Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

102C/34/2023

Potvrdené rozhodnutím 24Co/110/2023
„Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, proti odporcovi: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H. X, I. J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 102C/34/2023-70 zo dňa 26. septembra 2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: K.. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, F., právne zastúpeného: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanému: X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. Č. X, H. N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.08.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie stavby, akýchkoľvek stavebných prác, stavebných úprav a rekonštrukcie nehnuteľností nachádzajúcich sa na ktoromkoľvek z pozemkov evidovaných v katastrálnom území Y. F., obec F., okres M., a to pozemok parc. č. XX/X A. T. E. W. o výmere XXXX m2, parc. č. XX/X A. T. E. W. o výmere XXX m2 a to až do nadobudnutia právoplatného skončenia konania vedeného na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. M.-XXS/XX/XXXX.

2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že spolu s manželkou je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v k.ú. Y. F., ktoré bezprostredne susedia s nehnuteľnosťami žalovaného evidovanými na LV č. XXX U. V..Ú.. Y. F.. Z uvedeného dôvodu je žalobca bezprostredne dotknutý stavebnými prácami realizovanými na pozemku žalovaného, zároveň bol aj účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby iniciovanom žalovaným a momentálne je aj stranou konania v správnom súdnictve. Žalobca poukázal na chronológiu prípadu, keď dňa 01.07.2020 bol na základe podnetu žalobcu vykonaný štátny stavebný dohľad na pozemku na stavbe C. H., L.. Č.. XXX na pozemku reg. „C“ parc. č. XX/ X U. V..Ú.. Y. F.. Orgán štátneho stavebného dohľadu skonštatoval, že žalovaný ako stavebník zahájil na pozemku s parc. č. XX/X realizáciu zmeny stavby rodinného domu prístavbou objektu garáže a zimnej záhrady max. v štádiu hrubej stavby bez dokončeného zastrešenia a výplní otvorov. Orgán štátneho stavebného dohľadu ústne vyzval žalovaného na okamžité zastavenie stavebných prác s tým, že umožnil dokončiť zastrešenie hrubej stavby. Následne dňa 10.08.2020 obec F. vydala Rozhodnutie o prerušení konania a vyzvala žalovaného na predloženie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie. Dňa 18.09.2020 bol vykonaný opakovaný štátny stavebný dohľad, kde bolo zistené, že žalovaný aj napriek výzve na zastavenie stavebných prác, pokračoval v prácach a osadil výplne okien, garážovú bránu a plné oplotenie. Následne dňa 04.11.2020 žalovaný podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie. Dňa 10.05.2021 bolo vykonané miestne zisťovanie k dodatočnému stavebnému povoleniu, o ktorom pojednávala zápisnica zo dňa 10.05.2021 a kde sa žalovaný vyjadril, že nevedel, že nejde o jednoduchú stavbu a tiež uviedol, že všetky doposiaľ realizované stavebné práce boli vykonávané svojpomocne a bez stavebného dozoru. Dňa 20.01.2022 bol vykonaný ďalší štátny stavebný dohľad, ktorý potvrdil zistenia žalobcu, že boli do steny garáže zafrézované odtokové rúry a že žalovaný a aj

