Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12P-7-2012.pdf
PDF · 104.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou JUDr. Zlaticou Javorovou vo veci starostlivosti súdu o mal. F., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matky C. nar. X.X.XXXX, bytom Y., a otca E., nar. XX.XX.XXXX., bytom V. zastúpeného advokátkou: JUDr. Radka Paulínyová, Štefánikova 23, Trnava, o návrhoch matky a otca maloletej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú F., nar. XX.X.XXXX, s účinnosťou od 22.8.2012, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný platiť na mal. F. výživné v sume 200 eur mesačne vopred vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky maloletej, počínajúc dňom 22.8.2012.
Otec je oprávnený sa s maloletou F. stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že maloletú si prevezme pred dverami bydliska matky a na rovnakom mieste v stanovený čas vráti matke. Obaja rodičia sú povinní vzájomne sa vopred informovať minimálne 48 hod. vopred o nemožnosti realizácie styku.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom zo dňa 21.8.2012, doručeným súdu 22.8.2012, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil prispievať na výživu maloletej sumou 300 eur s účinnosťou od podania návrhu. Konanie o tomto návrhu bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 12P/7/2012.
Otec sa návrhom zo dňa 22.8.2012, doručeným súdu 23.8.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, ďalej žiadal aby mu súd uložil prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne počnúc dňom 1.9.2012, zároveň navrhol konkrétnu úpravu styku otca s maloletou. Konanie o tomto návrhu bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 16P/58/2012.
Na pojednávaní dňa 28.9.2012 vo veci 12P/7/2012 súd uznesením vyhláseným na pojednávaní spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnm súde Trnava pod sp.zn. 12P/7/2012 a pod sp.zn. 16P/58/2012 s tým, že spojené veci budú ďalej vedené pod sp. zn. 12P/7/2012.
Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, nižšie označenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Matka vo výpovedi uviedla, že je slobodná, v spoločnej domácnosti s otcom maloletej nežije od júla 2010, každý z nich žije u svojich rodičov, matka žije u svojich rodičov v 4-izbovom byte, s rodičmi, maloletou a s jej 2 slobodnými bratmi, hospodári sama a prispieva matke na nájom a elektrinu 100 eur mesačne. S otcom maloletej neboli nikdy manželia, maloletá sa narodila z ich druhovského pomeru. Od januára 2012 jej na základe ich dohody otec platil 300 eur mesačne na výživu maloletej a od augusta 2012 jej platí po 200 eur mesačne, takto sa rozhodol sám, bez jej súhlasu (v auguste 2012 jej dal 100 eur, preto podala návrh, v septembri 2012 jej doplatil 100 eur za august 2012 a dal jej iba 200 eur na september 2012, v októbri 2012 jej poslal 200 eur). Obaja rodičia matky maloletej pracujú a preto jej nemôžu pomôcť, keď je mal. chorá, teraz bola maloletá chorá, matka s ňou bola mesiac doma, nedarí sa jej nájsť si zamestnanie, hoci od 15.7.2012 je evidovaná na úrade práce (bola vyradená len na jeden deň, keďže príjem z brigády presiahol stanovený limit, zaradili ju však hneď naspäť), podporu nepoberá, nevznikol jej nárok, na sociálne dávky tiež nemá nárok, pretože tie sú až od 25 rokov, do júla 2012 poberala rodičovský príspevok 194,70 eur mesačne, odvtedy je jej jediným príjmom prídavok na dieťa. Má len príležitostné príjmy z brigád, maximálne 200 eur mesačne, z ktorých platí svoje potreby, je nemajetná, nemá iné deti, ona aj mal. majú bežné výdavky. Maloletú má veľmi rada, je silne na ňu citovo naviazaná, preto žiadala o zverenie maolotej do jej osobnej starostlivosti, chcela ju aj zastupovať a spravovať jej majetok. Od 1.9.2012 začala mal. chodiť do škôlky, výdavky v súvislosti so škôlkou zdokladovala, ide o sumu približne 44 eur mesačne + ročný príspevok 50 eur do fondu RZ, 2 eurá na pitný režim, platí mal. poistku 20 eur mesačne, tento mesiac dala za lieky 40 eur, kupovala probiotiká, sirup proti kašľu, sprej do nosa, smectu proti hnačke, rehydratačný produkt. Matka uviedla, že dlhy otca sú 1328,88 eur.
