Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-8-2012.pdf
PDF · 100.47 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/8/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Behranovou, v právnej veci navrhovateľky: Q., zastúpená JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou so sídlom Hlavná 44, 917 01 Trnava proti odporcom: 1. X., 2. R. obaja odporcovia zastúpení JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o zaplatenie 1.726,70 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 1.726,70 € a na účet JUDr. Barbory Šrutekovej, advokátky, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX náhradu trov konania navrhovateľky v sume 103,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 266,44 €, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.06.2011 sa navrhovateľka voči odporcom domáhala zaplatenia sumy vo výške 1.726,70 € s úrokom z omeškania.
Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že dňa 01. 12. 2005 uzatvorila ako nájomca so Slovenskou republikou - Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Bratislava ako prenajímateľom Zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej jej bol ako predmet nájmu daný do užívania 4-izbový byt nachádzajúci sa na poschodí budovy zdravotného strediska so súp. č. XX na Ul. W.. Dňa 02. 05. 2008 došlo k prevodu vlastníckeho práva z prenajímateľa na odporcov v 1. a v 2. rade, pričom prešli práva a povinnosti pôvodného prenajímateľa na nového vlastníka tejto budovy ako na prenajímateľa. Odporcovia v 1. a v 2. rade mali záujem na tom, aby sa navrhovateľka z predmetného bytu vysťahovala a navrhovateľku neustále vyzývali k tomu, aby s nimi uzatvorila novú nájomnú zmluvu s tým, že ak tento nový návrh nájomnej zmluvy nepodpíše, dostane výpoveď z nájmu bytu. Návrh novej zmluvy navrhovateľka odmietla podpísať najmä z dôvodu, že nájomný vzťah sa ním menil na nájom na dobu určitú, pričom pôvodný nájomný vzťah bol dojednaný na dobu neurčitú a tiež na základe tejto zmluvy malo dôjsť k zvýšeniu nájomného zo 4.000,- Sk na 6.000,- Sk. Dňa 14. 08. 2008 doručili odporcovia navrhovateľke výpoveď z nájmu bytu podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. a), d) Občianskeho zákonníka, ktorú napadla navrhovateľka žalobou. Situácia vyvrcholila dňa 22. 10. 2008, kedy syn odporcov I. neoprávnene vnikol do bytu navrhovateľky, kde ju napadol a spôsobil jej škodu vo výške 1.665,76 €, čím spáchal prečin porušovania domovej slobody podľa §194 ods. 1 Trestného zákona. Konanie vedené pred Okresnou prokuratúrou Malacky pod č. k. 2 Pv XXX/XXXX. sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania. V konaní o neplatnosť výpovede z nájmu bytu bola navrhovateľka úspešná a rovnako bola úspešná aj v odvolacom konaní. Napriek neplatnosti predmetnej výpovede, odporcovia dňa 14. 11. 2008 vymenili zámok od vstupnej bránky do areálu bývalého zdravotného strediska, v ktorom sa predmetný
byt nachádza. Z tohto dôvodu navrhovateľka nemohla predmetný byt užívať, pričom počas obdobia od júla 2009 do decembra 2010 platila odporcom nájomné za užívanie predmetu nájmu, i keď ho reálne neužívala a ani užívať nemohla. Celkovo navrhovateľka odporcom v uvedenom období zaplatila titulom nájomného sumu vo výške1.726,70 €.z tohto titulu vznikalo počas celého vyššie uvedeného obdobia na strane odporcov bezdôvodné obohatenie, pretože navrhovateľka platila nájomné avšak predmet nájmu reálne nemohla užívať. A to aj napriek tomu, že odporcov viackrát vyzývala, aby uviedli predmet nájmu do užívania schopného stavu (ktorý stav bol značne poškodený po tom, ako syn odporcov do tohto bytu vnikol a tento značne poškodil) a dali jej kľúče od bránky do areálu bývalého zdravotného strediska. Navrhovateľka nájomné stále platila, lebo verila, že sa do tohto bytu bude môcť opätovne vrátiť. Okrem toho, že odporcovia navrhovateľke v užívaní predmetného bytu po celý čas súdneho konania fakticky bránili, mala a stále má aj dôvodný strach o svoj život a zdravie zo strany syna odporcov.
