Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/39/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: Ing. S. Z., D. Z. XX, XXX XX R., správca konkurznej podstaty úpadcu TOPCHEM, s.r.o., Textilná 23, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 830 115, proti žalovanému: F. W., podnikateľ, miesto podnikania Komenského 2657/7, 069 01 Snina, IČO: 32 383 843, o zaplatenie 2.100,72 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -65 z 28.2.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej tak, že žalobu zamieta.

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 126, - eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.100,72 eur a úrok z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 23.9.2009 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 126,- eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že žalobca proti žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie ceny tovaru vyúčtovanej ešte úpadcom pred vyhlásením konkurzu faktúrou č. 1320011309 zo dňa 8.9.2009 na sumu 2.100,72 eur. Žiadal priznať aj úroky z omeškania a nahradiť mu trovy konania.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal, že nárok žalobcu podľa uvedenej faktúry zanikol započítaním vzájomných pohľadávok ešte v roku 2009.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že na majetok dlžníka - spoločnosť TOPCHEM, s.r.o. bol uznesením Okresného súdu Žilina -809 z 8.2.2010 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. S. Z.. Týmto uznesením boli zároveň veritelia dlžníka vyzvaní, aby do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive na Okresnom súde Žilina. Obchodná spoločnosť TOPCHEM, s.r.o. podľa dodacieho listu č.

132120/09 z 8.9.2009 dodala žalovanému tam uvedený tovar, za ktorý faktúrou č. 1320011309 zo dňa 8.9.2009 vyúčtovala cenu 2.100,72 eur. Cena i prevzatie tovaru neboli v konaní medzi účastníkmi sporné. Za takéhoto stavu súd prvého stupňa mal za preukázané, že došlo k riadnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy. V konaní bolo preukázané aj to, že aj žalovaný dodával žalobcovi tovar, čo bolo preukázané faktúrami č. 90126, č. 90141 a č. 90147 a k nim pripojeným dodacím listom, podľa ktorých žalovaný žalobcovi vyfakturoval aj cenu dodávok v hodnote 2.300,11 eur. Po čiastočnej úhrade pohľadávok zostal dlh žalobcu voči žalovanému podľa odsúhlasenia zostatkov k 7.9.2009 vo výške 2.100,11 eur. Vzhľadom na námietku započítania uplatnenú v konaní súd prvého stupňa posudzoval, či k takémuto zániku pohľadávky žalobcu došlo. Po citácii ust. Obch. zák. súd zdôraznil, že započítanie je osobitným druhom zániku vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Všeobecnú úpravu započítania pohľadávok upravuje , ktorú v obchodnoprávnych vzťahoch dopĺňa úprava v . Jednostranné započítanie je možné iba, ak sú kumulatívne splnené zákonné podmienky. Musí ísť o vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka, započítavané pohľadávky znejú na plnenie toho istého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie a aspoň jedna zo strán urobila prejav smerujúci k započítaniu. Ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, strana má právo započítať svoje pohľadávky jednostranným právnym úkonom aj bez súhlasu druhej strany. Pre realizáciu jednostranného právneho úkonu o započítaní sa vyžadujú náležitosti, aké vyplývajú z ust. a nasl. Obč. zák.. Z obsahu započítacieho prejavu musí byť teda zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne, proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa. V predmetnej veci však ani jeden z dokladov, o ktorý opiera žalovaný svoju obranu v konaní nesvedčí o náležitostiach riadneho započítacieho prejavu. Nie je ním listina - odsúhlasenie zostatkov faktúr zo dňa 7.9.2009, ani údaj vo faktúre vystavenej žalobcom zo dňa 8.9.2009, kde je ako spôsob úhrady uvedený „vzájomný zápočet“. Z týchto dokladov nie je zrejmé, ktoré pohľadávky a v akej výške si žalovaný uplatňuje na započítanie a nie je v nich ani uvedené, proti ktorým pohľadávkam žalobcu. Ani spôsob úhrady „vzájomný zápočet“ neumožňuje stotožniť a zidentifikovať, voči ktorým pohľadávkam, ktoré mal žalovaný voči žalobcovi, započítací prejav smeroval. Započítanie je možné aj v priebehu základného občianskeho súdneho konania. V predmetnej veci však započítanie pohľadávok neumožňuje aplikácia ust. o konkurze a reštrukturalizácii. Preto súd žalobe vyhovel. Priznal žalobcovi aj úroky z omeškania s odkazom na aplikáciu ust. a Obch. zák.. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry.

