Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/263/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného Technické služby Detva, s. r. o., so sídlom 962 12 Detva, Bottova 1272, IČO: 36 057 029, zastúpeného JUDr. Janou Sivokovou, advokátkou, so sídlom v Hriňovej, Partizánska cesta 1465, proti povinnému Crystal, s. r. o., 962 05 Hriňová, Biele Vody 114, IČO: 36 047 782, zastúpeného Aeqiutas, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Na Troskách 26, IČO: 36 628 841, vedenej pod sp. zn. EX 94/2011 súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad v Detve, Obrancov mieru 874/3, pre vymoženie 17.775,34 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.

- 123 zo dňa 18. 05. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd uložil povinnosť oprávnenému zaplatiť povinnému trovy konania vo výške 1 770, 02 EUR na účet právneho zástupcu povinného. O trovách (exekučného) konania súd rozhodol podľa , pričom z uplatnených trov konania zástupcom povinného priznal tie trovy konania, ktoré považoval za potrebné na účelné uplatnenie práva. Súd trovy právneho zastúpenia priznal v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z .z., pričom priznal náhradu trov konania za štyri úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie námietok voči exekúcii zo dňa 10. 03. 2011, odvolanie zo dňa 31. 05. 2011 a odvolanie zo dňa 08. 12. 2011. Taktiež priznal režijný paušál podľa vo výške 4 x po 7, EUR a náhradu súdneho poplatku vo výške 1 066, EUR.

Proti uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (, veta prvá, ) odvolanie oprávnený. Namietal záver súdu o tom, že oprávnený zavinil zastavenie (i samotné vedenie) exekúcie. Uviedol, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený disponoval rozhodnutím, ktoré bolo podkladom pre vykonanie exekúcie. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. zo dňa 09. 09. 2010 bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, preto oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený poukázal na pochybenie Okresného súdu Zvolen pri doručovaní predmetného rozsudku (exekučného titulu), čo oprávnený nemohol vôbec predvídať. V prípade, keby Okresný súd Zvolen pri doručovaní predmetného rozsudku nepochybil a doručoval by súdne rozhodnutie v súlade s , povinný by zrušenie exekučného titulu nedosiahol. Keďže oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, súd mal pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať podľa ust. Exekučného poriadku, podľa ktorého náklady podľa uhrádza povinný.

Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti má oprávnený za to, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. , podľa ktorého súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Oprávnený v danej veci podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, pričom si uplatnil iba svoju pohľadávku zabezpečenú súdnym rozhodnutím, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil. Ak by v danej veci mal ešte oprávnený uhrádzať trovy konania povinného, takéto rozhodnutie o trovách určite nezodpovedá všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania. Uznesenie okresného súdu navrhol zmeniť tak, že súd povinnému náhradu trov exekúcie neprizná.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie i povinný. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu v časti, v ktorej súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby: oznámenie zaslané súdnemu exekútorovi zo dňa 18. 04. 2011, oznámenie zo dňa 31. 05. 2011, oznámenie zo dňa 21. 06. 2011 a oznámenie zo dňa 27. 06. 2011, ako aj vyjadrenie zo dňa 27. 06. 2011 a oznámenie zaslané súdu zo dňa 18. 04. 2011. Tieto úkony (oznámenia ) povinný považuje za odôvodnene zahrnuté do trov právneho zastúpenia, predovšetkým z toho dôvodu, že exekučný titul v prebiehajúcej exekúcii nebol právoplatný, preto sa povinný bránil voči zásahom do svojich práv formou oznámení a vyjadrení. Trovy povinného vzniknuté v exekučnom konaní pozostávajúce z trov právneho zastúpenia preto treba mať za účelne vynaložené na uplatnenie, resp. bránenie práv v konaní.

Povinný ďalej nesúhlasil s rozhodnutím súdu, v ktorom súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za návrh na doplnenie uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. - 61 zo dňa 02. 09. 2011 v zmysle v spojení s ustanovením . Exekučný súd predmetným uznesením rozhodol len o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, pričom nerozhodol o trovách exekúcie. Povinný preto podľa jeho názoru dôvodne podal návrh na vydanie dopĺňacieho uznesenia týkajúceho sa trov exekúcie.

