Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-104-2012.pdf
PDF · 89.26 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/104/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov: matka K. K. H. O.-S. a otec: X.. X. O., obidvaja bytom N. Š. XX, D., zastúpení mzlegal s.r.o Bernolákova 24-25/2, Malacky, o návrhu opatrovníka S.. K. A., Okresný súd Bratislava II na schválenie právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd neschvaľuje právny úkon kolízneho opatrovníka S.. K. A. zo dňa 30.04.2012, ktorý v mene maloletej Q. O., nar. XX.X.XXXX, dal súhlas k trestnému stíhaniu matky maloletej: K. K. H. O. - S. vo veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II., Osvetová Č. 4, Bratislava pod ČVS: ORP-118/1- OVK-B2-2012 AK.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 14.5.2012 žiadal opatrovník maloletej S.. K. A. o schválenie právneho úkonu, ktorým dal súhlas k trestnému stíhaniu matky maloletej Q. O.: K. K. H. O. - S. vo veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II., Osvetová Č. 4, Bratislava pod ČVS: ORP-118/1-OVK-B2-2012 AK. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava II spis. zn Tp/631/2012 zo dňa 15.02.2012 bol ustanovený za opatrovníka maloletej: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Š. Č.. XX, D., ktorá bola
ustálená ako poškodená v trestnej veci vedenej proti obvinenej K. K. H. O.-S. pre prečin podľa § 157 ods. 1, ods 2 písm. b/ Trestného zákona. Obvinená je matkou maloletej a teda hrozila kolízia záujmov matky a maloletej dcéry. Dňa 30.04.2012 dal pri výsluchu na Okresnom riaditeľstve PZ OVK, súdom ustanovený opatrovník súhlas k trestnému stíhaniu matky maloletej: K. K. H. O.- S., nar XX.XX.XXXX v D., X. W., D. N., D. Č.. XXXX, prechodne bytom D. W., N. Š. XXXX/XX.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, opatrovníka, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s vyšetrovacím spisom ČVS.ORP-118/1-OVK-B2-2012 AK, s lekárskymi správami o zdravotnom stave maloletej, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:
Maloletá Q. pochádza z manželstva svojich rodičov, pričom matka je iracká štátna občianka. Z vyšetrovacieho spisu ČVS.ORP-118/1-OVK-B2-2012 AK súd zistil, že matka maloletej dňa 21. 01. 2012 v čase o 13.20 hod. v Bratislave v bytovom dome na ul. Š. Č.. X C. D. Č.. XX na X. N., kde bola sama v kuchyni predmetného bytu so svojou maloletou dcérou Q. nar. XX. XX. XXXX, trv. bytom D., N. Š. XX, pričom maloletej dcére nevenovala dostatočnú pozornosť, táto sa vzdialila od matky do vedľajšej izby, kde bolo otvorené okno a za bližšie nezistených okolností vypadla z okna na bahnitý povrch zeme,
pričom došlo k ťažkým zraneniam maloletej a to pomliaždenie pľúc, zlomenie rebier, zlomenie panvy a opuch mozgu doposiaľ bez možnosti určenia trvalých následkov a dĺžky liečenia.
