Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/55/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa Š. T., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. N. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Emíliou Balogovou, advokátkou AK so sídlom Bratislava Černičevského 23 proti odporcovi R. F. rod. T. nar. XX.X.XXXX, bytom Y. N. Č.. XXX, zastúpená Consilior IURIS s.r.o. Bratislava Miletičova 23, ICO: 47 231 157, o návrhu navrhovateľa na zrušenie vecného bremena takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu odporcu Consilior Iuris s.r.o. Bratislava Miletičova č. 23 vo výške 700,04 €, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Prostredníctvom splnomocneného advokáta navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 27.6.2012 návrh, ktorým sa domáhal zrušenia vecného bremena zriadeného pre odporkyňu formou notárskej zápisnice W. XX/XXXX, W. XXXX/XXXX, W. Xs XXXX/XXXX, spísanej JUDr. F. U. notárom so sídlom v W. F. spočívajúceho v práve doživotného bývania v C. H. č. súpisné XXX a v užívaní k domu patriacich pozemkov - CKN parc. č. XXX/X a CKN parc. č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na N. Č.. XXXX pre k.ú. Y. N. s odôvodnením, že od času zriadenia vecného bremena ku dňu podania návrhu na začatie konania v súvislosti so zmenou pomerov došlo k hrubému nepomeru medzi zriadeným vecným bremenom a výhodou oprávneného / odporkyni /.

Odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žiadala návrh ako nedôvodnú zamietnúť, dôvodiac tým, že od času zriadenia vecného bremena nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane oprávneného z vecného bremena resp. povinného, ďalej uviedla, že ako oprávnená z vecného bremena si riadne plní všetky povinnosti vyplývajúce pre ňu z dohody o zriadení vecného bremena, ktorá bola uzavretá formou notárskej zápisnice.

