Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_12C-39-2012.pdf
PDF · 88.81 KB
Case nature
Subarea
12C/39/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľov: 1. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., A. R. XXX/XX, 2. T. G., nar. XX.X.XXXX, bytom W., L. XXX/XX, 3. H. L., nar. X.X.XXXX, bytom W., D. č. XXX/X, 4. C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., H. XXX/XX, 5. C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O., G. XXX/XX, v konaní zastúpený navrhovateľkou v 1. rade, na základe splnomocnenia, proti odporkyni: Q. G., nar. XX.X.XXXX, bytom W., H. XXX/XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.3.2012, na pojednávaní pred súdom upraveným, navrhovatelia žiadali, aby súd uložil odporkyni povinnosť každému z navrhovateľov zaplatiť sumu 417,28 eur so zákonným úrokom z omeškania z vyššie uvedenej sumy s odôvodnením, že dňa 29.12.2009 zomrela matka účastníkov Q. L.. V deň jej smrti odporkyňa vybrala ako disponent z jej účtu sumu 2.100 eur. Nikoho z navrhovateľov o tom neupovedomila a o tomto výbere neinformovala ani notárku G.. Q. v dedičskom konaní. Odporkyňa účet matky zrušiť nechcela, a preto žiadosť o zrušenie účtu podala navrhovateľka v 1. rade. Z výpisu matkinho účtu navrhovatelia zistili, že odporkyňa z účtu matky vybrala sumu 2.100 eur. Keď žiadali od odporkyne vysvetlenie jej konania, táto navrhovateľom oznámila, že to boli mamine peniaze, aby sa o to nestarali. V skutočnosti ich matka mala u seba doma uloženú sumu 1.000 eur na pohreb. Skutočné náklady pohrebu boli v skutočnosti vo výške 596,30 eur. Odporkyňa tak mala v skutočnosti k dispozícií sumu 3.100 eur. Po odrátaní nákladov na pohreb si odporkyňa nechala pre svoje potreby sumu 2.503,70 eur. Z tejto sumy na každého zo súrodencov pripadá suma 417,28 eur, ktorú odporkyňa navrhovateľom odmietla zaplatiť. V konaní uplatnený nárok navrhovatelia uplatňovali podľa § 451, § 456, a § 458 Občianskeho zákonníka.
Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľov v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Tvrdila, že mala dispozičné právo k účtu svojej mamy a to bolo zriadené na výslovnú žiadosť mamy odporkyne. O tejto skutočnosti chcela informovať mama všetky svoje deti, teda navrhovateľov, ale keď im zavolala, aby im to oznámila, neprišiel k nej nikto. Od tohto momentu odporkyňa nikdy nevybrala peniaze z predmetného účtu bez predchádzajúcej žiadosti svojej mamy. Je pravda, že na žiadosť svojej matky dňa 29.12.2009 v ranných hodinách vybrala z jej účtu sumu 2.100 eur. Mama zomrela v ten istý deň okolo obeda. Deň výberu peňazí z účtu mamy odporkyne a dátum smrti jej matky je zhodný z toho dôvodu, že deň predtým, dňa 28.12.2009 bola k mame pre ťažké zdravotné problémy privolaná rýchla záchranná služba, ktorá ju previezla do nemocnice. V ten istý deň ju matka požiadala, aby z jej účtu vybrala sumu 2.100 eur (ako ju už žiadala viackrát predtým, avšak dovtedy to neurobila) za tým účelom, aby sa z týchto peňazí v prípade, ak by zomrela, uhradili všetky náklady súvisiace s jej pohrebom. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili,