Otec vo výpovedi uviedol, že je slobodný, so zverením maloletej matke súhlasil, nemal výhrady voči jej starostlivosti o maloletú, o jeho styku s mal. sa dohodli. Je zdravý, pracuje, za rok 2011 mal základ dane 4748,71 eur. V tomto roku mu vychádza priemerný mesačný príjem na 1367,92 eur netto. Je živnostník a iné príjmy ako sú uvedené v daňovom priznaní nemá, je nemajetný, vlastní 20 ročné auto, žije v rodinnom dome starých rodičov, so starými rodičmi, rodičmi a s dvomi súrodencami. Prispieva rodičom na domácnosť a energie 150 eur mesačne. Prispieva otcovi na úver 100 eur mesačne, keďže mu dal peniaze na auto. Má bežné výdavky, mal dlhy v Sociálnej poisťovni, takže exekútor mu strhol peniaze z účtu a preto znížil výživné v auguste 2012, poslal matke všetko čo mu zostalo, t.j. 100 eur, ešte mu zostáva dlh na zdravotnom poistení vo výške 1234 eur, ktorý spláca tak ako mu to vyjde. Má dlh u kamaráta 700 eur, tieto peniaze si požičal, keď mu ich exekútor nečakane stiahol z účtu. Musí pomáhať rodičom, otec má Parkinsonovu chorobu a babku vozí k lekárovi do Bratislavy. Nezostávajú mu peniaze na úrazové poistenie, prispieva 10 eur mesačne na poistku domu st.rodičov. Predkladložil čestné prehlásenie jeho účtovníčky o jeho príjme v tomto roku.
Kolízny opatrovník maloletej uviedol, že v časti o zverení do osobnej starostlivosti a o tom kto bude mal. zastupovať a spravovať jej majetok a o styku otca s mal. sa rodičia dohodli, kolízny opatrovník preto súhlasil s dohodou rodičov a v otázke výživného navrhol prihliadať na záujmy maloletej a schopnosti a možnosti oboch rodičov.
Lustráciou v Sociálnej poisťovni za posledný rok bolo zistené, že ani jeden z rodičov nie je vedený ako zamestnanec v Sociálnej poisťovni.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ( ďalej len „ÚPSVaR Trnava“) zo dňa 17.9.2012 vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa od 1.7.2009, t.č. v sume 22,54 eur mesačnea nepoberá príspevok na starostlivosť o dieťa ani rodičovský príspevok.
Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 7.1.2011 vystaveného Obvodným úradom Trnava vyplýva, že otec má živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti - zváracích prác od 5.1.2011.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2011 daňovníka - otca, zo dňa 28.3.2012 vyplýva, že základ dane bol 4.748,71 eur a z daňového priznania vyplýva to isté.
Zo správy sociálnej poisťovne - Trnava zo dňa 14.9.2012 vyplýva, že rodičia neboli poberateľmi žiadnych dávok sociálneho poistenia od 1.8.2011.
Z čestného prehlásenia účtovníčky E. zo dňa 22.10.2012 vyplýva, že fakturácia za rok 2011 bola 16.415,14 eur a priemerný mesačný príjem otca je 1.367,92 eur .
Z potvrdenia MŠ, Vajanského 3, Trnava z 19.9.2012 vyplýva, že výdavky maloletej v súvislosti s návštevou MŠ sú: 15 eur mesačne na prevádzku MŠ, 1,47 eur denne stravná jednotka, 50 eur ročne príspevok do fondu RZ, 2 eurá ročne príspevok na pitný režim.
Z rozhodnutia Mesta Trnava z 29.3.2012 č. RZ/6/2012/13 vyplýva, že maloletá bola prijatá na celodennú formu výchovy od 1.9.2012 do MŠ, Vajanského 3, Trnava.
Z bankového výpisu z účtu matky vo Y. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že otec jej 13.1.2012 poukázal sumu 300 eur ako výživné, rovnaká suma ako výživné bola pripísaná na uvedený účet podľa predložených bankových výpisov aj v období 2/2012-7/2012, v auguste 2012 už len suma 100 eur.
