Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-106-2007.pdf
PDF · 85.18 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/106/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
24C 106/07 - 98
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej veci navrhovateľa: H.. R.. R., nar. X. X. XXXX, bytom O..XX,. R., proti odporcovi : Slovenská republika v zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.6.2007 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vykonať tlačovú konferenciu, kde oznámi masmédiám : " Ospravedlňujeme sa H.. R. R., advokátovi M. U. za nepravdivé tvrdenie uverejnené vo vyhlásení z 5. 10. 2004, že bol zadržaný bezprostredne po odovzdaní úplatku, pretože menovaný nebol zadržaný bezprostredne po odovzdaní úplatku." Súčasne sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- Sk (33193.92,- eura).
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 6. 10. 2004 uviedli TV Markíza, PRAVDA, Nový Čas nepravdivú informáciu, keď boli popri iniciáloch uvedené údaje o tom, že je advokát z Bratislavy a že bol zadržaný bezprostredne po odovzdaní úplatku. Uviedli, že túto informáciu čerpali od hovorcu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ( ďalej MV SR ). Ide o nepravdivé údaje, o čom svedčí aj uznesenie polície o vznesení obvinenia, z ktorého je zrejmé, že nebol zadržaný ani pri odovzdávaní úplatku, ani bezprostredne po ňom, nehovoriac o tom, že celá vec je zo strany polície vykonštruovaná. Zverejnená nepravdivá informácia mu spôsobila veľkú majetkovú i nemajetkovú ujmu, tak v oblasti jeho činnosti advokáta, ako aj v rodinnom živote a tiež aj vo vzťahu jeho známych k nemu. Konkrétne to znamenalo ukončenie zmluvných vzťahov s jeho zmluvnými partnermi z ich strany, vyhýbanie sa známych jeho osobe, problémy v rodine, manželka podala návrh na rozvod manželstva. Poukázal na to, že Ministerstvo vnútra po zmene ministrov potvrdilo jeho slová, že hovorkyňa klamala masmédiá pri zverejňovaní vyššie uvedenej informácie.
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že v danom prípade odporca Slovenská republika zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky nie je v tejto veci pasívne legitimovaná. Zodpovednosť štátu prichádza do úvahy len v určitých špecifických zákonom predpokladaných prípadoch ( napríklad zák. č. 514/2003 Z.z. ), nie však vo veciach ochrany osobnosti, kedy štát nie je v hmotno-právnom vzťahu voči navrhovateľovi. Okrem toho odporca vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že informácia od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok mala byť zverejnená dňa 6. 10. 2004, pričom navrhovateľ návrh riadne doplnil dňa 1. 8. 2008. V danom prípade je premlčacia doba trojročná a preto uplatnený návrh je premlčaný. Ďalej uviedol, že navrhovateľ neuniesol ani dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu. Zároveň poukázal na rozsudok Špeciálneho súdu Pezinku č. k. PK 2Tš 15/2005 - 627 zo dňa 30. 11. 2006, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu podplácania. Vzhľadom na tieto všetky skutočnosti žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 1.8.2008 doplnil návrh na začatie konania a ústne na pojednávaní zmenil návrh na začatie konania, preto súd pripustil zmenu návrhu uznesením na pojednávaní dňa 25.10.2012 v nasledovnom znení:
Odporca je povinný do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku písomne požiadať denníky Nový Čas, Pravda a SME, televízie Markíza, TA 3 a JOJ o zverejnenie nasledujúceho textu:
"Ministerstvo vnútra sa ospravedlňuje H.. R. R., advokátovi z U. za nepravdivé tvrdenie uverejnené vo vyhlásení z 5. 10. 2004, že bol zadržaný bezprostredne po odovzdaní úplatku, pretože menovaný nebol zadržaný bezprostredne po odovzdaní úplatku."
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 33 000,- eur a náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi : článok uverejnený v Novom čase dňa 6. 10. 2004, správa zo dňa 6. 10. 2004, list Prezídia PZ SR zo dňa 20. 6. 2006, návrh na rozvod manželstva zo dňa 15.3.2005, list MV SR zo dňa 10. 7. 2006, pozastavenie výkonu advokácie Slovenská advokátska komora zo dňa 31. 1. 2005, oznámenie o vybavení sťažnosti MV z 26. 5. 2006, výzva navrhovateľa zo dňa 19. 12. 2005, rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. PK 2Tš 15/2005 zo dňa 30. 11. 2006, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9. 9. 2008 ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
V denníku Nový čas zo dňa 6.10.2004 bola uverejnená správa v nasledovnom znení: " Obvineniu z podplácania čelí bratislavský advokát R. P. R. slov H. R. z ministerstva vnútra mal ponúknuť kolegyni 30- tisíc korún, aby dosiahol výhodu pre svojho klienta. Obhajkyňu, ktorá v rovnakom prípade zastupuje iného obvineného, mal požiadať, aby presvedčila klienta o zmenu výpovede. Polícia zadržala advokáta pri odovzdávaní úplatku. Stíhaný je na slobode. Hrozí mu 1- až 5- ročný trest.