Pri prejednávaní danej právnej veci súd realizoval dokazovanie výsluchom samotných účastníkov konania, výsluchom svedkov C. T., R.W. A., Y. T., oboznámil sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi LV č. XXXX pre k.ú. Y. N., notárskou zápisnicou a dohodou o zriadení vecného bremena doživotného bývania N 15/2009, W. XXXX/XXXX, W. Xs XXXX/XXXX, LV č. XXX pre k.ú. Y. N., návrhom zmluvy o zrušení vecného bremena na základe, čoho súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania ako i vo výpovedi pred súdom uviedol, že formou notárskej zápisnice spísanej pred R.. F. U. notárom so sídlom v W. F., sp. zn. W. XX/XXXX, W. XXXX/XXXX, W. Xs XXXX/XXXX, dňa 4.2.2009 došlo k zriadeniu vecného bremena doživotného bývania v dome č. súpisné 543 nachádzajúcom sa na CKN parc. č. XXX/X pre k.ú. Y. N. ako i užívania pozemkov patriacich k domovej nehnuteľnosti tj. CKN T.. Č.. XXX/X orná pôda o výmere XXXX Y. a CKN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Y. v prospech odporkyni. Odporkyňa ako oprávnená z vecného bremena sa zaviazala k povinnosti z vlastných finančných prostriedkov uhrádzať polovicu nákladov spojených s užívaním predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ vypovedal, že k zriadeniu vecného bremena v prospech odporkyni došlo v čase ich vzájomného spolužitia, ktoré trvá od r. 1990, na naliehanie samotnej odporkyni, ktorá zriadenie vecného bremena odôvodňovala tým, že nemá vyriešenú bytovú otázku a pre prípad smrti navrhovateľa na čas do budúcna žiadnym spôsobom nie je zabezpečená. Po zriadení vecného bremena formou notárskej zápisnice však podľa tvrdení navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov, odporkyňa sa začala vo vzťahu k navrhovateľovi správať nevhodne, začali vznikať vážne nezhody a nedorozumenia v spolužití účastníkov konania a neskôr navrhovateľ zistil, že odporkyňa má zriadené ďalšie iné vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania k rodinnému domu č. L. XXX nachádzajúceho sa v Obci Y. N., ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na N. Č.. XX1 pre k.ú. Y. N.. Práve z dôvodu nevhodného správania sa odporkyni ako i z dôvodu existencie ďalšieho vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania pred podaním návrhu na začatie konania prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval navrhovateľ odporkyňu na uzavretie zmluvy o zrušení zriadeného vecného bremena, čo odmietla. Navrhovateľ ďalej v návrhu na začatie konania poukázal na skutočnosť, že samotnú domovú nehnuteľnosť, ku ktorej má odporkyňa zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania vystaval z vlastných finančných prostriedkov a od r. 1990 započal spolužitie vo vzťahu druh a družka s odporkyňou. Ďalej uviedol, že vzhľadom na vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania už jeden a pol roka pred podaním návrhu na začatie konania / rok 2010 / každý z účastníkov konania hospodári samostatne a vedie samostatný spôsob života. Podľa navrhovateľa aktuálne účastníci konania vzhľadom na narušenosť vzájomných vzťahov spolu ani nekomunikujú. Odporkyňa i prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyjadrila nesúhlas s návrhom odôvodňovaný tým, že k zriadeniu vecného bremena došlo na základe slobodného rozhodnutia navrhovateľa ako vlastníka nehnuteľností, pričom odporkyňa žiadnym spôsobom nespochybňuje vlastnícke právo navrhovateľa k nehnuteľnostiam tak, ako sa to snaží navrhovateľ súdu preukazovať. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že od času zriadenia vecného bremena došlo diametrálnym spôsobom k zmene správania na jej strane popierala. Odporkyňa uviedla, že od r. 1988 žije s navrhovateľom ako priateľom vo vzťahu druh a družka, žiadnym spôsobom do súčasnej doby nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Ďalej poukazovala na skutočnosť, že počas vzájomného spolužitia spoločne a vzájomne ukončili novostavbu rodinného domu a od počiatku spolužitia s navrhovateľom žijú spôsobom, že každý z účastníkov konania hospodári s vlastnými finančnými prostriedkami. Odporkyňa od navrhovateľa nepožadovala zriadenie akéhokoľvek vecného bremena i keď sa osobne podielala na výstavbe domovej nehnuteľnosti, ale v r. 2009 z vlastného rozhodnutia sám navrhovateľ formou notárskej zápisnice zriadil pre odporkyňu právo doživotného bývania. Odporkyňa poprela navrhovateľom uvádzané skutočnosti, že vážnym spôsobom sú narušené vzájomné vztahy medzi účastníkmi konania a to po zriadení samotného vecného bremena, poukázala na to, že dňa 28.5.2010 bol navrhovateľ postihnutý infarktom, ako družka mu poskytla náležitú starostlivosť, zabezpečila lekárske ošetrenie, navštevovala navrhovateľa v nemocničnom zariadení, čím vyvracala tvrdenia o nevhodnom správaní vo vzťahu k navrhovateľovi. Odporkyňa sa vyjadrovala tiež k skutočnostiam, za akých okolností dochádza k vzájomným nezhodám a nedorozumeniam medzi účastníkmi konania, pripustila, že aktuálne s odporcom nekomunikujú a každý vedie samostatný spôsob života, príčinu takéhoto stavu však označila v správaní sa navrhovateľa, ktorý odporkyni vyčíta míňanie elektrickej energie a podobne. Ďalej poukázala na to, že po dobu 24 rokov zdiela s navrhovateľom spoločnú domácnosť, nemá vyriešenú bytovú otázku a je odkázaná na bývanie v rodinnom dome navrhovateľa, čo je i dôvod prečo nesúhlasí so zrušením zriadeného vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania. Ďalej k tvrdeniam navrhovateľa o existencii ďalšieho vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a to v prospech odporkyni a to k domovej nehnuteľnosti č. L. XXX nachádzajúci sa na CKN T.. Č.. XXX/X zapísaná na N. Č.. XXX pre k.ú. Y. N., ktorej výlučným vlastníkom je A. F., právny zástupca odporkyne uviedol, že takto zriadené vecné bremeno v prospech odporkyni bolo realizované v roku 1995, vecné bremeno žiadnym spôsobom nie je realizované práve z dôvodu dlhodobého vzájomného spolužitia medzi navrhovateľom a odporkyňou o jeho existencii v čase zriadenia vecného bremena o ktoré v konaní ide, bol navrhovateľ upovedomený. Obdobne sa vyjadrila odporkyňa k tvrdeniam navrhovateľa o možnosti vyriešiť si svoju bytovú otázku v súvislosti so

zabezpečením bývania v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve Y. F. a jeho manželky E. Ď., pričom sa jedná o syna odporkyne a jeho manželku.

Za účelom preukázania zmeny pomerov v dôsledku, ktorých došlo k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou odporkyni ako oprávnenej z takéhoto vecného bremena žiadal navrhovateľ v konaní vypočuť svedkov. Súd z výsluchu svedka C. T. / čl. 41 spisu / zistil, že svedok domácnosť účastníkov konania navštevoval asi 2 x v kalendárnom roku, v roku 2011 bez bližšieho zdôvodnenia počas jeho návštevy odporkyňa opustila rodinný dom, na čo dotazoval navrhovateľa, ktorý mu uviedol, že komunikácia medzi navrhovateľom a odporkyňou viazne, vznikávajú nezhody a nedorozumeniam, ktorých priamym svedkom však C. T. nebol. Ďalší v konaní vypočutý svedok R. A. / čl. 42 spisu / nevedel súdu ozrejmiť aké je vzájomné spolužitie účastníkov konania ani ohraničiť obdobie počas ktorého účastníci žijú vo vzťahu druh a družka. Svedok súdom vypočutý Y. T. / čl. 42 spisu / uviedol, že je synom navrhovateľa, poukázal na skutočnosť, že s navrhovateľom sa v minulosti do veku svojich 12 rokov prakticky nestretával, neskôr začali udržiavať intenzívnejší kontakt a započal s návštevami v spoločnej domácnosti navrhovateľa odporkyne. Podľa svedka spolužitie účastníkov konania považoval za bezproblémové, až z vyjadrenia svojho otca / navrhovateľa/ asi pred rokom zistil, že v spolužití účastníkov existujú vzájomné nezhody, príčinu ktorých však označiť svedok súdu nevedel.