Z rodného listu vystaveného 15.7.2009 Mestom Trnava vyplýva, že rodičmi mal. F., nar. XX.X.XXXX sú C., nar. X.X.XXXX a E. nar. XX.XX.XXXX.
Z potvrdenia ÚPSVaR Trnava zo dňa 12.9.2012 vyplýva, že matka poberala od 1.1.2011 do 31.7.2012 rodičovský príspevok, od 1.1.2012 v sume 194,70 eur.
Z potvrdenia ÚPSVaR Trnava zo dňa 12.9.2012 vyplýva, že matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie d 15.7.2012 a evidencia trvá.
Z poistky č. XXXXXXXXXX D. zo dňa 7.3.2011 vyplýva, že matka maloletej ako poistník i poistený, sa poistila poistnou zmluvou Dynamic Flexi, so začiatkom poistenia 1.3.2011, v rámci ktorého uzatvorila aj úrazové poistenie detí (1), oprávnenou osobou v prípade smrti poisteného je maloletá.
Podľa § 36 ods. 1/ Zák. o rodine: Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1, 2/ Zák. o rodine:
(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1-5 /Zák. o rodine:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1/ Zák. o rodine: Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1/ Zák. o rodine:
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1/ Zák. o rodine: Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V predmetnej veci mal súd výsluchom rodičov maloletej a rodným listom maloletej za preukázané, že mal. F. sa narodila z druhovského pomeru jej rodičov, ktorý žili v spoločnej domácnosti do júla 2010, odvtedy spolu nežijú a nehospodária, maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá riadne vykonáva starostlivosť o maloletú, obaja rodičia i kolízny opatrovník súhlasili s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok a rodičia sa dohodli aj na úprave styku otca s maloletou tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok a upravil styk otca s maloletou tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zostalo rozhodnúť o výške výživného na maloletú, ktorá otázka bola spornou medzi rodičmi. Matka žiadala o určenie výživného na mal. od jej otca v sume 300 eur mesačne odo dňa podania návrhu t.j. od 22.8.2012 a otec žiadal určiť jeho výživné na mal. v sume 200 eur mesačne až od 1.9.2012.
U zákonných kritérií platí, že nimi sú na jednej strane odôvodnené potreby oprávneného a na strane druhej schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pri výživnom patriacom deťom od ich rodičov je oprávneným najmä dieťa (či už maloleté, alebo plnoleté, pokiaľ spĺňa požiadavku neschopnosti samo sa živiť podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine), okrem neho však spravidla treba vyhodnotiť aj faktor potrieb iných do úvahy prichádzajúcich osôb odkázaných výživou na potenciálneho poskytovateľa výživného (v predmetnej veci rodičia okrem maloletej nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti). V pozícii povinného sa v takomto prípade nachádzajú obaja rodičia dieťaťa (pokiaľ ich dieťa má), z tých však rozhodovanie o určení výživného súdom obvykle dopadá (pokiaľ nejde o prípad našim právnym poriadkom len nedávno výslovne zakotvenej možnosti tzv. striedavej výchovy) iba na rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, pretože len on je povinný nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti vyvažovať poskytovaním financií na úhradu potrieb dieťaťa (v predmetnej veci sa jedná o otca maloltej). U druhého rodiča je totiž určovanie výživného nadbytočné, ak tento je jednak sám povinný a aj nútený bezprostredne uspokojovať potreby dieťaťa žijúceho s ním v spoločnej domácnosti a popri tom vždy prinajmenšom čiastočne svoju vyživovaciu povinnosť vykrýva aj osobnou starostlivosťou o dieťa. Pri vyhodnocovaní schopností, možností a majetkových pomerov výživou povinnej osoby je potom zásadou vychádzanie z reálne zistených pomerov a teda aj obvyklé stanovenie výšky výživného úmerne takýmto pomerom. Opatrením v záujme ochrany záujmov dieťaťa je pritom uzákonenie tzv. minimálneho výživného bez ohľadu na reálne možnosti výživou povinného rodiča (úprava z ustanovenia § 62 ods. 3 Zák. o rodine). Možnosť zhora opísaného postupu (teda či už vychádzania z reálne dosahovaných možností a schopností výživou povinného rodiča alebo určenia minimálneho výživného bez ohľadu na takéto kritériá) je tu ale len vtedy, ak u výživou povinného nie je dôvod usudzovať na žiadne také počínanie, ktorého dôsledkom by bolo buď nevyužívanie jeho skutočného potenciálu (bez existencie preň ospravedlniteľného dôvodu) alebo vystavovanie sa ním majetkovým rizikám, ktoré s prihliadnutím k jeho situácii možno považovať za neprimerané. Ak totiž ide o niektorý z ostatných naznačených prípadov, vychádza sa z dosiahnuteľných pomerov povinného bez ohľadu na to, či ich tento aj reálne dosahuje (či presnejšie v skutočnosti navzdory tomu, že ich nedosahuje) a teda zároveň aj bez ohľadu na riziko vystavenia tým výživou povinného ustáleniu miery jeho vyživovacej povinnosti v rozsahu presahujúcom jeho aktuálne pomery.