naďalej užíval neskolaudované stavby, pričom bolo porovnaním fotodokumentácie zo dňa 10.05.2021 a stavom zo dňa 20.01.2022 zistené, že žalovaný uskutočnil ďalšie stavebné práce spočívajúce v postavení steny z porobetónových tvárnic za stavbou garáže, osadení dverí medzi garáž a rodinný dom a pod. Dňa 25.03.2022 podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa pokračovania v akýchkoľvek stavebných prácach až do skončenia stavebného konania. Dňa 23.06.2022 Krajský súd v Trnave na základe odvolania žalobcu jeho návrhu vyhovel a nariadil ním požadované neodkladné opatrenie. Spoločný obecný úrad vydal Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby dňa 12.10.2022, proti ktorému podal žalobca dňa 02.11.2022 odvolanie. Dňa 27.02.2023 Okresný úrad Trnava potvrdil Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, pričom sa vôbec nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a tieto odignoroval rovnako ako jednotlivé ustanovenia stavebného zákona. Následne dňa 24.07.2023 podal žalobca proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava č. I.-M.-I.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a Rozhodnutiu správnu žalobu a návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Dňa 11.08.2023 bolo vydané Uznesenie o zastavení trestného konania (voči ktorému podal žalobca včas sťažnosť) a zo znenia ktorého podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný po tom, ako ho orgán štátneho stavebného dohľadu ústne vyzval na okamžité zastavenie stavebných prác opakovane pokračoval vo vykonávaní stavebných prác. Žalobca zdôraznil, že vždy keď stavebný úrad realizoval štátny stavebný dohľad, tak to bolo na podnet žalobcu a nikdy nie na vlastný podnet. Aj po ústnej výzve na zastavenie stavebných prác stavebný úrad nevykonal kontrolu ním uloženého zákazu pokračovania stavebných prác a pri každom štátnom stavebnom dohľade bola vykonaná kontrola len tých stavebných prác zrealizovaných žalovaným, ktoré boli zrejmé pri pohľade z ulice, alebo z pozemku žalobcu a na ktoré žalobca vyslovene upozornil. Poukázal aj na to, že podľa zápisnice zo dňa 10.05.2021 je predmetom uvedeného konania vydanie dodatočného stavebného povolenia na „Prístavba a stavebné úpravy Rodinného domu“, pričom ale stavebný úrad nevykonal kontrolu zrealizovaných stavebných prác v samotnom Rodinnom dome žalovaného. K uvedenému žalobca predložil fotografiu predmetného Rodinného domu žalovaného zo dňa 06.03.2020, na ktorej sa nachádzajú ešte oba balkóny a následne fotografie zo dňa 25-26.05.2020, na ktorých je vidieť, že balkóny boli odstránené (bez akéhokoľvek ohlásenia alebo povolenia, tak ako všetky stavebné práce vykonávané žalovaným). Vzhľadom na to, že balkóny boli súčasťou rodinného domu, bol žalovaný povinný predložiť príslušné potvrdenia, čo doposiaľ nevykonal. Žalovaný navyše všetky stavebné práce vykonáva svojpomocne a bez stavebného dozoru (uviedol v zápisnici zo dňa 10.05.2021). Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky pritom na opakované a relevantné námietky žalobcu v stavebnom konaní neprihliadal a napriek mnohým nedostatkom vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby č. I.-M.-I.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej ako Rozhodnutie OU), voči ktorému žalobca podal včas správnu žalobu, v ktorej zároveň navrhol aj priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , avšak od jej podania uplynuli už 4 mesiace a o odkladnom účinku nebolo rozhodnuté. Ako sa pritom vyjadril žalovaný vo svojom výsluchu zo dňa 06.05.2023 tak: okamžite po obdržaní pečiatky na Rozhodnutie OU začal so stavebnými prácami, fasádou na garáži, dokončovanie strechy a odkvapov, oplotenie pozemkov, zámkovú dlažbu, inštalácia elektriny a zrejme aj iné, ktoré zamlčal a ktoré mohol vykonať do vydania Rozhodnutia OU. Ako sa výslovne vyjadril, nechce na nič čakať.

3. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca ďalej uvádza, že na základe doposiaľ uvedeného je zrejmé, že zo strany žalovaného dochádza k opakovanému uskutočňovaniu stavebných prác, a to aj napriek uloženému zákazu zo strany štátneho stavebného dohľadu, začatému trestnému konaniu, opakovane zistených porušení uloženého zákazu a prebiehajúcom správnom súdnom konaní. Je to práve žalobca, kto neustále upozorňoval štátny stavebný dohľad na jednotlivé stavebné práce vykonávané žalovaným bez ohlásenia a bez stavebného dozoru, pričom štátny stavebný dohľad pri každej svojej kontrole a štátnom stavebnom dohľade konštatoval opätovné porušovanie uloženého zákazu žalovaným, ktorý uložený zákaz absolútne nerešpektoval. Zároveň je toho názoru, že aj samotné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby bude nevyhnutne v správnom súdnom konaní zrušené, pričom správny súd má k dispozícii doslova priehrštie pochybení tak žalovaného, ako aj Stavebného/ Okresného úradu. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nedisponoval súhlasným stanoviskom stavebného úradu, neohlásil vykonávanie stavebných prác a úprav, nepožiadal o vydanie stavebného povolenia, rozsiahle stavebné práce vykonával svojpomocne a svojvoľne bez stavebného dozoru, napriek tomu že mu bol už uložený zákaz pokračovať v stavebných prácach tak v týchto pokračoval a prebieha aj trestné konanie pre prečin všeobecného ohrozenia podľa , s poukazom na a . Napriek uvedenému žalovaný nič z toho nerešpektoval, zákaz zo strany štátne stavebného dohľadu opakovane porušoval a svojim konaním ohrozuje aj

vlastníkov blízkych nehnuteľností a pokračuje v stavebných prácach. Žalovaný pritom nechce ani počkať na skončenie správneho súdneho konania v stavebných prácach pokračuje v zrýchlenom tempe, pravdepodobne aby ich stihol vykonať do rozhodnutia správneho súdu. Z dôvodu, že ochrana poskytovaná žalobcovi stavebným úradom sa ukázala vo vzťahu k žalovanému ako neúčinná a zároveň doposiaľ nebolo rozhodnuté ani o odkladnom účinku ním podanej správnej žaloby, žalobca nemá inú možnosť, ako sa obrátiť na tunajší súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým priamo súd zakáže žalovanému pokračovať v stavebných prácach. V prípade, ak by sa žalovaný na tunajší súd neobrátil, resp. ak by bol jeho návrh zamietnutý, tak by mohla nastať situácia, že napriek prebiehajúcemu trestnému konaniu a správnemu súdnemu konaniu žalovaný zrealizuje všetky ním zamýšľané stavebné práce, a to ešte pred právoplatným skončením správneho konania. Žalobca je toho názoru, že ním navrhované neodkladné opatrenie je jediným zákonným spôsobom, ako sa môže žalobca domôcť reálnej, účinnej a skutočnej ochrany svojich práv. V predmetnom správnom konaní totiž dochádza k tak závažným pochybeniam žalovaného, ale aj samotného Stavebného/Okresného úradu, že budúce odstránenie stavieb zrealizovaných žalovaným sa javí ako jediný možný následok vyššie popísaného konania. Zároveň predmetné žalovaným vykonávané stavebné práce nielen že výrazným spôsobom zasahujú do pohodlia bývania žalobcu (hluk, prach, odstupové vzdialenosti od hraníc pozemkov a od rodinného domu), ale dochádza aj k ohrozeniu rodinného domu žalobcu z dôvodu nedodržania požiarnej odstupovej vzdialenosti. Zároveň ak bude žalovaný aj naďalej vykonávať stavebné práce s istotou, že mu to nakoniec nejako skolaudujú, teda svojvoľne a bez ohľadu na príkazy, zákazy, ako aj bez ohľadu na ním samým dodaný projekt (opakovane upravovaný aby zodpovedal postupne vykonávaným prácam) tak môže dôjsť k ďalšiemu všeobecne nebezpečnému konaniu a porušovaniu rôznych ochranných pásiem, a to aj ochranného pásma plynovej prípojky. Na záver žalobca navrhuje, aby bol v celom rozsahu pripojený spis Okresného súdu Trnava pod sp. zn. , najmä Uznesenie sp. zn. zo dňa 23.06.2022 a aby sa súd s uvedeným oboznámil. Uvedené navrhuje z dôvodu, že v danom konaní Krajského súdu v Trnave vzhliadol dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré nielen že trvajú aj naďalej, ale tieto sa prehĺbili aj o absolútnu ignoráciu stavebného zákona zo strany Stavebného/Okresného úradu. Na základe uvedeného má žalobca za to, že navrhnutie priznania odkladného účinku správnej žalobe by aj vzhľadom na doteraz popísaný postoj a konanie žalovaného nemuselo byť dostatočným na ochranu práv žalobcu a jeho rodiny. Zároveň nie je zrejmé, či správny súd predmetnému návrhu vyhovie, a to aj z dôvodu zmeny súdnej mapy, kedy samotné rozhodnutie o danej správnej žalobe môže trvať aj viac ako rok, počas čoho by ale žalovaný mohol nerušene pokračovať v stavebných prácach. Ak ale má dôjsť k ochrane práv žalobcu a jeho rodiny, je nevyhnutné vykonať nápravu okamžite a existujúci stav „zakonzervovať“ tak, ako je, a neposkytnúť žalovanému priestor na ďalšie pokračovanie v stavebných prácach. Aj z uvedeného dôvodu preto žalobca navrhuje, aby súd vydal ním navrhované neodkladné opatrenie, ktorým by nadviazal na Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 23.06.2022.