Ako ďalej navrhovateľka uviedla - odporcovia sa v súvislosti s ich bezdôvodným obohatením dostali do omeškania, preto si uplatnila aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nasledovne: 9% zo sumy l32,77 € od 01. 09. 2009 do zaplatenia, 9% zo sumy 132,78 € od 30.09.2009 do zaplatenia, 9% zo sumy 132,78€ od 29.10.2009 do zaplatenia, 9% zo sumy 132,87 € od 09.12.2009 do zaplatenia, 9% zo sumy 132,87 €e od 29.1.2010 do zaplatenia, 9% zo sumy 265,74 € od 11. 02. 2010 do zaplatenia, 9% zo sumy 132,78 € od 07.05.2010 do zaplatenia, i9% zo sumy 132,78 € od 08.06.2010 do zaplatenia, 9% zo sumy 132,77 € od 30.07.2010 do zaplatenia, 9% zo sumy 132,78 € od 07.09.2010 do zaplatenia, 9% zo sumy 132,78 € od 16.10.2010 do zaplatenia, 9% zo sumy 133,- € od 30. 11. 2010 do zaplatenia. Navrhovateľka sa domáhala aj náhrady trov konania.
Odporcovia v odpore voči platobnému rozkazu, ktorý bol vo veci vydaný uviedli, že navrhovateľkou prezentované skutočnosti sa nezakladajú na pravde, nakoľko byt nikto neužíva, je k dispozícii navrhovateľke a hocikedy sa doň môže vrátiť..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil so zmluvou o nájme bytu uzatvorenou dňa 01.12.2005 medzi Slovenskou republikou - Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Bratislava ako prenajímateľom a navrhovateľkou ako nájomcom, oznámením zo dňa 23.05.2008 o zmene vlastníka budovy, návrhom zmluvy o nájme zo dňa 30.05.2008, predloženým odporcami v 1. a 2. rade ako prenajímateľmi navrhovateľke ako nájomcovi, výpisom z listu vlastníctva č.XXXX vedeným Správou katastra Malacky pre okres Q., obec B. katastrálne územie B., návrhom zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 17.09.2008 predloženým odporcami v 1. a 2. rade ako prenajímateľmi navrhovateľke ako nájomcovi, listinami o vklade v hotovosti na účet, príkazmi na úhradu, oboznámil sa so spisom vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 5C 679/2008, vyšetrovacím spisom vedeným na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave-okolie číslo ORP-3586/2-OSV-BH-2008-Pý, trestným spisom vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 2T 103/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:
Na základe zmluvy o nájme bytu uzatvorenou dňa 01.12.2005 medzi Slovenskou republikou - Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Bratislava ako prenajímateľom a navrhovateľkou ako nájomcom sa navrhovateľka stala nájomníčkou 4-izbového bytu nachádzajúceho sa na poschodí zdravotného strediska súpisné číslo XX na ul. W. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s dohodnutým nájomným vo výške 4.000,- Sk mesačne.
Kúpnou zmluvou zo dňa 18.02.2008 odporcovia nadobudli bývalé zdravotné stredisko do bezpodielového spoluvlastníctva a zároveň prebrali na seba práva a záväzky zo zmluvy o nájme uzavretej medzi Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Bratislava a navrhovateľkou.
Následne odporcovia predložili navrhovateľke návrh novej nájomnej zmluvy, podľa ktorej počnúc dňom 01. júna 2008 vzniká nájomný pomer na dobu určitú do 01. júna 2009, kedy by sa mala navrhovateľka okamžite vysťahovať bez nároku na akúkoľvek náhradu. Výška nájomného bola navrhnutá vo výške 6.000,- Sk mesačne.
Navrhovateľka odmietla uvedenú nájomnú zmluvu s odporcami uzavrieť, nakoľko nová nájomná zmluva by bola pre ňu nevýhodná.
Dňa 14.07.2008 bola navrhovateľke doručená výpoveď zo zmluvy o nájme bytu uzatvorenej dňa 01.12.2005 z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. a) a písm. d) Občianskeho zákonníka, teda že odporcovia potrebujú byt pre svoje dospelé deti, a že navrhovateľka nezaplatila nájomné za čas dlhší ako tri mesiace.
