Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-124-2011.pdf
PDF · 108.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/124/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Bratislave IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou, v právnej veci navrhovateľa: Tepláreň Košice, a.s., so sídlom Teplárenská 3, Košice, IČO: 36 211 541, zastúpená JUDr. Milan Weiczen, advokát so sídlom AK Floriánska 19, Košice proti odporcovi: I.. L. Q.Ý., Q. C. Ú. XXXX/XXX, Q., obč. príslušnosť SR, zastúpený JUDr. Peter Vačok, advokát so sídlom AK Vazovova 9/ A, Bratislava o určenie neplatnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd určuje, že Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa XX.XX.XXXX v rozsahu článku 3. v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odmena vo výške štrnásťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca dosiahnutého v rozhodnom období a bude mu vyplatená v najbližšom výplatnom termíne platnom u zamestnávateľa.“ je neplatná.
Súd o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku až po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa v návrhu podanom na tunajší súd dňa 14.03.2011 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu s odôvodnením, že navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX v zastúpení predsedu predstavenstva I.. I. S. a člena predstavenstva L.. U. U. podpísali s odporcom pracovnú zmluvu s dňom nástupu do pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX. Zamestnávateľ dňom 09.09.2010 vymenoval odporcu do funkcie Riaditeľ finančného úseku. Dňa XX.XX.XXXX bola s odporcom podpísaná Dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú podpísal predseda predstavenstva I.. U. R. a podpredseda predstavenstva I.. T. W.. Dohodou o skončení prac. pomeru sa skončil pracovný pomer odporcu založený pracovnou zmluvou z XX.XX.XXXX dňom XX.XX.XXXX. Dôvodom skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 ods.1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce bola skutočnosť, že zamestnávateľ odvolal na zasadnutí Predstavenstva navrhovateľa, konanom dňa XX.XX.XXXX, zamestnanca - odporcu z pracovnej pozície riaditeľa finančného úseku. Tým odporca prestal spĺňať požiadavku vykonávania tejto funkcie v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Navrhovateľ nenamieta platnosť skončenia pracovného pomeru s odporcom dohodou. V Dohode o skončení pracovného pomeru sa navrhovateľ a odporca v čl. 3 dohodli, že zamestnancovi - odporcovi patrí pri skončení pracovného pomeru odmena vo výške 14- násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca dosiahnutého v rozhodnom období a bude mu vyplatená v najbližšom výplatnom termíne platnom u zamestnávateľa (t.j. 13.02.2011). Navrhovateľ tento článok 3. Dohody z XX.XX.XXXX o nároku na odmenu považuje za neplatný a z tohto dôvodu navrhovateľ túto odmenu odporcovi v termíne splatnosti nevyplatil. Odporca sa listom zo dňa 28.02.2011 domáhal zaplatenia nevyplatenej odmeny, inak podá podľa § 214 ods. Trestného zákona trestné oznámenie na štatutárnych zástupcov navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že odmena, na ktorej sa navrhovateľ s odporcom v Dohode o skončení pracovného pomeru v čl. 3. dohodli, je neplatná, a