4. K návrhu žalobca priložil záznam z vykonania stavebného dohľadu zo H. XX.XX.XXXX, odpoveď obce F. na podnet zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie obce F. o prerušení konania, záznam z vykonania štátneho stavebného dohľadu zo dňa 18.09.2020, odpoveď obce F. na podnet zo dňa 14.10.2020, žiadosť o dodatočné stavebné povolenie zo dňa 02.11.2020, zápisnica z priebehu ústneho pojednávania zo dňa 10.05.2021, fotodokumentácia múra za garážou, zafrézovanie odtkových rúr, múra pred rodinným domom, k osadeniu dverí medzi garáž a rodinný dom, k osadeniu trativodu, balkónov a ich odstránenia, situačný nákres zo spisu, N. Č.. XXX pre k.ú. Y. F. k 20.01.2022, LV č. XXX, pre k. ú. Y. F. k 18.03.2022, upovedomenie OR PZ v Trnave o začatí trestného stíhania zo dňa 15.02.2021, uznesenie OR PZ v Trnave zo dňa 31.05.2022, záznam z vykonania štátneho stavebného dohľadu zo dňa 20.01.2022, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -63 zo dňa 23.06.2022, rozhodnutie Okresného úradu Trnava o odvolaní zo dňa 27.02.2023, správna žaloba o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trnava a návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa XX.XX.XXXX,výzva na vyjadrenie k správnej žalobe, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. .

5. Podľa (ďalej len ako „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa , veta prvá , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

10. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklady právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

13. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V oboch prípadoch musí navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu preukázať, že absencia takejto dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne a bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednako tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy na právnom alebo faktickom postavení strán. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenie.

14. Z citácie uvedených zákonných ustanovení je nepochybné, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to dôvodnosť nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo jeho zamietnutím súd nevykonáva dokazovanie, vychádza iba z obsahu návrhu a jeho príloh, na základe ktorých vyvodí opodstatnenosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

15. Po oboznámení sa s obsahom návrhu žalobcu ako aj s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov, má súd preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX spolu so svojou manželkou a táto nehnuteľnosť susedí s nehnuteľnosťou žalovaného zapísanou na