Navrhovateľka žalobou na tunajšom súde napadla platnosť výpovede. (Súd rozsudkom č. k. 5C 679/08-98 zo dňa 03.11.2009, právoplatným dňa 01.02.2011 určil, že uvedená výpoveď z nájmu bytu je neplatná.)
Výzvou zo dňa 21.10.2008 odporcovia vyzvali navrhovateľku na dojednanie podmienok nového nájmu, ktorý pre ňu zabezpečili v rodinnom dome v Q.
Dňa 22.10.2008 neoprávnene vošiel do bytu užívaného navrhovateľkou syn odporcov - I. a po prechádzajúcich vulgárnych nadávkach na adresu navrhovateľky túto fyzicky surovo napadol a spôsobil jej zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní cca 6 dní. Svedkyne prítomné v byte navrhovateľky v čase útoku potvrdili, že I. navrhovateľku surovo udieral , škrtil a kopal.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 2T/103/2009-154 zo dňa 21.09.2009 bol I. uznaný za vinného a bol odsúdený za prečin porušovania domovej slobody.
V rámci trestného konania v horeuvedenej veci boli ako svedkovia vypočutí aj odporcovia, pričom z ich výpovedí vyplynulo, že prvotnou príčinou skutku, ktorého sa ich syn dopustil bol spor ohľadne bytu užívaného navrhovateľkou, ktorá nechcela rešpektovať podmienky odporcov.
Navrhovateľka v rámci svojej výpovede uviedla, že po napadnutí synom odporcov ju odviezli do nemocnice a odvtedy sa do bytu nevrátila. Najprv bývala u známej v I. a neskôr si spolu s dcérou prenajala byt v W. Navrhovateľka uviedla, že do bytu sa nevrátila, nakoľko mala panický strach z odporcov a ich syna, bála sa, že jej znovu ublížia.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka platila nájom za byt tak, ako uvádza vo svojom návrhu na začatie konania. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že syn odporcov jej okrem bolestného uhradil aj nájomné do septembra 2009 z dôvodu, že byt neužívala zo strachu pred ním a odporcom v 1. rade, preto sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v zaplatenom nájomnom za september 2009 až november 2010, kedy nájomné prestala platiť.
Podľa ustanovenia § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že na strane odporcov vzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko získali majetkový prospech - nájomné za predmetný byt - z nepoctivých zdrojov. Za prospech získaný z nepoctivých zdrojov treba považovať aj prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Rozpor s dobrými mravmi pri prijatí nájomného za byt v predmetnom období súd vzhľadal v tom, že nájomné za byt odporcovia prijali napriek skutočnosti, že navrhovateľka byt neužívala, pričom za podstatný súd považoval dôvod neužívania bytu navrhovateľkou. Neužívanie bytu navrhovateľkou - i keď sa tak stalo na základe jej rozhodnutia - malo svoj pôvod práve v správaní sa odporcov ako prenajímateľov a ich syna, ktorí od nadobudnutia nehnuteľnosti, v ktorej sa predmetný byt nachádza, vyvíjali na navrhovateľku nátlak a vykonávali úkony smerujúce k tomu, aby sa z bytu vysťahovala bez poskytnutia náhradného bytu. Týmito úkonmi boli jednak návrh nájomnej zmluvy, podľa ktorej mal byť nájomný vzťah zmenený z doby neurčitej na dobu určitú - dobu jedného roka a jednak výpoveď z nájmu bytu, ktorá napokon pred súdom neobstála. Konfliktné vzťahy medzi účastníkmi vyvrcholili fyzickým útokom syna odporcov na navrhovateľku, ktorý jej spôsobil zranenia, z ktorých sa musela liečiť a tento útok v spojení s predchádzajúcim konaním odporcov vyvolal v navrhovateľke dôvodnú obavu o jej zdravie a život.
Podľa názoru súdu teda neobstojí námietka odporcov, že byt mala navrhovateľka v inkriminovanej dobe k dispozícii, tento byt bol prázdny, naviac bola tu riadne uzavretá nájomná zmluva a teda povinnosť navrhovateľky platiť nájomné.
