Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-361-2011.pdf
PDF · 81.72 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/361/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Alexandry Hanusovej, v právnej veci navrhovateľky: P.. X. S., bytom C., C. X, zast. Advokátskou kanceláriou Kucek, Havlík & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Račianska 61, proti odporcovi: Ú. E. B. K. Ú. S. N. C., Z. XX, C., IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6. júna 2011 č.k. 42C 86/2010-97, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 02.08.2009, ktorá jej bola daná odporcom podľa § 46 ods. 1 písm. c/ zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe náhrady mzdy. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka zastávala funkciu vedúceho zamestnanca vzhľadom na prechodné ustanovenie § 129 ods. 2 zák.č. 400/2009 Z.z., keď podľa právnych predpisov účinných do 31.10.2009 podľa zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe bola vymenovaná za predstavenú správy ochrany rastlín a životného prostredia. Poukázal na to, že zákonodarca v ustanoveniach § 47 písm. b/ a písm. c/ pri výpovediach, ktoré súvisia s organizačnými zmenami v služobnom úrade inak legislatívne upravil ponukovú povinnosť pre prípad, ak sa táto organizačná zmena dotkne štátneho zamestnanca a pre prípad, ak sa takáto organizačná zmena dotkne vedúceho zamestnanca. Pokiaľ O organizačnej zmene, ktorá sa týka štátneho zamestnanca má služobný úrad ponúknuť štátnemu zamestnancovi iné vhodné štátnozamestnanecké miesto (§ 47 písm. b/ zák.č. 400/2009 Z.z.), v prípade, keď sa organizačná zmena dotkne vedúceho zamestnanca podľa § 38 cit. zákona, ponuková povinnosť sa vzťahuje iba na štátne zamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu. Konštatoval, že v dôsledku organizačnej zmeny došlo rozhodnutím riaditeľky odporcu zo dňa 30.07.2010 k 02.08.2010 k zrušeniu správy ochrany rastlín a životného prostredia, kde navrhovateľka zastávala funkciu vedúceho zamestnanca a jej funkcia skončila na základe zákona podľa § 38 ods. 1 písm. a/ zák.č., a to zrušením organizačného úradu, ktorý riadila. Vyslovil názor, že v danom prípade sa ponuková povinnosť, splnenie ktorej predpokladom platnosti výpovede, viaže iba na štátnozamestnanecké miesta v tom istom odbore štátnej služby a tej istej funkcie, pričom navrhovateľka zastávala v čase dania jej výpovede funkciu štátny radca v odbore pôdohospodárstva. Pokiaľ teda navrhovateľka namietala, že jej neboli ponúknuté voľné pracovné miesta, a to funkcie odborný radca - fotoinšpektor, hlavný radca, všetko v odbore pôdohospodárstva, tak v zmysle § 47 písm. c/ zák.č. 400/2009 Z.z. mal za to, že odporca nemal povinnosť takéto miesta navrhovateľke ponúknuť ani v prípade, ak by boli voľné, nakoľko sa jedná síce o štátnozamestnanecké miesta v tom istom odbore štátnej služby (pôdohospodárstvo), ale jedná sa o iné
funkcie (§ 29), keď navrhovateľka zastávala funkciu štátneho radcu. Čo sa týka miesta dočasnej štátnej služby štátny radca - odbor pôdohospodárstvo, ktorú pôvodne zastávala P.. M., ktorá od 10.03.2010 čerpala materskú dovolenku, mal za preukázané, že na základe dohody o zmene štátnej služby zo dňa 10.03.2010 bol do jej funkcie vymenovaný podľa § 32 ods. 1 písm. e/ od 15.03.2010 na zastupovanie po dobu 6 mesiacov P.. Q. C.. Skúmal, či bolo ku dňu 02.08.2010, kedy bola daná navrhovateľke výpoveď, u odporcu voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii. Zistil, že na základe dohody o zmene služobnej zmluvy bolo miesto, ktoré pôvodne zastávala P.. M. obsadené P.. C., a to až do 15.09.2010, teda v čase dania výpovede toto miesto nepovažoval za voľné ako tvrdila navrhovateľka s odôvodnením, že P.. Q. C. zastával a zastupoval P.. M. i po 15.09.2010, čo považovala za protizákonné, ako aj ďalšie ustanovenie ďalšieho zástupcu počas trvania materskej dovolenky P.. M., keď podľa zákona o štátnej službe maximálna doba zastupovania je 6 mesiacov v zmysle § 36 ods. 5 zák.