Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Ek/3350/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOST, SE, T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, IČO: 04 355 211, zast.: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, Americká 2, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO:30 849 837, proti povinnému: Y. C., B.: XX.X.XXXX, T.. R. XXXX/XX, XXX XX T., o vymoženie 385 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom exekútorského úradu: Hviezdoslavovo námestie 204/4, 02901 Námestovo, IČO: 35 659 378, pod číslom XXEX XXXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.09.2021, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 385,00 Eur na základe exekučného titulu

- platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 12.07.2021 ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 04.08.2021 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 06.12.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom exekútorského úradu: Hviezdoslavovo námestie 204/4, 02901 Námestovo, IČO: 35 659 378 (ďalej len ako „súdny exekútor“). 3. Súdny exekútor dňa 12.09.2023 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol povinným súdu na vedomie doručené dňa 28.08.2023. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručený dňa 30.04.2022 jeho zverejnením v obchodnom vestníku, pričom povinný podal na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie až dňa 23.08.2023. 4. Povinný vo svojom obsahovo dlhom návrhu na zastavenie exekúcie na začiatok poukázal, že upovedomenie o začatí exekúcie mu nebolo doručené. Uviedol, že fyzickej osobe, ktorej sa upovedomenie v zmysle zákona doručuje do vlastných rúk, ho nemožno doručiť fikciou, a teda ako na to poukázal povinný, nemožno využiť „náhradné“ doručenie. Na doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sa viaže plynutie viacero lehôt, pričom nedoručením predmetného upovedomenia povinnému do vlastných rúk zo strany povereného exekútora má nasvedčovať tomu, že povinný nemohol riadne realizovať svoje práva. Podľa názoru povinného exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie v rozpore s a unijným právom, keďže exekučný titul, teda rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. V ďalšom povinný argumentujúc, že súd nepreskúmal zmluvu a neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj osobitné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnom smere rovnako poukázal, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. V zmluve tak majú absentovať jej povinné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon síce s ich absenciou nemá spájať neplatnosť takejto zmluvy, no postihuje ho bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Povinný na tomto mieste poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok sp. zn.: , ako aj rozhodnutie Okresného

súdu Žiaru nad Hronom sp. zn.: . Odkázal na upozornenie Národnej banky Slovenska, že činnosť spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, SE nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských a iných úverov a pôžičiek na území Slovenskej republiky. Pretože podľa názoru malo vyjsť najavo, že nárok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky, unijným právom a v rozpore s dobrými mravmi, dal do pozornosti súdu uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky . Bez akejkoľvek logickej súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.: , rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn.: , rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn.: spolu s ich vyčerpávajúcim odôvodnením. Ako účastníkovi konania malo byť povinnému postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Súd pôvodu mal nesprávne vec posúdiť, keď na prejednávanú vec neaplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a nezistil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky a vydal platobný rozkaz v rozpore s cit.: „... . ...“, podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Rovnako tak mal cit.: „...Navrhovateľ...“ použiť nekalé obchodné praktiky. Povinný ďalej uviedol, že súd je povinný vysporiadať sa s tým, že vydal platobný rozkaz v rozpore so zákonom a unijným právom, čo zapríčinil navrhovateľ, keď žiadal vymáhať plnenie bez právneho dôvodu a tiež tým, že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie platobného rozkazu, čo možno podľa jeho názoru považovať, že sa prieči dobrým mravom a poukázal na ustanovenie . Bez bližšieho zdôvodnenia roznako poukázal na ustanovenie . S poukazom na a 2 a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv povinný poukázal, že odňatím možnosti konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu cit.: „... , podľa súčasne platnej právnej úpravy - - priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.“ Záverom a s uvedením zákonných ustanovení o zastavení exekúcie súdom povinný uviedol, že súd žiada, aby exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby oprávnený nahradil trovy exekúcie. 5. Súdny exekútor vyzval oprávneného aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený poukazujúc na ustanovenie exekučného poriadku uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nemá oporu v zákone. Z tohto dôvodu žiadal súd o jeho zamietnutie ako nedôvodný. 6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov 8. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 13. Podľa Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. 14. Podľa o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí; pritom hlási údaje uvedené v až c), až i) a . Pri hlásení trvalého pobytu môže občan uviesť aj svoju národnosť a akademický titul. 15. Podľa o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, občan, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí, je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni, ktorá vedie údaje o jeho trvalom pobyte; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu, kam hodlá vycestovať, a deň začiatku pobytu v zahraničí, ktorý je zároveň dňom skončenia trvalého pobytu. 16. Podľa (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 17. Podľa , Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. 18. Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ako „ZoSU“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 19. Podľa ZoSU, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa , , až i), a . 20. Podľa ZoSU, v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 21. Podľa pís. g) ZoSU, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. 22. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Návrh na zastavenie exekúcie je akýmsi opravným prostriedkom proti návrhu na vykonanie exekúcie, resp. exekúcii ako takej, ktorý môže povinný podať i opakovane, avšak s rozličnými právnymi účinkami. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie () musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ide o normatívne vyjadrenie časového rámca možnej obrany povinného. Skúmanie časového rámca podania návrhu na zastavenie