Právny zástupca rodičov uviedol, že nie je v záujme maloletej, aby bol súhlas k trestnému stíhaniu matky maloletej schválený. Smeruje to len k potrestaniu matky. Maloletá potrebuje psychicky vyrovnanú matku, aby proces jej uzdravovania riadne prebiehať. Maloletej by v žiadnom prípade neprospelo, aby matka bola trestne stíhaná. Matka je najviac postihnutá tým čo sa stalo, absolvovala s maloletou proces jej liečenia, pokiaľ by sa pokračovalo v trestnom konaní, toto by bolo stresujúce pre matku a táto psychická záťaž by sa prenášala aj na maloletú. Je v záujme maloletej, aby sa jej matka mohla venovať, aby tak prispela k urýchlenému návratu do normy, aby maloletá dobehla svojich rovesníkov z hľadiska svojho vývoja. Pokiaľ ide o zranenia, ktoré maloletá utrpela, tak tieto sú už vyliečené a z hľadiska psychomotorického vývoja je daný predpoklad , že maloletá Q. O. v dohľadnej dobe dobehne úroveň vývinu svojich rovesníkov. Teda ani z hľadiska následkov predmetnej nešťastnej udalosti nemôže existovať záujem maloletej na prípadnom trestno-právnom postihu svojej matky. Je zrejmé, že „konanie“ matky maloletej, ktoré je predmetom vyšetrovania, je predovšetkým traumatizujúcou a nešťastnou udalosťou, ktorá hlboko otriasla najmä životom rodičov maloletej. Skutočnosť, že sa matka v danom v prípade na chvíľu vzdialia, neznamená, že svojej dcérke nevenovala dostatočnú pozornosť. Matka maloletej v plnej miere rešpektuje úlohu orgánov činných v trestnom konaní, avšak sám zákonodarca v ustanovení § 211 Trestného poriadku v podobe súhlasu poškodeného s trestným stíhaním páchateľa ustanovil výnimku zo zásady oficiality a legality trestného konania, ktorá pri taxatívne vymenovaných trestných činoch rieši konflikt záujmu štátu na trestnom stíhaní a záujmu poškodeného, ktorý má blízky vzťah k páchateľovi v prospech poškodeného, ktorý môže byť v dôsledku potrestania páchateľa nepriamo tiež postihnutý. Pokiaľ by v danom prípade došlo k odsúdeniu matky, bola by týmto odsúdením určite nepriamo postihnutá aj maloletá Q.. Účelom trestného konania je okrem iného i spravodlivé potrestanie páchateľa
trestného činu, pričom účelom trestu z hľadiska individuálneho pôsobenia na odsúdeného je zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestného činu a vychovávať odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Má za to, že účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie ako i individuálnej represie bol v prípade matky maloletej v plnej miere naplnený. K jej potrestaniu došlo už samostatnou udalosťou, tým že prežívala strach o život svojej dcérky a ťažké obdobie jej rekonvalescencie. V prípade udelenie súhlasu k trestnému stíhaniu matky a jej súdneho uznania vinnou zo spáchania prečinu podľa § 157 ods 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona , s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Trestného zákona, môže byť odsúdená k trestu odňatia slobody v rámci trestnej sadzby na 1 až 5 rokov. Ak by súd odsúdil matku maloletej k nepodmienečnému trestu odňatia slobody hrozí, že mal. Q. bude v starostlivosti len svojho otca. Akokoľvek má otec dcéru rád, je zrejmé, že otec nemôže vynahradiť starostlivosť matky v útlom veku dieťaťa. Navyše otec a matka sú jedinými rodinnými príslušníkmi maloletej na území Slovenskej republiky. Ak by otcovi maloletej akákoľvek udalosť zabránila starostlivosti o ňu, môže nastať situácia, že maloletá Q. sa ocitne bez opatery rodičov a bude závislá na starostlivosti cudzích osôb, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za záujem maloletého dieťaťa. Pre rodičov maloletej Q. je najdôležitejší život a zdravie ich dcérky. Venovali a venujú jej všetku svoju pozornosť a lásku a ich najväčšou túžbou je čo najskoršie uzdravenia dcérky. Zdravotný stav maloletej sa aj vďaka ich starostlivosti neustále zlepšuje. Pokiaľ ide o zranenia maloletej, ktoré utrpela, tak tieto sú už vyliečené a z hľadiska psychomotorického vývoja je daný predpoklad, že maloletá Q. v dohľadnej dobe dobehne úroveň vývinu svojich rovesníkov a preto ani z hľadiska následkov predmetnej nešťastnej udalosti nemôže existovať záujem na jej odsúdení. Maloletá Q. však potrebuje predovšetkým psychicky vyrovnanú matku, ktorá sa bude v plnej miere venovať jej uzdraveniu a starostlivosti o ňu a nebude mrhať energiu na bránenie sa voči prebiehajúcemu trestnému stíhaniu, ktoré jej navyše bude pripomínať celú nešťastnú udalosť odznovu a rozhodne neprispeje k jej psychickej pohode a tým ani k psychickej pohode maloletej. Právny zástupca má za to, že Okresný súd Bratislava II pri rozhodnutí o návrhu na ustanovenie opatrovníka pochybil, keď za opatrovníka mal. Q. O. ustanovil pracovníka Okresného súdu Bratislava II. Správne mal súd rozhodnúť tak, že za opatrovníka mal. Q. O. mal ustanoviť príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému táto povinnosť vyplýva z ust. § 73 ods. 2 písm. b/ bod 2. zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Otec maloletej nesúhlasil so schválením právneho úkonu. Uviedol, že dcéra je veľmi naviazaná na matku a matka je naviazaná na ňu. Určite by to neprospelo dcére, keby sa pokračovalo v konaní. Trošku
sa obviňuje z toho čo sa stalo, nebol vtedy doma. Dcéra ho zdržiavala, ale on napriek tomu odišiel. Keď mu telefonovali čo sa stalo, hneď sa vrátil. Nebolo to pre nich jednoduché. Pokiaľ by mal, čo i len minimálne pochybnosti o svojej manželke a o jej zavinení, tak by sa už matka o dieťa nestarala, staral by sa o neho otec. Maloletá je na svoju matku veľmi naviazaná, ona sa naje len v jej prítomnosti, spolu s ňou zaspáva. Akýkoľvek úkon proti matke je proti záujmom maloletej.
