Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-226-2009.pdf
PDF · 140.4 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/226/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: Ľ. X., B.. XX.X.XXXX, X. P. U., O. XXX, zastúpenej: Mgr.Radoslav Hodor, advokát, so sídlom v Košiciach, Hlavná 77 proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému: JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát, so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, v konaní o určenie, že zrušenie poistnej zmluvy je neplatné, že poistná zmluva je platná a poistný vzťah naďalej trvá, takto
rozhodol:
U r č u j e , že zrušenie poistnej zmluvy ÚDP-K č. 5091100013 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 17.11.1998 ku dňu 16.5.2008 na základe oznámenia odporcu zo dňa 23.6.2008, je neplatné.
U r č u j e , že poistná zmluva ÚDP-K č. 5091100013 uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 17.11.1998 je platná a poistný vzťah z nej naďalej trvá.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 5.11.2009 domáhala, aby súd určil, že zrušenie poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 17.11.1988 ku dňu 16.5.2008 na základe oznámenia odporcu zo dňa 23.6.2008 je neplatné, ďalej, aby určil, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 17.11.1998 je platná a že poistný vzťah z uvedenej poistnej zmluvy naďalej trvá. Zároveň sa domáhala aj náhrady trov konania.
Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila skutočnosťami, že dňa 23.11.1998 uzavrela s odporcom ako poisťovateľom poistnú zmluvu č. ÚDP-K 5091100013, predmetom ktorej bolo poistenie pre prípad smrti a dožitia (životné poistenie), s tým, že začiatok poistenia bol dohodnutý na 17.11.1998 a koniec poistenia na deň 17.11.2013 (doba poistenia - 15 rokov). Navrhovateľka si svoje povinnosti z predmetnej zmluvy riadne plnila a do omeškania s platením poistného sa nedostala. V priebehu trvania poistného vzťahu jej odporca listom zo dňa 23.6.2008 označeným ako Oznámenie o zániku poistenia oznámil, že ku dňu 16.5.2008 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy, pretože odporca nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované. Navrhovateľka zastávala názor, že jednostranné ukončenie poistnej zmluvy zo strany odporcu sa neopiera o žiaden právny titul. Mala za to, že v danom prípade neexistuje žiadny platný právny dôvod zániku poistenia. Predmetnú žalobu podala z dôvodu neistoty, v nadväznosti na tento akt odporcu, keďže si nebola istá, že poistný vzťah naďalej trvá a teda, či môže v budúcnosti počítať s dojednaným poistným plnením (t.j. či je krytá poistením).
Odporca namietal právomoc súdu konať v predmetnej veci s poukazom na dohodu účastníkov konania ako zmluvných strán vyjadrenú v článku XV.Všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorých je v prípade sporov zmluvných strán založená právomoc rozhodcovského súdu a na základe uvedeného žiadal konanie zastaviť. Ďalej uviedol, že predmetný poistný vzťah eviduje ako obnovený, o čom mala svedčiť písomná komunikácia odporcu adresovaná navrhovateľke. Taktiež namietal, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.
Z písomnej poistnej zmluvy č. 5091100013, typ poistnej zmluvy ÚDP-K + úraz (č.l. 110 spisu) súd zistil, že navrhovateľka ako poistník, resp. poistený a odporca ako poisťovateľ uzavreli dňa 16.11.1998 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osoby navrhovateľky pre prípad smrti a prípad dožitia (životné poistenie). Začiatok poistenia bol dohodnutý na 17.11.1998 a koniec poistenia na 17.11.2013. Poistné plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté vo výške 50.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške 75.485,- Sk. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov. Navrhovateľka prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými poistnými podmienkami a Osobitnými podmienkami odporcu pre daný druh poistenia.
Z potvrdenia odporcu o uzavretí poistnej zmluvy (poistka) zo dňa 23.11.1998 (č.l. 4 spisu) súd zistil, že odporca potvrdil, že účastníci konania uzavreli predmetnú poistnú zmluvu, s takými zmluvnými podmienkami, ako boli dohodnuté v poistnej zmluve.