to z dôvodu, že uvedená časť dojednania v Dohode o skončení pracovného pomeru priznáva také plnenie z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré pracovnoprávne predpisy neustanovujú (neumožňujú), aby zamestnávateľ mohol zamestnancovi poskytnúť. Návrh, neplatnosť článku 3. Dohody o skončení pracovného pomeru odôvodnil, že v článku 3. Dohody o skončení pracovného pomeru sa zmluvné strany dohodli, že zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odmena vo výške štrnásťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca dosiahnutého v rozhodnom období a bude mu vyplatená v najbližšom výplatnom termíne platnom u zamestnávateľa“, čo znamená, že v súvislosti so skončením pracovného pomeru patrí odporcovi odmena. So skončením pracovného pomeru Zákonník práce v ust. § 76 spája vyplatenie odstupného a za nasledovných podmienok: a) na priznanie odstupného ako jednorazového plnenia vzniká zamestnancovi nárok iba v tom prípade, ak dochádza ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, resp. z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. V iných prípadoch odstupné zamestnancovi neprislúcha. Odporca skončil pracovný pomer Dohodou z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, teda bol odvolaný z funkcie na zasadnutí Predstavenstva a nesplnil zákonný dôvod na vznik nároku na vyplatenie odstupného. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákonníka práce výška odstupného predstavuje sumu najmenej dvojnásobok priemerného mesačného zárobku. Podľa platnej Podnikovej kolektívnej zmluvy navrhovateľa na rok 2009 a 2010 je podľa § 45 možné poskytnutie ďalšieho odstupného, ale len za predpokladu splnenia podmienok uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Rovnaké ustanovenie bolo prijaté aj v Podnikovej kolektívnej zmluvy navrhovateľa na rok 2011 a 2012 v ust. § 45. Podnikovú kolektívnu zmluvu podpísal aj sám odporca ako podpredseda predstavenstva navrhovateľa. Týmto navrhovateľ poukázal, že odporcovi bola priznaná odmena vo výške 14-násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca dosiahnutého v rozhodnom období, čo nepredstavuje výšku odstupného, priznaného zákonom ani podnikovou kolektívnou zmluvou. Ďalej poukázal, že nárok na vyplatenie odmeny v zmysle pracovnoprávnych predpisov je podmienený predovšetkým vykonaním práce. V zmysle pracovnej zmluvy navrhovateľ a odporca mali dohodnutú výkonnostnú a ročnú odmenu (čl. 2.3.-2.4.), ktorých výška a pravidlá vyplácania boli upravené vnútropodnikovým predpisom - Pravidlá pre poskytovanie zmluvných miezd a zmluvných odmien. Odmena dohodnutá v Dohode o skončení prac. pomeru nepredstavuje „uspokojenie“ mzdového nároku podľa § 118 ods. 1 ZP. Odmena alebo jednorazová náhrada dohodnutá medzi navrhovateľom a odporcom v Dohode o skončení prac. pomeru, ku ktorej došlo z dôvodov odvolania zamestnanca z funkcie, navrhovateľ považuje za neplatný právny úkon. Uznanie platnosti takejto Dohody by znamenalo zo strany navrhovateľa porušeniu č. III základných zásad Zákonníka práce podľa ktorých fyzickým osobám prislúchajú v pracovnoprávnych vzťahoch práva bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia, nikto nesmie tieto práva zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Odmena dohodnutá v Dohode o skončení prac. pomeru je vo vzťahu k ostatným zamestnancom absolútne diskriminačná. Prieči sa dobrým mravom, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia by sa malo jednorazové mzdové vyrovnanie vyplatiť pri skončení výkonu funkcie bez ohľadu na dĺžku funkcie. Z uvedeného potom vyplýva, že okrem porušenia vyššie čl. III zákonníka práce je tento právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Priznaná odmena odporcovi v Dohode o skončení prac. pomeru nie je ničím odôvodnená, štatutárny orgán priznávajúci takúto odmenu ju priznal svojvoľne, bez akéhokoľvek odôvodnenia nároku. Navrhovateľom priznané vyplatenie odmeny podľa čl. 3 Dohody o skončení pracovného pomeru v súvislosti so skončením pracovného pomeru nie je možné považovať za odmenu za vykonanú prácu a taktiež túto odmenu nemožno považovať za odstupné bez ohľadu na to ako je takéto plnenie účastníkmi zmluvného vzťahu nazvané. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bod 1.9 a 1.10 by mal navrhovateľ vyplatiť odporcovi odstupné vo výške 14-násobku priemerného mesačného zárobku (6x odstupné + 6 x výpovedná doba + 2x za roky - každý začatý rok zamestnania odporcu). Vzhľadom na výšku odmeny, ktorá je totožná s dohodnutou výškou odstupného podľa pracovnej zmluvy možno konštatovať, že v prípade odmeny ide o odstupné, t.j. peňažné plnenie pri skončení pracovného pomeru a nie za výkon práce.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že právna úprava platná v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru upravuje právny stav inak ako je uvedené v návrhu. Poukázal na ust, § 1 ods. 6 Zákonníka práce, sa vykladá tak, že právna úprava určuje pre zamestnanca minimálnu
hranicu oprávnení zamestnanca, ktorú je možné upraviť aj inak, avšak len výhodnejšie pre zamestnanca a v iných ustanoveniach naopak maximálnu hranicu oprávnení zamestnávateľa, ktorú už ďalej nie je možné rozširovať. Preto na daný skutkový stav - dohody o skončení pracovného pomeru výslovne vyplýva, že právna úprava Odstupné je z pohľadu zamestnanca dispozitívna. Citoval ust. § 76 ods. 1 ZP, kde je stanovená minimálna hranica odstupného, ktorú je možné upraviť dohodou aj výhodnejšie pre zamestnanca. V súlade s dispozitívnosťou právnej úpravy z pohľadu výhodnejšej úpravy pre zamestnanca je možné upraviť dohodou odstupné aj v iných prípadoch ako vyplýva z právneho predpisu. Pracovnou zmluvou a Dohodou o skončení pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom boli upravené vzájomné práva a povinnosti odlišne od Zákonníka práce, avšak výhodnejšie pre zamestnanca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov I.. I. S., T.. U. W., I.. T. W., I.. U. R., oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich obsah spisu, najmä pracovná zmluva zo dňa 09.09.2010, dohoda o skončení pracovného pomeru z dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o nevyplatení dohodnutej odmeny zo dňa 28.02.2011, TEKO - schválenie mzdových náležitosti členov výkonného manažmentu, príkaz poskytovania odstupného pre vedúcich pracovníkov a špecialistov, pravidlá pre poskytovanie mzdových a zmluvných odmien - č.l. 90-93, úplné znenie stanov navrhovateľa zo dňa 17.09.2010, menovanie odporcu do funkcie riaditeľa finančného úseku zo dňa XX.XX.XXXX, odvolanie odporcu z funkcie riaditeľa finančného úseku zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie jediného akcionára zo dňa 21.12.2010, mzdové listy odporcu za rok 2010-2011.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
Odporca u navrhovateľa pracoval na základe Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol menovaný ako zamestnanec do funkcie riaditeľ finančného úseku od XX.XX.XXXX, s miestom výkonu práce v Košiciach a zmluvnou mzdou vo výške 3.319,39 eur. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Ďalej boli dojednané výpovedná doba podľa ust. § 59 a nasl. ZP a vnútropodnikovými predpismi, Odstupné (bod 1.10), zmluvná mzda, výkonnostná odmena, ročná odmena a mzdové zvýhodnenie (č.l. 9-19).
Odporca bol dňa XX.XX.XXXX Predstavenstvom navrhovateľa menovaný do funkcie riaditeľa finančného úseku s účinnosťou od XX.XX.XXXX a bol podpredseda Predstavenstva spoločnosti Tepláreň Košice, a.s.
Na základe Rozhodnutia jediného akcionára - Fond národného majetku Slovenskej republiky zo dňa 21.12.2010 bolo odvolané predstavenstvo spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. a bolo zvolené nové predstavenstvo tejto spoločnosti. Týmto dňom bol odporca jediným akcionárom spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. dňa 21.12.2010 odvolaní z funkcie člena predstavenstva spoločnosti (podpredseda).
Listom zo dňa 04.01.2011 v zmysle článku IX. Štatútu Predstavenstva spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. a v súlade s rozhodnutím Predstavenstva spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX bol odporca ku dňu XX.XX.XXXX odvolaný z funkcie riaditeľ finančného úseku.
Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ v zastúpení I.. R.Á. - predseda predstavenstva a I.. T. W. - podpredseda predstavenstva uzatvorili s odporcom Dohodu o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 zákonníka práce z dôvodu, že zamestnávateľ v zmysle § 63 ods. 1 písm. d), bod 2 Zákonníka práce odvolal na zasadnutí Predstavenstva spoločnosti konanom dňa XX.XX.XXXX odporcu z pozície riaditeľa finančného úseku, čím odporca prestal spĺňať požiadavku vykonávania tejto funkcie v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce a dohodli sa, že dňom XX.XX.XXXX končí odporcovi pracovné zaradenie v pracovnej pozícii riaditeľa finančného riaditeľa. V bod 3. Dohody o skončení pracovného pomeru zmluvné strany sa dohodli, že zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odmena vo výške štrnásťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca dosiahnutého v rozhodnom období a bude mu vyplatená v najbližšom výplatnom termíne platnom u zamestnávateľa.
Na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, pracovný pomer odporcu u navrhovateľa trval od 09.09.2010 do 31.01.2011.
V prejednanej veci bolo nesporne preukázané zo mzdových listov odporcu, že navrhovateľ vyplatil odporcovi za rok 2010 odmenu výkonnostnú A vo výške 6.386 eur, ako členovi predstavenstva (od 09.09.2010 do 21.12.2010), za rok 2010 odmenu vo výške 3.636,10 eur (od 09.09.2010 do 21.12.2010) a v januári 2011 bola odporcovi vyplatená odmena za predstavenstvo vo výške 50,- eur.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že v dohode o skončení pracovného pomeru podľa čl. 3 je uvedené, že odporcovi patrí odmena vo výške 14-násobnku mesačného priemerného zárobku dosiahnutého v rozhodnom období. Takýto typ odmeny u navrhovateľa nebol schválený vo vnútropodnikových predpisoch a ani v kolektívnej zmluve. Systém odmeňovania platný u navrhovateľa podliehal schvaľovaciemu procesu predstavenstva a dozornej rady navrhovateľa. Odmeny, ktoré mali byť vyplatené v súlade s príkazom platným u navrhovateľa, boli odporcovi vyplatené. Výška odstupného sa taktiež viazala na dôvody vzniku a vyplatenia a poukázala na § 45 ods. 1, 2, 3 podnikovej kolektívnej zmluvy, z čoho vyplýva, že u odporcu nevznikol dôvod na vyplatenie odstupného, pretože nebol s ním rozviazaný pracovný pomer podľa dôvodov, na ktoré sa odstupné viaže zo zákona ako i kolektívnej zmluvy.
Právny zástupca odporcu poukázal na ustanovenie § 1 ods. 6 Zákonníka práce, s tým, že je možné dohodou rozšíriť práva zamestnanca a to výslovne, kde zákon nezakazuje, alebo z účelu právneho predpisu vyplýva, že nie je možné sa od neho odchýliť. Poukázal na ustanovenie § 76 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že účelom odstupného je poskytnúť zamestnancovi určitú satisfakciu.
Právny zástupca odporcu vo svojom vyjadrení poukázal na zmluvný princíp zmluvnej voľnosti medzi navrhovateľom a odporcom. Poukázal na názor Najvyššieho súdu SR (ZSP č. 46/1996), cit. „v oblasti odmeňovania vedúcich zamestnancov vrátane generálneho riaditeľa, možno zmluvne dohodnúť aj tzv. odstupné v súvislosti s odchodom tohto zamestnanca z funkcie a zároveň sa skončení pracovného pomeru.“ Poukázal na vyjadrenia svedka JUDr. U. W., že odmena podľa dohody o skončení pracovného pomeru je vypočítaná podľa nároku, ktorý vyplýva z pracovnej zmluvy a taktiež je nesporné, že pracovnú zmluvu tak aj dohodu predložil navrhovateľ odporcovi a odporca ju bez výhrad schválil. Na záver poukázal, že predmetnú dohodu by nepodpísal odporca, pokiaľ by neobsahovala časť týkajúcu sa odmeny v rozsahu zodpovedajúcej odstupnému uvedeného v jeho pracovnej zmluve. Poukázal na ustanovenie § 35 ods. 2 Obč. zákonníka, že právne úkony je potrebné vykladať aj podľa vôle strán. Odporca deklaroval, že jeho vôľou bolo ukončenie pracovného pomeru za kompenzáciu vo výške odstupného, teda jeho súhlas na skončenie pracovného pomeru bol viazaný na toto odškodnenie. Žiadal návrh zamietnuť. Z vyjadrenia svedka T.. U. W. súd mal preukázané, že v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou finančné vyrovnanie s odporcom po formálnej stránke nazvali „odmenou“ a jej výpočet bol podľa ustanovenia čl. 1.10 Pracovnej zmluvy uzatvorenej s odporcom.