24C 106/07 - 99
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že ako advokát zastupoval T. Y., ktorý bol vzatý do väzby. Ministerstvo vnútra SR potrebovalo, aby bol T. Y. vo väzbe a z toho dôvodu zinscenovalo aj to, že on mal podplácať nejakú advokátku Dr. J.. Vzhľadom nato bolo začaté voči jeho osobe trestné stíhanie, o čom nemal vedomosť. Dňa 30. 9. 2004 bolo vznesené obvinenie v neprospech jeho osoby, kde bolo uvedené, že mal dňa 16. 9. 2004 v priestoroch kaviarne EDEN v Piešťanoch odovzdať Dr. J. úplatok 30 000,- Sk. Hovorca MV SR takto informoval aj novinárov, pričom jeho keď zadržali, nemal pri sebe žiadne peniaze. Ako noviny informovali, že mal byť zadržaný pri prevzatí úplatku, mu veľa ľudí telefonovalo, či je to pravda, pričom mnohí klienti a to aj potencionálni, nemali záujem o jeho zastupovanie, pretože ich nemôže zastupovať osoba, ktorá je trestne stíhaná. Navrhovateľ uviedol, že nepravdivé tvrdenie hovorcu MV SR spočívalo v tom, že bol zadržaný dňa 30. 9. 2004 po odovzdaní úplatku. To nebola pravda, pretože keď bol dňa 30. 9. 2004 zadržaný, nemal pri sebe takmer žiadne peniaze, mal len nejaké drobné. Pravdivá informácia by bola, keby bolo uvedené, že dňa 30. 9. 2004 bol zadržaný. Táto informácia z MV SR nebola podaná v rámci nejakého trestného konania, ale išlo o informáciu pre všetky médiá. V dôsledku toho bol pod veľkým psychickým tlakom, takisto aj jeho rodina, manželka, dcéra D.. Manželka dala návrh na rozvod, ale potom po výzve súdu tento nedoplnila a konanie bolo zastavené. Na ženu to pôsobilo veľmi zle, mala aj zdravotné problémy. Aj zo strany susedov manželka pociťovala odstup. Odzrkadlilo sa to aj v jeho pracovnej oblasti, firmy, ktoré zastupoval, skončili s ním spoluprácu. Kamaráti sa s ním prestali baviť ( T. X., R. J. a iní). Výšku nemajetkovej ujmy vyčíslil vzhľadom na obvyklé priznávanie súdov v obdobných veciach a preto takto vyčíslenú ujmu považuje za primeranú. Náhradu škody v dôsledku porušenia povinnosti odporcu si neuplatnil, ale týmto návrhom si uplatňuje nemajetkovú ujmu titulom ochrany osobnosti. Vzhľadom na nepravdivú informáciu odporcu a tlak médií mu bol dňa 31. 1. 2005 pozastavený výkon advokácie a dňa 18. 11. 2005 mu bol výkon advokácie opäť obnovený, ale asi týždeň na to pod vplyvom médií mu bol výkon advokácie opäť pozastavený až do konca roku 2008, kedy bol s poukazom na právoplatné rozhodnutie Špeciálneho súdu v Pezinku zo zákona vylúčený a to až doposiaľ.
Súd vo veci nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy - vypočutie svedkov (manželku D. R., sestru H. R., kamaráta T. X., J. S., p. R., pracovníčku MV SR, H.. J. T., gen. riaditeľku MV SR, Z.. T.-vyšetrovateľa v predmetnej veci) z dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci nemalo vykonanie týchto dôkazov význam a vykonané dôkazy boli dostačujúce k tomu, aby súd vo veci samej rozhodol.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal, aby odporcovi súd uložil povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku písomne požiadať denníky Nový Čas, Pravda a SME, televízie Markíza, TA 3 a JOJ o zverejnenie textu, ktorým sa Ministerstvo vnútra SR navrhovateľovi ospravedlní za nepravdivé tvrdenie uverejnené vo vyhlásení zo dňa 5. 10. 2004, že bol zadržaný bezprostredne po odovzdaní úplatku, pretože nebol zadržaný bezprostredne po odovzdaní úplatku a zároveň, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 33 000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, titulom ochrany osobnosti.
Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej legitimácie odporcu v konaní. Navrhovateľ ako odporcu označil Slovenskú republiku - Ministerstvo vnútra SR. Z uvedeného označenia je zrejmé, že navrhovateľ za odporcu označil štát - Slovenskú republiku a Ministerstvo vnútra SR ako štátny orgán, prostredníctvom ktorého štát pred súdom koná. V konaní bolo nesporné, že vyššie uvedenú informáciu o zadržaní navrhovateľa bezprostredne po odovzdaní úplatku, poskytla médiám hovorkyňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky J.. H. R.. Menovaná bola služobne zaradená na Komunikačnom odbore kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že zásah, ktorý mal zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa nespôsobil odporca - Slovenská republika. Súd preto konštatoval, že Slovenská republika ako odporca v predmetnej veci nie je v hmotnoprávnom vzťahu voči navrhovateľovi, teda nie je pasívne vecne legitimovaný. V danom prípade informácie médiám poskytla J.. H. R. ako hovorca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a teda Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nesie zodpovednosť za podané informácie v rámci výkonu práce svojho zamestnanca. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán má samostatnú spôsobilosť na práva a povinnosti a teda môže byť označený ako odporca v občiansko - súdnom konaní. Toto jeho postavenie nemožno zamieňať s postavením v iných veciach, v ktorých vystupuje ako štátny orgán za štát v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.
Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania. Súd s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka konštatoval, že nárok navrhovateľa je premlčaný, pretože informácia od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok mala byť zverejnená dňa 6. 10. 2004, teda premlčacia lehota začala plynúť dňom 7.10.2004, uplynula dňa 7.10.2007 a navrhovateľ návrh na začatie konania zo dňa 20.6.2007 riadne doplnil až dňa 1. 8. 2008, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže odporca vo veci nie je pasívne legitimovaný a ako aj na vznesenú námietku premlčania, súd nemohol inak vo veci rozhodnúť ako návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu žiadne trovy v konaní ani nevznikli a preto mu súd ani žiadnu náhradu trov konania nepriznal. 24C 106/07 - 100
Poučenie:
P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Bratislave, dňa 25.10.2012
JUDr. Zuzana Mališová
Sudca
Za správnosť vyhotovenia: Tvarošková