Z listu odporcu zo dňa 25.4.2008 (č.l. 7) označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu ÚDP-K súd zistil, že odporca navrhovateľke oznámil, že v dôsledku pokynu Národnej banky Slovenska je nútený prepočítať produkt ÚDP-K a zvýšiť poistné od počiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať poistné plnenie. V tejto súvislosti odporca zároveň navrhol odporkyni tri alternatívy ďalšieho riešenia poistného vzťahu a vyzval ju, aby sa k nim vyjadrila v lehote do 10.5.2008 zaslaním návratky, ktorá bola označená ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve (č.l. 8 spisu) a tvorila prílohu predmetného listu. Navrhovateľka mala na návratke vyznačiť jednu z troch ponúknutých alternatív.
Podľa alternatívy a/ navrhovateľka ako poistená mohla žiadať o ďalšie trvanie poistenia bez faktického navýšenia poistného, a teda, o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu, s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným a prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou, metódou a postupom určeným poisťovňou.
Podľa alternatívy b/ mohla navrhovateľka súhlasiť s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej Národnou bankou Slovenska s tým, že za týchto podmienok jej poistenie naďalej pokračuje.
Podľa alternatívy c/ poistený nesúhlasí s alternatívami a/ a b/ a po ukončení poistenia žiada o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS, najneskôr do 90 dní od 15.5.2008.
Odporca v závere uvedeného listu uviedol, že pokiaľ neobdrží na priloženej návratke do 10.5.2008 žiadnu reakciu zo strany navrhovateľky, bude poistenie zo strany poisťovne jednostranne zrušené k 15.5.2008 v zmysle alternatívy c/. Zároveň bude vypočítaná odkupná hodnota, ktorá bude poistenému poukázaná a poistenie sa tým skončí.
Z obsahu návratky, tvoriacej prílohu listu odporcu zo dňa 25.4.2008 (Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve) je zrejmé, že odporca do tejto vsunul text, v ktorom sa uvádza, že poistenie sa spravuje Všeobecnými poistnými podmienkami Prvej československej poisťovne Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007 v znení ich dodatku č. 1, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke, s tým, že poistník súhlasí, aby sa všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007, s tým, že tento súhlas je rozhodcovskou doložkou.
Navrhovateľka predmetnú návratku označenú ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve podpísala dňa 30.4.2008, pričom neoznačila žiadnu z ponúknutých alternatív. Odporcovi bola doručená dňa 14.5.2008. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z listinného dokladu (č.l. 308 spisu), ako aj zo zhodných vyjadrení účastníkov konania .
Z listov odporcu zo dňa 23.6.2008 označených ako 1./ Oznámenie o zániku poistenia a 2./ Oznámenie o zániku poistenia s výplatou odkupnej hodnoty (č.l. 9 a č.l. 10 spisu) súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľke, že od nej neobdržal voľbu medzi troma ponúknutými alternatívami, preto jej poistenie skončilo ku dňu 15.6.2008 s tým, že poistné udalosti, ktoré vzniknú po 00,00 hod. dňa 16.6.2008, už nie sú kryté poistením. Keďže ku dňu 16.5.2008 došlo na základe ustanovení Občianskeho zákonníka k zrušeniu poistnej zmluvy, poistenie zaniklo v zmysle článku XI ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, navrhovateľke vznikol nárok na výplatu odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f/ Občianskeho zákonníka vo výške 34.096,- Sk. V závere svojho listu odporca uviedol, že ak má navrhovateľka záujem o obnovenie poistenia, je potrebné, aby svoje rozhodnutie vyjadrila na priloženom stanovisku výberom alternatívy a/ alebo b/ najneskôr do 15.7.2008.
Z listu právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 19.5.2009 (č.l. 12 spisu) označeného ako Oznámenie o neuznaní zániku poistenia, súd zistil, že oznámenie odporcu o zániku poistenia zo dňa 23.6.2008 navrhovateľka pokladala za právne bezvýznamné, s tým, že poistná zmluva je naďalej platná a poistný vzťah naďalej trvá.