exekúcie je tak nevyhnutným formálnym predpokladom rozhodnutia súdu vo veci. Inak povedané, ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Tým sa konštituuje princíp procesnej zodpovednosti za podaný návrh a koncentrácia konania samotná, systematický zaradená do ustanovení Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.04.2017. Procesná obrana povinného sa tak sústreďuje do určitých časových úsekov, v rámci ktorých je povinný oprávnený (a súčasne povinný) sa brániť, inak sa vystavuje nebezpečenstvu pre seba nepriaznivých právnych následkov. Prípadná procesná pasivita povinného v konaní tak pre neho nemôže priniesť priaznivé právne dôsledky. Práve naopak, ak sa povinný domáha určitých právnych následkov, musí tvrdenú skutočnosť preukázať a uplatniť ju v zákonom stanovenej lehote (lat. vigilantibus iura scripta sunt), inak ponesie nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného/nepreukázaného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti). 23. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 30.04.2022. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené, posledný deň na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, v zmysle citovaného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku pripadol na deň 16.05.2022. Vzhľadom k tomu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu až dňa 28.08.2023, súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene. Povinný teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnili svoje námietky včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinným odpustiť. Len na dôvažok súd uvedie, že na to, aby sa mohol procesný úkon považovať za uskutočnený v zákonnej lehote, v rámci ktorej je schopný vyvolať zákonom predpokladané právne následky, musí byť uskutočnený včas a riadne odovzdaný. Ako súd už vyššie načrtol, včas je úkon uskutočnený, ak je vykonaný v rámci plynutia zákonnej lehoty 15 - tich dní. 24. Súd sa ďalej zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí 15- dňovej lehoty (§ 61k ods.3 Exekučného poriadku). V danom prípade súd nevzhliadol žiadny takýto dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinní takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli a taktiež ani nepreukázali. V tomto bode však súd dodáva, že vzhľadom na argumenty povinným uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky , exekučný súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie, resp. posúdeniu prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom vydania exekučného titulu. 25. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie

dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 26. Vzhľadom na argumentáciu povinného sa súd v rozsahu preskúmavania návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaoberal posudzovaním formálnej vykonateľnosti exekučného titulu ako esenciálnej náležitosti každého exekučného titulu. Súdu z (jemu dostupného) registra, resp. zo spisového materiálu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn.: XXUp/XXXX/XXXX a z elektrickej doručenky zistil, že povinnému (žalovanému v pôvodnom konaní) bol platobný rozkaz, exekučný titul, doručený dňa 19.07.2021 listinne. Súd mal preto za preukázané, že exekučný titul bol povinnému skutočne doručený. 27. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými dôkazmi mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výrokoch exekučného titulu nesplnil. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 28. Jedným z argumentov povinného bolo (o.i.) nedoručenie upovedomenia o začatí exekúcie do vlastných rúk povinného. Súd v predmetnej veci poukazujúc na vyššie uvedené ustanovenia zákona o hlásení pobytu občanov a exekučného poriadku dáva povinnému do pozornosti, že súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 30.04.2022, a to postupom v zmysle § 61b odsek 3 Exekučného poriadku, t.j. uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. Tento zákonom aprobovaný spôsob doručenia upovedomenia o začatí exekúcie zabezpečuje rýchlosť a hospodárnosť exekučného konania. V prípade, ak bolo doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie neúspešné či už z dôvodu, že si ho povinný v odbernej lehote neprevzal, prípade že sa na adrese doručovania nenachádzal a zároveň uplynú 3 mesiace od bezvýslednosti takéhoto doručovania, pristúpi poverený súdny exekútor k doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie jeho zverejnením v obchodnom vestníku. Zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky stanovuje všeobecnú povinnosť občanov ohlasovať svoj trvalý pobyt a ich akékoľvek zmeny. Presné určenie trvalého pobytu občana je totiž rozhodujúce vo vzťahu k viacerým inštitútom právneho poriadku, o.i. doručovanie. V prípade, že si občan nesplní (túto) svoju zákonnú povinnosť, sám sa vystavuje nebezpečenstvu, že sa uplatnia príslušné ustanovenia zákonov o doručovaní „zjednodušeným“ spôsobom. Ohlasovanie zmien trvalého pobytu sa pritom nevzťahuje len na zmeny v rámci územia Slovenskej republiky, ale aj zahraničia. Ohlásenie pobytu občana v zahraničí môže mať taktiež pozitívny vplyv na ochranu niektorých jeho práv najmä v prípade, ak sa niektoré písomnosti považujú zo zákona za doručené bez ohľadu na skutočnosť, či boli prevzaté, resp. či sa o ich doručení adresát dozvedel. Ak by sme prijali argument povinného, že upovedomenie o začatí exekúcie nemožno doručiť spôsobom iným ako do vlastných rúk povinného, dospeli by sme do absurdných záverov, kedy samotná skutočnosť, keď občan, inak osoba povinná z exekučného titulu, si nesplní svoju povinnosť ohlásiť zmenu pobytu na území Slovenskej republiky či v zahraničí alebo sa doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie vyhýba, by bránila začatiu exekúcie samotnej. Tým by efektívne znemožnil vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom, teda výkonu exekúcie, čím by zároveň degradoval základne právo oprávneného na súdnu ochranu, kedy ten má právo sa práva nie len sa súde domáhať, no ho aj v určitej kvalite prostredníctvom výkonu rozhodnutia dostať. 29. Pokiaľ ide o argument povinného, že zmluva o úvere, ktorá bola podkladom vydania platobného rozkazu (exekučného titulu) a dôvodom vzniku zmluvného vzťahu medzi povinným a oprávneným, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, sa obmedzí súd len na krátke konštatovanie a síce, v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky podliehajú spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli podkladom priznania nároku v skrátenom, zrýchlenom upomínacom konaní, či vo všeobecnosti konaní o vydaní platobného rozkazu, v rámci ktorého mal žalovaný možnosť bránenia sa podaním odporu v 15- dňovej lehote, ex offo prieskumu pre posúdenie prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok v nich. Tieto zmluvy pritom podliehajú prieskumu ex ante, teda pred vydaním samotného poverenia na vykonanie exekúcie. Súd tak z úradnej povinnosti (opätovne) preskúma zmluvu, ktorá bol základom vzniku záväzku a priznania nároku platobným rozkazom. Ak teda tá ktorá zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom tie majú vplyv na vymáhaný nárok, návrh na vykonanie exekúcie súd zamietne, resp. zamietne v časti. Súd napriek vyššie uvedenému opätovne podrobil spotrebiteľskú zmluvu prieskumu (ex post) preštudovaním spisového materiálu súdu pôvodu. Opätovne však konštatuje, že tá neprijateľné zmluvné podmienky neobsahuje, resp. neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali vplyv na nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní. Súd na dôvažok uvádza, že uvedené nebude zdôvodňovať dlhosiahlym odôvodnením súdneho rozhodnutie práve z dôvodu absencie samotných neprijateľných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok v