č. 400/2009 Z.z. Poukázal tiež na to, že je v právomoci vedúceho organizácie, v danom prípade vedúceho služobného úradu, ktorým je odporca, rozhodnúť o tom, kto v rámci zákona bude zastupovať dočasne neprítomného pracovníka. Mal za to, že aj keď by dĺžka trvania zastupovania P.. C. presiahla dátum 15.09.2010 a v rozpore s § 36 ods. 5 zák.č. 400/2009 Z.z. by zastupoval i dlhšiu dobu, je táto skutočnosť právne irelevantná pre posúdenie ponukovej povinnosti ku dňu 02.08.2010 a že zamestnávateľ je povinný ponúknuť iba tie štátnozamestnanecké miesta, ktoré sú voľné v čase dania výpovede. K existencii organizačnej zmeny ako i príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a zánikom štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky neboli vznášané žiadne námietky s výnimkou námietky navrhovateľky, že organizačný poriadok bol podpísaný až dňa 16.09.2010, uviedol, že dôležitým je rozhodnutie vedúceho organizácie o organizačnej zmene, ktoré bolo vykonané dňa 30.07.2010 s účinnosťou od 02.08.2010.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť dôvodiac tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnej interpretácie zákona o štátnej službe, nakoľko bolo potrebné skúmať ponukovú povinnosť iba vzhľadom na voľné pracovné miesta a nie na miesta, ktoré sú síce obsadené, ale kde by mohlo dôjsť k prehodnoteniu tohto obsadenia. Mala za to, že nakoľko zákon o štátnej službe predpokladá, že je možné obsadiť štátnozamestnanecké miesto po P.. M., ktorá bola vedúcou štátnou zamestnankyňou, na zastupovanie osobou na základe výberového konania, ide o voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré sa posudzuje ako voľné štátnozamestnanecké miesto vo vzťahu k nej, a preto bol odporca povinný jej toto miesto poskytnúť. Za štátnozamestnanecké miesto nepovažovala zastupovanie vedúceho zamestnanca v služobnom úrade podľa § 36 ods. 3 zákona o štátnej službe a pri zastupovaní zamestnanca podľa tohto ustanovenia zamestnanec zastupuje iného zamestnanca popri tom, že vykonáva štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste, na ktoré bol zaradený. Považovala miesto po zamestnancovi, ktorý je na materskej dovolenke, alebo na rodičovskej dovolenke, ktorá bezprostredne nadväzuje na materskú dovolenku, alebo na rodičovskú dovolenku, za stále voľné štátnozamestnanecké miesto. Zákon o štátnej službe podľa nej striktne rozlišuje inštitút štátnozamestnaneckého miesta v stálej alebo dočasnej službe a inštitút dočasného zastupovania podľa § 36 ods. 3 zákona o štátnej službe. Poukázala na ust. § 36 ods. 5 zákona o štátnej službe a na to, že odporca tým, že ponechal vo funkcii zastupujúceho štátneho zamestnanca P.. C. i po uplynutí zákonnej doby porušil zákonom stanovenú povinnosť zastupovania maximálne šesť po sebe nasledujúcich mesiacov a následne došlo k ustanoveniu ďalšieho zástupcu, v čom videla ďalšie porušenie zákona o štátnej odporcom. Mala za to, že odporca mal že po uplynutí šesťmesačnej doby zastupovania P.. C. postupovať v súlade s ust. § 20 a nasl. zákona o štátnej službe a uskutočniť na dané dočasne voľné štátnozamestnanecké miesto výberové konanie, resp. toto miesto obsadiť ňou ako odborne spôsobilou osobou bez nutnosti konania ďalšieho výberového konania. Bola toho názoru, že odporca porušil hmotnoprávnu podmienku jej zaradenia na výkon štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu, nakoľko mal takéto voľné štátnozamestnanecké miesto v čase dania jej výpovede a mohol ju naň zaradiť.
Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť s tým, že si splnil všetky podmienky platnosti výpovede danej navrhovateľke a nemal možnosť jej ponúknuť v čase dania jej výpovede voľné štátnozamestnanecké miesto zodpovedajúce pre vykonávanie jej funkcie a miesto P.. M. bolo obsadené.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Podľa § 38 ods. 1 písm. a/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci pracovník služobného úradu a podľa § 129 ods. 2 zákona navrhovateľka zastávala funkciu vedúceho zamestnanca, keď podľa právnych predpisov účinných do 31.10.2009 podľa zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe bola vymenovaná za predstavenú správy a ochrany rastlín a životného prostredia.
Podľa § 47 písm. c/ zákona o štátnej službe, môže dať služobný úrad štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 1 alebo ods. 3 písm. a/ alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca s skončila na základe zákona podľa § 38, nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak.
Navrhovateľka bola odo dňa 01.05.2008 poverená odporcom plniť úlohy predstaveného novovzniknutej organizačnej zložky K. X. Q. a T. S. a následne rozhodnutím služobného úradu zo dňa 01.10.2009 došlo u nej k zmene štátnozamestnaneckého pomeru, k vymenovaniu za predstaveného K. X. Q.P. prostredia od 01.10.2009. Bolo tiež preukázané, že v dôsledku organizačnej zmeny u odporcu došlo rozhodnutím riaditeľky ústavu zo dňa 30.07.2010 k zrušeniu K. X. Q. a T. S., kde navrhovateľka zastávala funkciu vedúceho zamestnanca, z ktorého dôvodu skončila jej funkcia v zmysle § 38 ods. 1 písm. a/ zákon o štátnej službe, a to zrušením organizačného útvaru, ktorý riadila. Keďže navrhovateľka zastávala v čase dania jej výpovede funkciu štátneho radcu -predstavenej K. X. Q. a T. S. v X. S., ponuková povinnosť odporcu bola viazaná len na štátnozamestnanecké miesta v tomto odbore a tej istej funkcie. Námietka navrhovateľky, že odporca jej neponúkol voľné pracovné miesta v odbore S. v iných funkciách, nebola dôvodná, pretože aj keby boli voľné, odporcovi táto povinnosť z ust. § 47 písm. c/ zákona o štátnej službe nevyplývala. Taktiež nebola dôvodná námietka navrhovateľky, že odporca jej bol povinný ponúknuť, resp. poskytnúť štátnozamestnanecké miesto po P.. M., ktorá bola vedúcou štátnou zamestnankyňou a ktorá od 10.03.2010 čerpala materskú dovolenku, pretože bolo preukázané, že toto miesto bolo obsadené P.. C. na základe Dohody o zmene služobnej zmluvy zo dňa 10.03.2010 a jeho vymenovaním na zastupovanie P.. M. z dôvodu jej odchodu na materskú dovolenku v zmysle § 36 ods. 3 písm. a/ zák.č. 400/2009 Z.z. od 15.03.2010 a šesťmesačná lehota v zmysle § 36 ods. 5 zákona na zastupovanie, na ktorú poukazovala, neuplynula ešte v čase dania jej výpovede a nie uplynutia výpovednej doby. Poukazovanie navrhovateľky na skutočnosť, že odporca ponechal zastupovanie P.. C. aj po uplynutí šiestich mesiacov, t.j. aj po 01.09.2010, a že došlo k ustanoveniu aj ďalšieho zástupcu, je v danom prípade právne irelevantné.
Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.