Pretože žalobe bolo vyhovené a žalobca bol od súdneho poplatku oslobodený, pri aplikácii ust. a o súdnych poplatkoch súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu žalovanému.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Poukazuje na to, že súd prvého stupňa nesprávne skutkovo posúdil jeho obranu a napokon aj zo skutkových záverov vyvodil mylné právne závery, preto jeho rozhodnutie je vecne nesprávnym. Podstatným podľa jeho názoru je posúdenie, či došlo k zániku žalobcom uplatňovaného nároku započítaním. Súd prvého stupňa sa zaoberal v dôvodoch svojho rozhodnutia posudzovaním podmienok jednostranného započítania, napriek tomu, že žalovaný pred súdom prvého stupňa tvrdil skutočnosti o zániku žalobcom uplatňovanej pohľadávky na základe dohody o započítaní vzájomných pohľadávok. On po dodávkach tovaru mal voči žalobcovi pohľadávku, ktorá bola odsúhlasená samotným žalobcom vo výške 2.100,72 eur. Po vzájomnej dohode so žalobcom prevzal žalovaný tovar na základe dodacieho listu v hodnote a výške jemu neuhradených faktúr. Už do vystavenej faktúry za prevzatý tovar žalobca sám podľa predchádzajúcej dohody uviedol, že úhrada vystavenej faktúry sa zrealizovala vzájomným zápočtom. Po tomto vzájomnom započítaní žalovaný už žiadny tovar od žalobcu neprevzal, ani on žalobcovi už žiadny tovar nedodal. Pre započítanie pohľadávok dohodou nie je predpísaná písomná forma. So žalobcom bolo presne dohodnuté, ktoré pohľadávky žalovaného sa započítavajú s pohľadávkou žalobcu. Už pri preberaní tovaru žalovaným od žalobcu bolo odsúhlasené, že ide o pohľadávky vo výške 2.100,11 eur titulom neuhradených faktúr č. 90126, 90141 a 90147. Dohodu o započítaní pohľadávok potvrdzuje aj údaj uvedený samotným žalobcom na vystavenej faktúre č. 1320011309, v ktorej je uvedená forma úhrady vzájomný zápočet. Tento spôsob úhrady bol dôsledkom uzavretej dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok. Žalovaný je tak toho názoru, že preukázal zánik pohľadávky vzájomným započítaním podľa uzavretej dohody. Žiada preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov konania.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uvádza, že údaj na faktúre č. 1320011309 zo dňa 8.9.2009 po „vzájomnom zápočte“ nie je možné interpretovať ináč, ako tak, že sa jedná o informatívny údaj svedčiaci o tom, že žalobca a žalovaný mali v úmysle uskutočniť vzájomný zápočet, ktorý však nedotiahli zákonnou formou buď do podpísania dohody o započítaní pohľadávok a záväzkov alebo vo forme jednostranného započítania pohľadávok a záväzkov. V žiadnom prípade však nedošlo k dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov medzi žalobcom a žalovaným. Takáto dohoda musí mať predpísanú písomnú formu, čo nenahrádza ani vo vystavenej faktúre uvedený údaj o vzájomnom zápočte. žiada na základe princípu a zásady tzv. dokladovosti doložiť skutočnosti o započítaní pohľadávok príslušným účtovným dokladom. Aké náležitosti má mať účtovný doklad vyplýva z ust. označeného zákona. Príslušným účtovným dokladom môže byť písomná dvojstranná dohoda o započítaní alebo písomný úkon o jednostrannom zápočte. Účtovný a hlavne právny stav v predmetnej veci je taký, že žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 2.100,72 eur, ktorú je správca konkurznej podstaty úpadcu povinný v konkurze s odbornou starostlivosťou vymáhať. Správca zároveň eviduje voči žalovanému aj záväzok približne v rovnakej výške. Žalovaný mal právo si svoju pohľadávku prihlásiť do konkurzu a byť uspokojený v súlade s o konkurze a reštrukturalizácii. Toto však žalovaný nerealizoval. Pohľadávku v konkurze neprihlásil, neuplatnil a preto nemôže dôjsť ani v konkurze k vzájomnému započítaniu pohľadávok a záväzkov podľa .

Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania nariadil podľa pojednávanie. Nariadeného pojednávania sa žalobca nezúčastnil. Oznámil odvolaciemu súdu, že súhlasí, aby v predmetnej veci súd konal aj bez jeho účasti. Zdôraznil, že podľa jeho názoru bolo dostatočne preukázané pred súdom prvého stupňa, že k započítaniu pohľadávok a záväzkov nedošlo a nie je možné ani započítanie podľa .

Za takéhoto stavu odvolací súd mal za to, že sú splnené podmienky pre realizáciu odvolacieho pojednávania podľa v spojení s ust. na realizáciu pojednávania aj v neprítomnosti žalobcu.

Na nariadenom odvolacom pojednávaní odvolací súd podľa zopakoval dokazovanie oboznámením dodacích listov, faktúr, inventarizačných zápisov, listiny o odsúhlasení zostatkov faktúr k 7.9.2009. Preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , . Na základe výsledkov zopakovaného dokazovania dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon vec aj nesprávne právne posúdil.