Prekážkou užívania bytu v danom prípade nebola fyzická objektívna nemožnosť užívať byt, ale prekážka mentálna - dôvodný strach navrhovateľky z opakovaného útoku na jej osobu v prípade, ak nepristúpi na návrhy odporcov. Strach navrhovateľky z útoku súd považoval za dôvodný vzhľadom k brutalite útoku syna odporcov, ktorý v rámci trestného konania okrem navrhovateľky opísali aj prítomné svedkyne.
Súd teda dospel k záveru, že napriek riadne uzavretej nájomnej zmluve, v zmysle ktorej navrhovateľka ako nájomca mala povinnosť platiť nájomné odporcom, za obdobie po útoku ich syna na navrhovateľku, keď v dôsledku tohto útoku navrhovateľka zo strachu o svoj život a zdravie byt prestala užívať, bolo prijatie platenia nájomného v rozpore s dobrými mravmi a teda na strane odporcov ako prenajímateľov vzniklo bezdôvodné obohatenie.
Neobstojí ani námietka odporcov, že navrhovateľka mala v lehote šiestich mesiacov od vzniku prekážky upozorniť odporcov, že jej je znemožnené byt užívať.
Podľa ustanovenia § 675 Občianskeho zákonníka právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.
V súvislosti s uvedenou námietkou odporcov súd poukazuje na nasledovné:
Je zrejmé - a súd to aj vyššie uvádza, že prekážka, ktorá bola dôvodom neužívania bytu navrhovateľkou nebola prekážkou fyzickou - nejednalo sa o vadu veci, ktorá by znemožňovala užívanie veci - bytu, jednalo sa o prekážku, ktorá mala svoj pôvod v strachu - ako uviedla navrhovateľka - po útoku syna odporcov mala panický strach z odporcu v 1. rade a jeho syna. Naviac - na citované zákonné ustanovenie by bolo možné prihliadať, keby svoj nárok navrhovateľka odvodzovala zo záväzkové vzťahu vzniknutého na základe nájomnej zmluvy. Navrhovateľka však svoj nárok odvodzuje zo záväzku vzniknutého z bezdôvodného obohatenia, čo je v zmysle ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka samostatný záväzok (Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.).
Skutočnosťou, či na vstupnej bráne do areálu bol alebo nebol vymenený zámok sa súd bližšie nezaoberal, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené túto skutočnosť považoval za okrajovú a pre rozhodnutie súdu nedôležitú.
Vzhľadom k skutočnosti, že sa jedná o spoločný záväzok odporcov ako prenajímateľov, nakoľko sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, plnením jedného z nich v rozsahu plnenia zanikne povinnosť druhého z odporcov.
V časti úrokov z omeškania súd návrh zamietol z dôvodu, že nemal preukázané, že by navrhovateľka pred podaním návrhu vyzvala odporcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda k omeškaniu odporcov s plnením nedošlo.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľka mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti - v tej časti, ktorou sa popri istine domáhala aj úrokov z omeškania.
V zmysle citovaného ustanovenia súd priznal náhradu trov konania navrhovateľke v plnom rozsahu.
V súlade s ustanovením § 151 ods.1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľka vyčíslila svoje trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 103,50 € a z trov právneho zastúpenia advokátkou, nasledovne:
Podľa ustanovenia § 14 ods.1 vyhl. č.655/2004 Z.z. patrí právnej zástupkyni navrhovateľky odmena za tieto úkony právnej služby, vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu 1.726,70 €:
1. prevzatie a príprava zastúpenia ..................................81,33 €+ 7,41 € režijný paušál
2. návrh na vydanie platobného rozkazu.........................81,33 €+ 7,41 € režijný paušál
3. vyjadrenie k odporu................................................... 81,33 €+ 7,63 € režijný paušál
Spolu predstavuje odmena za právne služby sumu 266,44 €.
Spolu predstavujú trovy konania navrhovateľky sumu 369,94 €.
Podľa ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V zmysle citovaného ustanovenia sú povinní odporcovia spoločne zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľky na účet právnej zástupkyne navrhovateľky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.