Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23To-50-2012.pdf
PDF · 66.19 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/50/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.10.2012 prejednal odvolanie obžalovaného Z. N.. X. Q. F. M. V. M. , nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom K., P. XXX/X, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi, č.k. 2T 158/2011-74 zo dňa 18.11.2011 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Citovaným rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Z. N. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože dňa 14.11.2010 okolo 02.30 hod. v disco klube I. na Ul. S. v K. napadol poškodeného I. I., ktorý pod vplyvom alkoholu spal na stole, chytil ho za ošatenie a strhol ho na zem, pričom hlavou poškodený narazil o podlahu, následne, keď poškodený naznačil, že chce vstať, obvinený ho opakovane najmenej šesť- krát kopol nohou do tvárovej časti hlavy a spôsobil mu zranenie - krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu v ľavej spánkovej oblasti, krvácanie nad tvrdú mozgovú plenu v záhlavovej oblasti, pomliaždenie mozgu v pravej spánkovej oblasti, prasklinu ľavej strany lebky, pomliaždenie a krvnú podliatinu v ľavej záhlavovej oblasti, pomliaždenie a krvnú podliatinu v pravej jarmovej oblasti, pomliaždenia a odreniny pravej strany krku, pravej strany hrudníku v oblasti pod pravou kľúčnou kosťou, čo si vyžiadalo u poškodeného práceneschopnosť v trvaní päť mesiacov. Bol za to odsúdený podľa § 155 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/,l/, § 37 písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., U. U. XXXX/XB/X s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení podal obžalovaný odvolanie, ktoré smerovalo proti výroku o vine ako aj treste. V jeho písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu uviedol, že je pravdou, že pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchaného skutku, avšak tento skutok nespáchal s úmyslom inému ublížiť na zdraví a už vôbec nie spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví. Poukázal na svoj doterajší život ako aj na to, že je si vedomý závažnosti konania. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť s tým, aby odvolací súd rozhodol vo veci sám rozsudkom tak, že na jeho prevýchovu by postačoval aj uložený trest s probačným dohľadom. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Obžalovaný N. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Následne súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovaného. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd skutkovým stavom nezaoberal. Konanie obžalovaného aj správne právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože obžalovaný inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Ani v postupe súdu prvého stupňa pri určovaní druhu a výmery trestu nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia, ktoré by odôvodňovali prípadné zrušenie napadnutého rozsudku tak ako sa toho domáhal obžalovaný. Správne vychádzal zo zásad uvedených v § 34 ods. 1,4 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa ako aj možnosti jeho nápravy. Odvolací súd môže zrušiť a zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o treste v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por., ak je uložený trest neprimeraný. K takémuto záveru však odvolací súd nedospel. O osobe obžalovaného má súd zistené, že doposiaľ nebol súdne trestaný a nebol riešený ani v priestupkovom konaní. Poľahčovalo mu, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, k spáchaniu trestnej činnosti sa priznal a túto oľutoval. Priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov. Obžalovaný sa dopustil závažnej úmyselnej trestnej činnosti, keď bezdôvodne surovým spôsobom kopal poškodeného do oblasti hlavy a spôsobil mu závažné život ohrozujúce zranenie. O závažnosti spáchanej trestnej činnosti svedčí aj ten fakt, že zákon hrozí za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. trestnou sadzbou od 4 rokov do 10 rokov. Preto správne súd prvého stupňa po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre uloženie druhu a výmery trestu obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, teda na samej dolnej hranici, pričom zohľadnil aj jeho vyhlásenie o vine ako aj doterajšiu súdnu beztrestnosť. Uložený trest je už zo zákona nepodmienečný. Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, správne ho súd prvého stupňa pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložený trest je aj podľa názoru odvolacieho súdu trestom primeraným na nápravu a prevýchovu obžalovaného. Aj výrok o náhrade škody je v súlade so zákonom. Vzhľadom k tomu, že poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil v zmysle § 46 ods. 3 Tr. zák. do skončenia vyšetrovania. Správne ho súd prvého stupňa so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.