Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Er-418-2006.pdf
PDF · 120.13 KB
Case nature
Subarea
10Er/418/2006
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: N. C., Y. XX.XX.XXXX, E. J. Č.. XXX, J. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa, Exekútorský úrad Košice, Letná 47, Košice, o vymoženie 766,78,- € (23.100,00,- Sk) s príslušenstvom, o návrhu na zmenu exekútora, t a k t o
rozhodol:
exekúciu zastavuje,
priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Cirbesovi, Exekútorský úrad Košice, Letná 47, Košice odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu (trovy exekúcie) vo výške 61,08,- €,
zaväzuje oprávneného uhradiť priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu (trovy exekúcie) súdnemu exekútorovi do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom domáhal vykonania exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 766,78,- € (23.100,00,- Sk) s príslušenstvom, na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, č. k. SR 0814/06 zo dňa 03.04.2006.
Súd v konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 008336 * zo dňa 28.08.2006, na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. JUDr. Petra Cirbesa.
Oprávnený podal dňa 31.05.2012 návrh na zmenu exekútora. Exekúciou navrhol poveriť exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava.
Podľa ust. § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu podľa rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 platí, že: „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) je tuzemský rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v ust. § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“), ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 2 písm. a) ZoSÚ, sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) ZoSÚ sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Súd v rámci konania zistil z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nasledovné:
Medzi účastníkmi bola dňa 23.08.2005 uzatvorená zmluva o úvere č. 7420049, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 14.000,00,- Sk. Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 2.280,00,- Sk (spolu 27.360,00 Sk). Bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravuje rozhodcovskú doložku tak, že:
„Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na rozhodcovskom súde žalobu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Je nesporné, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere a to, že v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (a nie aj tovaru alebo služieb majúcich sa takto obstarať) a ani to, že v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 OZ, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa názoru súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa (oprávneného).
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v OZ pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku.
Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah ust. § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
Ochrana, ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.
Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru uzatvorenej Zmluvy o úvere je v rozpore so znením ust. § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s ust. § 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).
Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že v predmetnej exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 2 EP a ust. § 45 ods. 1 a 2 ZRK, na ktoré súd prihliada ex offo, teda aj bez návrhu. Exekučný titul, rozhodcovský rozsudok, zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. Keďže súd exekúciu v celom rozsahu zastavil, návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora sa už ďalej nezaoberal.
Súdny exekútor JUDr. Peter Cirbes predložil súdu dňa 18.07.2012 a 20.09.2012 exekučný spis a požiadal súd o priznanie trov za doposiaľ vykonanú exekučnú činnosť vo výške 147,38,- € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ktoré vyčíslil nasledovne:
· Náhrada hotových výdavkov / § 22 ods. 1 vyhlášky / 17,92 €
- poštovné a telekomunikačné výdavky 540 Sk
· Odmena exekútora § 196 a 199 Exekučného poriadku - ust. § 14 ods.1 vyhlášky
Písm. a/
- prevzatie a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie 20 min.
- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 15 min.
- vypracovanie príkazu o začatí exekúcie 15 min.
- vypracovanie exekučného príkazu 15 min.
- vypracovanie exekučného príkazu na ZP 15 min.
- vypracovanie exekučného príkazu na ZP 15 min.
- korešpondencia 10 min.
- spracovanie vyúčtovania 20 min.
Spolu 2 hod. 5 minút 19,92 €
Písm. b/
- získanie poverenia na výkon exekúcie § 15/1,a 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie § 15/1,c 3,32 €
- zisťovanie údajov o majetku - KÚ, obchodný register § 15/1,j 3,32 €
- doručenie príkazu o začatí exekúcie § 15/1,e 3,32 €
- doručenie exekučného príkazu § 15/1,e 3,32 €
- doručenie exekučného príkazu § 15/1,e 3,32 €
- doručenie exekučného príkazu § 15/1,e 3,32 €
- zisťovanie platiteľa mzdy 4x § 15/1 13,28 €
- zisťovanie účtov povinnej § 15/1 3,32 €
- zisťovanie údajov o majetku povinného - motorové vozidlá § 15/1,j 3,32 €
Spolu: ..................................................................................... 43,16 €
- za zriadenie ex. záložného práva 2x 66,38 €
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods.1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 199 EP, treba pri výpočte odmeny exekútora a náhrady hotových výdavkov postupovať podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa ust. § 27a vyhlášky v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30.04.2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 2 cit. vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).
Podľa ust. § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, sa paušálnou sumou odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Za exekučnú činnosť je treba považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje k vykonaniu núteného výkonu súdnych, prípadne iných rozhodnutí v prospech oprávneného. Za takúto činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou, ale bezprostredne nesmeruje k nútenému výkonu rozhodnutia.
