Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Rozsudok_9C-113-2012.pdf
PDF · 95.83 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/113/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická ul.č. 7434/147 proti odporcovi Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., V. ul.č. XX/X, v konaní o zaplatenie 510,92 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie v časti 200,- € zastavuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 161,- € s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne z istiny 200,- € od 12.5.2010 do 16.7.2012 a z istiny 161,- € od 12.5.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 12,60 €, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 370,16 eura spolu s 0,024% denným úrokom z omeškania zo sumy 370,16 eura od 12.5.2010 do zaplatenia, zmluvného úroku vo výške 103,71 €, poplatku za výber z bankomatu vo výške 9,16 €, zmluvnej pokuty vo výške 12,80 €, poplatok za zaslanie upomienky vo výške 3,32 €, sankčného úroku vo výške 2,83 €, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 8,941 € a náhrady trov konania. Podľa tvrdenia navrhovateľa jeho pohľadávka vyplýva zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.5.2008, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úverový rámec 1.000,- € vo forme úverovej karty. Navrhovateľ predložil súdu úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (čl.- 4) zo dňa 24.5.2008, úverové zmluvné podmienky navrhovateľa (č.l. 5-7), výpis z účtu odporcu (čl. 8), výzvu na zaplatenie celého úveru (č.l. 9), opis podmienok striebornej karty Home Credit (č.l. 11).
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril dňa 9.7.2012 a uviedol, že navrhovateľovi uhradí dlh v 2 splátkach, pričom prvú splátku zaplatí do 12.7.2012.
Súd vo veci nariadil a dňa 24.10.2012 vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu a za splnenia podmienok uvedených v ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Predvolanie na pojednávanie bolo navrhovateľovi a odporcovi riadne doručené do vlastných rúk. Súd mal za to, že spis
obsahuje dostatok spoľahlivých podkladov pre rozhodnutie vo veci samej a neobsahuje viac materiálov na doplnenie dokazovania.
Súd vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, listinnými dokladmi - zmluvou o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX (čl.- 4) zo dňa 24.5.2008, úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa (č.l. 5-7), výpisom z účtu odporcu (čl. 8), výzvou na zaplatenie celého úveru (č.l. 9), opisom podmienok kreditnej karty Home Credit (č.l. 11) a zistil nasledujúci skutkový stav:
Súd z obsahu zmluvy o úvere zistil, že dňa 24.5.2008 odporcovi bol poskytnutý úver na zakúpenie tovaru
- monitor v predajnej cene 10.990 Sk, a to vo výške 7.990,- Sk, nakoľko odporca pri samotnej kúpne zaplatil priamu platbu vo výške 3.000,- Sk. Túto sumu úveru (7.990,- Sk) sa odporca zaviazal splatiť v 12 splátkach splatných vždy do 20. dňa v mesiaci a to počnúc mesiacom jún 2008. Splátkami v sume 745 Sk mal žalovaný zaplatiť celkovú výšku 8.940 Sk (RPMN bola v sadzbe 23,8%).
V dolnej časti formulárovej zmluvy je minimalistickým písmom tiež uvedená veta: „klient a spoločnosť Home Credit Slovakia sa podpismi na tejto úverovej zmluvy zároveň uzatvárajú a) záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa hlavy 12 Úverových podmienok b) dohodu o zrážkach zo mzdy, c) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, d) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny a Úverových podmienkach.“ Avšak na rube predloženého listinného dôkazu sa nachádza prázdna strana.
Úver, ktorý navrhovateľ odporcovi poskytol dňa 24.5.2008 v sume 7.990 Sk na zakúpenie tovaru, ale nie je predmetom konania (zrejme ho odporca uhradil) a preto sa ním súd nezaoberal. Predmetom konania je totiž dlžoba na ďalšom úvere, ktorý mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi v podobe úverovej karty s úverovým rámcom dohodnutým v hlave 8 a 9 úverových podmienok t.j. vo výške 15.000,- Sk, ktorý však klient mohol na základe telefonického hovoru nechať zvýšiť. Navrhovateľ však za účelom existencie tohto nového záväzkového vzťahu nepredložil žiadne listinné dôkazy t.j. zmluvu, na základe ktorej k tomu došlo, pričom taktiež tvrdí, že úverový rámec mal hodnotu 1.000,- €.
Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone 258/2011 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v pomere špeciality.
Navrhovateľ tvrdil, že s odporcom dňa 24.5.2008 uzavrel zmluvu o úvere s úverovým rámcom 1.000,- €, pričom podľa č.l. 8 odporca mal vyčerpať sumu vo výške 1.050,- eura. K žalobe navrhovateľ priložil úverovú zmluvu zo dňa 24.5.2008, týkajúcu sa úveru za účelom nákupu konkrétneho druhu tovaru, ten ale nie je predmetom konania.
Práve táto zmluva je predtlačený formulár, bežne používaný navrhovateľom resp. jeho zmluvnými obchodnými partnermi na tento účel.