Svedok I.. T.Á. W. - podpredseda Predstavenstva navrhovateľa od 21.12.2010, finančný riaditeľ navrhovateľa od 01.02.2011 do 15.06.2012, vo svojej výpovedi uviedol, že pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru s odporcom nebolo rozhodujúce, že ide o odmenu, ale skôr o objem ako sa k výške odmeny došlo, a to podľa metodiky. Násobok odmeny v dohode o skončení pracovného pomeru má súvislosť s odstupným, ktoré bolo definované v pracovnej zmluve. Dohoda o skončení prac. pomeru dňa XX.XX.XXXX bola vypracovaná a podpísaná na zasadnutí Predstavenstva, kde bolo prítomné staré aj nové predstavenstvo a bola vypracovaná a podpísaná na základe podmienky, ktorú si dali odchádzajúci členovia predstavenstva U. S. J. U. Q. - odporca. Výška odmeny v dohode o skončení pracovného pomeru presne odpovedá výške odstupného v zmysle pracovnej zmluvy odporcu.
Svedok I.. I. S., predseda Predstavenstva navrhovateľa zvolený dňa 15.09.2010 a odvolaný dňa 21.12.2010, pracovný pomer skončil dohodou XX.XX.XXXX vo svojej výpovedi uviedol, že dňa XX.XX.XXXX zamestnávateľ spoločne s odporcom podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru, vychádzali z ustanovení Zákonníka práce, kolektívnych zmlúv navrhovateľa ako aj interných predpisov o odmeňovaní. Dohody neboli uzavreté v tiesni, za nevýhodných podmienok, uviedol, že zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená, a teda aj dohodu podpísali zo strany zamestnávateľa aj zamestnanci dobrovoľne. V uvedenej dohode im bolo vysvetlené, že k odmene, t.j. 14-násobku priemerného mesačného zárobku sa skladá zo 6 mesiacov ako odstupného, 2 mesiace za každý rok, ktorý bol odpracovaný aj začatý, a 6 mesiacov ako kompenzácia za výpovednú dobu. Bolo im vysvetlené, že ide o štandardné postupy zamestnávateľa a taktiež aj názvoslovie.
Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti odporcovi. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.
V predmetnej veci je právne postavenie navrhovateľa neisté tým, že vyriešenie otázky v návrhu podaného určovacieho petitu sa dosiahne odstránenie spornosti navrhovateľovej neistoty v jeho právnom vzťahu, čím dôjde k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti dohody o skončení pracovného pomeru daného právneho vzťahu. Taktiež naliehavosť právneho záujmu poukázal, že v prípade nevyplatenia odmeny odporca podá trestné oznámenie na štatutárnych zástupcov navrhovateľa, následkom ktorého môže byť trestné stíhanie štatutárnych zástupcov navrhovateľa. Existencia aktuálneho stavu právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.
Podľa § 1 ods. 6 Zákonníka práce (ďalej len ZP) v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákona alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
Podľa § 13 ods. 3 ZP výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
Podľa § 59 ods. 1 ZP pracovný pomer možno ukončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.