Matka uviedla, že išlo o nehodu, varila v kuchyni obed, Q. bola pri nej, potom upratovala v kuchyni, tam nechcela otvoriť okno, aby neprechladla, tak ho otvorila v spálni, aby sa byt trošku prevetral a zrazu Q. nevedela nájsť, ona sa zrejme po radiátore vyškriabal na okno a padla.
Kolízny opatrovník uviedol, že v evidencii rodinu nevedú, predpokladajú, že naozaj ide o nešťastnú udalosť. Nesúhlasil so schválením súhlasu k trestnému stíhaniu.
Opatrovník S.. K. A. nesúhlasil s vyjadrením právneho zástupcu rodičov, týkajúcim sa ustanovenia opatrovníka v trestnom konaní. Rozhodnutie bolo podľa neho vydané v súlade s trestným poriadkom, je právoplatné, nebude ho komentovať. Podľa jeho názoru, je potrebné sa skôr venovať sociálnej situácii v rodine a nie rozhodnutiu, ktorým bol ustanovený za opatrovníka, či je v rozpore správnymi predpismi. Bolo by potrebné sa zaoberať tým, či je trestnoprávna represia v tomto prípade dôležitejšia ako sociálne väzby. V čase, keď dal súhlas na trestné stíhanie tak vychádzal zo skutkovej vety a z aktuálneho zdravotného stavu maloletej, ktorý sa ale zmenil.
Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len "kolízny opatrovník").
Podľa § 179 ods.1 O.s.p., ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súhlas opatrovníka k trestnému stíhaniu matky maloletej, nie je v záujme maloletej, pričom je to podmienka schválenia právneho úkonu. Súd sa v tomto konaní nezaoberal otázkou viny či neviny matky ale hlavne záujmom maloletej a ten podľa názoru súdu absentuje. Maloletá Q. je v rekonvalescencii a potrebuje pre úspešné doliečenie nielen odbornú starostlivosť ale hlavne pokojné a láskavé, rodinné ovzdušie. K matke má hlbokú citovú väzbu a už samotné trestné stíhanie matky, bez ohľadu na výsledok, by spôsobilo matke a následne aj maloletej závažný stres. V prípade uloženia trestu, s možným uložením trestu odňatia slobody, by bola vážnym spôsobom zasiahnutá výchova maloletej, s možnými negatívnymi dôsledkami na jej doliečovanie a ďalší vývoj. Pre úplnosť súd dodáva, že v danom prípade dochádza ku konfliktu medzi verejným záujmom na usvedčení a potrestaní páchateľa trestných činov a záujmom poškodenej osoby. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu rodičov, že sám zákonodarca v ustanovení § 211 Trestného poriadku v podobe súhlasu poškodeného s trestným stíhaním páchateľa ustanovil výnimku zo zásady oficiality a legality trestného konania, ktorá pri taxatívne vymenovaných trestných činoch rieši konflikt záujmu štátu na trestnom stíhaní a záujmu poškodeného, ktorý má blízky vzťah k páchateľovi v prospech poškodeného, ktorý môže byť v dôsledku potrestania páchateľa nepriamo tiež postihnutý. V tomto konkrétnom prípade, by bola maloletá potrestaní matky výrazne postihnutá. Záujem maloletej, na tom, aby mohla existovať
naďalej v úplnej rodine, záujem na tom, aby neboli pretrhnuté jej tesné väzby s matkou, prevažuje podľa názoru súdu nad záujmom na prípadnom potrestaní matky .
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.