Z článku 7 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (ďalej len Všeobecné poistné podmienky) platných pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (č.l. 6 al. 114 spisu) vyplýva, že výška poistného sa určuje podľa sadzieb pre jednotlivé druhy poistení stanovených poisťovňou podľa kalkulačných zásad a jeho výška je uvedená v poistnej zmluve.
Z článku 3 bodu 8 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že v prvých dvoch mesiacoch od uzavretia zmluvy môže poisťovňa i poistník odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu.
Z článku 4 (Začiatok a koniec poistenia) bodu 2 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že poistenie dojednané na dobu určitú končí najneskôr uplynutím stanoveného počtu rokov (mesiacov), v deň a hodinu zhodnú so začiatkom poistenia, pokiaľ je tak dojednané v poistnej zmluve, inak o 00,00 hod. dňa dojednaného ako koniec poistenia.
Z článku 5 (Zánik poistenia) bodu 1 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že ak poisťovňa v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia plnenia.
Podľa článku 5 bodu 2 Všeobecných poistných podmienok, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela, vráti poistníkovi zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy.
Podľa článku 5 bodu 3 Všeobecných poistných podmienok, ak zanikne poistenie z iných dôvodov než sú uvedené v odsekoch 1 a 2, nie však preto, že poistnou udalosťou odpadol dôvod ďalšieho poistenia, je poisťovňa povinná vrátiť zostávajúcu časť poistného.
Podľa časti XV. (Rozhodcovské konanie) bodu 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Rapid life životnou poisťovňou, a.s., platných od 21.5.2007, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Podľa časti XVII. (Záverečné ustanovenia) bodu 1 Všeobecných poistných podmienok, platných od 21.5.2007, tieto všeobecné poistné podmienky sú všeobecne platné a účinné pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007. Na prv uzavreté poistné zmluvy sa tieto podmienky vzťahujú len na základe vzájomnej dohody poistníka a poisťovne.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že táto neakceptovala žiadnu z alternatív, ktoré jej odporca v priebehu poistného vzťahu ponúkal, smerujúcich k zmene pôvodne dojednaných podmienok zmluvných dojednaných alebo k zániku poistenia. Mala za to, že podmienky dohodnuté pri uzatváraní zmluvy by logicky mali platiť po celý čas trvania poistného vzťahu, pokiaľ by nedošlo k zmene poistnej zmluvy na základe vzájomnej dohody, k čomu však nedošlo. Čo sa týka listiny označenej ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, túto vyplnila a podpísala, avšak bez označenia ktorejkoľvek z ponúkaných alternatív a túto listinu ako návratku poslala odporcovi, čím chcela dať najavo, že návrh na uzavretie dohody o zmene pôvodnej poistnej zmluvy neprijíma. Po tom, čo jej odporca zaslal oznámenie o zániku poistného vzťahu, poslal jej aj finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu, ktoré však neprevzala, pretože so zánikom poistenia nesúhlasila. Ďalej uviedla, že po tom, čo jej bolo doručené oznámenie o zániku poistného vzťahu, od odporcu nedostala žiadne vyjadrenie, z ktorého by bolo jednoznačne zrejmé, že tento úkon odvoláva.
Z listu odporcu adresovaného navrhovateľke zo dňa 10.2.2010 súd zistil, že jej oznámil, že od 1.1.2010 platia nové Všeobecné poistné podmienky a zmenila sa aj výška poplatkov. Predpis poistného k 31.12.2008 bol vo výške 1.670,92 EUR, za rok 2009 nula EUR.
Z listu odporcu adresovaného navrhovateľke zo dňa 3.3.2009 súd zistil, že jej oznámil, že dňom 1.1.2009 došlo k zmene obchodného mena poisťovne.
Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä: a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy, b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c/ poistnú dobu, d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení poistenia.
Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa ust. § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
Podľa ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
Podľa ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho uplynutím.
Podľa ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa ods. 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.
Podľa ust. § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy.
Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v ust. § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto skutočnosť zistil; inak právo zanikne.
Podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.
Podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Podľa ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.
Podľa ust. § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.
Podľa ust. § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.
Podľa ust. § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.
Podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
Podľa ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V danom prípade sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu odporcu, ktorým jej oznámil zánik poistenia, určenia platnosti poistnej zmluvy, ako aj určenia, že poistný vzťah, založený poistnou zmluvou, naďalej trvá. Svojou povahou sa teda jedná o určovaciu žalobu.
Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. je, že navrhovateľ má na určení naliehavý právny záujem. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo právo navrhovateľa buď ohrozené, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. To znamená, že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah (právo) už existujúci ( alebo aspoň v dobe vydania rozhodnutia), alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený. Naliehavý právny záujem bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia.
Súd mal za to, že navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je totiž nepochybné, že za situácie, kedy sa odporca ako jedna zo zmluvných strán správa, akoby došlo k zániku poistného vzťahu, pretože to deklaroval doručením oznámenia o zániku poistného vzťahu odporkyni, v ktorom uviedol, že táto už nie je krytá poistením, ako aj vyplatením odkupnej hodnoty, je nesporne právom navrhovateľky ako druhej zmluvnej strany vedieť, či zmluvný vzťah naďalej trvá a teda, či je aj naďalej krytá poistením v prípade, ak by došlo k poistnej udalosti. Vzhľadom na obsah poistnej zmluvy a teda vzhľadom na dojednané zmluvné podmienky je tiež nesporné, že pokiaľ poistný vzťah založený poistnou zmluvou naďalej trvá a v čase podania návrhu na začatie konania ( ani v čase rozhodovania) ešte nenastala poistná udalosť zakladajúca právo navrhovateľky na poistné plnenie, navrhovateľka sa nemohla domáhať priamo plnenia.
V danom prípade bolo medzi účastníkmi konania nesporné a vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka ako poistník ( poistenec ) a odporca ako poisťovateľ dňa 16.11.1998 uzavreli v písomnej forme poistnú zmluvu UDP-K č. 5091100013. Predmetom tejto poistnej zmluvy je poistenie osoby navrhovateľky pre prípad poistných udalostí - smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 17.11.1998 a koniec poistenia na 17.11.2013 (poistná doba 15 rokov). Dohodnutá bola aj výška poistného, ako aj výška poistného plnenia pre jednotlivé typy poistných udalostí predpokladaných zmluvou. Súd mal za to, že predmetná poistná zmluva bola uzavretá platne, v súlade s ust. § 788 Občianskeho zákonníka Jej neoddeliteľnú súčasť v zmysle ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvorili Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, platné od 1.6.1995. Navrhovateľ v poistnej zmluve vyhlásil, že s týmito podmienkami bol oboznámený pred uzavretím zmluvy. Účastníci konania sa v poistnej zmluve zároveň dohodli, že v zmysle ust. § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie môže vypovedať každá zo zmluvných strán do dvoch mesiacov po uzavretí zmluvy s 8 dennou výpovednou lehotou; inak môže poistenie vypovedať iba poistený, najneskôr 6 týždňov pred koncom každého poistného obdobia.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že počas trvania predmetného poistno-právneho vzťahu odporca zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa zaviazal, pretože reálne inkasované poistné je nižšie, ako by podľa poistno-matematických metód a postupov malo byť; k tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Uvedenú situáciu vo vzťahu k svojim klientom, vrátane navrhovateľky, riešil zaslaním listu zo dňa 25.4.2008 označeným ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K, ktorým ju vyzval na vyjadrenie svojho stanoviska, pričom jej ponúkol 3 alternatívy riešenia ďalšieho trvania poistného vzťahu, s tým, že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadrí a niektorú z alternatív si nezvolí, odporca ako poisťovateľ jednostranne ukončí poistenie podľa alternatívy c/ a navrhovateľke poukáže finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia vo výške ním určenej.