zmluve. Totižto nemožno odôvodňovať skutočnosti, ktorých výskyt v prejednávanom prípade absentuje. Nemenej dôležitým je v predmetnej veci rovnako fakt, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepoukázal ani na jednu neprijateľnú podmienku, ktorá by mala vplyv na vymáhaný nárok, bola by inak nepriaznivá, či bola v rozpore so zákonom, na základe ktorého bola dojednaná. 30. Povinný argumentujúc prítomnosťou neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve poukázal (len) na nesprávnosť uvedenia RPMN v zmluve. Sám však pri uvedenom dodal, že jeho následkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť (spotrebiteľského úveru). Zákon jasne a zrozumiteľne stanovuje následky porušenia ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, čím je ich bezpoplatkovosť a bezúročosť. Absencia podmienok explicitne vymenovaných v zákone o spotrebiteľských úveroch, prípadne ich úprava v rozpore s jeho kogentnými ustanoveniami predstavuje postihnutie predmetného spotrebiteľského úveru bezúročnosťou a jeho bezpoplatkovosťou. Takto upravené či neupravené ustanovenia zmluvy však nezakladajú ich neprijateľnosť v zmysle ustanovenia prejavujúce sa v nerovnováhe práv a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Inými slovami, absencia esenciálnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa príslušných ustanovené zákona, prípadne ich uvedenie v rozpore so súdnou judikatúrou neznamená, že takáto spotrebiteľská zmluva obsahuje bez ďalšieho neprijateľné zmluvné podmienky. 31. Povinným namietané skutočnosti tak bezpochyby sú skutočnosťami, ktoré nielenže vznikli, resp. existovali v čase pred začatím exekučného konania, no ktoré zároveň mohol povinný v postavení spotrebiteľa v pôvodnom konaní namietať, prípadne sa aj úspešne brániť podaním odporu proti platobnému rozkazu, bol by býval postupoval s náležitou obozretnosťou. Nerovnováhu v právach a povinnostiach preto nemožno vyhodnocovať na základe (pre spotrebiteľa) nepriaznivého výsledku súdneho konania v rámci ktorého došlo k vydaniu exekučného titul, ktorý mohol byť teoreticky pre neho priaznivý ,prípadne podstatne iný, teda že rozsah práv, resp. rozsah oprávnenému priznanej pohľadávky by bol užší , bolo by bývalo rozhodnutie zásadne odlišné, in concreto napríklad vyhodnotením úveru ako bezúročného či bezpoplatkového. Nerovnováhu treba vnímať na úrovni zmluvných ustanovení, ktoré môžu zvýhodniť dodávateľa na úkor spotrebiteľa, priznať mu podľa zmluvy rozsah práv väčší, aký má podľa tých istých ustanovení spotrebiteľ. 32. V súvislosti s uvedeným (exekučný) súd dodáva, že ten spotrebiteľské zmluvy podrobuje prieskumu prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok ako takých, nehodnotí však hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu ani procesného postupu, ktorý viedol k jeho vydaniu. Tým je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať. Návrh na zastavenie exekúcie tak nepredstavuje opravný prostriedok proti exekučnému titulu, je „len“ prostriedkom obrany proti vedeniu nedôvodnej exekúcie. Inak povedané, povinný argumentujúc absenciou esenciálnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, či veľkosťou písma alebo nečitateľnosťou zmluvných podmienok a všeobecných obchodných podmienok neobstojí. Súd opätovne konštatuje, že ide o argumenty, ktoré povinný mohol a mal uplatniť v pôvodnom konaní, teda v konaní, v rámci ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu samotného podaním opravného prostriedku, resp. odporu. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Súd taktiež uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Ako súd už na tomto mieste poznamenal, návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný tak vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda v konaní, počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule, prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 33. Záverom súd dodáva a nedovolí si opomenúť skutočnosť, že pri vyhodnocovaní a posudzovaní neprijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv treba pristupovať striezlivo a racionálne. Súd pritom

má namysli, že zmyslom a účelom posudzovania prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách má zabezpečiť a docieliť (práve) rovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nie favorizovanie spotrebiteľa na úkor základných princípov právneho štátu, ako je princíp rovnosti zbraní, práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu a vytvoriť tým systém, v ktorom je postavenie jedného subjektu „rovnejšie“ , ako toho druhého. Rovnako dodáva, že súčasťou práva na súdnu ochranu nie je právo na vydanie rozhodnutia priaznivého pre osobu domáhajúcej sa jeho ochrany. Osobný záujem dotknutej osoby na výsledku súdneho konania, resp. vydaní rozhodnutia súdom podľa (konkrétnych predstáv) dotknutej osoby nemá pre súd prakticky význam. Vychádzajúc z tejto paradigmy teda vydanie rozhodnutia v rozpore predstavami dotknutej osoby automaticky nezakladá porušenie práva na súdnu ochranu. 34. Vzhľadom na vyššie súd uzatvára, že tvrdenia povinného nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tie mali byť uplatnené už v základnom konaní, t.j. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný a v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ho zamietol. 35. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinných uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinných na zastavenie exekúcie. 36. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 38. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 39. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.

40. Podľa , za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 41. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených

trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 42. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi

- povinnému, ktorý úspech nemal. 43. Základným predpokladom na priznanie trov dotknutému subjektu je práve jeho zastúpenie advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý túto činnosť vykonáva ako slobodné povolanie či predmet svojej podnikateľskej činnosti. Je to práve výkon takejto činnosti - za odmenu (peniaze), ktorý je predurčujúci a nevyhnutný pre vynesenie výroku súdu o priznaní náhrady trov úspešnému subjektu, ktoré musel, či sa rozhodol vynaložiť na uplatnenie alebo bránenie práva. Inými slovami, súd trovy dotknutej strane prizná, ak boli uplatnené, boli uplatnené dôvodne, teda za zastupovanie advokátom, boli účelne vynaložené a konkrétna strana bola v konaní (aspoň čiastočne) úspešná. Súd v predmetnej veci poukazuje, že povinný nielenže nebol v exekučnom konaní v rozsahu bránenia sa proti exekúcii návrhom na zastavenie exekúcie úspešný, no nebol ani len zastúpený advokátom. Z uvedeného dôvodu súd nemôže povinnému trovy priznať. Zjednodušene povedané totiž povinnému v konaní žiadne trovy nevznikli v súvislosti s bránením svojho práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.