Podľa n ods. 1. /OZ/, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremeným sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa n ods. 2. /OZ/, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa n ods. 3. /OZ/, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však věc užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa o ods. 1. /OZ/, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe záveru v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva / vydržaním /; ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa o ods. 2. /OZ/, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Vyššie citované ustanovenie o uvádza, taxatívne spôsoby vzniku vecných bremien. V prejednávanej veci mal súd nepochybne za to, že navrhovateľ ako vlastník nehnuteľnosti formou notárskej zápisnice / čl. spisu 18 / spísanej pred R.. F. U. notárom so sídlom v W. F. - W. XX/XXXX, W. XXXX/XXXX, W. Xs XXXX/XXXX zriadil v prospech odporkyni vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania v rodinnom dome č. súpisnom XXX postavenom na T.. Č.. XXX/X ako i v práve užívania pozemkov patriacich k domovej nehnuteľnosti - Z. T.. Č.. XXX/X orná pôda o výmere XXXX Y. a CKN parc. Č.. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX Y.. Súčasne oprávnená z vecného bremena sa zaviazala, že z vlastných finančných prostriedkov bude uhrádzať 1 - icu nákladov spojených s užívaním predmetných nehnuteľností.

Pri prejednávanej veci navrhovateľ listinnými dôkazmi a to predloženým N. Č.. XXXX, znaleckým posudkom znalca z odboru oceňovania nehnuteľností z roku 1984, geometrickým plánom z r. 1989, dodatočným povolením stavby z roku 1990 ako i kolaudačným rozhodnutím z roku 1990 preukazoval

výlučne vlastníctvo nehnuteľnosti, ku ktorej došlo k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania v prospech odporkyni. Samotné vlastnícke právo v konaní v prospech navrhovateľa k týmto nehnuteľnostiam odporkyňa žiadnym spôsobom ani nespochybňovala, naopak práve s odkazom na vlastnícke právo navrhovateľa došlo i k samotnému zriadeniu vecného bremena formou notárskej zápisnice - právo doživotného bývania.

Podľa p ods. 1. /OZ/, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa p ods. 2. /OZ/, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby, alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremená nezaniká.

Podľa p ods. 3. /OZ/, ak zmenou pomerou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa na miesto vecného plnenia poskytlo peňažné plnenie.

Práve s odkazom na vyššie citované ustanovenie p ods. 3. /OZ/, sa navrhovateľ domáhal zrušenia vecného bremena, keďže podľa navrhovateľa zmenov pomerov došlo k vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Navrhovateľ zmenu pomerov odôvodňoval tým, že navrhovateľ v prospech odporkyni okrem vecného bremena zriadeného navrhovateľom bolo zriadené i iné vecné bremeno a má možnosť vyriešiť si výkonom tohto práva svoju bytovú otázku, ďalej uvádzal, že zmena pomerov spočíva v nevhodnom správaní sa zo strany odporkyni vo vzťahu k navrhovateľom, čím vzniká hrubý nepomer medzi zriadeným vecným bremenom ako výhodou v prospech odporkyne.

V prejednávanej veci / sporové konanie/ je potrebné rozhodnúť spor o právo medzi účastníkmi konania, ktorý stoja proti sebe v postavení navrhovateľa a odporcu. Samotné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je zásadne vecou samotných účastníkov konania, čo znamená, že účastník má povinnosť tvrdenia a súčasne povinnosť dôkaznú. Účastník konania v prejednávanej veci navrhovateľ, pokiaľ neoznačí dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky i v podobe rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Samotným dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané / v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé / ani na základe navrhovaných dôkazov ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhov je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Podľa . , účastníci sú povinní označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označných dôkazov vykoná, súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že navrhovateľ v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno, súdu žiadnym spôsobom nepreukázal akúkoľvek zmenu pomerov v dôsledku, ktorej vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného na základe čoho sa domáhal i samotného zrušenia vecného bremena. Navrhovateľ zmenu pomerov odôvodňoval tým, že pre odporkyňu svedčí ďalšie zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania, avšak takto zriadené vecné bremeno už existovalo v čase zriadeného vecného bremena doživotného bývania navrhovateľom formou notárskej zápisnici v r. 2009 a reálne odporkyňou nebolo ani uskutočňované, čo bolo samotným dôvodom pre zriadenie ďalšieho vecného bremena v prospech odporkyni navrhovateľom. Navrhovateľ nepreukázal, tak ako v konaní tvrdil ani žiadnu zmenu pomerov

