Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-179-2011.pdf
PDF · 85.88 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/179/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Stanislava Hájička v právnej veci žalobcu: L. S. P., a.s., so sídlom U. Q. X., H. XXX/X, IČO: XXXXXXXX, zast. Z.. B. R., advokátkou v C. C., H.. K. XX, proti žalovanej: S.. A. D., bytom H. Z. H. N., A. XXX/X, zast. A.. B. E., advokátkou v H. Z. nad N., Z. XX, o zaplatenie 306 089,85 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9Cb/7/2010-176 zo dňa 29. septembra 2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294,55 eur spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne A.. B. E., advokátky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 306 089,85 Kč s príslušenstvom a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 3 056,09 eur. Vychádzal zo zistenia, že žalovanú pohľadávku nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.03.2009 uzavretej so správcom konkurznej podstaty O., s.r.o., Predmetom postúpenia bola pohľadávka O. s.r.o. voči žalovanej vo výške 130 550,- Kč z faktúry č. 20050071 vystavenej dňa 16.10.2005, splatnej dňa 16.01.2006 vo výške 247 138,- Kč, z ktorej bolo uhradené 116 588, Kč a vo výške 175 539.- Kč z faktúry č. 20050082, vystavenej dňa 22.11.2005, splatnej 22.02.2006 vo výške 175 539,85 Kč, z ktorej bolo uhradené 14 923,15 Kč. Z dokazovania vykonaného oboznámením návrhu, výpisov z obchodného a živnostenského registra, kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2004, faktúry č. 20050071 a č. 20050082, výdajky č. zo skladu zo dňa 22.11.2005, Zmluvy o postúpení a financovaní pohľadávok zo dňa 13.06.2005, všeobecnými zmluvných podmienok ku zmluve o postúpení a financovaní pohľadávok, prílohy č. 2, 5, 6, 7, 8, 9 k tejto zmluve, zostavu oznámení o vrátených zálohách a zrušení postúpení pohľadávok, upomienky zo dňa 02.10.2006, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2009, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia k odporu, Dohody zo dňa 15.02.2006 uzatvorenej medzi odporkyňou a O., s.r.o. a výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne F. X. mal za preukázanú existenciu záväzkových vzťahov medzi spoločnosťou O., s.r.o. a žalovanou a to na základe kúpnych zmlúv uzavretých ústnou formou. Žalovaná nepoprela, že mala voči spoločnosti O., s.r.o. záväzok z faktúr č. 20050071 a č. 20050082 vo výške ich neuhradených zostatkov, avšak k zániku tohto záväzku došlo uzavretím dohody o urovnaní zo dňa 15.02.2006, ktorú za spoločnosť O., s.r.o. podpísala konateľka F. X.. Aj keď F. X., v konaní vypočutá ako svedkyňa, poprela uzavretie dohody o urovnaní, súd prvého stupňa konštatoval, že z obsahu ostatných listinných dôkazov nepochybne existencia takej dohody vyplývala. Poukázal nielen na skutočnosť, že dňa 15.02.2006 žalovaná ukončila podnikateľskú činnosť a aj nájom nebytových
priestorov a prakticky bez prerušenia začala dňom 15.02.2006 prevádzkovať podnikateľskú činnosť v tých nebytových priestoroch a s tým istým tovarom F. X., ale aj na obsah mailovej korešpondencie obsahujúci údaje totožné s tými, ktoré boli uvedené v dohode o urovnaní zo dňa 15.02.2006. Konkrétne z mailu N. M. (konateľa O., s.r.o.) zo dňa 17.03.2006 vyplynulo, že dohoda bola uzavretá; mail obsahuje rovnaké skutočnosti ako sú uvedené v dohode o urovnaní (vyplatenie dlhu B., odpustenie dlhu za predchádzajúci rok). Z mailu F. X. zo dňa 22.06.2006 vyplynulo, že za tovar mala odporkyňa dlhovať 66.603,- Sk, za veci pre ňu 24.604,- Sk, O., s.r.o., mal dlžiť odporkyni za Adriana 50.000,- Sk, za DPH 29.175,- Sk, za predavačku 13.000,- Sk, celkom mal teda doplatiť odporkyni 968,- Sk. O nejakom dlhu odporkyne v maile niet zmienky. Súd