Povinný namietal nesprávnosť uznesenia okresného súdu i v tej časti, v ktorej súd nepriznal povinnému náhradu trov právneho zastúpenia za šesť aj začatých polhodín straty času vo výške 74, 10 EUR a cestovnú náhradu vo výške 39, 06 EUR za 120 km z Banskej Bystrice do Hriňovej a späť v súvislosti s prevzatím veci vrátane prvej porady s klientom v Hriňovej. V súvislosti so zastúpením účastníka konania, ktorý poverí zastupovaním advokáta pôsobiaceho mimo jeho bydliska ako aj mimo sídla súdu konajúceho vo veci, vznikajú výdavky na dopravu a dochádza k strate času, pri ktorých právne normy priznávajú advokátovi právo na ich náhradu. Povinný je toho názoru, že takto uplatnené trovy sú vynaložené účelne, nakoľko účelnosť nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, keď vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Účelnosť tohto právneho úkonu povinný odôvodnil nutnosťou osobného stretnutia právneho zástupcu a povinného ako klienta s úmyslom oboznámenia sa so všetkými skutkovými okolnosťami prejednávanej veci.

Povinný tiež namietal nepriznanie sadzby DPH konajúcim exekučným súdom. Vzhľadom na uvedené odvolacie námietky navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že uloží oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 2 457, 41 EUR a tiež „náhradu trov súdneho konania“ vo výške 1 066, 50 EUR.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. , napadnuté uznesenie podľa potvrdil ako vecne správne.

Podľa ust. § 203 ods. 1 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolací súd sa už otázkou procesného zavinenia zastavenia exekúcie v prejednávanej veci zaoberal a vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č. k. - 109 zo dňa 22. 02. 2012 uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný predčasne, nakoľko rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre jej vykonanie, nebolo právoplatné a oprávnený v čase začatia exekúcie nedisponoval judikovanou pohľadávkou, ktorú by si (po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie) mohol uplatniť v rámci núteného výkonu rozhodnutia. Otázka procesného zavinenia zastavenia exekúcie sa následne musí odzrkadliť i v rozhodnutí o trovách exekúcie, teda kto a v akej výške je povinný uhradiť všetky trovy vzniknuté v rámci exekúcie.

Oprávnený, ktorému bola povinnosť náhrady trov vzniknutých v exekúcii uložená, v podanom odvolaní žiadal v prejednávanej veci aplikovať ustanovenie a navrhol, aby s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa nebola náhrada trov konania priznaná žiadnemu z účastníkov.

Hoci exekučný poriadok obsahuje osobitnú a ucelenú úpravu trov exekúcie, odvolací súd pripustil možnosť subsidiárnej aplikácie ustanovení ako predpisu lex generalis na otázky, ktoré v špeciálnej právnej úprave upravené nie sú. Preto sa odvolací súd vzhľadom na výnimočné a osobité okolnosti daného prípadu, zaoberal i otázkou a odvolacou námietkou oprávneného, či v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí náhradu trov konania priznať.

Ustanovenie by v danej veci predstavovalo výnimku z aplikácie zásady zavinenia. Avšak práve konštatované procesné zavinenie oprávneného bolo dôvodom, prečo odvolací súd predchádzajúce uznesenie okresného súdu o trovách konania č. k. - 77 zo dňa 16. 11. 2011 zrušil a vyslovil, že na okolnosť zavinenia oprávneného je nutné prihliadnuť. V podanom odvolaní oprávnený argumentuje, že súd doručoval povinnému na nesprávnu adresu, čo podľa jeho názoru je zároveň dôvodom hodným osobitného zreteľa. Z predloženého exekučného spisu vyplýva, že súd konajúci v základnom konaní ( v ktorom bol vydaný rozsudok, ako podklad pre vykonanie exekúcie) komunikoval s účastníkom konania spoločnosťou Crystal, s. r. o., na adrese 962 05 Hriňová, Biele vody 1145 tak, ako mal tento účastník uvedené v obchodnom registri ( a zároveň v návrhu na vydanie platobného rozkazu). Rovnako odvolací súd úplným výpisom z obchodného registra zistil, že spoločnosť Crystal, s. r. o., má od 24. 09. 2009 uvedené sídlo v Hriňovej, Biele Vody 1145.

Listinami predloženými v exekučnom konaní nebolo preukázané „zavinenie konajúceho súdu“ pri nesprávnom doručovaní, ako argumentoval oprávnený, čím, na strane druhej, nebolo preukázané vyvinenie oprávneného na zastavení ( a samotnom vedení) exekúcie. Z procesného hľadiska preto platí, že oprávnený zavinil nedôvodné vedenie exekúcie a zároveň tak zavinil jej následné zastavenie. Odvolací súd v odvolacích námietkach oprávneného nekonštatoval dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by všeobecná aplikácia zásady zavinenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania vyznievala neprimerane tvrdo. Odvolací súd tak dospel k záveru, že dôvody pre aplikáciu ustanovenia v danom konaní dané nie sú a odvolaciu námietku oprávneného nepovažoval za dôvodnú.