že ich matka mala peniaze na pohreb vo výške 1.000 eur odložené doma, o tejto skutočnosti nemá žiadnu vedomosť. Nebývala so svojou matkou v spoločnej domácnosti a už vôbec nemala prístup k jej peniazom, nemala vedomosť o tom, koľko peňazí mala jej matka doma. Má však vedomosť o tom, že jej mama chcela dať nejakú finančnú čiastku každému z jej detí, ale či tak urobila, nevie. Takisto tvrdila, že si jej mama v poslednom období pred smrťou zaobstarala viacero vecí, kúpila si novú práčku, gumolit, sadu hrncov, rádio, drevo a uhlie na kúrenie a nové príklopy na hroby, o čom musia vedieť všetci navrhovatelia. Bola teda toho názoru, že jej mama mohla peniaze, ktoré mala mať podľa tvrdenia navrhovateľov, minúť za nákup hore uvedených vecí. V prípade, ak by, ako tvrdia navrhovatelia, mala mama uložené na pohreb u seba doma nejaké peniaze, nemala by dôvod ju žiadať o výber vyššie uvedenej sumy peňazí. Takisto poprela, že by bola pravda, že náklady na pohreb mamy boli vo výške 596,30 eur, pretože celkové náklady spojené s pohrebom a následným udržiavaním hrobu a hrobového miesta boli oveľa vyššie a len do dnešného dňa predstavujú spolu sumu 1.519,24 eur (vykopanie jamy 130 eur, hudba na pohrebe 130 eur, poplatok za omšu farárovi 20 eur, výdavky na kostol 150 eur, sviečky na pohreb 10 eur, organista 15 eur, zvonenie 5 eur, miništranti 6 eur, náklady na benzín, ktoré zaplatila švagrovi 100 eur, občerstvenie na kar 300 eur, prenájom sály na kar 50 eur, doska na pomník 56 eur, pohrebné služby 447,24 eur, daň za hrobové miesto 105 eur, ostatné náklady spojené s vybavením pohrebu 100 eur). Mama ju takisto požiadala, aby sa po jej smrti starala o jej hrob, udržiavala ho a aby uhradila aj všetky prípadné náklady, ktoré s tým vzniknú, čo ju samotnú v budúcnosti bude stáť ďalšie nemalé finančné prostriedky. Bola to práve ona, ktorá sa o matku počas jej života starala, a preto mama vedela, že sa aj po jej smrti môže na ňu úplne spoľahnúť. Nikdy by si neprivlastnila peniaze, ktoré jej nepatria a už vôbec nie v situácii, keď jej zomrela mama, ku ktorej mala veľmi silný citový vzťah. Je teda nesporné, že finančná hotovosť vo výške 2.100 eur bola vybraná z účtu jej mamy ešte pred jej smrťou a na jej výslovnú žiadosť a táto je používaná výhradne k tomu účelu, ktorý sledovala mama účastníkov, t. j. k úhrade nákladov spojených s pohrebom, následným udržiavaním hrobu a hrobového miesta. Táto suma preto nebola, a ani nemohla byť predmetom dedičského konania, pretože nepatrí do dedičstva po zomrelej matke účastníkov. V žiadnom prípade sa na úkor navrhovateľov bezdôvodne neobohatila, práve naopak, po smrti matky to boli práve navrhovatelia, ktorí si hneď po pohrebe rozobrali všetky jej veci, dokonca zmizlo drevo a uhlie na kúrenie. Túto účelovú žalobu podali navrhovatelia iba z toho dôvodu, že ako jediná zo súrodencov ako spoluvlastníkov rodinného domu po matke nesúhlasila s jeho predajom. Navrhovatelia majú veľký záujem na predaji rodičovského domu, pretože potrebujú peniaze, bez nej dom nepredajú, preto sa snažia touto cestou vyvíjať na ňu psychický nátlak a následne ju donútiť, aby tento dom predala.