prvého stupňa vyhodnotil v nadväznosti na to ako nevieryhodnú výpoveď svedkyne F. X., ktorá uviedla, že O., s.r.o. žiadny záväzok voči B. E. neprevzala. O existencii tohto dlhu a jeho prevzatí svedčí totiž nielen tento mail, ale i mail N. M. zo dňa 17.03.2006. Vzhľadom na obsah uvedených listinných dôkazov súd prvého stupňa vyhodnotil výpoveď F. X., ktorá poprela existenciu dohody o urovnaní zo dňa 15.02.2006, ako nevieryhodnú. Vec právne posúdil podľa ust. § 524 ods. 1, 2 a § 529 ods. 1 zák. 40/1964 Sb. a vyvodil záver, že nakoľko v zmysle ust. § 529 ods. 1 zák. 40/1964 Sb. žalovanej i po postúpení pohľadávky na iný subjekt zostalo právo uplatniť si vo vzťahu k postupníkovi všetky námietky, ktoré by mohla uplatniť voči pôvodnému veriteľovi, a žalovaná predložením vyššie uvedených listinných dôkazov preukázala zánik svojho záväzku uzavretím dohody o urovnaní zo dňa 15.02.2006, žalobe nebolo možné vyhovieť, pretože v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu už záväzok žalovanej voči spoločnosti O., s.r.o. neexistoval. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 3 056,09 eur, z toho za súdny poplatok za odpor vo výške 707,520 eur a titulom trov právneho zastúpenia 2 348,59 eur.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, alebo aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v predmetnom spore pre posúdenie dôvodnosti žaloby je rozhodujúca skutočnosť, že žalovaná nepochybne prevzala tovar vyúčtovaný faktúrami č. 20050071 a č. 20050082, čo potvrdila na dodacom liste a naviac svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu uznala tým, že na úhradu faktúry č. 20050071 čiastočne plnila, a to na účet spoločnosti HP Finance s.r.o. ako postupníka. Súdu prvého stupňa vytýkal, že s touto okolnosťou sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Za neprijateľný považoval záver prvostupňového súdu o zániku záväzku žalovanej na základe dohody o urovnaní zo dňa 15.02.2006, a to jednak z dôvodu, že F. X. ako konateľka spoločnosti O., s.r.o. takúto dohodu nepodpísala, čomu nasvedčuje aj mailová komunikácia medzi konateľom O., s.r.o. a žalovanou resp. jej manželom po dátume 15.02.2006 a tiež z dôvodu, že dohoda o urovnaní zo dňa 15.02.2006 v znení predloženom žalovanou je nejasná, neurčitá, a teda pokiaľ by aj bola uzavretá, bola by absolútne neplatná podľa § 37 Obč. zák. Poukázal na skutočnosť, že z textu dohody nie je zrejmé, aké vzájomné práva medzi účastníkmi sporné alebo pochybné majú byť predmetom urovnania a nie je vyšpecifikovaná ani výška vzájomných pohľadávok, ktoré sa majú započítať. Pokiaľ si účastníci chcú medzi sebou urovnať všetky svoje práva, tieto musia nepochybným spôsobom vymedziť. Keďže k urovnaniu môže dôjsť len ohľadne tých práv a povinností, ktorými účastníci môžu disponovať, predmetom dohody o urovnaní nemohli byť pohľadávky spoločnosti O., s.r.o. postúpené na HP Finance s.r.o. Z ustanovenia § 515 Obč. zák. totiž vyplýva, že dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaciu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že tvrdenie žalobcu o neexistencii dohody o urovnaní je vykonštruované dodatočne, je účelové a právne neobstojí, pretože nielen z e-mailovej komunikácie predchádzajúcej dňu uzavretia dohody, ale aj z následnej komunikácie medzi ňou a konateľmi O., s.r.o. nepochybne vyplýva, že došlo k usporiadaniu práv a záväzkov a v rámci toho aj jej záväzku zo žalovaných faktúr. Aj keď F. X. vo svojej svedeckej výpovedi účelovo poprela podpísanie dohody o urovnaní zo dňa 15.02.2006, z jej výpovede vyplynulo, že pri ukončení podnikateľskej činnosti jej, žalovanej, a pri prebratí predajne s tovarom a zariadením konala v mene O., s.r.o., a to, že predajňu následne začala prevádzkovať ona osobne, bolo už vecou internej dohody medzi ňou a O., s.r.o. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že v tomto prípade je podstatné aj to, že spoločnosť O., s.r.o. vystavila sporné faktúry s rôznym dátumom vystavenia a splatnosti, a pokiaľ žalobca tvrdí, že ona uhradila faktúry ním predložené, toto tvrdenie nepreukázal. Uviedla, že