V prejednávanej veci už bolo konštatované, že povinný sa proti nezákonne vedenej exekúcii bránil spôsobom a prostriedkami vyplývajúcimi zo zákona a možno tak uzavrieť, že takto vzniknuté trovy je potrebné považovať za účelne vynaložené trovy povinného v exekúcii. Povinnému nemožno uprieť právo dať sa v konaní (aj exekučnom) zastúpiť právnym zástupcom z dôvodu dosiahnutia náležitej právnej obrany v konaní. Rovnako obligatórnou náležitosťou procesnej obrany je zaplatenie súdneho poplatku za podané námietky proti exekúcii. Bez splnenia poplatkovej povinnosti by súd o námietkach povinného nerozhodoval a konanie o námietkach zastavil. Trovy povinného vzniknuté v exekučnom konaní pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku tak treba mať za trovy účelne vynaložené na uplatnenie, resp. bránenie práv v konaní.

Avšak trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného

nároku alebo ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí aj pre trovy nevyhnutné, aj pre trovy právnej pomoci ( Nález Ústavného súdu sp. zn. ).

Súd prvého stupňa rozhodujúci o trovách exekúcie právnemu zástupcovi povinného nepriznal uplatňovanú odmenu za úkony právnej služby spočívajúcu v „oznámeniach“ zasielaných súdnemu exekútorovi a súdu dňa 18. 04. 2011, 31. 05. 2011, 21. 06. 2011 27. 06. 2011, 18. 04. 2011.

Po preskúmaní exekučného spisu odvolací súd konštatuje správnosť tohto záveru exekučného súdu, nakoľko uvedené úkony („oznámenia“) nemajú povahu procesných návrhov v zmysle Exekučného poriadku, resp. , ale sú úkonmi duplicitnými, vykonanými opätovne po jednotlivých podaniach právneho zástupcu povinného. Pokiaľ v prebiehajúcom konaní bol podaný procesný návrh, o ktorom má súd (alebo súdny exekútor) rozhodnúť, nie je potrebné ( a zároveň účelné) opätovne podať písomné podanie nazvané ako oznámenie, ktorým účastník konania poukáže na svoje predchádzajúce podanie. Keďže uvedené podania právneho zástupcu povinného mali zjavne takýto charakter, nemožno ich považovať za potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej namietal i nepriznanie odmeny za úkon „podania návrhu na doplnenie uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. - 67 zo dňa 02. 09. 2011 v zmysle ust. “. Povinný považoval podanie takéhoto návrhu za nevyhnutné vzhľadom k uplatneniu a vyčísleniu trov súdneho konania, úhradu ktorých žiadal, nakoľko okresný súd predmetným uznesením rozhodol o neprípustnosti exekúcie bez rozhodnutia o náhrade trov konania.

Odvolací súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že Okresný súd Zvolen uznesením - 67 zo dňa 02. 09. 2011 námietkam povinného vyhovel a exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Nerozhodol, teda, o zastavení exekúcie, a preto nebol dôvod v danom štádiu konania rozhodovať o trovách exekúcie. V zmysle ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Predpokladom rozhodnutia o trovách exekúcie je nevyhnutne jej predchádzajúce zastavenie, čo v danom prípade splnené nebolo. Uvedené podanie právneho zástupcu povinného, ktorým žiadal o vydanie doplňujúceho uznesenia o trovách konania v štádiu vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, bolo vykonané predčasne a ani takýto úkon rozhodne nemožno považovať za účelný.

Povinný rovnako namietal nepriznanie náhrady za šesť začatých polhodín straty času vo výške 74, 10 EUR a cestovnú náhradu vo výške 39, 06 EUR za 20 kilometrov z Banskej Bystrice do Hriňovej a späť v súvislosti s prevzatím veci. Uvedený postup, keď advokát svojím vozidlom cestuje značnú vzdialenosť za potenciálnym klientom za účelom prvej porady, považuje konajúci súd za neštandardný, nakoľko takto vykonaný úkon nemusí v každom prípade nevyhnutne vyústiť do reálneho prevzatia veci a ďalšieho právneho zastúpenia. Pokiaľ účastník konania žiada o poskytnutie právnej pomoci, je namieste, aby o túto požiadal zvoleného právneho zástupcu. Je zjavne neprimerané, aby advokát cestoval za každým potenciálnym klientom na prvé stretnutie (prvú poradu) do rôznych miest a náhradu za takto nehospodárne vzniknuté náklady požadoval v konaní. I v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa.

Odvolací súd nevyhodnotil žiadnu z odvolacích námietok povinného a oprávneného za dôvodnú, nezistil pochybenie súdu prvého stupňa v žiadnej z namietaných skutočností a uznesenie okresného súdu

považoval za vecne správne. Preto uvedené uznesenie o trovách exekúcie podľa ust. . ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. v spojení s ustanovením . V odvolacom konaní boli oprávnený aj povinný čiastočne úspešní ( procesný úspech jedného účastníka konania zodpovedá procesnému neúspechu druhého účastníka konania) , preto odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.