Podľa § 42 ods.2 ZP ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
Podľa § 76 ods. 1 ZP zamestnancovi, v ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí bolo v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny úkon Dohody o skončení pracovného pomeru v čl. 3 nebolo úmyslom poskytnúť navrhovateľom odmenu, teda finančné plnenie poskytované za prácu alebo plnenie, ktoré sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi ako svojmu zamestnancovi v súvislosti so skončením pracovného pomeru po odvolaní z funkcie podpredsedu predstavenstva a následne z funkcie riaditeľa finančného úseku. Dohodnutá odmena, 14-mesačný násobok priemerného mesačného zárobku, predstavuje výšku odstupného podľa čl. 1.10 pracovnej zmluvy zo dňa 09.09.2010. Zákonník práce v ustanovení § 76 s ukončením pracovného pomeru spája odstupné, ak sa pracovný pomer končí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP. Vzhľadom k tomu nie je možné z tohto ustanovenia vyvodiť záver, že zamestnávateľ a zamestnanec so môže svojvoľne dohodou nad rámec zákonných ustanovení (§ 76 ZP) rozširovať dôvody skončenia pracovného pomeru, s ktorými vzniká zamestnávateľovi povinnosť vyplatiť odstupné. Podľa § 118 ZP odmena je nenárokovateľná zložka mzdy, poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu. Zamestnávateľ v zmysle § 119 ods. 3 ZP v mzdových podmienkach má dohodnutú formu odmeňovania zamestnancov. Podľa pracovnej zmluvy ako aj interných predpisov a kolektívnej zmluvy, odmena bola dohodnutá ako výkonnostná odmena za splnenie operatívnych úloh a ročná odmena, ktorá je viazaná na výsledky hospodárenia spoločnosti. Odmena v zmysle čl. 3 Dohody o rozviazaní pracovného pomeru nie je odôvodnená, nezodpovedá žiadnemu všeobecnému právnemu predpisu, internému predpisu ani kolektívnej zmluve navrhovateľa. Súd mal preukázané, že úmyslom strán pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru v čl. 3 bolo jednoznačne odporcovi vyplatiť odstupné.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, zákon obchádza alebo ak sa tento prieči dobrým mravom. Platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona bez ďalšieho, takže právne následky od počiatku nenastali. Pokiaľ ide o rozsah neplatnosti, platí zásada, že neplatné sú iba tie časti úkonu, ktoré sú postihnuté dôvodom neplatnosti, t.j. Občiansky zákonník vychádza z princípu tzv. delenej neplatnosti. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, neplatná je len časť, ktorú nemožno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu. Pokiaľ právny úkon článok 3. Dohody o skončení pracovného pomeru vo výške 14- násobku priemerného mesačného zárobku dohodnutého v rozhodnom období bol vykonaný bez ohľadu na hmotno-právne okolnosti, možno konštatovať, že takýto úkon bol vykonaný v rozpore so zákonom, podnikovou kolektívnou zmluvou a internými predpismi.
S prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie a zistený skutkový súd žalobu navrhovateľa posúdil ako dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď dospel k záveru, že odporca nemohol mať právo na vyplatenie odmeny v zmysle Dohody čl. 3 podľa všeobecne záväzných predpisov, podnikovej kolektívnej zmluvy a pracovnej zmluvy. Dohodu v čl. 3 odmenu nemožno nahradiť odstupným zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovnú pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. ZP.
Súd poukazuje na ustanovenia Zákonníka práce, že mzda je jednou z foriem odmeny za prácu v pracovnom pomere. V porovnaní so mzdou je odmena za prácu širším pojmom, zahrňuje akékoľvek plnenie, ktoré fyzická dostáva za vykonanú prácu. Odporca nemohol mať právo na vyplatenie odmeny podľa čl. 3 Dohody o skončení pracovného pomeru, nakoľko v konaní nepreukázal ani, že ku dňu skončenia pracovného pomeru by vykonal takú prácu, kedy by mu vznikol nárok na odmenu. Odporca počas pracovného pomeru za prácu poberal zmluvnú mzdu, výkonnostnú odmenu a ostatné odmeny súvisiace s výkonom funkcie štatutárneho zástupcu spoločnosti v zmysle pracovnej zmluvy a vnútropodnikovým predpisom.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatnených v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej: ustanovenia § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísaný súde, dvojmo. Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Ak odporca-povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti v znení neskorších predpisov).