Súd mal ďalej nesporne za preukázané, že navrhovateľka doručila odporcovi návratku k uvedenému listu (označenú ako Stanovisko k zvýšeniu poistného) dňa 14.5.2008, pričom neoznačila ani jednu z ponúknutých alternatív riešenia poistného vzťahu. Následne, dňa 28.7.2008, bol navrhovateľke doručený list odporcu označený ako Oznámenie o zániku poistenia, ktorým jej oznámil, že jej poistenie ku dňu 15.6.2008 zaniká. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 19.5.2009 odporcovi oznámila, že so zánikom poistenia nesúhlasí.
Vzhľadom na predmet konania sa súd primárne zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo k zániku záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania uzavretím poistnej zmluvy.
Zákon rozoznáva osobitné a všeobecné dôvody zániku zmluvy. Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 788 a nasl. upravujúcich poistnú zmluvu. Ako to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Občianskeho zákonníka (4. oddiel upravujúci zánik poistenia), poistenie môže zaniknúť nasledovne: 1. výpoveďou ( § 800 ), 2. nezaplatením poistného ( § 801 ), 3. odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy ( § 802 ods.1 ) alebo 4. odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa ( § 802 ods.2 ).
Z ust. § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede ( pre možnosť dania ktorej zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy) nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované.
Výpoveď v zmysle ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade poistenia s dojednaným bežným poistným v danom prípade neprichádza do úvahy vôbec, pretože v danom prípade sa jedná o poistenie osoby navrhovateľky (tzv.životné poistenie). Ako to vyplýva z ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zákon totiž vylučuje možnosť výpovede poistenia zo strany poistiteľa pri poistení osôb (s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, čo však nie je tento prípad). Zákaz výpovede poistenia zo strany poistiteľa je totiž daná rezervotvornou povahou tohto druhu poistenia, v ktorom platí podmienená návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých poisteným poistiteľovi po dobu trvania poistného vzťahu a zabezpečuje poistenému istotu, že jednostranným úkonom poistiteľa nepríde o dohodnuté plnenie. Ide o kogentné ustanovenie zákona.
V danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia § 801 Občianskeho zákonníka, čo napokon v konaní ani nebolo tvrdené.
Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistná zmluva môže zaniknúť aj v dôsledku odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu poistiteľa. Toto právo poistiteľovi patrí len v prípade, ak by zo strany navrhovateľky ako poistenej došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v ust. § 793 Občianskeho zákonníka (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). V danom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru, že by k zániku poistného vzťahu došlo odstúpením z dôvodu vedomého porušenia povinností navrhovateľky uvedených v ust. § 793 Občianskeho zákonníka. Uvedené netvrdil ani sám odporca.
Podľa ust. § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka poistenie zaniká aj odmietnutím poistného plnenia. Takéto právo zákon priznáva poisťovateľovi v prípade, ak sa až po poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná. Súd konštatoval, že v danej veci sa nejedná ani o tento prípad zániku poistenia. Uvedené netvrdil ani sám odporca a napokon, v danom prípade (zatiaľ) ani nedošlo k žiadnej poistnej udalosti, ktorá by zakladala právo navrhovateľky na poskytnutie poistného plnenia.
Keďže k zániku poistenia na základe vyššie uvedených osobitných skutočností nedošlo, súd sa zaoberal aj všeobecnými dôvodmi zániku záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sú upravené v ust. § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka v VIII.časti (Záväzkové právo), I.hlave (Všeobecné ustanovenia).
Občiansky zákonník rozoznáva niekoľko spôsobov - dôvodov zániku záväzkovo-právneho vzťahu. Vzhľadom na povahu úkonu odporcu - Oznámenia o zániku poistenia súd skúmal, či tento úkon predstavuje niektorý zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia záväzkovo-právneho vzťahu, pričom sa zameral jednak na jednostranné, ale aj dvojstranné právne úkony, smerujúce k zániku právnych vzťahov, ako aj na právnu skutočnosť, ktorou je nemožnosť plnenia, ktorá taktiež spôsobuje zánik právnych vzťahov.