Podľa ust. § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky, v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Z logického a gramatického výkladu ust. § 200 ods. 1 EP vyplýva, že pri výpočte trov exekúcie a ich priznaniu oprávnenému a exekútorovi sa má zohľadniť ich potrebnosť pri účelnom vymáhaní nároku. Na základe uvedeného súd posudzoval nielen vykonanie jednotlivých úkonov v exekučnom konaní, ale aj potrebnosť ich vykonania na účelné vymáhanie nároku oprávneného a účelnosť ich vynaloženia
Súd preskúmal návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie, spolu s pripojeným spisom súdneho exekútora a súdnym spisom a posúdil, že súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekúcie nasledovne:
· Náhrada hotových výdavkov / § 22 ods. 1 vyhlášky / 17,92 €
- poštovné a telekomunikačné výdavky 540 Sk
· Odmena exekútora § 196 a 199 Exekučného poriadku - ust. § 14 ods.1 vyhlášky
Písm. b/
- získanie poverenia na výkon exekúcie § 15/1,a 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie § 15/1,c 3,32 €
- zisťovanie údajov o majetku - KÚ, obchodný register § 15/1,j 3,32 €
- doručenie príkazu o začatí exekúcie zrážkami z dôchodku § 15/1,b 3,32 €
- doručenie exekučného príkazu zrážkami z dôchodku § 15/1,d 3,32 €
- doručenie exekučného príkazu zriadením záložneho práva § 15/1,d 3,32 €
- doručenie upovedomenia o spôsobe zriadením zál. práva § 15/1,e 3,32 €
- zisťovanie platiteľa mzdy 4x § 15/1, h 13,28 €
- zisťovanie účtov povinnej § 15/1,i 3,32 €
- zisťovanie údajov o majetku povinného - motorové vozidlá § 15/1,j 3,32 €
Spolu: ..................................................................................... 43,16 €
· Spolu trovy exekúcie.......................................................... 61,08,- €
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania za vyúčtovaný úkon „prevzatie a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie - 20 min., korešpondencia - 10 min., spracovanie vyúčtovania - 20 min.“, pretože tieto považoval za administratívne práce vykonané exekútorom v súvislosti s exekučnou činnosťou. Uvedené úkony nepredstavovali z hľadiska činnosti exekútora takmer žiadnu odbornú činnosť alebo neprispeli k vymoženiu pohľadávky v prospech oprávneného. Súd preto týmto nepriznal exekútorovi osobitne odmenu za uvedené úkony s tým, že odmena za ich vykonanie je v zmysle § 25 vyhlášky už zahrnutá v priznanej odmene exekútora.
Súd nepriznal odmenu súdnemu exekútorovi podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za vyúčtované úkony exekúcie „vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 15 min., - vypracovanie príkazu o začatí exekúcie - 15 min., vypracovanie exekučného príkazu - 15 min., vypracovanie exekučného príkazu na ZP - 15 min., vypracovanie exekučného príkazu na ZP - 15 min.“. V zmysle súdnej praxe (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4CoE/171/2009-24 zo dňa 21.12.2009) má súd za to, že pri aplikácii uvedeného ustanovenia nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Paušálnou odmenou sa odmeňuje v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky. Odmena za úkony uvedené v cit. ust. § 15 ods. 1 vyhlášky totiž zahŕňa vypracovanie či spracovanie písomností, ktoré sú nevyhnutnou a bezprostrednou podmienkou doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, doručenia príkazu o začatí exekúcie a doručenia exekučného príkazu. Súd má na základe uvedeného za to, že odmena za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, je zahrnutá v odmene za zisťovanie podľa ust. § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky, t.j. za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, odmena za vypracovanie príkazu o začatí exekúcie, je zahrnutá v odmene za zisťovanie podľa ust. § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky, t.j. za doručenie príkazu o začatí exekúcie, odmena za vypracovanie exekučného príkazu, je zahrnutá v odmene za zisťovanie podľa ust. § 15 ods. 1 písm. d) vyhlášky, t.j. za doručenie exekučného príkazu zrážkami z dôchodku, odmena za vypracovanie exekučného príkazu na ZP, je zahrnutá v odmene za zisťovanie podľa ust. § 15 ods. 1 písm. d) vyhlášky, t.j. za doručenie exekučného príkazu zriadením záložného práva a časová odmena za vypracovanie exekučného príkazu na ZP, je zahrnutá v odmene za zisťovanie podľa ust. § 15 ods. 1 písm. e) vyhlášky, t.j. za doručenie upovedomenia o spôsobe zriadením záložného práva. V prípade, že by súd priznal odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) aj ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky došlo by k duplicitnému odmeneniu toho istého úkonu a tým aj k neúmernému zvyšovaniu trov exekúcie. Nepriznanie duplicitne uplatnených úkonov exekúcie je v súlade s ustanovením § 200 ods. 1 EP a zohľadňuje potrebnosť a účelnosť vzniku trov exekúcie.
Súdny exekútor si žiadal priznať odmenu za „zriadenie exek. záložných práv na nehn. 2x - 66,38 €“.
Podľa ust. § 6 vyhlášky, odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 1 000 Sk za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
V tomto prípade došlo k zastaveniu exekúcie, čo odôvodňuje priznať odmenu súdnemu exekútorovi za činnosť účelnú a bezprostredne vedúcu k vymoženiu pohľadávky výlučne v zmysle ust. § 14, 15, 16 vyhlášky o odmene pri zastavení exekúcie a preto je neprípustné úkony exekučnej činnosti spočívajúce v zriadení exekučného záložného práva odmeňovať podľa § 6 vyhlášky (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 16CoE/126/2011-42 zo dňa 11.04.2012). Na základe toho súd odmenu súdnemu exekútorovi za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nepriznal. Pre doplnenie súd uvádza, že súdny exekútor si odmenu za tento úkon účtoval duplicitne, podľa § 6 a aj podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, pričom súd súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky za úkon „doručenie exekučného príkazu na ZP § 15/1,d“ priznal.
Podľa ust. § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods. 1 EP).
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle ust. § 203 ods. 1 EP tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko ten podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v exekúcii nie je možné pokračovať.
Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na Okresný súd Rožňava.
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.