Hoci podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo spätné určovanie výživného pre maloleté deti i za čas pred začatím konania (hoc aj tam len za obdobie nanajvýš troch rokov spätne odo dňa začatia konania) pravidlom, podľa dnešnej právnej úpravy (§ 77 ods. 1 Zák. o rodine) ide naopak iba o výnimku odôvodniteľnú len existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa (pre ktoré by bezvýhradné trvanie na určení výživného až od začatia konania bolo neodôvodniteľnou tvrdosťou).
Súd v predmetnej veci rozhodol o určení výživného na maloletú odo dňa podania návrhu na začatie konania (t. j. od 22.8.2012) a nie až od začiatku školského roka (t.j. od 1.9.2012) ako navrhoval otec maloletej, nakoľko zvýšené výdavky v súvislosti s potrebou zakúpiť maloletej nové oblečenie a obuv v súvislosti s jej nástupom do materskej škôlky, vznikli matke ešte pred samotný nástupom maloletej do škôlky. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že medzi návrhmi rodičov ohľadom stanovenia počiatku vyživovacej povinnosti je rozdiel iba 10 dní.
Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z reálne zistených pomerov výživou povinného rodiča - otca maloletej, nakoľko tento je živnostníkom, podal riadne daňové priznanie za rok 2011, nie je dôvod u neho usudzovať na žiadne také počínanie, ktorého dôsledkom by bolo buď nevyužívanie jeho skutočného potenciálu alebo vystavovanie sa ním neprimeraným majetkovým rizikám (keď dlhy na poistnom s prihliadnutím k rodinnej situácii otca a jeho postoju k plneniu vyživovacej povinnosti súd vyhodnotil.....) a preto súd považoval za primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov (vychádzal u otca z priemerného čistého mesačného príjmu 395,73 eur (základ dane za rok 2011 mal 4748,71:12 mesiacov=395,73 eur, potvrdenie účtovníčky zohľadňovalo iba príjmy otca bez zohľadnenia výdavkov) a u matky z priemerného čistého mesačného príjmu 200 eur (z brigád)), ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa (vo veku 3 rokov) výživné od otca na maloletú vo výške 200 eur mesačne, keď matka v prevažnej miere vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o dieťa, a ani jedného z rodičov neťaží žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné pracujúceho rodiča by sa malo pohybovať v rozpätí okolo 25% jeho priemerného čistého mesačného príjmu, avšak otec súhlasil s výživným 200 eur mesačne.
Súd má za to, že je v možnostiach otca mal. platiť výživné v sume 200 eur mesačne na maloletú bez ohrozenia jeho výživy, keď výživné vo vyššej - matkou navrhovanej výške by už jeho výživu ohrozilo (vzhľadom na zdokladovanú výšku jeho príjmov). Vzhľadom na vek maloletej a jej bežné potreby, aj bez prispenia zo strany matky, suma 200 eur mesačne od otca spolu s rodinnými prídavkami 22,54 eur mesačne pokryje podľa názoru súdu všetky jej momentálne potreby. Na základe uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd určil výživné od otca na maloletú v sume, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku. Otcovi nevznikol nedoplatok na výživnom vzhľadom na skutočnosť, že zaplatil výživné v mesiacoch august 2012, september 2012 a október 2012 vo výške, ktorá bola súdom určená týmto rozsudkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z. č. 233/1995 Z. z. v znení nesk. predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.