liste vlastníctva č. XXX. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -63 zo dňa 23.06.2022 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zdržať sa realizácie stavieb a akýchkoľvek stavebných prác na nehnuteľnostiach v k.ú. Y. F., a to na pozemku parc. č. XX/X a parc. č. XX/X vo výlučnom vlastníctve žalovaného až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení prístavby a stavebných úprav rodinného domu na týchto pozemkoch, vedeného obcou F., Spoločným obecným úradom pod č. U.. F.-XXX/XXXXSá- XXX. Rozhodnutím obce F., Č.. U.. F.-XXX/XXXXSá-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, príslušný stavebný úrad vydal dodatočné stavebné povolenie na stavbu: „Prístavba a stavebné úpravy rodinného domu“, ktorého stavebníkom je žalovaný. Voči uvedenému stavebnému povoleniu podal žalobca dňa 02.11.2022 odvolanie, ktoré Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky zamietol rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. I.-M.-I.-XXXX/XXXXXX-XXX. V odôvodnení predmetného rozhodnutia odvolací správny orgán uviedol, že prvostupňový orgán vydal rozhodnutie na v súlade s § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, zároveň stavebný úrad správne v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby, stavbu dodatočne povolil a určil podmienky na dokončenie stavby. Na základe uvedeného Okresný úrad M., odbor výstavby a bytovej politiky nenašiel taký dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, a preto rozhodnutie stavebného úradu, obce F. potvrdil.

16. Z návrhu a dokladov doložených žalobcom do súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa realizácie stavby, akýchkoľvek stavebných prác, úprav a rekonštrukcie na pozemku parc. č. XX/X a parc. č. XX/X vo výlučnom vlastníctve žalovaného a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. M.-XXS/XX/XXXX. Dňa 24.07.2023 podal žalobca na Krajský súd v Trnave správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. I.-M.-I.-XXXX-XXXXXX-XXX A. H. XX.XX.XXXX, ktorou sa domáha zrušenia citovaného rozhodnutia a rozhodnutia Stavebného úradu obce F. Č.. U.. F.-XXX/XXXXSá-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a taktiež vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Vec je v súčasnosti vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.: M.-XXS/XX/XXXX.

17. Už z petitu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj z tvrdení žalobcu je zrejmé, že uloženie povinnosti zdržať sa žalovaným realizácie stavby a akýchkoľvek stavebných prác jednoznačne súvisí so správnym konaním. Samotné preskúmanie postupu stavebného úradu a ním vydaného rozhodnutia je predmetom správneho konania vedeného na L. L. U. F. T. L.. A..: M.-XXS/X/X/ XXXX. Navyše v uvedenom konaní žalobca využil možnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby na ochranu svojich práv podľa , a práve prostredníctvom tohto inštitútu si žalobca môže účinne zabezpečiť ochranu svojich práv a dosiahnuť v požadovanom rozsahu sledovaný účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, v zmysle ktorého subsidiarita nariadenia neodkladných opatrení podľa je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Jej aplikácia sa primerane vzťahuje aj na tie právne inštitúty, prostredníctvom ktorých sú práva a oprávnené záujmy fyzickej, resp. právnickej osoby adekvátne a účinne chránené (uznesenie Ústavného súdu SR z 22. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 13/2020).V prípade žalobcu teda využitie iného právneho inštitútu môže účelnejšie zabezpečiť ochranu ich práv ako účastníka stavebného konania (pozn. ktorú možnosť žalobca aj využil v správnom súdnom konaní, keď podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby). Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ správny súd prizná žalobcom podanej správnej žalobe odkladný účinok, dôjde k dostatočnej ochrane záujmov žalobcu. V danom prípade preto nemožno hovoriť o potrebe bezodkladnej úpravy súkromnoprávnych pomerov medzi stranami sporu, ktorú možno dosiahnuť len inštitútom neodkladného opatrenia, nakoľko žalobcom želaný stav je možné dosiahnuť aj priznaním odkladného účinku v správnom súdnom konaní. Keďže žalobca využil daný zákonný prostriedok ochrany svojich práv v správnom konaní, súd má za to, že v súčasnej dobe neexistuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom konaní.

18. Poukazujúc na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že žalobca neosvedčil súdu splnenie podmienky naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov účastníkov konania, bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

19. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa . Žalovaný mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto má proti neúspešnému žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.