spočívajúcu nielen v osobných pomeroch účastníkov konania, ale ani zmenu pomerov v správaní sa na strane odporkyni. Ani jeden zo svedkov vypočutých súdom, takéto tvrdenia zo strany navrhovateľa tj., že odporkyňa sa po zriadení vecného bremena vo vzťahu k navrhovateľovi správa nevhodne, potvrdené neboli. Naopak odporkyňa súdu preukazovala, že dlhodobo dochádza k vzájomným nezhodám medzi účastníkmi konania, od započatia vzájomného spolužitia účastníci spoločne nehospodária, každý hospodári z vlastnými finančnými prostriedkami a i po zriadení vecného bremena formou notárskej zápisnice v r. 2010 odporkyňa navrhovateľovi v čase choroby a jeho hospitalizácie poskytla náležitú starostlivosť. Odporkyňa preukazovala tiež súdu plnenie si povinnosti, ku ktorej sa zaviazala v súvislosti s úhradou nákladov spojených s užívaním predmetných nehnuteľností vo výške 1 - ici.

Vzhľadom k uvedenému na základe prevedeného dokazovania súd nepovažoval návrh navrhovateľa za dôvodný, súd nezistil akúkoľvek zmenu pomerov v dôsledku ktorej by došlo k vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom zriadeným v prospech oprávnenej tj. výhodou oprávneného pre ktoré by mohlo dôjsť k zrušeniu vecného bremena, tak ako sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal. Rozhodnutie súdu je umocnené i prejavmi zo strany navrhovateľa, návrhom na zrušenie vecného bremena / čl. 20 - 23 spisu /, kde pred podaním návrhu na začatie súdneho konania snahou navrhovateľa bolo zrušiť vecné bremeno zmluvou s odkazom, že pre prípad zrušenia vecného bremena naďalej navrhovateľ akceptuje právo odporkyni na ďalšie zotrvávanie a užívanie predmetnej nehnuteľnosti ku ktorej samotné vecné bremeno formou notárskej zápisnice spočívajúce v práve doživotného bývania bolo i zriadené.

Odporkyňa v konaní úspešná, uplatnila právo na náhradu trov, ktoré jej vznikli v súvislosti s trovami právneho zastúpenia za nasledovné právne úkony, príprava, prevzatie, písomné vyjadrenie k návrhu 6.8.2012, účast na pojednávaní 20.9.2012 a 25.10.2012, úkon právnej pomoci á 58,69 €, 4x režijný paušál 7,63 €, + DPH, náhradu hotových výdavkov v súvislosti s cestovným za cesty realizované na pojednávanie dňa 20.9.2012, Bratislava - Žiar nad Hronom a späť 340 km pri spotrebe 6,4 L cene paliva 1,24 €, 0,118 € za km spolu 190,96 € + DPH, náhrada straty času 8 pol hodín á 12,72 € spolu náhrada cestovného 229,15 €, obdobne za konanie konané dňa 25.10.2012 pri identickom počte kilometrov, idnetickom počte polhodín v súvislosti so stratou času, avšak pri cene PHM 1,23 € za L vo výške 228,89 € a preto súd dospel k záveru, že náhrada trov konania uplatňovaná odporkyňou je vyúčtovaná dôvodne s odkazom na ustanovenie . písm. a vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 1 úkon právnej pomoci 58,69 € = 1/13- tina výpočtového základu, tiež vyúčtované trovy právneho zastúpenia v súvislosti s režijným paušálom 7,63 € s odkazom na ustanovenie . vyššie citovanej vyhlášky, idednticky uplatnený nárok na priznanie DPH s odkazom na ustanovenie . Vyhl. č. , ak advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa odmena a náhrada podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, podľa . Vyhl. č. pri úkonoch právnej pomoci vykonávaných v mieste, ktoré nie sú sídlom advokáta za čas strávený patrí advokátovi náhrada za čas strávený do tohto miesta a späť, za stratu času vo výške 1/60 - tiny výpočtového základu za každú i začatú půlhodinu. Keďže trovy právneho zastúpenia za vyššie uvedené úkony právnej služby ako i náhrada cestovného, straty času boli vyčíslené dôvodne, súd s odkazom na ustanovenie . , odporkyni / v konaní úspešnej účastníčke konania / priznal právo na náhradu trov konania voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O povinnosti navrhovateľky realizovať úhradu trov konania na účet právneho zástupcu odporcu, súd rozhodol podľa . , tj. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný ju zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.