena po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, spôsobilý predmet vydržania. V danom prípade je nesporné, že navrhovatelia ani ich právni predchodcovia nemohli byť oprávnenými držiteľmi vecného bremena, pretože právni predchodcovia boli v minulosti spoluvlastníkmi parcelky č. 131, po nich ich podiel nadobudli navrhovatelia dedením a do roku 2000 boli vlastníkmi ( spoluvlastníkmi) tejto parcely č. XXX. Z titulu vlastníctva preto nemohli byť držiteľmi tohto práva. V roku XXXX stratili vlastníctvo k parcele č. XXX, tohto vlastníctva sa vzdali vyhlásením v prospech B. A., ktorá nadobudla vlastníctvo osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva, po nadobudnutí tejto nehnuteľnosti ho previedla na odporcu a pribl. v roku XXXX prestali toto právo vykonávať, preto nebola ani splnená ďalšia podmienka to uplynutie najmenej XX - ročnej vydržacej lehoty. V danom prípade nemožno započítať vydržaciu lehotu právnych predchodcov navrhovateľov - rodičov, pretože boli spoluvlastníkmi parcely č. XXX , teda nemohli byť oprávnenými držiteľmi tohto práva. V prípade prechodu cez parcelu č. XXX, táto síce nebola vo vlastníctve navrhovateľov ani ich právnych predchodcov, avšak táto parcela bezprostredne nadväzuje na parcelu č. XXX, ktorá parcela ako prvá vedie od miestnej komunikácie a nakoľko nie je možné vyhovieť vecnému bremenu cez parcelu č. XXX, nie je možné vyhovieť návrhu ohľadne parcely č. XXX, na ktorú by nemali prístup. V danom prípad nejde o zriadenie vecného bremena podľa ust. ako správne poukázal právny zástupca odporcu, ale o návrh navrhovateľov, že nadobudli vecné bremeno výkonom práva vydržaním. Z uvedeného dôvodu preto nie je podstatná skutočnosť, že navrhovatelia v minulosti vlastnili iné nehnuteľnosti - pozemky z druhej strany cez, ktoré aj využíval navrhovateľ v 1. rade pre prechod na vlastné nehnuteľnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že priznal odporcovi 100 % náhrady trov konania, ktoré budú vyčíslené v samostatnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.