Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-273-2011.pdf
PDF · 78.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/273/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, pr. zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 9-C1 proti odporcovi: G. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. pobyt bezdomovca R. - D., toho času bytom E. 5, R., od XX.XX.XXXX bytom H. 6, R., o zaplatenie 50,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 50,50 Eur a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,59 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 28,26 Eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2009 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 50,50 Eur s príslušenstvom, nakoľko sa odporca na výzvu revízora dňa 28.07.2009 na linke MHD č. 2 nepreukázal platným cestovným lístkom.
Návrh na začatie konania spolu s poučením pre účastníka konania a výzvou na vyjadrenie bol odporcovi riadne doručený dňa 20.04.2012.
Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na dňa 24.10.2012, na ktoré sa však právny zástupca navrhovateľa, aj napriek tomu, že má doručenie predvolania riadne vykázané, nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd preto vec prejednal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazom predloženým navrhovateľom, a to Hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 28.07.2009 ako aj výsluchom odporcu, ktorý uviedol, že v tom čase cestoval do Vajnor nielen autom, ale aj MHD, pričom nevedel uviesť, v ktoré dni išiel autom a kedy MHD bez platného cestovného lístka, pričom si je vedomý, že uvedené nevie nijako preukázať, a preto je ochotný žalovanú istinu uhradiť. Má záujem svoje podlžnosti uhradiť, avšak ani napriek výzvam adresovaným právnemu zástupcovi navrhovateľa nevie v akej výške a čo presne má zaplatiť.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Dňa 28.07.2009 o 7,54 hod. cestoval odporca dopravným prostriedkom navrhovateľa linkou č. 2 - električkou a pri kontrole vykonávanej povereným revízorom sa nepreukázal platným cestovným lístkom.
Povinnosť zaplatiť cestovné ako aj úhradu v prípade, ak sa cestujúci nevie preukázať platným cestovným lístkom vyplýva zo zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v prípade autobusovej prepravy a zo zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach (ďalej len „zákon o doprave na dráhach“) v prípade železničnej, mestskej električkovej a trolejbusovej dopravy.
Podľa § 8 ods. 5 zákona o doprave na dráhach cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
Podľa § 8 ods. 6 zákona o doprave na dráhach je prirážka v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac sto násobok základného cestovného.
Podľa § 16 ods. 4 písm. a) a b) zákona o doprave na dráhach cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady; preukázať sa preukazom totožnosti označenej osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, ak sa počas prepravy nemôže preukázať platným prepravným dokladom a neuhradí cenu cestovného a prirážku k cestovnému na mieste.
Podľa bodu 3 čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného Dopravným podnikom Bratislava, a. s v zmysle zákona o doprave na dráhach je cestujúci, ktorý sa na vyzvanie revízora nemôže preukázať platným cestovným lístkom, povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav.
Keďže sa odporca na výzvu povereného revízora dňa 28.07.2009 na linke MHD č. 2 nepreukázal platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť cestovné v sume 0,50 Eur a úhradu vo výške sto násobku cestovného, t. j. 50,- Eur v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
S poukazom na výšku uplatnenej pohľadávky tunajší súd skonštatoval, že v súlade s ustanovením § 200ea ods. 1 OSP sa jedná o drobný spor.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,59 Eur a trov právneho zastúpenia - za jeden úkon právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 16,60 Eur + 1 x režijný paušál vo výške 6,95 Eur + 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia teda predstavujú sumu 28,26 Eur. O trovách právneho zastúpenia rozhodol súd s ohľadom na ustanovenie § 150 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Toto zákonné ustanovenie predstavuje moderačné právo súdu, v rámci ktorého zákonodarca ponechal súdom voľnosť úvahy, podmienenú patričným odôvodnením. Súd uplatnené trovy konania znížil o dva úkony právnej služby
- zaslanie Pokusu o zmier - výzva na zaplatenie a podanie na súd. Navrhovateľ jednak nepreukázal, kedy, kde a akou formou bola písomnosť odporcovi doručená a jednak ide o neúčelný, formálny a časovo nenáročný úkon, vyžadujúci minimálnu administratívnu prácu, a nie odborné právne vedomosti (druhovo identické písomné podania). Vypracovanie žaloby tiež vyžaduje len zmenu základných údajov
- označenie odporcu, dátum cestovania bez cestovného lístka. V návrhu navyše nebolo uvedené označenie dopravného prostriedku, čo z dôvodu posúdenia aplikácie právneho predpisu bolo potrebné zisťovať vlastným šetrením súdu. Z rozhodovacej činnosti súdu (§ 121 OSP) je známe, že navrhovateľ podáva väčšie množstvo návrhov na začatie súdneho konania, ktoré sú z hľadiska právnej argumentácie
absolútne totožné a menia sa skutočne len údaje o cestujúcom (odporcovi), o čase cestovania a linke mestskej hromadnej dopravy. Je nepochybné, že prepísanie takýchto údajov zo záznamu revízora do súdneho podania je jednoduchou administratívnou činnosťou, a nie odborne právne náročným a zložitým procesom. Ustanovenie § 142 ods. 1 OSP podmieňuje priznanie náhrady trov konania účelnosťou vynaložených trov. Dopísanie niekoľkých údajov do „elektronickej predtlače“ písomnosti však nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania. Trovy konania je odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1 OSP nahradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh na začatie konania.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.