Navrhovatelia v 2. a 5. rade sa na pojednávanie neustanovili, ich neúčasť na pojednávaní ospravedlnila navrhovateľka v 1. rade, ktorá súčasne na pojednávaní vystupovala ako ich splnomocnená zástupkyňa. Za splnenia podmienok ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával súd vo veci v neprítomnosti navrhovateľov v 2. a 5. rade.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím navrhovateľov v 1., 3. a 4. rade, vypočutím odporkyne, oboznámením sa s listom D. banky, a.s., so sídlom v R. zo dňa 25.3.2011 adresovaným navrhovateľke v 1. rade, dokladom o výplate z účtu na meno matky účastníkov dňa 29.12.2009, úmrtným listom matky účastníkov, výpisom z účtu matky účastníkov, dokladmi predloženými do spisu odporkyňou o nákladoch na pohreb matky a v súvislosti so starostlivosťou o hrobové miesto matky účastníkov, kúpnou zmluvou uzavretou medzi matkou účastníkov ako predávajúcou a H. I. ako kupujúcim zo dňa 20.5.2008, kvitanciou podpísanou matkou účastníkov, Q. L. dňa XX.X.XXXX, potvrdením o výplate sumy 70.000 Sk a potvrdením vkladu na osobný účet matky účastníkov na sumu 180.000 Sk, zápisom zo zasadnutia komisie výstavby územného plánu pôdneho, lesného a vodného hospodárstva a dopravy obce W., konaného dňa X.X.XXXX a obsahom spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14D 967/2011, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Účastníci sú súrodenci. Vzájomný vzťah medzi navrhovateľmi a odporkyňou sú zlé.
Dňa 29.12.2009 matka účastníkov, Q. L., zomrela. Dedičské konanie po nebohej sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 14D 967/2011. Právoplatne bolo skončené 16.6.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť osvedčenie o dedičstve zo dňa 31.5.2010.
Obsahom vyššie uvedeného spisu je aj list D. banky, a.s, so sídlom v R. adresovaný U. úradu G.. B. Q., súdny komisár, zo dňa 16.3.2010, ktorým poštová banka súdnemu komisárovi oznámila, že na osobnom účte Q. L. č. XXXXXXXX/XXXX ku dňu jej smrti XX.XX.XXXX bola suma XXX,XX eur, ktorú sumu súdny komisár pri aktívach dedičstva aj zohľadnil, z tejto vychádzal.
Zo zhodného tvrdenia všetkých účastníkov mal súd zistené, že ich matka zomrela dňa 29.12.2009 poobede. Zo zhodných tvrdení navrhovateľky v 3. rade a odporkyne mal súd jednoznačne zistené, že z účtu matky účastníkov odporkyňa vybrala peniaze v pobočke D. banky v U., v deň smrti matky účastníkov, v ranných hodinách, a to v podstate na základe pokynu ďalšieho rodinného príslušníka účastníkov, pri ktorom bola osobne prítomná aj navrhovateľka v 3. rade, ktorá pred výberom hotovosti sa spolu s odporkyňou viezla v tom istom aute a ktorá na pojednávaní takisto uviedla, že tieto peniaze boli vybrané v súvislosti s prípadným pohrebom matky účastníkov za účelom ktorým ju jej manžel priviezol autom až k pobočke D. banky v U., kde ju v súvislosti s výberom peňazí aj počkali a následne spolu išli k matke, ktorá ležala v nemocnici.
Z výpovede navrhovateľky v 3. rade a odporkyne mal súd takisto zistené, že v skutočnosti matka účastníkov mala záujem, aby spoludisponent s jej účtom bola navrhovateľka v 3. rade, ktorá to odmietla a následne za spoludisponenta účtu zvolila matka odporkyňu, svoju najmladšiu dcéru.
Z výpovede navrhovateľky v 3. rade mal súd takisto zistené, že bola s odporkyňou pred smrťou matky v najčastejšom kontakte a že jej takisto pomáhala so všetkými nákladmi súvisiacimi s pohrebom matky, vrátane karu.
Z písomných potvrdení predložených odporkyňou v priebehu konania mal súd zistené, že náklady spojené s pohrebom matky účastníkov boli vo vyššej sume, ako je uvedené v osvedčení o dedičstve (737,24 eur), resp. ako uvádzali navrhovatelia (596,30 eur). Bolo takisto preukázané, že odporkyňa po smrti svojej matky vynaložila v súvislosti s udržiavaním hrobového miesta matky ďalšie peniaze na nákladoch ktorých sa podieľala len sama, bez akejkoľvek účasti svojich súrodencov, navrhovateľov (pokladničný doklad vystavený obcou W. na sumu XXX eur zo dňa 18.10.2012, príjmový pokladničný doklad zo dňa 7.4.2010 na sumu 56 eur).
Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že ich matka mala doma v nejakej krabici odložené peniaze na pohreb vo výške 1.000 eur, túto skutočnosť nijako v konaní nepreukázali. Odporkyňa o týchto peniazoch vedomosť nemala a ak naozaj matka účastníkov tieto peniaze mala, pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že boli použité aj na pohreb ich matky, túto skutočnosť museli v konaní aj preukázať a navyše vysporiadať sa aj s tvrdeniami odporkyne a takisto niektorých navrhovateľov, že ich matka si pred smrťou z peňazí, ktoré mala, zakúpila nejaké veci do domácnosti ako aj s tým, že matka účastníkov predovšetkým navrhovateľke v 1. rade, ale aj navrhovateľovi v 4. rade viackrát požičala peniaze v rôznych sumách, ktoré peniaze podľa vyjadrenia odporkyne, matke nevrátili.
Pokiaľ navrhovateľka v 1. rade v konaní poukazovala na kúpnu zmluvu uzavretú ich matkou H. I., táto okolnosť nemala s meritom veci žiaden súvis.
Podľa § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa 458 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľov je v celom rozsahu podaný nedôvodne. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, pretože nijako nepreukázali, že by odporkyňa sa na ich úkor bezdôvodne obohatila.
V konaní mal súd jednoznačne preukázané, že odporkyňa, dcéra matky účastníkov, bola na žiadosť matky, spoludisponentom jej účtu, z ktorého pred smrťou matky vybrala sumu 2.100 eur, pričom zvyšná suma na tomto účte matky bola vyporiadaná v dedičskom konaní po matke účastníkov.
V konaní mal súd takisto preukázané, že ešte pred smrťou matky účastníkov, odporkyňa vybrala z účtu matky sumu 2.100 eur na podnet navrhovateľky v 3. rade v súvislosti s úhradou prípadných nákladov súvisiacich s pohrebom ich matky. Bola to práve odporkyňa, ktorá aj s vedomím navrhovateľky v 3. rade uhradila z prostriedkov vybraných z účtu matky všetky náklady súvisiace s jej pohrebom a takisto i v súčasnosti ako jediná zo súrodencov po matke zabezpečuje všetky náklady súvisiace so starostlivosťou o hrob a hrobové miesto svojej matky.
V zmysle ust. § 457 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v danej veci by navrhovatelia boli v spore úspešní len vtedy, keby preukázali, že odporkyňa sa na ich úkor obohatila tým, že získala majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Za prospech získaný z nepoctivých zdrojov treba považovať napr. prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj činnosťou, ktorá síce nie je trestná, ale je v rozpore s dobrými mravmi. V každom prípade, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia túto nepoctivosť zdroja preukazuje navrhovateľ. Ako už bolo spomínané vyššie, navrhovatelia dôkazné bremeno v konaní neuniesli, pretože výpoveďami účastníkov i predložením listinných dôkazov bolo v konaní jednoznačne preukázané, že peniaze z účtu matky účastníkov ako spoludisponent účtu ešte pred smrťou matky vybrala odporkyňa a to dokonca na podnet navrhovateľky v 3. rade odporkyňa za účelom úhrady nákladov, súvisiacich s prípadnou smrťou svojej matky , ktorá ako jediná v minulosti uhradila všetky náklady spojené s pohrebom svojej matky a ako jediná i v súčasnosti uhrádza všetky náklady spojené s udržiavaním hrobu a hrobového miesta matky, pričom z peňazí vybraných z účtu matky v deň jej smrti do dnešného dňa zaplatila sumu prevyšujúcu 1.500 eur a súd nemal nepochybnosti o tom, že i v budúcnosti bude uhrádzať všetky ďalšie náklady súvisiace s udržiavaním hrobového miesta matky.
Za vyššie uvedených okolností je vylúčené, že by odporkyňa na úkor navrhovateľov získala majetkový prospech z nepoctivých zdrojov a takto že by sa na ich úkor obohatila. Preto bolo potrebné návrh na začatie konania v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní si náhradu trov uplatnili len navrhovatelia, ktorí v spore úspešní neboli. V spore úspešná odporkyňa náhradu trov konania od navrhovateľov nežiadala, a preto súd rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v piatich rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).