V ust. § 497 Občianskeho zákonníka je zakotvená možnosť zrušenia zmluvy odstúpením od nej, v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti oboch zmluvných strán odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, ale len v lehote prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy. V danom prípade je zrejmé, že k odstúpeniu od zmluvy v dohodnutej lehote nedošlo.
V konaní taktiež nebolo preukázané ani tvrdené, že by účastníci konania v zmysle ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavreli dohodu o tom, že ich doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom ( tzv.privatívna novácia ). O takúto dohodu by sa mohlo jednať v prípade, že by navrhovateľka akceptovala alternatívne riešenia ponúknuté navrhovateľom pod písm. a/ a b/.
Súd ďalej konštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa strany môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok (tzv. dissolúcia ).
Zrušenie záväzku v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa však môže uskutočniť len na základe dohody zmluvných strán a teda, nie jednostranným právnym úkonom jednej zo zmluvných strán. Druhá zmluvná strana totiž môže mať podstatný záujem na trvaní a splnení záväzku. Dohoda o zrušení zmluvy je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán smerujúci k zániku zmluvy. Záväzok zaniká prijatím návrhu na jeho zrušenie druhou zmluvnou stranou, tzv. akceptáciou ( ust. § 43c v spojení s ust. § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka ).
Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, v súlade s ust. § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka musí byť aj dohoda o zrušení záväzku uzavretá v písomnej forme. Uvedený záver je umocnený aj dikciou ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia je vždy potrebná písomná forma (pokiaľ zákon alebo poistné podmienky neustanovujú inak).
V danom prípade je zrejmé, že odporca učinil prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy (ofertu) a to listom zo dňa 22.4.2008, ktorým v rámci ponúknutých alternatív riešenia poistného vzťahu navrhovateľke navrhol aj zrušenie poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty poistenia (alternatíva c/).
Podľa ust. § 43c ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh doručený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
Podľa ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka návrh odporcu na zrušenie zmluvy neakceptovala. Svedčí o tom návratka označená ako Stanovisko k zvýšeniu poistného, v ktorej mala navrhovateľka označiť niektorú z ponúknutých alternatív (vrátane návrhu na zrušenie poistnej zmluvy). Navrhovateľka žiadnu alternatívu neoznačila. Ako uviedla, učinila tak z dôvodu, že trvala na pôvodnej zmluve a splnení tých podmienok, ktoré boli pôvodne v zmluve dohodnuté. Už vôbec nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, že nevyznačením niektorej z ponúknutých alternatív navrhovateľka vlastne konkludentne akceptovala návrh odporcu na zrušenie poistenia. Okrem toho, že konkludentný prejav nemá v poistných vzťahoch žiadnu relevanciu, pretože podľa ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka je pre platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia (vrátane dohody o zrušení poistnej zmluvy resp.o zániku poistenia) potrebná písomná forma, takýto postup nemá žiadnu oporu v zákone a vo svojej podstate predstavuje akýsi svojvoľný nátlak jednej zo zmluvných strán na druhú zmluvnú stranu.
K zániku právneho vzťahu môže dôjsť aj v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle ust. § 575 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dôvody v osobe dlžníka (napríklad jeho platobná neschopnosť), záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť; inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia záväzku.
Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné aj pre kohokoľvek iného, nielen pre osobu dlžníka, záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti).
Subjektívna nemožnosť (úplne z dôvodov na strane dlžníka) spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných situáciách (napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej povahy). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok zánik záväzku (porovnaj § 575 ods. 2 Obč. zák.). Okrem faktickej (fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia.
Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Pre nemožnosť plnenia sotva prichádza do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie alebo iné plnenie vecí druhovo určených. Naproti tomu, záväzok vydať konkrétnu, individuálne určenú vec, zaniká skazou veci.
Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Vodítko pre rozlíšenie plnenia nemožného od plnenia obtiažneho, je obsiahnuté v ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že v danom prípade sa odporca poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie); nejde teda o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.
Skutočnosť, že odporca až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výška poistného bola určená nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, vrátane otázky, kto zapríčinil uvedenú situáciu, ako aj, že odporca bol nútený túto situáciu riešiť so svojimi klientmi úpravou (zmenou) už uzavretých dotknutých poistných zmlúv, je pre posúdenie predmetnej veci irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne vrátane zmluvných podmienok, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Situácia, ktorá nastala v prípadoch poistných zmlúv s produktom UDP-K a na ktorú poistení nemali žiaden dosah, nijako sa na nej nepodieľali, nemôže byť na ujmu ich práv, vyplývajúcich z poistenia.
V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Objektívnu nemožnosť netvrdil ani odporca; naopak, tvrdil skôr existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia z dôvodov na jeho strane, ktoré možno charakterizovať ako tzv. hospodársku nemožnosť plnenia, pretože sám odporca tvrdil, že síce plnenie je objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska je natoľko obtiažne, že ho nemožno od neho spravodlivo vyžadovať, keďže výška dojednaného poistného nezodpovedá budúcemu poistnému plneniu, na ktoré sa odporca zaviazal. Ako už súd uviedol vyššie, z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že samotná hospodárska nemožnosť plnenia nemá za následok zánik záväzku, ktorého obsahom je peňažné plnenie. Samotné skutočnosti uvedené odporcom svedčia pre záver, že v danom prípade nejde o nemožné plnenie, ale len o obtiažne plnenie, pretože je zrejmé, že toto plnenie odporca môže uskutočniť, hoci za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku ust. § 575 Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, poistnou zmluvou alebo Všeobecnými poistnými podmienkami. Jednostranný právny úkon odporcu označený ako Oznámenie o zániku poistenia, na základe ktorého malo dôjsť k zrušeniu poistnej zmluvy, je teda v rozpore so zákonom. Jedná sa o nedovolený právny úkon, ktorý zákon postihuje absolútnou neplatnosťou, tak ako to vyplýva z ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto návrhu vyhovel a určil, že zrušenie poistnej zmluvy na základe tohto právneho úkonu je neplatné a keďže bolo nesporné, že poistná doba, dojednaná účastníkmi konania na 15 rokov v čase rozhodovania súdu ešte neskončila ( koniec poistného vzťahu bol dojednaný na 17.11.2013 ), súd tiež určil, že poistná zmluva je platná a poistný vzťah ňou založený naďalej trvá.
Súd sa zaoberal aj námietkou odporcu o nedostatku právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť. Odporca tvrdil, že v predmetnej veci je daná právomoc rozhodcovského súdu a to na základe dohody účastníkov konania o tzv. rozhodcovskej doložke, obsiahnutej v časti XV.Všeobecných poistných podmienok platných od 21.5.2007. Súd sa s námietkou nedostatku právomoci súdu nestotožnil.
Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu dňa 16.11.1998. Jej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie platné od 1.6.1995. Rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá ani v poistnej zmluve, ani v týchto Všeobecných poistných podmienkach. Odporca opak ani netvrdil. Odporca tvrdil, že navrhovateľka uzavrela s odporcom dohodu o rozhodcovskej doložke tým, že dňa 30.4.2008 podpísala návratku označenú ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, čím podľa jeho názoru vyjadrila súhlas s tým, aby sa všetky prípadné sporné nároky vysporiadali pred rozhodcovským súdom postupom podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007.
Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade bola uzavretá platná dohoda účastníkov konania o rozhodcovskej doložke, súd prihliadol na okolnosti tohto prípadu a vychádzal predovšetkým z logického usporiadania textu predmetnej listiny - návratky a z účelu, ktorý odporca jej zaslaním sledoval. Z textu predmetnej návratky ako aj jej označenia (Stanovisko k zvýšeniu poistného) je totiž zrejmé, že návratku odporca navrhovateľke zaslal preto, aby si vybrala niektorú z alternatív, ktoré jej ponúkol v súvislosti s riešením ďalšieho trvania poistného vzťahu, s tým, že novými Všeobecným poistnými podmienkami platnými od 21.5.2007, vrátane dohody o rozhodcovskej doložke, sa malo poistenie spravovať len v prípade, ak by akceptáciou niektorej z alternatív došlo k uzavretiu dohody o zmene poistnej zmluvy resp. k jej nahradeniu novou zmluvou. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, predmetnú návratku navrhovateľka vyplnila a odoslala odporcovi z dôvodu, aby mu dala najavo, že nesúhlasí ani s jednou z ponúknutých alternatív smerujúcich či už k zmene poistnej zmluvy (alternatíva a/ a b/), alebo k zániku poistenia (alternatíva c/). Je len prirodzené, že k zmene poistných podmienok, a teda, k zmene pôvodne dojednanej poistnej zmluvy môže dôjsť len na základe písomnej dohody medzi zmluvnými stranami; ako to vyplýva aj zo samotného obsahu predmetnej listiny, dôsledky návratky majú vplyv na výšku poistného, poistné plnenie, odkupnú hodnotu, kapitalizáciu, poistenie, jeho bonifikáciu a technickú úrokovú mieru. To všetko len za predpokladu, že poistený si zvolí niektorú z ponúknutých alternatív. Keďže navrhovateľka nevyznačila ani jednu z troch uvedených alternatív pokračovania v poistnom vzťahu, nemohlo dôjsť ani k dohode o zmene poistnej zmluvy, ani k prijatiu nových Všeobecných poistných podmienok, vrátane doložky o rozhodcovskom konaní. Ako to napokon vyplýva z časti XVII bodu 1 Všeobecných poistných podmienok platných od 21.5.2007, tieto podmienky sú platné a účinné len pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007, s tým, že na prv uzavreté poistné zmluvy sa vzťahujú len na základe vzájomnej dohody poistníka a poisťovne. V danom prípade je zrejmé, že poistná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá pred 21.5.2007 a platná dohoda účastníkov konania o tom, že tieto nové Všeobecné poistné podmienky sa majú vzťahovať aj na poistnú zmluvu zo dňa 16.11.1998, uzavretá nebola.
Bez ohľadu na vyššie uvedený záver a teda, že v danom prípade vôbec nedošlo k uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke, je v danej súvislosti opätovne potrebné poukázať na charakter poistnej zmluvy, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou ( § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka).
Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V danom prípade je z obsahu časti XV (Rozhodcovské konanie) Všeobecných poistných podmienok platných od 21.5.2007, obsahujúcej tzv.rozhodcovskú doložku, najmä z bodu 2. tejto časti zrejmé, že došlo k porušeniu smernicou ako aj zákonom sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľky ako poistenej (smernica Rady č.93/13 EHS zo dňa 5.4.21993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vyššie cit.ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka ). Odporca už
od počiatku v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky totiž sledoval to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie resp. zriadi sám odporca. Naviac, rozhodcovská doložka nachádzajúca sa vo Všeobecných poistných podmienkach, nemohla byť navrhovateľkou ako spotrebiteľom osobitne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných poistných podmienok. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke potom je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom; spotrebiteľ sa tak podpisom poistnej zmluvy (spolu so všeobecnými podmienkami, obsahom ktorých je takáto doložka), reálne vopred vzdáva práva na účinnú právnu obranu. Takúto zmluvnú podmienku potom nemožno charakterizovať inak, ako neprijateľnú a takúto neprijateľnú podmienku od jej počiatku zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods.5 Občianskeho zákonníka).
Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval že v danom prípade nebola uzavretá platná dohoda o rozhodcovskej doložke, preto je daná právomoc všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť.
V súlade s ust. § 151 ods.3 O.s.p. súd zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.