Listinou z č.l. 8 ale bolo preukázané, že odporca čerpal na základe výberov z bankomatu nasledujúce sumy: 21.10.2009 - 2 x 150,- €, 27.10.2009 - 60,- €, 30.10.2009 - 80,- €, 31.10.2009 - 150,- €, 10.11.2009
- 80,- € a 110,- €, 20.11.2009 - 100,- €, a priamou platbou v predajni dňa 21.10.2009 sumu vo výške 7,- €, 4.11.2009 sumu 7,- €, 12.11.2009 sumu 7,- € t.j. súhrnne čerpal sumu vo výške 901,- eur, z ktorej odporca zaplatil 540,- eur. Rozdiel predstavuje sumu 361,- eur.
K prejednávanej veci navrhovateľ okrem vyššie citovaných dokumentov žiadne iné listiny nedoložil.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis, preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Podľa § 3 ods. 1 zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu t.j. účinného ku dňu 6.6.2007 veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)
Podľa § 3 ods. 2 zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Z predložených listín možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že dňa 24.5.2008 účastníci konania preukázateľne uzavreli jedinú individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere, určenú na nákup tovaru - monitora, avšak tento právny vzťah nie je predmetom konania. V rámci dojednávania tohto záväzku navrhovateľ vopred vnútil konajúcej osobe (odporcovi) aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z daného tlačiva, podpisom želanej zmluvy sa konajúca
osoba súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená drobnými písmenami v spodnej časti zmluvy bez možnosti úpravy textu a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu. Inak povedané, dňa 24.5.2008 sa odporca podpísal aj pod ten záväzok, ktorý v daný moment uzatváraný nebol.
Evidentne totiž navrhovateľ úverovú kartu poukázal odporcovi až v októbri 2009. Podľa názoru súdu podpísaním úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.5.2008 nevyplýva nič iné než to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme úverovej karty. Podpisom zmluvy dňa 24.5.2008 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva i povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalovaného. Ak hodlal navrhovateľ uzavrieť s odporcom nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon 258/2001 Z.z.. Ak navrhovateľ od 21.10.2009 poskytoval odporcovi sumu až do výšky 901,- €, bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 ,2 zákona 258/2001, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma a preto je neplatná. Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a už vôbec nie ustanovenia o zmluvnej pokute či poplatkoch, na ktoré si navrhovateľ robil nárok v zmysle sadzobníka. To, že zmluva nebola uzavretá v písomnej forme so všetkými náležitosťami tak, ako ich predpisuje zákon č. 258/2001 Z.z. potvrdzuje o.i. aj tá skutočnosť, že výška úverového rámca, od ktorej sa odvodzuje aj napr. výška splátky mohla byť zo strany odporcu menená na základe telefonického rozhovoru s navrhovateľom, čo vzhľadom na spôsob čerpania peňazí sa aj stalo.
Ak by aj existovala písomná formálne platná zmluva o žalovanom úvere, súd by venoval dôslednú pozornosť otázke neprijateľných zmluvných podmienok ku škode spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, sa súd týmito okolnosťami nezaoberal. Plnenie, ktoré má navrhovateľ vrátiť, preto možno uplatňovať a aj posudzovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože:
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Keď odporca vyčerpal sumu 901,- €, a pred podaním návrhu zaplatil 540,- €, k úhrade zostalo 361,- €, ktoré je povinný vrátiť. Nakoľko po podaní návrhu odporca časť žalovanej sumy zaplatil, a to vo výške 200,- € navrhovateľ v tejto časti vzal návrh späť, súd preto v tejto časti konanie v súlade s § 96 Občianskeho súdneho poriadku zastavil a odporcu zaviazal na sumu 161,- €.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov bola stanovená do 11.5.2010, nasledujúcim dňom sa odporca dostal do omeškania, a súd preto navrhovateľovi okrem istiny vo výške 361,- € priznal aj zákonný úrok z omeškania (9% ročne) t.j. vo výške akú požadoval navrhovateľ t.j. vo výške 0,024% denne zo sumy 361,- €, a to odo dňa 12.5.2010, pričom zohľadnil čiastočné splatenie žalovanej sumy odporcom počas konania.
V celom prevyšujúcom rozsahu (ktorý sa týka časti istiny vo výške 9,16 €, zmluvného úroku vo výške 103,71 €, poplatku za výber z bankomatu vo výške 9,16 €, zmluvnej pokuty vo výške 12,80 €, sankčného úroku vo výške 2,83 € a mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 8,94 € a poplatku za zaslanie upomienky vo výške 3,32 €) bol návrh na začatie konania zamietnutý.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodne žalovateľná bola suma 361,- €. Návrh na začatie konania však požadoval aj sumu 149,92 € ohľadom ktorej bol návrh zamietnutý, čím pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa v tomto konaní bol 70,66% : 29,34%. Čistý úspech navrhovateľ tak bol 41,32. Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 12,60 € (41,32% zo súpl 30,50 €)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).