uhradila faktúry, ktoré mala vo svojom účtovníctve a tie vystavila spoločnosť O., s.r.o. s inými dátumami, ako predložil žalobca. Bez ohľadu na tieto okolnosti zdôraznila, že všetky jej záväzky za tovar dodaný spoločnosťou O., s.r.o. zanikli odovzdaním predajne aj s tovarom a zariadením tak, ako sa na tom zmluvné strany dohodli, čomu nasvedčuje aj e-mail konateľa O., s.r.o. N. M. zo dňa 17.03.2006, z ktorého vyplýva jednoznačné prehlásenie firmou O., s.r.o. o odpustení všetkých dlhov z roku 2005. Uviedla, že následná korešpondencia vedená medzi ňou a konateľom O., s.r.o. sa už netýkala pohľadávok z roku 2005. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti a dôkazy náležite vyhodnotil a vo veci správne rozhodol.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy riadne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu, že záväzok žalovanej z faktúr č. 20050071 a č. 20050082 zanikol urovnaním dňa 15.02.2006, teda skôr, než žalobca údajné pohľadávky z týchto faktúr nadobudol od správcu konkurznej podstaty O., s.r.o. zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2009.
Súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal s obsahom listinných dôkazov a svedeckej výpovede F. X. a správne ustálil, že medzi žalovanou a spoločnosťou O., s.r.o. došlo k zániku vzájomných záväzkov, čo vyplynulo nielen z písomnej dohody zo dňa 15.02.2006, ale aj z obsahu e-mailovej korešpondencie medzi stranami. Je potrebné zdôrazniť (a konštatoval to aj súd prvého stupňa), že nakoľko kúpna zmluva nebola platne uzavretá písomne, ale len ústnou formou, ani dohoda o urovnaní v zmysle § 585 Obč. zák. si pre jej platnosť nevyžadovala písomnú formu. K námietke žalobcu o tom, že predmetom dohody o urovnaní nemohli byť pohľadávky spoločnosti O., s.r.o. postúpené na HP Finance, s.r.o. odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 534 zák. 40/1964 Sb. Obč. zák. v znení platnom v čase uzavretia dohody o urovnaní. V zmysle tohto ustanovenia kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi však z toho priame právo nevznikne. Z obsahu dohody o urovnaní zo dňa 15.02.2006, ktorej platnosť žalobca relevantným spôsobom nespochybnil, vyplynulo, že v rámci urovnania záväzkov sa spoločnosť O., s.r.o. zaviazala splniť za žalovanú aj dlh voči spoločnosti HP Finance, s.r.o.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že všetky okolnosti, za ktorých došlo k 15.02.2006 k ukončeniu prevádzky žalovanou i obsah e-mailovej korešpondencie, najmä e-mailu N. M. zo dňa 17.03.2006 nasvedčuje existencii dohody o urovnaní, v rámci ktorej zanikli aj záväzky žalovanej z faktúr č. 20050071 a č. 20050082. Konateľ N. M. v e-maile z uvedeného dňa konštatuje odpustenie dlhov z roku 2005, čo nasvedčuje obsahu dohody zo dňa 15.02.2006 a výzva na zaplatenie sa týka úplne inej pohľadávky, nesúvisiacej so záväzkom sporných faktúr.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa s tvrdeniami a námietkami účastníkov dôsledne vysporiadal a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť, preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s tým že na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej žalovanej priznal náhradu trov vo výške 294,55 eur, spočívajúcich v odmene za právne služby advokátky, a to za 1 úkon 287,14 eur (písomné vyjadrenie k odvolaniu) + 7,41 eur paušálna náhrada podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.