Medzi stranami nebolo v konaní sporným, že žalovaný mal voči žalobcovi k 7.9.2009 pohľadávky podľa ním vystavených faktúr č. 090126, 090141, 090147 vo výške 2.100,11 eur. Nesporným je aj to, ako súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca mal proti žalovanému pohľadávku podľa faktúry č. 1320011309 z 8.9.2009 vo výške 2.100,72 eur.

Podstatnou pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo teda posúdenie toho, či k zániku týchto vzájomných pohľadávok došlo započítaním.

Súd prvého stupňa v tomto správne poukazuje na to, že započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku záväzku nahrádzajúci splnenie. Základná úprava započítania je obsiahnutá v ( a ) a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, pokiaľ nemá odchylnú úpravu ( - 364 Obch. zák.). Právna úprava rozlišuje dva prípady započítania a to započítanie jednostranným právnym úkonom aj bez súhlasu druhej strany za predpokladu, že sa vzájomné pohľadávky kryjú a tiež započítanie dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou. Ani , ani pre právne úkony započítania neurčujú formu. Postačuje aj ústny prejav. Z takéhoto prejavu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Súhlasiť treba so súdom prvého stupňa v tom, ak odkazuje na náležitosti právneho úkonu určené a nasl. Obč. zák..

Ak sa pre započítanie pohľadávok v zmysle uvedených hmotnoprávnych noriem nevyžaduje písomná forma, odvolací súd je toho názoru, že niet dôvodu pochybovať o tvrdeniach žalovaného spočívajúcich v tom, že už pred vystavením faktúry žalobcom č. 1320011309 z 8.9.2009 bola realizovaná zainteresovanými stranami dohoda, podľa ktorej sa pohľadávka žalobcu vyúčtovaná touto faktúrou započíta proti pohľadávkam žalovaného uvedeným v odsúhlasení zostatkov k 7.9.2009. Práve údaj uvedený vo faktúre vystavenej žalobcom 8.9.2009 o vzájomnom zápočte nevyvracia obranu žalovaného o uzavretej dohode, ba skôr skutočnosť o takto uzavretej dohode potvrdzuje. Skutočnosti, na ktoré žalobca poukazuje, ak zdôrazňuje aplikáciu zák. o účtovníctve, sú relevantné z pohľadu toho, že či tieto pohľadávky sú v účtovníctve vedené, ale z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia jednotlivých úkonov zmluvných partnerov je potrebné uzavrieť, že k takémuto zániku vzájomných pohľadávok dohodou došlo.

Podľa § 364 Obch. zák. na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Judikatúra i právna teória k tomuto ustanoveniu zdôrazňujú už vyššie uvedené, že pre dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zákon nevyžaduje písomnú formu. Aj keď prax odporúča započítanie realizovať formou písomnej dohody, pre platnosť tohto úkonu sa písomná forma nevyžaduje. Započítanie sa uskutočňuje zmluvou medzi dlžníkom a veriteľom, ktorou sa vyrovnajú vzájomné pohľadávky a to za podmienok, na ktorých sa dohodnú. Strany pritom nie sú pri aplikácii ust. § 364 Obch. zák. viazané ani tými podmienkami, ktoré zákon v ustanoveniach § 358 - 363 vyžaduje pre jednostranné započítanie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd je toho názoru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa zmeniť a žalobný návrh zamietnuť. Nárok uplatňovaný žalobcom zanikol dohodou o započítaní.

Podmienkou pre uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok zo žaloby bolo to, že sa žalobe vyhovie. Len v takom prípade v zmysle ust. sú splnené podmienky preto, aby súdny poplatok zo žaloby zaplatil žalovaný. Ak bol žalobný návrh zamietnutý, podmienka preto, aby k poplatkovej povinnosti bol zaviazaný žalovaný, nebola tak splnená. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti žalovaného zrušil.

Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej bolo zmenené, odvolací súd podľa rozhodoval aj o trovách konania na súde prvého stupňa. Žalovaný bol v konaní úspešný a uplatnil si nárok na náhradu znášaných súdnych poplatkov v konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný zaplatil súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške 126,- eur. Vyplýva to aj zo záznamu o zložení zo dňa 23.1.2012 na č. l. 29 spisu. Zaplatenie ďalších poplatkov žalovaným nebolo v konaní preukázané a nepreukázal túto skutočnosť ani pred odvolacím súdom. Nevedel osvedčiť to, či súdny poplatok z podaného odvolania zaplatil.

Pri aplikácii ust. , a preto odvolací súd zaviazal žalobcu k náhrade trov žalovaného vo výške zodpovedajúcej zaplatenému súdnemu poplatku za odpor proti platobnému rozkazu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.